Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom o spore žalobkyne B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX Q., právne zast.: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: XX 595 545, právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom: Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 1.360 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17.9.2018 podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici návrhom v upomínacom konaní dňa 18.9.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.360 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 23.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na základe výzvy súdu upravil návrh vo vzťahu k úrokom z omeškania stanovením nároku od 8.11.2017 do zaplatenia zo sumy 1360 eur vo výške 5% ročne. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2016 došlo ku škodovej udalosti č. 8012845576. Podľa správy o škodovej udalosti Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline zo dňa 21.12.2017 škodu zavinil vodič motorového vozidla továrenskej zn. Ford Focus, EVC: NO XXXBR, ktoré riadil X. M., bytom A. č. XXX, XXX XX H., pričom o dopravnej nehode bol spísaný aj záznam. C. na náhradu škody bol písomne uplatnený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EVČ: C Žalovaný zaujal stanovisko zo dňa 23.10.2017, pričom obsahom stanoviska bolo uzavretie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Výzvou zo dňa 10.01.2018 bol žalovaný vyzvaný na prehodnotenie poistného plnenia, nakoľko nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie v liste zo dňa 23.10.2017. Dňa 08.02.2018 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručený list s vyjadrením k výzve zo dňa 10.01.2018. Žalovaný na základe prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poskytnúť náhradu škody dospel k záveru, že uplatnený nárok nebol preukázaný v súlade so , a preto ho uzatvára bez poskytnutia plnenia. Žalobca si dal vzniknutú škodu na automobile odstrániť sám na vlastné náklady a na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, vyzval žalovaného k úhrade poistného plnenia zo škodovej udalosti č.: 8012845576 v celkovej hodnote 1.360€. Výška poistného plnenia vyplýva z faktúry č. FV188 zo dňa 21.09.2017, ktorú vystavil autoservis, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla. Žalovaný vyššie uvedené poistné plnenie neuhradil. Vzhľadom na skutočnosť, že nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ani nepredložil znalecký posudok, ktorý by dokazoval, že žalobca poistné plnenie žiada neoprávnene, vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia.

3. Vo veci vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. zo dňa 24.10.2018 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. 4. Žalovaný v odpore uviedol, že dňa 15.06.2016 údajne nastala škodová udalosť, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu osobného motorového vozidle zn. Volkswagen Tiguan, EČV: ZA XXX GN a to na žalobcom bližšie nešpecifikovanom mieste. Škodcom mal byť v danom prípade poistenec žalovanej X. M., bytom A. č. XXX, XXX XX H., ktorý mal byť v čase škodovej udalosti vodičom osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, EČV: NO XXX BR. Predmetná škodová udalosť bola žalobcom nahlásená a uplatnená dňa 02.10.2017. Po vykonaní šetrenia žalovaná listom označeným ako „Škodová udalosť číslo 8012845576 zo dňa 15.06.2016“ zo dňa 23.10.2017 oznámila žalobcovi, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu, pretože vozidlo poškodeného absolvovalo nehodový dej v dĺžke do 50 cm šikmo smerom do vozidla poškodenej a vozidlo škodcu má stopy po nehodovom deji po celej dĺžke vozidla a predný nárazník nie je v pôvodnom stave. Nesúhlasia ani výškové strety po ich zameraní. Vozidlo škodcu nesie známky stretu s pevnou prekážkou, ktorá na ňom nechala aj stopy žltej farby. Nakoľko poškodenia deklarované žalobcom nemohli byť spôsobené