Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-143-2021.pdf
PDF · 115.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/143/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava – Ružinov, 824 96, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubányiho 16, Bratislava - Staré Mesto 811 04, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Ján Pribula FARMA, Slanská 35/18, Kapušany, 082 12, IČO: 17 211 824, v konaní právne zastúpený JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom v Prešove so sídlom Vajanského 26, 080 01, o zaplatenie 408,40 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 408,40 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne: a. zo sumy 264,20 EUR od 2.9.2018 do 7.9.2018 b. zo sumy 264,20 EUR od 2.11.2018 do 21.11.2018 c. zo sumy 264,20 EUR od 2.12.2018 do 13.12.2018 d. zo sumy 264,20 EUR od 2.1.2019 do 18.1.2019 e. zo sumy 264,20 EUR od 2.2.2019 do 4.4.2019 f. zo sumy 264,20 EUR od 2.3.2019 do 4.4.2019 g. zo sumy 264,20 EUR od 2.4.2019 do 5.4.2019 h. zo sumy 264,20 EUR od 2.5.2019 do 24.5.2019 i. zo sumy 228,40 EUR od 2.6.2019 do 11.7.2019 j. zo sumy 35,80 EUR od 2.7.2019 do 11.7.2019 k. zo sumy 228,40 EUR od 2.7.2019 do 18.7.2019 l. zo sumy 228,40 EUR od 2.9.2019 do 14.10.2019 m. zo sumy 35,80 EUR od 2.10.2019 do 14.10.2019 n. zo sumy 228,40 EUR od 2.10.2019 do 18.11.2019 o. zo sumy 35,80 EUR od 2.11.2019 do 18.11.2019 p. zo sumy 228,40 EUR od 2.11.2019 do 9.12.2019 q. zo sumy 35,80 EUR od 2.12.2019 do 9.12.2019 r. zo sumy 228,40 EUR od 2.12.2019 do 20.2.2020 s. zo sumy 264,20 EUR od 2.1.2020 do 20.2.2020 t. zo sumy 35,80 EUR od 2.2.2020 do 20.2.2020 u. zo sumy 228,40 EUR od 2.2.2020 do 8.4.2020 v. zo sumy 35,80 EUR od 20.2.2020 do 8.4.2020
w. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 28.5.2020 x. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 5.6.2020 y. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 9.7.2020 z. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 10.8.2020 aa. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 18.9.2020 bb. zo sumy 114,00 EUR od 20.2.2020 do 11.11.2020 cc. zo sumy 1 849,40 EUR od 20.2.2020 do 5.3.2021 dd. zo sumy 498,60 EUR od 20.2.2020 do 9.6.2021 ee. zo sumy 264,20 EUR od 20.2.2020 do 13.8.2021 ff. zo sumy 408,40 EUR od 20.2.2020 do zaplatenia s tým, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 9.511,20 EUR je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 408,40 EUR vo výške 9 % ročne až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 25.06.2018 so žalovaným zmluvu o úvere č. 251478 na základe, ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5000 EUR. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 664,20 EUR v termínoch splatnosti, podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalobca preukazoval na žiadosť o úver a zmluvou o úvere č. 251478 zo dňa 25.06.2018.
3. Žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru čo vyplýva z predloženého prehľadu splácania. Uviedol, že listom zo dňa 09.02.2020 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok 17, 18, 19. Súčasne mu oznámil, že dňa 19.02.2020 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil dlhované splátky a preto ku dňu 19.02.2020, všetky splátky, podľa zmluvy sa stali splatnými. Uviedol, že toto si uplatnil v súlade s čl. 10 ods. 10.4 zmluvy, v zmysle, ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva.
4. Uviedol, že celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli splatné na základe uvedeného ustanovenia a predstavujú sumu 408,40 EUR, uviedol, že žalovaný uhradil spolu sumu 9102,80 EUR a poukázal na prehľad splácania a oznámenia okamžitej splatnosti. Uviedol, že v súlade s článkom 10 ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne.
5. Súd následne uznesením zo dňa 14.01.2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný uvedenú zásielku prevzal osobne dňa 19.03.2022.
6. Žalovaný súdu oznámil, že požiadal Centrum právnej pomoci o nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z..
7. Následne zo strany Centra právnej pomoci súdu bolo oznámené, že žalovanému bol priznaný nárok na poskytnutie právne právnej pomoci predmetnej právnej veci a bol mu ustanovený advokát JUDr. Juraj Dziak so sídlom Vajanského 26, Prešov.
