Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-87-2023.pdf
PDF · 137.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/87/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: O. G., D.. XX.XX.XXXX, A. G. XX, U., zast. M.. M. H., V. Z. Z. T. X, A., proti žalovanému: G. A., V..Z.. S. L. B., L.: XX XXX XXX, Š.P. X, N., zast. M.. N. O., V. Z. Z. S. XX, N., o zaplatenie 1.124,16 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2023, sp. zn. 22C/22/2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.124,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.124,16 eura od 29.04.2018 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 517, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, § 797, § 799, § 850 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z. a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť nároku uplatneného titulom dojednaného pripoistenia k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to poistného rizika stret so zverou. Úvodom v teoretickej rovine poukázal na to, že podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, t. j. poistná udalosť, ktorou možno rozumieť skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Jedná sa o náhodnú udalosť v zmluve bližšie označenú, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia a vznik škody z tejto udalosti. Poisťovateľovi potom vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, t. j. náhradu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu motorového vozidla. Nárok na poistné plnenie je založený na poistnej zmluve a v nej dojednaných podmienkach a vzťahuje sa naň všeobecné pravidlo zakotvené v § 797 ods. 2 OZ. V predmetnej veci vykonaným dokazovaním zistil a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným ako poisťovateľom a žalobcom ako poistníkom/ poškodeným bola dňa 01.12.2016 (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX) uzatvorená poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky F. H., I.: Z., s dohodnutým začiatkom poistenia 02.12.2016, a to na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dojednané na sumu 110,70 eura. Okrem povinného zmluvného poistenia si strany v zmysle poistnej zmluvy dojednali aj pripoistenie rizika- stret so zverou, čo vyplynulo z návrhu poistnej zmluvy. Poukázal na to, že hoci žalovaný uvedené pripoistenie rizika najskôr spochybnil, na pojednávaní konanom dňa
14.03.2023 tvrdenie žalobcu ohľadom pripoistenia ani predložený návrh poistnej zmluvy už nesporoval a pripustil existenciu takto dojednanej poistnej zmluvy. Z poistky č. X XXX XXX XXX (bod 9.2 až 9.4 rozsudku) mal za preukázanú existenciu poistného vzťahu medzi stranami sporu od 02.12.2016 až do roku 2019, kedy žalobca poistnú zmluvu vypovedal. Z listinných dôkazov tiež vyplynulo, že žalobca mal poškodené motorové vozidlo značky F. H., I.: Z., ktorého bol podľa technického preukazu č. A. XXXXXX vlastníkom a držiteľom od 07.12.2016, povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj v roku 2017, kedy došlo k nehode. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania argumentoval o nepreukázaní vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou tak, ako ju žalobca popísal, prvoinštančný súd uvedené považoval za preukázané, a to jednak správou od OO PZ Sabinov, ďalej čestnými vyhláseniami svedkov, či záznamom o nehode, faktúrou č. XXXXXXXX vyhotovenou spoločnosťou V.- Z.. Z..F..P.. (autorizovaný servis) zo dňa 26.03.2018. Z menovaných listinných dôkazov totiž podľa prvoinštančného súdu nepochybne vyplýva, že dňa 31.12.2017 došlo k stretu motorového vozidla žalobcu so zverou, v dôsledku ktorého bolo uvedené motorové vozidlo poškodené. Predmetná škodová udalosť bola zadokumentovaná aj hliadkou OO PZ Sabinov, ktorá potvrdila žalobcom popísanú dopravnú nehodu a rovnako tam prítomné osoby následne v čestných vyhláseniach popísali priebeh nehody. Žalobca si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v spoločnosti V.- Z.. Z..F..P.., ktorá faktúrou č. XXXXXXXX účtovala žalobcovi za opravu jeho motorového vozidla v zmysle poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 1.124,16 eura. Napriek uvedenému žalovaný listom zo dňa 13.04.2018 a dňa 20.04.2018 žalobcovi oznámil, že škodová udalosť č. 9565258798 zo dňa 31.12.2017 nejavila známky stretu so zverou, nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou opísanou žalobcom, a preto mu neposkytol poistné plnenie. V súvislosti s obranou žalovaného prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobca sa svojho nároku domáhal titulom uzavretej poistnej zmluvy pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, konkrétne titulom dojednaného pripoistenia (rizika)- stret so zverou. Za irelevantný pre daný spor preto považoval verejný prísľub žalovaného na krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom motorovom vozidle. Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.03.2023, kedy nesporoval nárok žalobcu uplatnený práve titulom pripoistenia uvedeného rizika bez dohodnutej spoluúčasti poisteného (žalobcu), považoval prvoinštančný súd existenciu nároku žalobcu za preukázanú, a to bez potreby ďalšieho dokazovania. Z listinných dôkazov mal za zrejmé, že poistný vzťah medzi stranami sporu trval aj dňa 31.12.2017, kedy došlo k stretu motorového vozidla žalobcu so zverou. Keďže základ nároku ostal medzi stranami nesporný, zároveň výška žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnená, prvoinštančný súd žalobcovi priznal ním požadovanú sumu vyplývajúcu z faktúry, ktorá predstavovala sumu za opravu osobného motorového vozidla žalobcu pri nehode dňa 31.12.2017. Nakoľko v návrhu poistnej zmluvy, v ktorej bolo nesporne medzi stranami dojednané aj pripoistenie- stret so zverou, nebola dojednaná spoluúčasť žalobcu (ktorej neexistencia nakoniec rovnako nebola medzi stranami sporná), súd zo žalovanej sumy žiadnu spoluúčasť neodpočítal. V tejto súvislosti tiež podotkol, že žalovaný v priebehu konania viackrát menil svoju argumentáciu, kedy najprv považoval za nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu a ním opísanou škodovou udalosťou, následne spochybnil existenciu poistnej zmluvy v čase vzniku škodovej udalosti, ako aj existenciu verejného prísľubu platného v čase vzniku škodovej udalosti, avšak nakoniec uplatnený nárok titulom pripoistenia- stret so zverou v zmysle poistnej zmluvy, ako ani neexistenciu dojednania spoluúčasti nenamietal. Žalovaný napriek tomu, že žalobca sa svojho nároku nedomáhal v zmysle verejného prísľubu, ale pripoistenia dojednaného v poistnej zmluve, nepreukázal, že by poistná zmluva bola dojednaná výlučne na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a nie aj na pripoistenie a v tomto smere nenavrhol dokazovanie. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením žalovanej sumy žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania počnúc uplynutím 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu plniť, t. j. dňom 29.04.2018. Záverom sa prvoinštančný súd stručne vyjadril aj k obrane žalovaného týkajúcej sa neexistencie verejného prísľubu na rok 2017, ktorú vyhodnotil ako nepravdivú, nakoľko z poistiek č. X XXX XXX XXX (bod 9.2 a 9.3 rozsudku) vyplynulo, že poistná zmluva oprávňovala žalobcu k uplatneniu si nároku na poistné plnenie z verejných prísľubov pre rok 2016 a 2017 na poskytnutie poistného plnenia v prípade, že na poistenom motorovom vozidle dôjde ku škode v dôsledku stretu so zverou. Uvedené tiež vyplynulo priamo z verejného prísľubu žalovaného zo dňa 16.10.2017 na krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom motorovom vozidle, v ktorom ako jedna z požiadaviek, ktorá musela byť splnená na poskytnutie plnenia z verejného prísľubu, bolo poškodenie alebo zničenie motorového vozidla v období trvania PZP so žalovaným, najskôr od
01.11.2017 a najneskôr do 30.12.2018 vrátane. Nakoľko ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo dňa 31.12.2017, potom sa na žalobcu vzťahoval verejný prísľub pre rok 2017. Pokiaľ by sa bol preto žalobca domáhal nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom verejného prísľubu, jeho nárok by bol daný, pretože mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj v roku 2017 a ku škode došlo dňa 31.12.2017 s tým, že splnenie ostatných podmienok vo verejnom prísľube žalovaný nenamietal. Zároveň v prípade, ak by súd posudzoval nárok žalobcu v zmysle uvedeného verejného prísľubu, potom by žalobca platil aj spoluúčasť v sume 200 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, alternatívne ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úvodom vyjadril svoj nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalobca si popri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú vedením motorového vozidla dojednal aj pripoistenie pre prípady stretu so zverou. Toto pripoistenie bolo perom vyznačené na poistnej zmluve, ktorá upravovala tzv. povinné zmluvné poistenie. Následne žalobca obdržal od žalovaného okrem zelenej a asistenčnej karty aj doklad k poisteniu PZP- poistku č. XXXXXXXXXX, ktorú charakterizoval ako jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou poistnú zmluvu uzavrel. Zo skutočnosti, že má byť garanciou preukázanosti právneho vzťahu medzi poisťovňou a poistníkom je zrejmé, že musí obsahovať údaje, ktoré budú dostatočné na identifikáciu a) poisťovne, b) poistníka, c) poisteného, ak ide o osobu odlišnú od poistníka, d) rozsahu poistného krytia, e) údajov o uzavretej poistnej zmluve daných jej evidenčným číslom a dátumom (A., Š.