vozidlom škodcu, pričom ich jednotlivé poškodenia spolu navzájom nesúvisia, žalovaná uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody považovala za nepreukázaný a nedôvodný, pričom z týchto dôvodov vec vybavila bez poskytnutia poistného plnenia. V tejto súvislosti bolo vypracované odborné stanovisko kontrolóra spoločnosti Slovexperta, s.r.o. p. Ing. Bučka k predmetnej škodovej udalosti označeného ako „Odborné stanovisko vo veci posúdenia možnosti vzniku škody pri škodovej udalosti evidovanej poisťovňou pod číslom: 8012845576“ zo dňa 19.10.2018, ktorý po opätovnom preskúmaní predmetnej poistnej udalosti potvrdil vyššie uvedené zistenia obhliadajúceho technika spol. Slovexperta a dospel k zisteniu, že: „Poškodenia na vozidle poškodeného nemohli byť spôsobené vozidlom škodcu, nakoľko poškodenia sú charakterom rozdielne, nezhoduje sa výška a ani výškový rozsah poškodení, na vozidle škodcu sa nachádzajú stopy žltej farby a vozidlo poškodeného na sebe nemá takúto farbu, deklarovaný pohyb vozidla škodcu je úplne iný ako možnosť pohybu vozidla a na vozidle škodcu sa nenachádza stopa po kontakte s kolesom. Poškodený deklaruje aj poškodenie prednej nápravy s nutnosťou výmeny dielov." Okrem iného žalovaná poukazuje na skutočnosť, že deklarovaný priebeh údajnej škodovej udalosti znázornení v „Zázname o dopravnej nehode" zo dňa 17.06.2016 je úplne iný aký deklaruje žalobca vo „Uplatnení nároku na náhradu škody" zo dňa 02.10.2017. Nakoľko v danom prípade sú účastníkmi škodovej udalosti deklarované dva rozdielne nehodové deje vyhodnotila žalovaná aj z tohto dôvodu túto škodovú udalosť ako krajne nedôveryhodnú, nedôvodnú a nepreukázanú. Žalovaný uviedol, že postupoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom žalobca svoj nárok riadne nepreukázal, nepreukázal vecnú a časovú súvislosť, medzi osobitnou povahou prevádzky jeho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Tiež vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola podaná dňa 04.10.2018 a škodová udalosť sa mala udiať dňa 17.06.2016, nárok podľa považuje za premlčaný. K úrokom z omeškania uviedol, že Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 02.10.2017. Žalovaná oznámila výsledok šetrenie a dôvody neposkytnutia poistného plnenia žalobcovi listom zo dňa 23.10.2017 označeným ako „Škodová udalosť číslo 8012845576 zo dňa 15.06.2016, teda je zrejmé, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce jej z ustanovenia splnila v zákonnej lehote a žalobca tak nemá žiadny právny nárok na požadovanie úrokov z omeškania ani v prípade dôvodnosti nároku. 5. Žalobkyňa v replike uviedla, že motorové vozidlo značky Volkswagen Tiguan, EČV: ZA XXX GN, vo vlastníctve žalobkyne v čase škodovej udalosti viedol B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, XXX XX Q., do ktorého zboku narazil vodič X. M., nar. 21.12.1991, bytom A. XXX, XXX XX H.. Vodiča X.a M.a následne po náraze do vozidla žalobkyne odhodilo do parkovacieho automatu Hotela Slovakia, ktorý na vozidle X.a M.a zanechal stopy. Uvedený priebeh škodovej udalosti potvrdil aj vinník škodovej udalosti X. M. a účastník škodovej udalosti B. B.. Ku škodovej udalosti boli privolaní aj príslušníci PZ, ktorý predmetnú škodovú udalosť zdokumentovali a vyhotovovali z predmetnej škodovej udalosti fotodokumentáciu, pričom udalosť bola prešetrovaná Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát v Žiline, Oddelenie výkonu služby, Veľká Okružná č. XX, 010 75 Žilina pod ČVS: ORPZ - ZA-ODI1-26-1349/2017. V správe PZ zo dňa 21.12.2017 sa taktiež jednoznačne uvádza, že vodič X. M. sa dopustil priestupku voči zákonu o cestnej premávke, z uvedeného je zrejmé, že bol vinníkom v predmetnej škodovej udalosti. Vo vyššie uvedenej správe sa taktiež uvádza, že predmetná škodová udalosť je vedená na Okresnom dopravnom inšpektoráte pod č. ORP-ZA-ODI1-3-748/2016. Nesprávnosť vyhotoveného odborného stanoviska a jeho zaujatosť potvrdzuje aj skutočnosť, že toto bolo vyhotovované výhradne na prospech žalovaného. Odborné stanovisko považuje za neobjektívne a nesprávne aj z dôvodu jeho vyhotovenia až potom, ako žalovaný poistnú udalosť uzavrel, a to

bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný počas šetrenia nedal vypracovať nijaký posudok alebo odborné vyjadrenie o vzniku škodovej udalosti. Osoba, ktorá odborné stanovisko vypracovávala, nebola na mieste škodovej udalosti prítomná, a teda reálne miesto vzniku škodovej udalosti a ani vozidlá nevidela, vypracovala ho na základe fotografií vozidiel, ktoré sa už nenachádzali ani na mieste škodovej udalosti, alebo boli zaparkované mimo neho. Zdôraznila, že škodca - X. M. bezprostredne po náraze do vozidla žalobkyne narazil do parkovacieho automatu Hotela Slovakia, ktorý bol žltej farby a ktorý spôsobil väčšinu poškodení na automobile X.a M.a. Táto skutočnosť však v odbornom stanovisku nijakým spôsobom zohľadnená nie je, pričom je zrejmé, že práve parkovací automat zmenil poškodenia vozidla X.a M.a po strete s vozidlom žalobkyne. V odbornom stanovisku sa uvádza, že na vozidle škodcu sa nachádzajú stopy žltej farby a vozidlo poškodeného na sebe nemá takúto farbu. Je taktiež logické, že po zrážke z parkovacím automatom, ktorý bol žltej farby sa na vozidle škodu bude táto farba nachádzať a na vozidle žalovanej táto farba nebude. 6. Ku vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného uviedla, že žalobkyňa sa o tom, že jej zo strany žalovaného nebude poskytnuté poistné plnenie dozvedela až z listu zo dňa 23.10.2017, kde jej žalovaný prvý krát oznámil, že ukončil šetrenie, a to bez poskytnutia náhrady škody. Z uvedeného je teda nepochybné, že až doručením listu zo dňa 23.10.2017, a teda najskôr až 23.10.2017 mohla žalobkyňa uplatniť svoje právo na súde, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobkyňou podaný už dňa 18.09.2018, t. j. nepochybne pred uplynutím premlčacej doby. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v prípade začatia plynutia premlčacej doby nebol rozhodujúci dátum vzniku škodovej udalosti ale skutočnosť, že žalobkyni nebude zo strany žalovaného poskytnuté poistné plnenie, resp. poskytnutá náhrada škody, čo sa stalo až dňa 23.10.2017, kedy bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa ďalej o výške škody mohla a aj sa dozvedela až po tom, ako si na vlastné náklady dala poškodené vozidlo opraviť, pričom toto sa stalo až v septembri 2017. Až potom mohla žalobkyňa uplatniť vzniknutú škodu voči žalovanému riadne, čo sa aj stalo. Žalobkyňa taktiež trvá aj na vyčíslení úrokov z omeškania, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovanému zaslala faktúru, ktorou preukazuje výšku škody spôsobenej poistnou udalosťou, a teda si u žalovaného uplatnila škodu jej spôsobenú, pričom žalovaný jej zaslal svoje stanovisko ku tomuto uplatneniu listom zo dňa 23.10.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok plne preukázala, mal žalovaný poskytnúť žalobkyni náhradu škody do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia škodovej udalosti, pričom skončenie poistnej udalosti nastalo najneskôr dňa 23.10.2017, a teda náhrada škody mala byť žalobkyni vyplatená dňa 07.11.2017. Keďže žalobkyňou preukázaná škoda vyplatená nebola, žalobkyňa oprávnene požaduje úrok z omeškania odo dňa 08.11.2017. S vyjadrením žalovaného o tom, že charakter a rozsah poškodení na vozidle nekorešponduje s nehodovým dejom preto nesúhlasí. 7. Žalovaný uviedol, že z predloženej správy OR PZ Žilina však vyplýva, že príslušníci PZ predmetnú udalosť v cestnej premávke, ktorej jedným z účastníkom bol žalobkyňa, uzavreli ako ŠKODOVÚ udalosť, pričom obom účastníkom tejto škodovej udalosti bolo oznámené, že v takomto prípade príslušníci PZ škodovú udalosť neobjasňujú. Z uvedeného dôvodu tak žalovaná považuje vyjadrenie žalobkyne ohľadne zdokumentovania a vyhotovovania fotodokumentácie z predmetnej škodovej udalosti za ničím nepreukázanú fabuláciu. 8. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne o zaujatosti a účelnosti vypracovania Odborného stanoviska vo veci posúdenia možnosti vzniku škody pri škodovej udalosti evidovanej poisťovňou pod číslom: 8012845576" zo dňa 19.10.2018 kontrolórom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Ing. Františka Bučka. Vyjadrila názor, že predmetné odborné stanovisko bolo vypracované na základe dostupných pokladov týkajúcich sa predmetnej škodovej udalosti ako aj podkladov doručených žalobkyňou. Zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia o zaujatosti a účelnosti odborného stanoviska Y., žiadnym spôsobom preukázané, že by došlo k akémukoľvek pochybeniu žalovanej v rámci likvidácie jej škodovej udalosti, pričom v konaní žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz potvrdzujúci jej tvrdenia o priebehu a následkoch predmetnej škodovej udalosti. K námietke premlčania uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčí podľa za dva roky odo dňa, keď sa poškodený (žalobkyňa) dozvie o škode a dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Plynutie premlčacej doby je teda viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom kto za škodu zodpovedá. Žalobkyňa sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedela už dňa 15.06.2016 ako to vyplýva z „Záznamu o dopravnej nehode" zo dňa 17.06.2016. V danom prípade bol za škodcu označený X. M.. O škode sa žalobkyňa dozvedela rovnako dňa 15.06.2016. Ak žalovaná poukazuje na list OR PZ Žilina označení ako „Škodová udalosť - X. M. a B. B. - správa" zo dňa 21.12.2017 , podľa uvedeného listu ORPZ ZA bola uvedená udalosť v cestnej premávka šetrená príslušníkmi OR PZ Žilina a uzatvorená ako škodová udalosť, nakoľko škoda na niektorom zo zúčastnených motorových vozidiel neprevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody podľa

, teda nebola vyššia ako 3.990 eur. Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že žalobkyňa sa bezprostredne po tejto škodovej udalosti dozvedela o škode. Poukázal tiež na rozsudok NS ČR z 29.11.2006 sp. zn. , podľa ktorého: „Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.". Preto subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť nasledujúcim dňom po dni ako sa dozvedela o tom, kto škodu spôsobil a o škode samotnej, teda dňa 16.06.2016. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 16.06.2018. Žalobkyňa však podala predmetnú žalobu na súd až dňa 04.10.2018, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. 9. Vo veci samej súd nariadil pojednávanie. 10. Strany na pojednávaní zotrvali na svojich podaniach a návrhoch a ich prednesy boli v súlade s ich podaniami. Iné skutkové tvrdenia neuviedla žiadna zo sporových strán. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka. 12. Svedok B. B. uviedol, že bol vodičom daného poškodeného motorového vozidla. Pohyboval po centre cez ulicu Veľká Okružná smerom na Rondel, kde odbočoval na parkovisko pri hoteli Slovakia. Na Veľkej Okružnej dal pravú smerovku a odbočoval na parkovisko k automatu. Ako zatáčal, tak prišiel náraz. Do ním vedeného auta na ľavej strane dverí na strane vodiča narazilo strieborné vozidlo Ford Focus jeho prednou časťou, ktoré po náraze odhodilo do parkovacieho automatu. Udalosť je zachytená na zázname o nehode - škodovej udalosti a určite bola aj na zázname kamery, ktorý už však nejestvuje. Z nehody nevyhotovoval fotografie, pretože boli privolaní policajti, ktorí nehodu dokumentovali ako škodovú udalosť a nearchivovali fotografie. Zdôraznil, že na mieste parkoviska došlo následkom toho aj k výmene automatu, poisťovňa likvidovala škodu o výške okolo 10.000,- eur. 13. V konaní žalovaný predložil odborný posudok Ing. R. S., kontrolóra Slovexperta, s.r.o., špeciálne oddelenie, ktorým sa vyjadril k poškodeniu a opisu nehodového deja, pri ktorom vzhľadom na poškodenie a opis priebehu deja vylúčil vzájomnú súvislosť. Na jeho vyjadreniach zotrval aj v stanovisku z 6.5.2019. 14. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 16. Podľa XX , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 17. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 18. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 19. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 20. Nakoľko žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku spočívajúcu v námietke premlčania uplatneného nároku, súd v rámci hospodárnosti konania sa prioritne zaoberal hmotnoprávnou námietkou. 21. V ustanovení sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické ich komplementárne plynutie, teda okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty; inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o škode a osobe za škodu zodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty. 22. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočnostiach. V prípade podľa je oprávneným subjektom poškodený a práve na jeho osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudol subjektívnu vedomosť o definovaných skutočnostiach. Na začatie subjektívnej premlčacej lehoty nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený, musí ísť preukázateľne o subjektívnu

vedomosť poškodeného. Ďalej zákon vyžaduje dokonanie stavu vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda možnosť či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí uvedenými vedomosťami reálne disponovať. Prvou podmienkou je vedomosť o „škode“. Zákonodarca nepoužil v hypotéze tohto ustanovenia slovné spojenie „dozvedieť sa o protiprávnom úkone alebo o škodnej udalosti“, ale všeobecnejší výraz dozvedieť sa o „škode“. Poškodený tak musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej, prípadne odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je vyčísliteľné v peniazoch. Druhou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Osoba za škodu zodpovedná nemusí byť nevyhnutne totožná s osobou škodcu. Poškodený nie je povinný právne kvalifikovať zodpovednostný vzťah, a vyvodiť tak jednoznačne záver o zodpovednosti konkrétnej osoby. 23. V danej veci súd poukazuje na právne závery vyslovené Najvyšším súdom ČR, sp. zn. podľa ktorého: „Pro počátek běhu dvouleté subjektivní lhůty k uplatnění práva na náhradu škody je rozhodné, kdy se poškozený dozví o již vzniklé škodě (nikoliv tedy jen o protiprávním úkonu či o škodné události) a kdo za ni odpovídá. Při posuzování otázky, kdy se poškozený dozvěděl o škodě, je třeba vycházet z prokázané vědomosti poškozeného o vzniklé škodě (nikoliv z jeho předpokládané vědomosti o této škodě). Dozvědět se o škodě znamená, že se poškozený dozvěděl o majetkové újmě určitého druhu a rozsahu, kterou lze natolik objektivně vyčíslit v penězích, že lze právo na její náhradu důvodně uplatnit u soudu.“. 24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „Citované ustanovenie <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngeydm> ods. 1 upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. … Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.“. 25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, „Podľa ustanovenia <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngeydm> ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.“. 26. V danej súvislosti súd poukazuje na fakt, že pojem - dozvedel sa o škode, neznamená, že sa poškodený musel dozvedieť aj o výške škody, resp. mal výšku škody vyčíslenú v peniazoch. Podľa názoru súdu je potrebné vykladať pojem „keď sa poškodený dozvie o škode“ vykladať tak, že poškodený získa nie len subjektívnu vedomosť určitej majetkovej či nemajetkovej ujme (v tomto prípade o poškodení vozidla pri dopravnej nehode), ale aj o jej rozsahu, teda získa vedomosť o tom, čo bolo konkrétne poškodené, jeho rozsah. Súd je preto názoru, že žalobkyňa získala vedomosť o škode okamihom, keď mohla obhliadnuť poškodené vozidlo (nesporne nebola účastníkom dopravnej nehody) a tak zistiť rozsah škody (poškodenia). Skutočnosť, že sa poškodený dozvie o škode, nemožno stotožňovať s vyčíslením škody či už znaleckým posudkom, faktúrou za opravu vozidla, vynaložením vlastných nákladov na opravu vozidla. Škoda dokonca nemusí zodpovedať nákladom na opravu. Pri samotnom okamihu poškodenia predstavuje škoda rozdiel medzi hodnotou veci pred poškodením a po poškodení (XX , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia). Výška škody spočívajúca v nákladoch na opravu predstavuje odvodený nárok v zmysle ust. a , podľa ktorého uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Teda náklady na opravu predstavujú skutočnú škodu spočívajúcu vynaložením prostriedkov na navrátenie do predošlého stavu ak o to požiada poškodený a

je to možné. V súdenom prípade niet pochybností o tom, že poškodená - žalobkyňa požiadala o opravu (navrátenie do predošlého stavu), a to bolo možné (vec bola opravená). 27. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedela zo „Záznamu o dopravnej nehode" zo dňa 15.06.2016. Z uvedeného je zrejmé, že spísaním záznamu získala vedomosť o tom, kto dopravnú nehodu dňa 15.06.2016 spôsobil. V danom prípade bol za škodcu označený X. M.. Rovnako v zázname bolo konštatované poškodenie vozidla v položke č. 11 viditeľné poškodenia, dvere predné pravé, blatník pravý predný. Záznam podpísala samotná žalobkyňa a predložený bol poisťovni dňa 22.6.2016, podľa údajov na zadnej strane bola nehoda hlásená 17.6.2016 škodcom. 28. Podľa faktúry č. FV188 zo dňa 21.9.2017 bola vykonaná oprava vozidla VW Tiguan ZA XXXGN výmenou dverí PD, lištou predných a zadných dverí, tesnenia, tlmiča pérovania, otoča, ramena PD, spojovacej tyče vykonaní lakovania pri lakernickej, mechanickej a klampiarskej práci v cene 1.360,- eur. Opravu však nemožno stotožňovať so zistením škody. Práve subjektívna lehota je stanovená z dôvodu, aby si poškodený riadne a včas uplatnil prípadnú náhradu zo škodovej udalosti, ktorá determinovaná jeho konaním. Teda ak si poškodený dá opraviť poškodenú vec po uplynutí dvoch rokov od času, kedy nie len sa dozvedel o poškodení vozidla, ale aj ho mal k dispozícii pre obhliadnutie, riskuje, že pri uplatnení námietky premlčania mu nebude nárok v súdnom konaní premlčaný. Totiž práve pri ohliadnutí vozidla, možnosti disponovať s poškodenou vecou môže poškodený uplatniť nárok v súdnom konaní a to tak, že výšku škody stanový úvahou, podľa rozdielu hodnoty vecí pred a po poškodení, alebo hodnotou opravy podľa rozsahu poškodenia, prípadne podľa odborného posúdenia či už hodnoty veci alebo nákladov na opravu. Samotné vykonanie opravy predstavuje len odstránenie poškodenia, preukazuje vynaloženie nákladov na odstránenie škody, nie však vedomosť o škode. Totiž aj náklady na opravu u rôznych osôb môžu predstavovať rozdielnu hodnotu. 29. V tomto rozsahu súd považuje za dôvodný poukaz žalovaného na právne závery vyslovené v rozsudku NS ČR z 29.11.2006 sp. zn. , podľa ktorého: „Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.". 30. Súd je preto názoru, že subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť nasledujúcim dňom po dni ako sa dozvedela o tom, kto škodu spôsobil a o škode samotnej, teda dňa 16.06.2016. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 16.06.2018. Žalobkyňa však podala predmetnú žalobu na súd až dňa 04.10.2018, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, teda súd jej nemôže uplatnený nárok z dôvodu uplynutia premlčacej doby priznať v súdnom konaní ( ). XX. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal zodpovednosťou alebo samotnou výškou škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že podľa ust. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu úspešnému žalovanému, pričom o výške priznaného nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti konečné rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).