8. Podaním doručeným súdu dňa 11.07.2022 sa žalobca prostredníctvom prideleného právneho zástupcu k žalobe vyjadril a uviedol, že nepopiera, že so žalobcom uzatvoril dňa 25.06.2018 zmluvu o úvere č. 251478 - 76036 na základe, ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému na výkon jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 5000 EUR. Účelom úveru bol nákup náhradných dielov na traktor so závesným náradím plus oprava (článok 1 bod 1 2 úverovej zmluvy). Uviedol, že sa zaviazal tento úver splatiť v 36 mesačných splátkach a zmluvná odmena, a teda úrok predstavoval sumu 125,31 EUR mesačne a uhrádzal sa spolu so splátkou. Platba pozostávala zo sumy 138,89 EUR splátka istiny a sumy 125,31 EUR v podobe úroku ako odplaty za požičanie peňazí.
9. Uviedol, že celkovo mal vrátiť 9511,20 EUR, pričom suma 5000 EUR predstavovala istinu úveru a suma 4511,20 EUR úrok ako odmena za poskytnutie úveru úrok teda predstavuje 90,22 %. Poukázal na to, že ako vyplýva úver nebol zabezpečený žiadnym zabezpečovacím prostriedkom.
10. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru dohodnuté úroky boli v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka upravujúceho zásadu poctivého obchodného styku. Aj keď Obchodný zákonník neupravuje výšku úrokov, ktorú si zmluvné strany môžu vzájomne dojednať, tak na druhej strane výkon práce nemôže byť v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol: „ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a, ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť “ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“
11. Okrem toho žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 24Cb/193/2018, v ktorom sa v bode 23 konštatovalo: „ V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku, ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov ( § 261 ) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákaz zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 ods. 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že takáto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovanie cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladov právnych úkonov “.
12. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanému úver na dobu 36 mesiacov s tým, že mesačná splátka bola vo výške 264,20 EUR zmluvná odmena teda bola 125,31 EUR mesačne pri prepočte úroku, ktorý dosahuje 90,22 % predstavuje ročná úroková sadzba mieru 30,07 %. Uviedol, že podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy ( mesiac jún 2018 ) bola priemerná výška úrokov pri nových úveroch pre nefinančné spoločnosti vo výške 3,76 % s dobou splatnosti 1 až 5 rokov ( za 2. štvrťrok vo výške 3,98 % za rok 2018 rovnako tak 3,98 % ). Uviedol, že zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba zahrnutá do zmluvnej odmeny prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu takmer 8 - násobne. Uviedol, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk bola v čase k 30.06.2018 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov poskytnutých v rozmedzí od 1500 do 6500 EUR stanovená na hodnotu 12,35 % s tým, že jej dvojnásobok je 24,7 %. Medzi stranami sporu bola dojednaná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa výpočtu ministerstva financií vo výške 47,92 % čo predstavuje štvornásobok priemernej hodnoty RPMN. Podporne poukázal na ustanovenia § 1 a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere ročne. Uviedol, že výška dohodnutých úrokov prevyšuje hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali subjekty (nefinančné spoločnosti) v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a takto dohodnutá odplata nebola stanovená v závislosti od hroziacich dôsledkov nesplnenia záväzku zo strany žalovaného ako dlžníka a ani jej určenie nespočívalo v okolnostiach súvisiacich so záväzkom žalovaného.