- Poistné zmluvy, Beckove príručky pre právnu prax, str. 61). Okrem základných informácií o povinnom zmluvnom poistení poistka ďalej obsahovala iba verejné prísľuby, okrem iného aj verejný prísľub pre prípad stretu so zverou pre rok 2017. V zmysle takto dojednaného verejného prísľubu má poistený (žalobca) právo, aby mu poisťovňa nahradila škodu, ktorá vznikla na povinne zmluvne poistenom motorovom vozidle, v prípade, ak k poškodeniu alebo k zničeniu tohto vozidla došlo stretom so zverou. Poukázal pritom na č. IV. tohto verejného prísľubu, ktorý upravuje pre výplatu poistného plnenia spoluúčasť vo výške 10%. Napriek skutočnosti, že poistka, verejný prísľub pre rok 2017 (ako aj ten nasledujúci rok) a poistná zmluva boli do konania sporovými stranami riadne predložené, súd v napadnutom rozsudku žalobcovi priznal nárok v celej jeho výške, ignorujúc túto zmieňovanú spoluúčasť. Pokiaľ prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca mal dojednané osobitné pripoistenie pre prípady stretu so zverou ako spoluúčasť poistenia PZP s tým, že toto pripoistenie malo existovať popri pripoistení verejným prísľubom na rovnaký účel uviedol, že z predložených dôkazov nevyplynulo žiadne takéto pripoistenie, a preto prvoinštančnému súdu vytkol aj nesprávne právne posúdenie veci. V ďalšom namietal, že žalobca existenciu žalovaného nároku preukázal iba faktúrou, ktorá bola vystavená autoservisom, a preto žalovaný má za to, že svoj nárok nepreukázal, nakoľko nepredložil aj doklad o úhrade predmetnej faktúry, ktorý jediný svedčí o skutočnom úbytku majetkových hodnôt na strane žalobcu. Odvolací dôvod spočívajúci v existencii inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odôvodnil odňatím súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Bol toho názoru, že prvoinštančný súd v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP a Ústavným súdom SR zdôrazňovanou potrebou preskúmateľnosti rozhodnutia (II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04) neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nepovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Poukázal na závery súdnej praxe, v zmysle ktorých vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach slovenského právneho poriadku okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (bližšie citoval aj právne závery vyslovené v tejto súvislosti NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/171/2005). V kontexte uvedeného bol žalovaný toho názoru, že právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú podporené relevantnými ustanoveniami a nie sú v súlade s ustálenou rozhodujúcou praxou súdnych autorít, v dôsledku čoho nesie napadnutý rozsudok prvky arbitrárnosti.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolanie označil za odvolanie podané z povinnosti, bez jasnej argumentácie a dôvodov. K námietke
nezdokladovania úhrady faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla uviedol, že k žalobe bol spolu s faktúrou pripojený ústrižok z registračnej pokladnice, ktorý bol vychýlený nahor, aby bola faktúra čitateľná. Aj napriek tomu, že žalovanej je táto skutočnosť známa od doručenia platobného rozkazu (január 2019), doteraz túto skutočnosť nenamietala a ani nepožadovala zdokladovanie úhrady faktúry. Z uvedeného dôvodu označil túto odvolaciu námietku za neprípustnú. Zároveň však opätovne predložil doklad z registračnej pokladnice o zaplatení faktúry. K námietke spoluúčasti uvedenej v bode č. IV. verejného prísľubu uviedol, že poistnou zmluvou mal poistený aj stret so zverou s tým, že na pojednávaní žalovaný vyhlásil, že nemá námietky voči predloženej poistnej zmluve a nežiada za týmto účelom vykonávať žiadne ďalšie dôkazy a súd dokazovanie ukončil. S odkazom na znenie ust. § 185 CSP zdôraznil, že žalovaný ďalší dôkaz nenavrhol. V ďalšom poukázal na svoje skoršie podania, v ktorých popísal zmätočné vyjadrenia žalovaného, ktorý namietal nemožnosť vzniku poškodenia pri strete so zverou a potom neexistenciu poistnej zmluvy. K námietke odňatia možnosti konať pred súdom žalovanému vytkol, že túto nijako nedoložil ani nepopísal a námietka nedostatočného a chybného odôvodnenia, tak ako ju prezentuje žalovaný, je v odvolaní viac- menej iba konštatovaná. Citovanie rozhodnutí vyšších súdov či ÚS SR samo o sebe nie je zdôvodnením uvedenej odvolacej námietky.
