Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-105-2019.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: FÚRA, s.r.o., so sídlom SNP 77, 044 42 Rozhanovce, IČO: 36 211 451, právne zastúpený: JUDr. Michal Kuročka, advokát, so sídlom Obchodná 2, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: AGROMELIO, s.r.o., so sídlom Železničná 24, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 502 031, právne zastúpený: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 200 000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu voči žalovanému sa z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 7.5.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 200 000 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. V podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spolupráci, účelom ktorej bolo získať príslušné úradné povolenia na výstavbu skládky odpadov v obci Žehňa, žalovaný však porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, preto je povinný zaplatiť žalobcovi 200 000 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o spolupráci a o uzatvorení budúcich zmlúv a rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 14.10.2015. V priebehu konania žalobca špecifikoval, že žalovaný si neplnil povinnosť informovať žalobcu o prebiehajúcich správnych konaniach.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spolupráci a vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil list žalovaného zo dňa 13.2.2019, vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.2.2019, rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 14.10.2015, rozhodnutie obce Žehňa zo dňa 25.5.2015, plnomocenstvo žalovaného pre JUDr. Michala Kuročku zo dňa 11.5.2015 a 30.6.2015, návrh na späťvzatie žaloby zo dňa 30.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2011 zo dňa 12.10.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/16/2013, žalobu o vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť zo dňa 29.4.2013, verejnú vyhlášku zo dňa 20.4.2015. Zároveň žalovaný navrhol pripojiť spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2011, sp. zn. 5S/16/2013, spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/216/2015 a vykonať výsluch Ing. Jána Šitára, konateľa žalovaného.
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 9.10.2019 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom konateľa žalobcu Ing. Jána Šitára. Súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania obsahom spisov
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2011, sp. zn. 5S/16/2013 a obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/216/2015, nakoľko mal za to, že vo veci je možné objektívne rozhodnúť aj oboznámením sa s obsahom právoplatných rozhodnutí, s dôrazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu.
4. Na základe vykonaného dokazovania, v spojení s nespornými a všeobecne známymi skutočnosťami súd zistil tento skutkový stav:
5. Obec Žehňa ako prvostupňový stavebný orgán vydala v územnom konaní dňa 2.3.2011 rozhodnutie sp. zn. č. H/2010/238/7, ktorým návrh na umiestnenie stavby “Skládka odpadov Žehňa” zamietla. Následne Krajský stavebný úrad v Prešove ako druhostupňový orgán vydal v odvolacom konaní dňa 9.6.2011 rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie vlastníka a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
6. Žalovaný ako vlastník (zároveň aj spoločnosť Raciogroup, s.r.o. ako vlastník pozemkov) uzatvoril so žalobcom ako zástupcom dňa 30.9.2011 Zmluvu o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv (ďalej v texte ako “zmluva o spolupráci”). Účelom zmluvy bolo stanovenie spoločného postupu pri získavaní stavebného povolenia pre výstavbu “Skládky odpadov Žehňa”, na ktorej sa mal skládkovať odpad, ktorý nie je nebezpečný. Zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve žalovaného do 30 dní odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu “Skládka odpadov Žehňa”, zároveň sa zaviazali uzatvoriť záložné zmluvy a zmluvu o zriadení vecného bremena na pozemkoch žalovaného v prospech žalobcu. Zmluvné strany si dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu ktorejkoľvek budúcej zmluvy z dôvodov na strane vlastníka, alebo ak vlastník akýmkoľvek svojim porušením záväzku z tejto zmluvy alebo budúcich zmlúv, iným konaním, či opomenutím zmarí účel sledovaný touto zmluvou, vznikne žalobcovi ako zástupcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 000 eur, ktorá je splatná do piatich dní odo dňa, kedy márne uplynula lehota na uzavretie budúcej zmluvy, alebo odo dňa, kedy vyšlo najavo, že účel sledovaný touto zmluvou nie je možné dosiahnuť, alebo že bol zmarený (článok 4, bod 7). Zmluvné strany sa dohodli, že zástupca bude sám, resp. prostredníctvom určenej tretej osoby v mene vlastníka vo vzťahu k tretím osobám uskutočňovať všetky právne ako aj iné úkony súvisiace so získaním/vydaním územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia na výstavbu “Skládka odpadov Žehňa” na pozemkoch špecifikovaných v č. 1, odsek 1 zmluvy. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi potrebné splnomocnenia a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť.