13. Uviedol, že splácanie úveru bolo dohodnuté na krátku dobu len troch rokov a hodnota 47,92 %, respektíve úroková miera 30,07 % tak značne boli vyššie než bola stanovená úroková miera alebo RPMN pre dané obdobie. Vzhľadom na to uviedol, že dohoda o výške mesačnej odplaty nepožíva právnu ochranu, podľa názoru žalovaného a dohoda uvedená v článku 3 bod 3.1 úverovej zmluvy je podľa žalovaného aj s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
14. Uviedol, že rovnako je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj zmluvná pokuta z dohodnutej zmluvnej odmeny (úroku). Poukázal na to, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť sumu 9102,80 EUR a je teda nepochybné, že žalovaný zaplatil žalobcovi už celú istinu a sumu 4102,80 EUR predstavujúcu úrok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný považuje dohodu o výške úroku v čl. 3 za rozpornú so zásadou poctivého obchodného styku považuje žalovaný nárok za nedôvodný v celom rozsahu. K zmluvnej pokute uviedol, že z tohto vyplýva, že žalobca požaduje zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkami, pri ktorých bol žalovaný v omeškaní len niekoľko dní (napríklad od 02.09. do 07.09.2018 alebo od 02.12.2018 do 13.12.2018 ) a podľa žalovaného je toto výkon práva, ktorý sa uplatňuje takmer po štyroch rokoch od okamihu, kedy k porušeniu povinnosti malo dôjsť tiež v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a preto zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú. Poukázal na to, že tiež neprimerane vysoká je aj s prihliadnutím na samotnú skutočnosť, že žalovaný úver mienil žalobca úročiť úrokovou mierou vo výške 30,07 % ročne. Hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti žalovaného nie je v takej sume, aby jej nesplnenie ohrozilo výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a bolo by ho nutné sa sankcionovať uložením zmluvnej pokuty. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5000 EUR a požaduje ho splatiť v sume 9511,20 EUR, a teda pokiaľ by mal súd za to, že výška odplaty bola dojednaná platne tak výsledná suma, ktorú žalobca požaduje zaplatiť od žalovaného v sebe zahŕňa taký ekonomický prínos pre žalobcu, že zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty je v tomto smere zanedbateľný. Žalovaný ďalej namietal, že pokiaľ uvádzal žalobca, že listom zo dňa 09.02.2020 malo dôjsť k zosplatneniu predmetného úveru tento list nebol žalovanému doručený, ani nemá o tom vedomosť. Taktiež uviedol, že v období roka 2020 a 2021 bol zo zdravotných dôvodov pre neho náročný ako aj z dôvodov súvisiacich s COVID - 19 a bolo finančne náročné uhrádzať záväzky a preto žiadal veriteľov o odklad splatnosti medzi inými aj žalobcu. Navrhol vo veci vykonať výsluch žalovaného. Z toho dôvodu žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
15. Súd doručoval vyjadrenie žalovaného žalobcovi s uznesením podľa § 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalovaný sa k tomuto nevyjadril.
16. Súd vo veci realizoval pojednávanie dňa 25.10.2022 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti súčasne navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania tak ako je sú vyčíslené v žalobe.
17. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to žiadosťou o úver zo dňa 22.06.2018 v zmysle, ktorej bolo uvedené, že žiadateľ - žalovaný žiada o čerpanie prevádzkového úveru.
18. Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 25.06.2018 č. 251478-76036 uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v zmysle, ktorej bolo uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 5000 EUR do ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Podpisom tejto zmluvy žiada dlžníka o poskytnutie úveru v dohodnutej výške a za podmienok podľa tejto zmluvy na vyššie uvedený účet, ktorý určil pre poskytnutie úveru.
19. V článku 2. úverovej zmluvy bodu 2. 1. bolo uvedené, že dlžník sa zaväzuje splatiť úver a úroky za úver na vyššie uvedený bankový účet veriteľa v 36 mesačných splátkach vo výške 264,20 EUR splatných podľa splátkového kalendára.
20. Podľa článku 3. zmluvy bodu 3.1. za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 125,31 EUR mesačne a úhrada sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára.
21. Súd ďalej vykonal dokazovanie splátkovým kalendárom k zmluve o úvere v zmysle, ktorej mal žalovaný uhrádzať splátky od 1 až po 36 v období od 01.08.2018 do 01.07.2021 v sumách 264,20 EUR.
22. Podľa prehľadu, ktoré, ktorý predložil žalobca ku dňu 22.10.2021 žalovaný pravidelne uhrádzal splátky od 01.08.2018 do 05.04.2019 následne dňa 24.05.2019 uhradil sumu 300 EUR, následne uhrádzal splátky od 11.07.2019 až do 18.09.2020 v sume 264,20 EUR, dňa 11.11.2020 uhradil sumu 114 EUR, dňa 05.03.2021 sumu 1849,40 EUR, dňa 09.06.2021 sumu 498,60 EUR a dňa 13.08.2021 sumu 264,20 EUR.
23. Žalobca žalovanému doručoval oznámenie o okamžitej splatnosti datované dňa 09.02.2020 v zmysle, ktorého uvádzal, že je žalovaný v omeškaní s úhradou záväzkov a to splátky č. 17, 18 a č. 19 s tým, že v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností dňom 19.02.2020 sa stali splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna výška bola v danom čase 792,60 EUR.
24. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
25. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
26. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako obchodný záväzkový vzťah, pričom naň aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
29. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
33. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
34. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
35. Podľa § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje
zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
36. Podľa § 121 ods. 3 Obchodného zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
38. Podľa § 39 Obchodného zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd právne uzatvára:
40. Súd mal nepochybne za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pokiaľ úver poskytoval. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní takejto zmluvy ako fyzická osoba, avšak v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.
41. V konaní nebolo sporné to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.06.2018 zmluvu o úvere č.251478-76036 na základe, ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému na jej výkon jeho české činnosti úver vo výške 5000 EUR. Taktiež sporné nebolo to, že účelom úveru bol nákup náhradných dielov na traktor so závesným náradím plus oprava. V konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi vrátil sumu 9511,20 EUR, pričom suma 5000 EUR predstavovala istinu úveru a suma 4511,20 EUR úrok ako odmena za poskytnutie úveru čo predstavovalo úrok vo výške 90,22%.
42. Žalovaný vo svojej obrane proti uplatnenému nároku žalobcom poukázal na to, že dohodnuté úroky boli v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka upravujúceho zásadu poctivého obchodného styku.
43. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011). Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zmluvné ustanovenie o výške úrokov pri peňažnej pôžičke (úvere) je potrebné podrobiť testu jeho súladu s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/20011 ustáli, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre jeho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
44. V danej právnej veci žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver s dobou splatnosti 36 mesiacov s tým, že mesačná splátka bola vo výške 264,20 EUR čo znamenalo, že zmluvná odmena bola vo výške 125,31 EUR mesačne po prepočte úroku to predstavuje ročnú úrokovú mieru 30,07 EUR. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (mesiac jún 2018) bola priemerná výška úrokov pri nových úveroch pre nefinančné spoločnosti vo výške 3,76 % s dobou splatnosti 1 až 5 rokov. Z uvedeného vyplýva, že zmluvou o úvere bola stanovená úroková sadzba zahrnutá síce do zmluvnej odmeny, ktorá prevyšovala takto priemernú úrokovú sadzbu takmer 8 násobne. Okrem toho priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk bola v čase k 30.06.2018 t.j. v čase kedy danej právnej veci žalovaný čerpal úver pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov v rozmedzí od 1500 až po 6500 EUR stanovená priemernou hodnotou 12,35 % dvojnásobok predstavuje 24,7 % v danom prípade po prepočte ročná percentuálna miera nákladov predstavuje výšku 47,92 % čo predstavuje štvornásobok priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov. Súd mal za to, že v danom prípade dohodnutá odplata prevyšuje hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali subjekty ta nefinančné spoločnosti v čase uzatvorenia úrad úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Úroková miera vo výške 30,07 % tak nemôže byť hodnotená ako súladná s poctivým obchodným stykom.
45. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov priplnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
46. Súd teda vyhodnotil zmluvu o úvere, ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe tohto neplatného právneho úkonu žalobca poskytol žalovanému 5000 EUR, žalovaný vrátil žalobcovi sumu 9102,80 EUR. V uplatnenej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere (úroky, zmluvná pokuta).
47. Súd vo veci poukazuje na to, že taktiež zamietol žalobu z rovnakých dôvodov aj čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, teda 36,5% ročne. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si v konečnom dôsledku nárokuje voči žalovanému zmluvnú pokutu až do výšky 9511,20 EUR. Dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala plnenie povinnosti dlžníka platiť splátky úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý vo výške 5000 EUR, pričom okrem tejto istiny mal dlžník zaplatiť aj úroky ktoré spolu s istinou predstavovali sumu 9511,20 EUR. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná pokuta žiadaná žalobcom je neprimerane vysoká, hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti žalovaného nebola v takej sume, aby jej nesplnenie ohrozilo výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a bolo by nutné sankcionovať ukladaním zmluvnej pokuty. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by porušením povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi akákoľvek škoda.
48. Súd preto postupoval podľa § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú znížil až do výšky škody vzniknutej žalobcovi (vo výške 0 eur), fakticky súd žalobcovi zmluvnú pokutu nepriznal. Priznanie takto určenej zmluvnej pokuty by prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje, viedlo by k celkom neodôvodnenému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.