5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach prezentovaných tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Žalobca vo vyjadrení iba konštatoval priebeh konania a žiadnym relevantným spôsobom nereflektoval argumentáciu, nesúhlas s právnym posúdením a skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným. K predloženému dokladu o úhrade faktúry uviedol, že sa jedná o dôkazný prostriedok, ktorý mal byť podľa CSP predložený už v prvoinštančnom konaní, nakoľko sa jedná o zásadný dôkaz, ktorý preukazuje uplatnený nárok. Jeho predloženie v odvolacom konaní je v zásadnom rozpore s § 366 CSP a žalobca tento dôkazný prostriedok musel mať k dispozícii ešte pred podaním žaloby. Namietal tiež, že žalobca v podanej žalobe nešpecifikoval akým titulom sa domáha zaplatenia uplatnenej sumy, ani to, či túto skutočne uhradil. Napriek tomu, že v ďalšom štádiu konania žalobca preukázal existenciu poistného vzťahu, existencia skutočnej škody ostala aj naďalej sporná a konajúci súd napriek tomu rozhodol v prospech žalobcu, čoho si bol tento vedomý, keď uvedený dôkaz predložil až v odvolacom konaní, čo je neprípustné a deklaruje to zároveň nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý nemal preukázanú existenciu nároku. V kontexte uvedeného poukázal aj na právne závery vyslovené v uznesení NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2008, ktorým definoval právnu kategóriu skutočnej škody. Z uvedeného vyvodil, že žalobca ako tzv. pán sporu neuniesol v prvoinštančnom konaní dôkazné bremeno v časti dôvodnosti a rozsahu svojho nároku, keď nepredložil doklad o úhrade faktúry, ktorý jediný svedčí o skutočnom úbytku majetkových hodnôt na strane žalobcu. Absencia tohto dôkazu mala podľa neho znamenať stratu sporu na strane žalobcu. Napriek uvedenému však konajúci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom úvahu, ktorou sa pri vydaní napadnutého rozsudku riadil stranám sporu v odôvodnení neozrejmil a napriek vzneseným námietkam presvedčivo neuviedol. Poukázal tiež na skutočnosť, že verejný prísľub bol do konania predložený žalobcom, a to za účelom preukázania existencie havarijného pripoistenia k povinnému zmluvnému poisteniu. Dojednaná spoluúčasť poisteného (žalobcu) vo výške 10% vyplývala z totožného dokumentu, z ktorého vyplývala aj existencia poistného vzťahu. Konajúci súd však priznal žalobcovi celú výšku ním uplatneného nároku napriek skutočnosti, že v zmysle verejného prísľubu mal nárok na plnenie iba v rozsahu 90%. Túto skutočnosť prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a ani sa s ňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Zotrval preto na nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.
6. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že žalovaný ako poisťovacia spoločnosť disponuje odbornými zamestnancami, ktorí spravujú jej agendu a vyhodnocujú jednotlivé poistné udalosti, tak ako tomu bolo v danom prípade, keď listom zo dňa 13.04.2018 mu žalovaný oznámil, že škodová udalosť nejaví známky stretu so zverou, a preto nie je možné poskytnúť plnenie z verejného prísľubu stret so zverou. Už v tom čase žalobca predložil žalovanému doklady o oprave vozidla, no napriek tomu žalovaný bezdôvodne odmietol plniť. Prvotným dôvodom bola nemožnosť vzniku poškodenia zrážkou so zverou, neskôr žalovaný poprel existenciu poistného vzťahu, pričom z uvedeného listu je zrejmé, že poistnú udalosť, ako aj poistnú zmluvu evidoval. Neskôr poprel existenciu verejného prísľubu. S odkazom na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor uviedol, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to aj vo vzťahu k možnosti doložiť doklad o úhrade faktúry, ak sú pochybnosti o tom, či žalobcovi vznikla škoda. Ak žalovaný teraz našiel nedostatok v prílohách podanej žaloby, a to nedoložený doklad o úhrade, poukázal na znenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť ich dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu. Ak bol žalovaný zastúpený advokátom, nevidel dôvod prečo nevytkol absenciu dokladu o úhrade faktúry už pri doručení žaloby.
