Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/145/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: ROMANDO, s.r.o., so sídlom Prietrž 187, 906 11 Prietrž, IČO: 36 250 511, zastúpeného spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101903241/2018 zo dňa 26.9.2018 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101903241/2018 zo dňa 26.9.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 101903241/2018 zo dňa 26.9.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 101120437/2018 zo dňa 7.6.2018, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok) uložená pokuta vo výške 6 210,10 eur za správny delikt podľa daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal žalobca uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2014 uplatnil právo na odpočítane dane v sume 34 900 eur z dodávateľskej faktúry č. PFT 140084 zo dňa 19.8.2014 vystavenej spoločnosťou EURO-KP, s.r.o., Krivá 2, Bratislava, ku ktorej bol predložený dodací list č. 201400004 zo dňa 19.8.2014 za dodanie a montáž „komplexnej technológie dvojkotlovej pestovateľskej pálenice aj s príslušenstvom“ v sume 209 400 eur s DPH, pričom na strane správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o dodávke tovaru, o nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník s následným vznikom nároku na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

2. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že správcom dane uložená pokuta mu bola daná v rozpore s ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku, keďže žalovaný a ani správca dane nezohľadnil trvanie protiprávneho stavu a v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil. V tejto súvislosti tiež namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy námietky žalobcu týkajúce sa obdobia, za ktoré mala byť výška pokuty vypočítaná. Poukázal na to, že v rozhodnutí správca dane uviedol začiatok

obdobia, za ktoré sa pokuta počíta deň 26.9.2014, t.j. deň po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2014 a koniec obdobia, za ktoré sa pokuta počíta deň 6.7.2016, t.j. deň po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. 103353017/2016 zo dňa 15.6.2016, ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 20.6.2016. Uviedol, že takýmto postupom výpočtu bol poškodený, nakoľko žalobca sám priznal daň, ktorú správca dane dodatočne vyrubil za zdaňovacie obdobie august 2014 už v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie jún 2015. Za tohto stavu tvrdil, že pokuta sa mala počítať do dňa podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2015, t.j. do 27.7.2015, keďže nebolo z jeho strany podané dodatočné daňové priznanie z titulu priznania pôvodne odpočítanej dane, ale bolo podané riadne daňové priznanie, v súlade s ust. § 53 ods. 1 zákona o DPH. Za rok 2014 sa mala výška pokuty počítať nasledovne: 34 900 x 0,10 x 97 dní / 365 dní = 927,479 a za rok 2015: 34 900 x 0,10 x 208 dní /365 dní = 1988,821, pričom celková výška pokuty mala predstavovať 2 916,30 eur. Žalobca ďalej namietal, že v konaní vo veci uloženia pokuty vo výške 6 210,10 eur boli porušené jeho procesné práva, nakoľko mu bolo postupom správcu dane odňaté právo na vyjadrenie sa pred doručením napadnutého rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta. V tejto súvislosti zdôraznil, že deliktuálne konanie má svoje osobitosti, nakoľko má ísť o postih za zistené porušenie predpisov, pri ktorom je garantované v rámci zásad administratívneho trestania právo na vyjadrenie. Až po získaní vyjadrenia k podkladom zistených správcom dane prichádza k vydaniu rozhodnutia o pokute. Mal za to, že postupom prvostupňového správneho orgánu boli hrubým spôsobom porušené jeho procesné práva, spočívajúce v práve na spravodlivý proces a s tým úzko súvisiace právo na vyjadrenie, ktoré je garantované samotnou SR ako aj trestnými normami a tiež aj ust. daňového poriadku v zmysle zásady úzkej súčinnosti. Keďže správne „daňové“ delikty majú v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, ustálenej Európskej judikatúry a rovnako aj judikatúry slovenských súdov povahu trestného obvinenia, ktoré považujú právo na vyjadrenie ako záruku spravodlivého konania za jeho imanentnú súčasť, tak toto právo prislúcha aj žalobcovi a bolo v plnej miere opomenuté. V tejto súvislosti zdôraznil, že: „trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 12.3.2009, Nález ÚS SR III. ÚS sp.zn. 571/2015-47, zásada č. 6 z odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené výborom ministrov dňa 13.2.1991), rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 19.10.2011).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.2.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom podaní žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly, keď na základe jej výsledkov bolo v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku vydané zo strany správcu dane rozhodnutie č. 101007896/2017 zo dňa 22.5.2017, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 zo sumy 88 988,54 eur na sumu 54 088,54 eur a určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 34 900 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2017 a vykonateľnosť dňa 28.6.2017. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené príslušným orgánom, považuje sa za zákonné. Na základe rozhodnutia žalovaného č. 100745808/2018 zo dňa 16.4.2018 správca dane v ďalšom konaní vypočítal pokutu z rozdielu dane 34 900 eur; v súlade s § 155 ods. 2 a § 16 ods. 9 daňového poriadku určil začiatok obdobia, za ktoré sa pokuta počíta (26.9.2014), t.j. deň po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2014 a koniec obdobia, za ktoré sa pokuta počíta, určil na deň 6.7.2016, t.j. deň po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. 103353017/2016 zo dňa 15.6.2016, ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené 20.6.2016. V tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že rozhodnutie správcu dane č. 101007896/2017 zo dňa 22.5.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2017 a vykonateľnosť dňa 28.6.2017 a stalo sa tak nespochybniteľným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Znamená to, že predmetom odvolacieho správneho konania neboli námietky žalobcu smerujúce proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu v sume nadmerného odpočtu, ale uloženie pokuty za uplatnenie nadmerného odpočtu v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 88 988,54 eur, ktorá je väčšia o 34 900 eur ako nadmerný odpočet, ktorý si mal daňový subjekt uplatniť ako oprávnený nárok podľa zákona o DPH (54 088,54 eur). Mal za to, že zo strany žalobcu bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a preto správca dane postupoval v súlade s touto právnou normou, keď uložil žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu o nezákonnosti vydania napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového

rozhodnutia správneho orgánu, pričom uviedol, že správca dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane sa dopustil nezákonnosti, keď opomenul aplikovať ust. § 63 ods. 2 daňového poriadku, čím mal porušiť zásadu zákonnosti a právnej ochrany v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku. Poukázal ďalej na to, že daňový poriadok pri ukladaní pokút neukladá správcovi dane žalobcom namietanú povinnosť - viesť daňové konanie pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, a preto nemožno mať za to, že došlo k porušeniu zásady správy daní, a to predovšetkým zásady súčinnosti. K tvrdeniu žalobcu, že deliktuálne konanie má svoje osobitosti, pri ktorom sa má vychádzať zo zásad administratívneho trestania, uviedol, že povinnosť získavať vyjadrenie daňového subjektu k podkladom k vydaniu rozhodnutia o pokute, zisteným správcom dane z daňového poriadku nevyplýva a daňový poriadok to ani neumožňuje. Taktiež nesúhlasil ani s tým, že by pokuta bola uložená zo strany správcu dane v rozpore s ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku (nezohľadnenie trvania protiprávneho stavu), pretože správca dane výšku uloženej sankcie, ktorú vyrubil podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku mal taxatívne stanovenú, a teda správca dane nemohol uplatniť v tomto prípade ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku, keďže ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku nemožno určiť v rámci stanoveného rozpätia.

4. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez prejednania veci na pojednávaní, postupom podľa , keď k vyhláseniu rozhodnutia predchádzalo uverejnenie termínu pojednávania tak na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

5. Správny súd preskúmal po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa v spojení s a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).

Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.

Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25.

7. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca ako daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry zo dňa 19.8.2014 od spoločnosti EURO-KP, s.r.o. v sume 34 900 eur za nákup a montáž technológie dvojkotlovej pestovateľskej pálenice. Podľa tvrdenia žalobcu toto zariadenie nevyhovovalo technickým podmienkam (technické problémy s kúrením v kotlovej časti), a preto bolo vrátené dodávateľovi. Na základe tejto skutočnosti bol vystavený dobropis č. 30150001 k vystavenej faktúre č. 20140004 zo dňa 26.6.2015. Následne spoločnosť EURO-KP, s.r.o. dodala na základe dodávateľskej faktúry č. 20150018 zo dňa 29.6.2015 žalobcovi nové technologické zariadenie pestovateľskej pálenice, ktoré už bolo po technickej stránke vyhovujúce. Žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry č. 20140004 vo výške 34 900 eur, následne v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 priznal daň na základe opravnej faktúry - dobropisu č. 30150001 vo výške 34 900 eur. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry č. 20150018 vo výške 34 900 eur. Vzhľadom k týmto skutočnostiam podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, ktorým upravil riadok 28 daňového priznania „oprava odpočítanej dane podľa § 53 zákona (+/-) tým, že pôvodne uvedenú sumu vo výške 34 900 eur v dodatočnom daňovom priznaní už neuviedol. Na základe tejto skutočnosti v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 vykázal rozdiel na riadku č. 37 vo výške 34 900 eur a na riadku č. 38 uviedol sumu mínus 34 900 eur. Za tohto skutkového stavu možno konštatovať, že žalobca si z vlastnej iniciatívy v zdaňovacom období jún 2015, v súlade so zákonom o DPH, priznal pôvodne odpočítanú daň z titulu doručenia dobropisu, čo nakoniec potvrdil aj samotný správca dane. Tento na základe podaného dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 vykonal miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 102238128/2017 zo dňa 24.10.2017, v ktorej bolo uvedené: „Daňový subjekt ROMANDO s.r.o. prijal dobropis č. 30150001 (k fa č. 20140004) vo výške DPH 34 900 eur a tiež fa č. 20150018 za dodanú technológiu, dátum plnenia 29.6.2015 v sume DPH 34 900 eur, ktoré boli priznané v daňovom priznaní za obdobie jún 2015. V dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 3.10.2017 si daňový subjekt uplatňuje nadmerný odpočet DPH v sume 34 900 eur za nákup technológie pálenice, ktorý nebol priznaný v zdaňovacom období august 2014, ale v skutočnosti bolo toto plnenie dodané v júni 2015. Možno teda konštatovať, že k dodaniu zariadenia v zdaňovacom období august 2014 nedošlo, avšak správca dane neprihliadol na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20150018 si žalobca uplatnil v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, kedy mu bolo technologické zariadenie aj dodané, čo konštatoval aj správca dane v rozhodnutí č. 101007896/2017 zo dňa 22.5.2017.

8. Správny súd považuje za potrebné v predmetnej veci uviesť, že pri výpočte pokuty za správne delikty, ktorým je porušenie daňových povinností peňažnej povahy (t.j. zaplatiť daň alebo rozdiel dane, alebo vrátiť sumu neoprávnene nároku na vrátenie nadmerného odpočtu po ustanovenej lehote alebo v inej výške, akú mal daňový subjekt zaplatiť alebo si uplatňoval) pri podaní daňového priznania k DPH a po daňovej kontrole by mal správca dane brať do úvahy aj dobu trvania (počet dní) tohto protiprávneho stavu; čím sa správca dane v predmetnej veci náležitým spôsobom nezaoberal. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia, chrániť závažný verejný záujem. V danom prípade správca dane neprihliadal na správanie sa žalobcu a na skutkové okolnosti za akých si žalobca uplatnil odpočet a sám priznal daň, ktorú správca dane vyrubil za zdaňovacie obdobie august 2014 už v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie jún 2015.

9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako aj správca dane pri určovaní výšky pokuty neprihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa a pre čiastočnú nepreskúmateľnosť ako aj pre nesprávne právne posúdenie z dôvodu nesprávneho výpočtu uloženej sankcie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že boli porušené jeho procesné práva (nemohol sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia) správny súd uvádza, že uloženie pokuty z rozdielu dane je povinnosťou správcu dane a zodpovedá tomu i oprávnenie správcu dane konať a konanie začať bez oznámenia, pretože žiadne dokazovanie v konaní o uloženie pokuty sa nevykonáva (viď Uznesenie ÚS SR sp.zn. zo dňa 28.11.2018).

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, a to s poukazom na ust. , o ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.