Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-193-2018.pdf
PDF · 95.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/193/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: H. Y., K.. XX.X.XXXX, O. Q. W. XX, XXX XX Q. W., o zaplatenie 10 315,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 600,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 29.6.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.8.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 10 315,50 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 239,70 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 239,90 eur od 19.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 8 636,40 eur od 20.3.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 11 515,20 eur, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 10 315,50 eur vo výške 8% ročne až do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 335,26 eur a trovy konania.
2. V podanej žalobe tvrdil, že dňa 19.2.2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3 800 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške po 239,90 eur, za poskytnutý úver však zaplatila len 1 199,70 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca zmluvu o úvere, splátkový kalendár, žiadosť o úver, výpis z účtu, prehľad splácania, oznámenie o okamžitej splatnosti.
3. Žalobu spolu s prílohami sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 13.6.2019 do 1.7.2019. Dňom 28.6.2019 sa podľa § 116 odsek 2 C.s.p. žaloba považuje za doručenú žalovanej.
4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 9.10.2019, súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci aj bez ich účasti. Žalobca v písomnom
podaní označenom ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní uviedol, že pre prípad, že sa žalovaná nedostaví na pojednávanie, navrhuje, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, aplikovalo sa ustanovenie § 106 odsek 1 písmeno a) C.s.p., žalovaná teda nebola na pojednávanie riadne predvolaná, preto súd žiadosti žalobcu o rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej nevyhovel.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaná je fyzická osoba - podnikateľ v oblasti opatrovateľskej činnosti od 13.1.2014. Dňa 19.2.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3 800 eur na kúpu osobného motorového vozidla. Zmluva o úvere predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy, do obsahu ktorej žalovaná ako dlžník nemala možnosť zasiahnuť. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške po 239,90 eur, spolu 11 515,20 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári (článok 2 zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je vo výške 160,73 eur mesačne, pričom sa uhrádza spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára (článok 3 zmluvy). V prípade, že by žalovaná neuhradila ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, veriteľ bol oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovanej, žalovaná bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára, odo dňa nasledujúceho bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (článok 10 zmluvy).
7. Žalovaná zaplatila žalobcovi splátky spolu v sume 1 199,70 eur. Do omeškania sa dostala s úhradou splátok úveru č. 6 až 12, preto listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou týchto splátok. Súčasne jej oznámil, že dňa 17.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
8. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako obchodný záväzkový vzťah, pričom naň aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa § 502 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa § 121 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 451 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011). Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zmluvné ustanovenie o výške úrokov pri peňažnej pôžičke (úvere) je potrebné podrobiť testu jeho súladu s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/20011 ustáli, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre jeho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
23. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
24. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere mal za preukázané, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s dobrými mravmi a výkon práva žalobcu uplatneného žalobou je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaná ako podnikateľka potrebovala úver na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 3 800 eur, žalobca jej predložil na podpis zmluvu o úvere, do obsahu ktorej nemala možnosť zasiahnuť a zaviazala sa, že sumu 3 800 eur vráti v 48 mesačných splátkach po 239,90 eur, spolu 11 515,20 eur. Navyše sa zaviazala, že pre prípad omeškania so splácaním dlhu zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, teda 36,5% ročne. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si v konečnom dôsledku nárokuje voči žalovanej sumu 21 831 eur (istina, úroky, zmluvná pokuta) plus úroky z omeškania. Takýto výkon práva je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže žalovaná v súčasnosti žalobcovi reálne dlhuje sumu 2 600,30 eur na istine.
25. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver s dobou splatnosti 48 mesiacov s tým, že mesačná splátka je vo výške 239,90 eur, z čoho zmluvná odmena je vo výške 160,73 eur mesačne a zmluvná odmena má predstavovať úroky za poskytnutie úveru, zmluvný úrok je vo výške 35,02% ročne. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (mesiac február 2016) bola priemerná výška úrokov pri nových úveroch pre nefinančné spoločnosti vo výške 7,73% s dobou splatnosti 1-5 rokov. Zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba zahrnutá do zmluvnej odmeny prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu takmer 5-násobne.
26. Súd teda vyhodnotil zmluvu o úvere ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe tohto neplatného právneho úkonu žalobca poskytol žalovanej 3800 eur, žalovaná mu vrátila sumu 1 199,70 eur, ostávajúcu sumu musí žalovaná vydať žalobcovi, keďže sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2 600,30 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú pre absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere (úroky, zmluvná pokuta, náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Je v rozpore so základmi fundamentálneho hodnotového poriadku, aby dlžník, ktorý prijal úver vo výške 3 800 eur a vrátil 1199,70 eur, musel pri výkone rozhodnutia zaplatiť veriteľovi sumu prevyšujúcu 21 831 eur.
27. Žalobca ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanej nahradiť aj náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 335,26 eur (pokus o zmier), pričom výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci a režijného paušálu. S poukazom na znenie § 13a odsek 1 písmeno d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, sa tento úkon uplatňuje v rámci nároku na náhradu trov konania a ich vyčíslenia, preto je takto formulovaný nárok žalobcu nedôvodný.
28. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení je 8%. Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania dňom 29.6.2019, teda dňom nasledujúcim po dni doručení žaloby, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8% ročne z dlžnej sumy 2 600,30 eur od 29.6.2019 do zaplatenia.
31. Podľa § 255 odsek 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku a nakoľko mal žalobca v spore úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Prešov, dňa 9. októbra 2019