Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-7-2020.pdf
PDF · 100.08 KB
No categories available
6Csp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava IČO: 36857033, proti žalovanej: L. O., B.. X.X.XXXX, X. J. G. XXXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 6.861,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.320,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.320,62 eur od 14.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 3.278,76 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne - zo sumy 273,00 € od 19.4.2016 do 20.4.2016 - zo sumy 273,23 € od 19.6.2016 do 20.6.2016 - zo sumy 273,23 € od 19.8.2016 do 2.9.2016 - zo sumy 273,23 € od 19.9.2016 do 22.1.2020 - zo sumy 273,23 € od 19.10.2016 do 22.1.2020 - zo sumy 273,23 € od 19.11.2016 do 22.1.2020 - zo sumy 273,23 € od 19.12.2016 do 22.1.2020 - zo sumy 273,23 € od 19.1.2017 do 22.1.2020 - zo sumy 273,23 € od 19.2.2017 do 22.1.2020
- zo sumy 1.639,88 € od 19.3.2017 do 22.1.2020 čo predstavuje po vyčíslení sumu 3.582,87 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.278,76 Eur od 23.1.2020 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.2.2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3000 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške po 273,23 eur. Za poskytnutý úver však zaplatila len 1.639,38 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca zmluvu o úvere, splátkový kalendár, výpis z účtu, oznámenie o okamžitej splatnosti.
3. Žalobu spolu s prílohami sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 10.9.2020 do 28.9.2020. Podľa § 116 odsek 2 C.s.p. sa žaloba považuje za doručenú žalovanej dňa 13.10.2020.
4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 8.12.2020, súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, nakoľko boli podľa § 180 CSP splnené podmienky pre prejednanie veci aj bez ich účasti. Predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd aplikoval ustanovenie § 106 odsek 1 písmeno a) C.s.p..
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaná bola v čase uzavretia fyzickou osobou - podnikateľom v oblasti vykonávania mimoškolskej vzdelávacej činnosti od 18.04.2011 do zániku všetkých jej živnostenských opatrení dňa 3.11.2018.
7. Dňa 8.2.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3000 eur na nákup pracovných prostriedkov a materiálu. Zmluva o úvere predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy, do obsahu ktorej žalovaná ako dlžník nemala možnosť zasiahnuť. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške po 273,23 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári (článok 2 zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je vo výške 106,56 eur mesačne, pričom sa uhrádza spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára (článok 3 zmluvy). V prípade, že by žalovaná neuhradila ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, veriteľ bol oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovanej, žalovaná bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára, odo dňa nasledujúceho bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (článok 10 zmluvy).
8. Žalovaná zaplatila žalobcovi splátky spolu v sume 1.639,38 eur. Do omeškania sa dostala s úhradou splátok úveru č. X až XX, preto listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou týchto splátok. Súčasne jej oznámil, že dňa 17.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
9. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako obchodný záväzkový vzťah, pričom naň aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa § 502 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa § 121 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 451 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011). Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zmluvné ustanovenie o výške úrokov pri peňažnej pôžičke (úvere) je potrebné podrobiť testu jeho súladu s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/20011 ustáli, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre jeho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
23. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
24. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere mal za preukázané, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s dobrými mravmi a výkon práva žalobcu
uplatneného žalobou je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaná ako podnikateľka potrebovala úver na obstaranie pracovných prostriedkov a materiálu na výkon mimoškolskej vzdelávacej činnosti vo výške 3.000 eur. Žalobca jej predložil na podpis zmluvu o úvere, do obsahu ktorej nemala možnosť zasiahnuť a zaviazala sa, že sumu 3.000 eur vráti v 18 mesačných splátkach po 273,23 eur, spolu 4.918,14 eur. Navyše sa zaviazala, že pre prípad omeškania so splácaním dlhu zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, teda 36,5% ročne. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si v konečnom dôsledku nárokuje voči žalovanej sumu 6861,63 eur (istina, úroky, zmluvná pokuta) plus úroky z omeškania. Takýto výkon práva je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže žalovaná v súčasnosti žalobcovi reálne dlhuje sumu 1.360,62 eur na istine.
25. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver s dobou splatnosti 18 mesiacov s tým, že mesačná splátka je vo výške 273,23 eur, z čoho zmluvná odmena je vo výške 106,56 eur mesačne a zmluvná odmena má predstavovať úroky za poskytnutie úveru, zmluvný úrok je vo výške 39 % ročne. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (mesiac február 2016) bola priemerná výška úrokov pri nových úveroch pre nefinančné spoločnosti vo výške 7,73% s dobou splatnosti 1-5 rokov. Zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba zahrnutá do zmluvnej odmeny prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu 5-násobne.
26. Rozpor s dobrými mravmi bude vždy znamenať aj rozpor s požiadavkou poctivosti. V danom prípade nemožno hovoriť o poctivom obchodnom styku, ak iný podnikateľ zneužijúc svoje postavenie na trhu, čo v danom prípade možno vysloviť, navrhne úroky, ktoré dosahujú výšku temer 6 násobne prevyšujúcu sumy úverov pre nefinančné spoločnosti, čo je možné stotožniť až s úžerou, a takéto konanie je určite a zrejme v rozpore s poctivým obchodným stykom medzi podnikateľmi. Preto, takýto výkon práva (požadovanie úrokov 5 x prevyšujúcich priemernú výšku úrokov pri nových úveroch), ktorý je evidentne v rozpore s poctivým obchodným stykom nepožíva a nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.
27. Súd preto po posúdení uvedenej zmluvy o úvere, a to jej imanentných častí týkajúcich sa úroku dospel k záveru, že zmluva nevznikla, keďže takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a takýto nárok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nemôže požívať právnu ochranu súdom.
28. Zohľadniac uvedené skutočnosti súd posúdil zmluvu o úvere ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe tohto neplatného právneho úkonu žalobca poskytol žalovanej 3.000 eur, žalovaná mu vrátila sumu 1.639,38 eur, zvyšná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.360,62 eur a prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú pre absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere (úroky, zmluvná pokuta). Je v rozpore so základmi fundamentálneho hodnotového poriadku, aby dlžník, ktorý prijal úver vo výške 3.000 eur a vrátil 1.639,38 eur, musel pri výkone rozhodnutia zaplatiť veriteľovi sumu 6.861,63 eur.
29. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
31. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0 %, čo po zvýšení je 8 %. Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania 14.10.2020 (deň nasledujúci po doručení žaloby podľa § 116 ods. 2 CSP), preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 1.360,62 eur od 14.10.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
32. Na podporu argumentácie súd odkazuje aj na obdobné právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov s úplne obdobnými skutkovými okolnosťami (viď napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
24Cb/193/2018 z 9.10.2019, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/26/2019 z 23.10.2019 a ďalšie), s ktorých odôvodneniami sa súd stotožňuje.
33. Podľa § 255 odsek 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku a nakoľko žalovaná mala v prevažnej miere úspech v konaní, avšak náhradu trov si neuplatnila ani zo spisu nevyplýva, že by jej trovy vznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.