7. Žalovaný v odvolacej triplike žalobcovi vytkol, že ignoruje skutočnosť, že v sporovom konaní je ako dominus litis povinný podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, pričom dôsledkom zanedbania tejto povinnosti je strata sporu a zamietnutie jeho nároku. Na uvedenej povinnosti nič nemení ani to, že všetky podklady týkajúce sa poistnej udalosti poskytol aj žalovanému ako poisťovni. Dodal, že práva úprava ochrany slabšej strany sporu sa podľa CSP nepoužije v prípadoch, kedy je strana právne zastúpená. Nakoľko žalobca bol od začiatku právne zastúpený, bolo jeho povinnosťou špecifikovať svoj nárok, čo neurobil. Čiastočne tak urobil v priebehu konania, kedy predložil dôkaz, z ktorého vyplývalo havarijné pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu žalobcu (verejný prísľub). Základ nároku tak bol v konaní daný až po prvom pojednávaní vo veci, avšak z predloženého dôkazu vyplýval nárok na plnenie len v rozsahu 90%. V konaní tiež absentoval dôkaz o výške plnenia, ktoré mal žalovaný poskytnúť žalobcovi. Zotrval preto na argumentácii, že prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nezohľadnil skutočnosti, ktoré sú pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia vo veci zásadné.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) meritórne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania (§ 185 ods. 2 CSP) vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyplatenia poistného plnenia v sume 1.124,16 eura s príslušenstvom v súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 31.12.2017 po strete jeho motorového vozidla zn. F. H., I.: Z. s lesnou zverou; jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z obsahu spisu vyšli najavo, za súčasného zohľadnenia zásad kontradiktórneho sporového konania, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil aj v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne súd prvej inštancie odôvodnil záver o dôvodnosti podanej žaloby a neunesení dôkazného bremena žalovaným v súvislosti s ním prezentovanou obranou, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, zmyslu a podstaty. V odôvodnení súd prvej inštancie náležite vysvetlil, prečo vyhovel žalobe a neuznal dôvodnosť žalovaným prezentovanej obrany a ním prijaté právne závery nie sú v danom prípade zjavne nedôvodné či nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa ust. § 220 ods. 2 CSP stanovené požiadavky a za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že žalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu a rozhodnutie neodôvodnil zjavne podľa jeho predstáv (napr. rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo/165/2011). Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dopĺňa nasledovné.
10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesné útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
12. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
13. Podľa § 167 ods. 2 CSP s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
14. Podľa § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
15. Podľa § 167 ods. 4 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
16. Podľa § 179 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu a účel konania.
17. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných skutkových tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
18. Sporové konanie je po zmene civilného kódexu ovládané prejednacou zásadou, t. z. stranu sporu zaťažujú dve vzájomne prepojené povinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách Civilného sporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, sankcionovanej stratou sporu. Potrebné je tiež dodať, že rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností je nielen obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť, t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v čl. 8 CSP všeobecne vyjadrenej povinnosti riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v kontradiktórnom sporovom konaní za následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnocuje súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu sudca ospravedlní alebo využije procesnú sankciu a neprihliadne na oneskorený úkon strany sporu. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Uvedené súvisí aj s prípustnosťou novôt v odvolacom konaní. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie) iba za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie sám zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Doplniť dokazovanie však odvolací súd môže len