7. Dňa 23.4.2015 bola v obci Žehňa vyvesená verejná vyhláška, ktorou sa oznámilo začatie nového územného konania pre stavbu „Skládka odpadov Žehňa“ s tým, že ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním sa bude konať dňa 11.5.2015 o 9:00 na Obecnom úrade Žehňa. Verejná vyhláška bola po dobu 15 dní vyvesená na úradnej tabuli obce Žehňa, ako aj obce Tuhriná a zverejnená na internete. Žalovaný neinformoval žalobcu o tejto skutočnosti písomne.
8. Rozhodnutím obce Žehňa č. H/2010/238/7 zo dňa 25.5.2015 bol návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Skládka odpadov Žehňa“ na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zamietnutý. V dôvodoch rozhodnutia sa uvádza, že navrhovaná skládka odpadov nebola zapracovaná do programu odpadového hospodárstva Prešovského samosprávneho kraja. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v pozícii navrhovateľa, ktorého v konaní zastupoval JUDr. Michal Kuročka, advokát.
9. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov č.: OU- PO- OVBP2 - 2015/ 38180/ 111151/ ŠSS-ZV zo dňa 14.10.2015 bolo odvolanie žalovaného zamietnuté a rozhodnutie Obce Žehňa č. H/2010/238/7 zo dňa 25.5.2015 potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ predložil na stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorý nespĺňal náležitosti kvalifikovaného návrhu. Navyše, v mieste budúcej skládky odpadov sa nachádza zdroj pitnej vody, pod predmetným územím tečie horský potok, žijú tam chránené druhy živočíchov, ďalej hrozí nebezpečenstvo prívalových dažďov a navrhovaná stavba nie je zapracovaná do Programu odpadového hospodárstva SR Prešovského samosprávneho kraja. Žalovaného v konaní zastupoval JUDr. Michal Kuročka, advokát.
10. Strany si medzi sebou zaviedli obchodnú prax, v zmysle ktorej JUDr. Michal Kuročka predkladal štatutárnemu zástupcovi žalovaného na podpis plnomocenstvá potrebné pre vyriešenie záležitostí ohľadom zabezpečenia územného rozhodnutia a stavebného povolenia na skládku odpadov.
11. JUDr. Michal Kuročka zastupoval žalovaného aj v konaní o správnej žalobe na Krajskom súde v Prešove, sp. zn. 3S/46/2011, v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 5S/16/2013, vo veci náhrady škody proti Slovenskej republike na Okresnom súde Prešov sp. zn. 10C/216/2015.
12. Listom zo dňa 13.2.2019 sa žalovaný obrátil na žalobcu s otázkami ohľadom Zmluvy o spolupráci a uzavretí budúcich zmlúv. Dňa 21.2.2019 žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie, v ktorom mu oznámil, že všetky súdny spory aj správne konania boli právoplatne ukončené s tým, že so všetkými skutočnosťami bol oboznámený pán Ján Šitár.
13. Žalovaný poskytoval žalobcovi nevyhnutnú súčinnosť formou podpisovania potrebných splnomocnení JUDr. Michalovi Kuročkovi, ktorý bol tzv. určenou treťou osobou žalobcu. Stavebné povolenie ani územné rozhodnutie na stavbu „Skládka odpadov Žehňa“ nebolo vydané.
14. Vláda SR uznesením č. 562/2015 schválila dňa 14.10.2015 Program odpadového hospodárstva SR na obdobie 2016-2020, podľa ktorého (bod 5.3.) analýza vzniku a nakladania s odpadmi preukázala, že skládkovanie odpadov je naďalej najpoužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi v SR. Na území SR je prevádzkovaných 124 skládok odpadov, z toho je 95 skládok určených pre odpad, ktorý nie je nebezpečný (ostatný), 11 skládok odpadov na nebezpečný odpad a 18 skládok odpadov na inertný odpad. Kapacita v súčasnosti prevádzkovaných skládok odpadov je dostatočná, preto nie je nutné budovať nové skládky odpadov. Budovanie nových skládok odpadov na nebezpečný odpad a skládok odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný je nežiaduce a v priamom rozpore so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového hospodárstva. Voľné kapacity skládok odpadu, ktorý nie je nebezpečný k 31.12.2013 na území Prešovského samosprávneho kraja predstavujú 680 237 m3 (tabuľka 2-27). Záväzky SR v oblasti odpadového hospodárstva sú vymedzené v smernici Rady (EÚ) č. 1999/31/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850, v zmysle ktorých ambíciou Únie je prejsť na obehové hospodárstvo a postupne znižovať skládkovanie odpadu na minimum.