za podmienok uvedených v ust. § 366 (§ 384 ods. 2 CSP). Uvedené znamená, že odvolací súd aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy ak (i) sa týkajú procesných podmienok, (ii) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (iii) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo (iv) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako dôvodnú vyhodnotil žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal nároku na poistné plnenie v súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 31.12.2017 pri kolízii jeho motorového vozidla zn. F. H., I.: Z. s lesnou zverou. Nárok priznal titulom pripoistenia tohto poistného rizika (stret so zverou), ktoré bolo medzi sporovými stranami dohodnuté v poistnej zmluve uzatvorenej dňa 01.12.2016 ako doplnok k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V súvislosti so žalovaným prezentovanou obranou odkázal na prehlásenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.03.2023, že nesporuje existenciu pripoistenia stretu so zverou v rámci poistnej zmluvy bez dohodnutej spoluúčasti a konštatoval, že spoluúčasť v sume 200 eur by bola zohľadniteľná len v prípade nároku vyplývajúceho z verejného prísľubu žalovaného pre rok 2017. Žalovaný v odvolaní namietal, že existencia pripoistenia poistného rizika stret so zverou ako súčasť povinného zmluvného poistenia z vykonaného dokazovania a ani predloženej poistky nevyplynula a podľa bodu IV. verejného prísľubu na rok 2017 sa na náhradu škody poisťovňou vzťahovala spoluúčasť v rozsahu 10%, na čo prvoinštančný súd nijako vo svojom rozhodovaní nereflektoval. Namietal tiež nepreukázanosť žalovaného nároku, ktorý žalobca preukazoval iba faktúrou a súdu nepredložil dôkaz o skutočnom úbytku majetkových hodnôt žalobcu. Prvoinštančnému súdu tiež vytýkal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ktorý podľa neho nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu však musí konštatovať zjavnú nedôvodnosť odvolacej argumentácie, ktorá nemá oporu v skutočnostiach, ktoré vyplynuli zo stranami predložených listinných dôkazov a zhodných skutkových tvrdení a ani v dôslednom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá normatívnym požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a dáva zrozumiteľnú odpoveď na všetky v konaní nastolené podstatné otázky, vrátane otázky spoluúčasti žalobcu vyplývajúcej z verejného prísľubu na rok 2017. Žalovaným všeobecne a nekonkrétne namietaný odvolací dôvod spočívajúci v arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) preto nemôže v korelácii s náležitým a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku obstáť.
21. K žalovaným namietanej neexistencii pripoistenia poistného rizika stret so zverou odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 14.03.2023 právny zástupca žalovanej vyslovene do zápisnice uviedol, že žalovaný nesporuje ani existenciu pripoistenia stret so zverou, ani skutočnosť, že na škodovú udalosť dopadá aj verejný prísľub žalovaného na rok 2017 a nakoniec ani pôvodne požadovanú spoluúčasť. Uvedené bolo reakciou na návrh právneho zástupcu žalobcu, ktorý v prípade spornosti týchto skutkových tvrdení navrhol doplniť dokazovanie výsluchom sprostredkovateľa poistenia a predložením jeho dokumentácie. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu tohto dokazovania a ako vyplýva z jeho odôvodnenia, vychádzal zo zhodných a nesporovaných skutkových tvrdení. Takýto postup je plne v súlade s ust. § 186 CSP v spojení s čl. 11 ods. 4 CSP, ktoré prelamuje pravidlo, v zmysle ktorého súd rozhoduje len na základe skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania tým, že vymenováva skutočnosti, ktoré dokazovať nemusí a aj napriek tomu ich môže vziať za preukázané, pravdivé a existujúce (tzv. princíp formálnej pravdy). Na v odvolaní prezentovanú zmenu argumentácie žalovaného, ktorý až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, začal opätovne v konaní spochybňovať existenciu pripoistenia poistného rizika stret so zverou, tak nemožno v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta druhá CSP prihliadať. Opačný záver, kedy by odvolací súd zohľadnil zmenu v rozsahu sporovaných skutkových okolností, by okrem neprípustného nerešpektovania zákonného príkazu uvedeného v ust. § 186 ods. 2 CSP porušil aj rovnosť zbraní ako jednu zo základných zásad kontradiktórneho sporového konania, rešpektovanie ktorej má posilniť zabezpečenie spravodlivého súdneho konania pre obe strany sporu. Uvedené platí o to viac, že vzhľadom na vyhlásenie právneho
zástupcu žalovaného na predmetnom pojednávaní o tom, že nesporuje existenciu pripoistenia, ktoré bolo medzi stranami dohodnuté v poistnej zmluve o povinnom zmluvnom poistení, prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu dokazovania navrhnutého žalobcom na preukázanie tejto skutočnosti. Opomenúť nemožno ani rozloženie dôkazného bremena medzi strany sporu, keďže žalobca za účelom preukázania toho, že predmetom poistnej zmluvy zo dňa 01.12.2016 bolo aj pripoistenie stretu so zverou, predložil návrh poistnej zmluvy, z obsahu ktorého to vyplynulo (bod H.), a akceptáciu ktorého vyslovila žalovaná podpisom svojho zástupcu. Pokiaľ preto žalovaný mal skutočný záujem rozporovať toto tvrdenie vyplývajúce zo žalobcom predloženého dôkazu aj s poukazom na to, že sa jednalo o údaj perom dopísaný do predtlačeného formulára zmluvy, jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. Pokiaľ si preto súd prvej inštancie za situácie, kedy žalobca predložil ako dôkaz poistnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplývalo aj poistenie stretu so zverou, podľa § 186 ods. 2 CSP osvojil zhodné tvrdenia sporových strán o existencii pripoistenia tohto poistného rizika, tento skutkový záver nemožno považovať za nesprávny a zakladajúci odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Práve vzhľadom na obsah žalobcom predloženej poistnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, na závere o existencii osobitného pripoistenia stretu so zverou nič nemení podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, že dojednané pripoistenie nebolo zaznamenané v žalovaným vystavených poistkách, ktoré by mali nepochybne deklarovať existenciu poistného vzťahu a jeho podstatný obsah. V tejto súvislosti možno okrajovo poukázať aj na pomerne chaotickú obranu žalovaného, ktorý najprv nárok žalobcu na poistné plnenie neuspokojil z dôvodu, že škodová udalosť nejaví známky stretu so zverou, následne spochybnil existenciu poistného vzťahu a namietal aj neexistenciu vlastného verejného prísľubu na rok 2017, čo žalobca predloženými dôkazmi úspešne vyvrátil, a čo okrem iného nasvedčuje aj nedostatkom na strane žalovaného pri vedení zmluvnej dokumentácie.
22. V nadväznosti na posúdenie existencie pripoistenia stretu so zverou, žalovaný celkom nedôvodne prvoinštančnému súdu vytkol aj to, že nárok priznal žalobcovi v celom rozsahu nezaoberajúc sa ním namietanou spoluúčasťou. Súd prvej inštancie riadne zaujal svoje stanovisko aj k tejto otázke podstatnej pre meritórne posúdenie veci a v ods. 13. a 14. zrozumiteľne vysvetlil, že nárok priznal titulom pripoistenia poistného rizika stret so zverou a nakoľko v poistnej zmluve nebola dohodnutá spoluúčasť, poistné plnenie nijako nekrátil. Zároveň dodal, že pokiaľ by bol právnym titulom poistného plnenia verejný prísľub žalovaného na rok 2017 (čo nebol), len vtedy by zohľadňoval aj spoluúčasť v sume 200 eur. Aj s týmito právnymi úvahami sa odvolací súd plne stotožňuje majúc za to, že žalovaný v tejto časti odvolacej argumentácie nereflektuje skutočnosť, že verejný prísľub na rok 2017, na ktorý sa v súvislosti s požiadavkou zohľadnenia spoluúčasti žalobcu odvoláva, predstavuje jednostranný právny úkon, jednostranné vyhlásenie žalovaného, ktorým rozšíril poistné krytie vzniknuté poistnou zmluvou, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o krytie škôd pri poškodení alebo zničení motorového vozidla následkom stretu so zverou (viď verejný prísľub z 16.10.2017 založený na č. l. 24). Ako jednu z podmienok pre plnenie z verejného prísľubu stanovil spoluúčasť vo výške 10%, minimálne však 200 eur. Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení, krytie uvedeného poistného rizika bolo predmetnom poistnej zmluvy, t. j. dvojstranného právneho úkonu, ktorým bol medzi sporovými stranami založený poistný vzťah, a na základe ktorého si uplatnil žalovaný nárok. Na uvedenom nič nemení jednostranný verejný prísľub žalovaného, ktorého podmienky zahrnul do obsahu vystavených poistiek. Z obsahu poistnej zmluvy pritom akákoľvek spoluúčasť nevyplynula, v dôsledku čoho žalobcovi patrí nárok na poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu zodpovedajúcom nákladom na opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku stretu so zverou dňa 31.12.2017. Pokiaľ žalovaná v poistnej zmluve zo dňa 01.12.2016 pripoistila aj poistné riziko stret so zverou (opak v konaní nepreukázala) a mala záujem podmieniť výplatu poistného plnenia participáciou žalobcu na spôsobenej škode, mala sa na tejto skutočnosti so žalobcom dohodnúť v rámci poistnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a absenciu takéhoto zmluvného dojednania nie je možné suplovať podmienkami stanovenými žalovaným jednostranne vo verejnom prísľube. Možno preto súhlasiť s prvoinštančným súdom, že za danej situácie (absentujúce dojednanie o spoluúčasti v poistnej zmluve) by bolo možné požadovanú spoluúčasť zohľadniť v rámci výplaty poistného plnenia len v prípade neexistencie pripoistenia tohto poistného rizika v poistnej zmluve. Na uvedené nadväzuje aj ďalšia odvolacia námietka, ktorú žalovaný v rozpore s ust. § 366 CSP predniesol prvýkrát až v odvolacom konaní, a to, že žalobca v konaní nepreukázal úbytok vo svojej majetkovej sfére spočívajúci v uhradení nákladov za opravu vyúčtovaných predloženou faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou spoločnosťou V.- Z.. Z..F..P.. v žalovanej výške. Ako už odvolací súd uviedol, právo tzv. novôt v odvolacom konaní v systéme neúplnej apelácie je nastavené reštriktívne, ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Pod nemožnosťou ich predloženia v zmysle § 366 písm. d) CSP ako jednou z podmienok výnimočného pripustenia novôt treba rozumieť situáciu, kedy strana sporu objektívne bez svojej viny nemohla označiť prostriedky procesného úroku alebo obrany, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie svojho práva. Žalovaný v konaní pred prvoinštančným súdom nepoprel skutkové tvrdenie o tom, že žalobca náklady na opravu riadne uhradil a tento prostriedok procesnej obrany prvýkrát využil oneskorene, až v rámci odvolacieho konania, a to bez súčasnej prezentácie objektívnych dôvodov, ktoré by mohli v zmysle § 366 CSP zakladať prípustnosť tejto novej obrany. Na tento prostriedok procesnej obrany preto v nadväznosti na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ust. § 366 CSP a vychádzajúcu z rímskoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Okrajovo hodno podotknúť, že aj táto obrana žalovaného je odrazom jeho nesústredenosti, keď z obsahu súdneho spisu vyplýva, že doklad o úhrade označenej faktúry bol žalobcom predložený spolu so žalobou a žalovanému bol doručovaný s platobným rozkazom (pokladničný doklad č. XXXXX). V kontexte žalovaným oneskorene a v rozpore s § 366 CSP popretým skutkovým tvrdením o úhrade nákladov na opravu jeho motorového vozidla paradoxne vyznieva jeho námietka, že pasivita žalobcu v konaní spočívajúca v nepredložení fundamentálneho dôkazu o úhrade nákladov na opravu má viesť k jeho strate sporu. S odkazom na ust. § 132 os. 2 CSP možno súhlasiť len s argumentáciou žalovaného, v ktorej namietal, že žalobca v žalobe nedostatočne špecifikoval rozhodujúce okolnosti, na základe ktorých si poistné plnenie v konaní uplatňoval. Vzhľadom na skutočnosť, že nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností potrebných pre meritórne posúdenie žalovaného nároku samo o sebe bez realizácie postupu podľa § 129 CSP nemôže viesť k zamietnutiu žaloby a žalobca v priebehu konania tento nedostatok sám odstránil, keď doplnil svoju argumentáciu o údaje spočívajúce v tom, na akom základe si voči žalovanému uplatňuje žalovaný nárok (pripoistenie dohodnuté v poistnej zmluve uzatvorenej dňa 01.12.2016), právne nemôže obstáť jeho argumentácia, že uvedený nedostatok mal viesť k strate sporu žalobcom. Je potrebné si uvedomiť, že cieľom postupu podľa § 167 CSP je ponúknuť stranám priestor pre prezentáciu vlastných skutkových a právnych tvrdení, v reakcii na vzájomné vyjadrenia účelne využiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a vymedziť rozsah medzi stranami sporných a nesporných skutočností a od toho závislý predmet dokazovania. Len zodpovedný prístup strán sporového konania môže v súčinnosti so súdom prispieť k naplneniu ústavne garantovaného spravodlivého súdneho konania bez zbytočných prieťahov a nehospodárnych nákladov súdneho konania, a tým k poskytnutiu efektívnej ochrany ohrozených alebo porušeným subjektívnych právam.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom napadnutom rozsahu potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).