15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
16. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 289 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
18. Podľa § 289 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluva vyžaduje písomnú formu.
19. Podľa § 290 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
20. Podľa § 292 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
21. Podľa § 292 odsek 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.
22. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 300 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
24. Podľa § 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
25. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).
26. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (PR 7/1998, s. 372)
27. Právna úprava zmluvnej pokuty z Obchodnom zákonníku nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v Občianskom zákonníku, čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka, pričom obchodnoprávna úprava je osobitná. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom (ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka) a dlžníkom o zmluvnej pokute a jej písomná forma. Ďalšou podmienkou je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečovaný záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, teda vymedzený určite a zrozumiteľne. Porušenie zmluvného záväzku ako podmienka vzniku záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu je koncipované ako zavinené. Zavinenie dlžníka sa predpokladá; ak sa chce zodpovednosti sa porušenie zmluvnej povinnosti zbaviť, musí preukázať, že porušenie povinnosti nezavinil.
28. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že strany platne uzatvorili zmluvu o spolupráci a o uzavretí budúcich zmlúv. Sporné bolo, či žalovaný porušil svoje povinnosti a či má žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
29. Z predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany platne uzatvorili zmluvu, ktorá je svojou povahou zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. V tejto zmluve sa strany zaviazali spoločne vyvíjať činnosť smerujúcu k realizácii skládky odpadov v obci Žehňa. Nakoľko navrhovaná skládka nebola zaradená do programu odpadového hospodárstva Prešovského samosprávneho kraja a nie je v súlade s požiadavkou ochrany životného prostredia, nemohlo byť pre ňu vydané územné rozhodnutie a následne ani stavebné povolenie. O vydanie potrebného územného rozhodnutia sa žalovaný snažil od roku 2011 do roku 2015, potrebné plnomocenstvá mu predkladal na podpis JUDr. Michal Kuročka, advokát, v tomto spore právny zástupca žalobcu, v súlade s dohodou o zastupovaní v článku V zmluvy.
30. V zmluve o spolupráci si strany vymedzili vznik nároku na zmluvnú pokutu tak, že ak nedôjde k uzavretiu ktorejkoľvek budúcej zmluvy z dôvodov na strane vlastníka, alebo ak vlastník akýmkoľvek svojím porušením záväzku z tejto zmluvy alebo budúcich zmlúv, iným konaním či opomenutím zmarí účel sledovaný touto zmluvou, vznikne zástupcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 000 eur, ktorá je splatná do piatich dní odo dňa, kedy márne uplynula lehota na uzavretie budúcej zmluvy, alebo odo dňa, kedy vyšlo najavo, že účel sledovaný touto zmluvou nie je možné dosiahnuť, alebo že bol zmarený.
31. Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mali byť uzatvorené do 30 dní odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „Skládka odpadu Žehňa“. Stavebné povolenie na skládku nebolo vydané, hoci sa o to žalovaný preukázateľne usiloval, podpísal potrebné plnomocenstvá a v priebehu platnosti zmluvy poskytoval nevyhnutnú súčinnosť.
32. Záväzok uzavrieť budúce zmluvy zanikol, keďže okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. Oprávnená strana, teda žalobca bol o zmene okolností informovaný, čo dokazuje list žalobcu zo dňa 21.2.2019. Účel sledovaný zmluvou bol zmarený z dôvodu, že kapacita skládok odpadu na území Prešovského samosprávneho kraja je postačujúca a cieľom Európskej únie je znižovať skládkovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný na minimum.
33. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal, že žalovaný ako vlastník pozemkov svojím porušením záväzku, iným konaním či opomenutím zmaril účel sledovaný zmluvou a žalovaný preukázal, že svoje povinnosti neporušil, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
34. Samotná skutočnosť, že žalovaný neinformoval písomne žalobcu o vyvesení verejnej vyhlášky nepredstavuje také porušenie zmluvy, ktoré by malo následok zmarenie účelu sledovaného zmluvou. Rovnako z textu zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného informovať žalobcu písomne o každej okolnosti týkajúcej sa stavby „Skládky odpadov Žehňa“.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
36. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 9. októbra 2019