Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/65/2017

Potvrdené rozhodnutím 7Co/63/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu a Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: B.. E. E., U..: XX.XX.XXXX, G. U. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: D.. L. I., U..: XX.XX.XXXX, M. XXXX/XA, XXX XX G., o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2019, č.k. 32C/65/2017-98, jednomyseľne takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: B., proti žalovanému: D., o zrušenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného spolubývania v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele číslo C- KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a v práve spoluužívania pozemkov s parcelnými číslami C-KN XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, ako sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre katastrálne územie G., ktoré je zriadené v prospech žalovaného a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ve.denom pre katastrálne územie G., a to dňom úplného zaplatenia náhrady za zrušenie vecného bremena žalobkyňou žalovanému.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 52.200,-Eur, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2017, ktorej bola pridelená spisová značka , domáhala, aby súd žalovanému zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného spolubývania v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X a spoluužívania pozemkov s parc. č. C-KN XXXX/X a XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne, a to za náhradu vo výške XX.XXX,XX Eur, ktorá bude splatná v mesačných splátkach po XXX,XX Eur vždy k XX. dňu v mesiaci. V petite žaloby žalobkyňa zrejmou chybou v písaní neuviedla, že žiada zrušiť vecné bremeno aj k pozemku s parc.č. C-KN XXXX/X . v k.ú. G., z odôvodnenia žaloby však zrejme vyplýva, že sa domáha zrušenia vecného bremena aj k takému pozemku. Rovnaký záver potom vyplýva i z obsahu ostatných podaní (a formulácie petitu v nich) a vyjadrení žalobkyne v konaní a z ňou predloženého znaleckého posudku, preto súd v zmysle ust. považoval za predmet konania aj zrušenie vecného bremena k tomuto pozemku.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G. ako pozemky s parc. č. C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX (ďalej spoločne alebo jednotlivo ako „Pozemok“ alebo „Pozemky“) a ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku C-KN XXXX/X (ďalej ako „Rodinný dom“ a spoločne s Pozemkami ako „Nehnuteľnosti“). Pozemky žalobkyňa nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad do

katastra nehnuteľností bol povolený pod V-XXXX/XX a V-XXXX/XX. Rodinný dom bol zapísaný do katastra nehnuteľností v roku XXXX na základe kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Žalobkyňa bola stavebníčkou Rodinného domu a preto je vedená ako jeho jediný vlastník. Keďže v danom čase žila v spoločnej domácnosti so žalovaným, ktorý je otcom jej detí, na základe zmluvy mu bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného spolubývania a spoluužívania Nehnuteľností. So žalovaným spolu žili od roku XXXX, spočiatku v prenajatom dvojizbovom byte. V roku XXXX sa im narodila dcéra E.. Rozhodli sa preto pre kúpu pozemku a následnú stavbu rodinného domu. Keďže žalovaný mal syna z predchádzajúceho vzťahu, dohodli sa, že pozemok i následná stavba bude len žalobkyne a do budúcna bude slúžiť na zabezpečenie ich spoločných detí. V roku XXXX sa presťahovali do nového domu, ktorý v roku XXXX žalobkyňa skolaudovala. V roku XXXX sa im narodil syn O.. V Rodinnom dome spolu žili, hospodárili a vychovávali deti. Na finančnom zabezpečení rodiny sa podieľali obaja, žalobkyňa pracovala a žalovaný podnikal. Postupne však medzi nimi vznikali partnerské problémy, ktoré vyústili do odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti v auguste XXXX, pretože spolužitie so žalovaným nebolo možné a on radikálne odmietol opustiť spoločnú domácnosť. Po odchode z domácnosti sa neboli schopní dohodnúť ani na výživnom, muselo byť určené súdom. Bytovú otázku vtedy žalobkyňa musela riešiť kúpu dvojizbového bytu v G. na G. námestí XXXX/ XX za kúpnu cenu XX.XXX,XX Eur, ktorú žalobkyňa uhradila prostredníctvom hypotekárneho úveru a prostredníctvom pôžičky od rodiny. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX a pozemky s parc. č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a C-KN XXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný nadobudol darom a sú v súčasnosti užívané jeho rodičmi. Žalobkyňa pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v G. ako samostatný radca s čistým mesačným príjmom vo výške XXX,XX Eur. Obe deti má zverené v starostlivosti a žalovaný na ne prispieva spolu 270,00 Eur. Náklady na bývanie sú 150,00 Eur mesačne a splátka hypotéky 174,64 Eur. Žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom 415,00 Eur. Náklady na bývanie v Rodinnom dome sú asi 200,00 Eur a žalobkyňa predpokladá, že má okrem dôchodku aj iný príjem, lebo by inak nebol schopný platiť bývanie a okrem toho si kúpil motorové vozidlo G. za obstarávaciu cenu asi 30.000,00 Eur. Vzniknutou situáciou podľa žalobkyne vznikol hrubý nepomer medzi výhodami oprávneného a bremenom povinného, spočívajúci najmä v tom, že sa žalovaný stal po zriadení vecného bremena v celosti vlastníkom nehnuteľností určených na bývanie. Tieto sa síce nachádzajú mimo G., ale žalovaný nie je viazaný na pracovisko, keďže je starobný dôchodca a okrem toho má motorové vozidlo na prípadné dochádzanie. Žalobkyňa žije v stiesnených podmienkach dvojizbového bytu, ktorý obýva spolu s dvoma deťmi a platí splátky úveru, zatiaľ čo žalovaný je oprávnený užívať dve hodnotné domové nehnuteľnosti. Žalobkyňa žalovanému ponúkala, aby dom spoločne predali a rozdelili sa, avšak žalovaný to odmietol a žalobkyňa musí každý mesiac žiť veľmi úsporne, aby splnila všetky záväzky a dopriala deťom dôstojný život. Navrhovala mu tiež vyplatiť 30.000,00 Eur ako primeranú finančnú náhradu za zrušenie vecného bremena, ale aj to odmietol.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že k zriadeniu vecného bremena neprišlo len preto, že v danom čase žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, ale najmä preto, že kúpu a stavbu Nehnuteľností financoval z vlastných finančných prostriedkov nadobudnutých z predaja inej nehnuteľnosti a z podnikania žalovaného. Žalobkyni jej príjem postačoval len na zabezpečenie jej osobných potrieb. K vecnému bremenu žalovaný pristúpil preto, že nechcel žalobkyni, vtedy jeho partnerke a matke jeho dvoch detí, ako ani ich deťom komplikovať existenciu do budúcnosti, keďže má ešte jedného syna, ale toho zabezpečil iným spôsobom. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v D., ako žalobkyňa uvádza, ale tieto užívajú v celosti jeho rodičia, ktorých žalovaný nechce obmedzovať. Z jeho pohľadu by dom aj tak vyžadoval zásadnú rekonštrukciu, na ktorú on nemá finančné prostriedky. Je síce starobný dôchodca, ale prevažnú časť života žije v G., kde sú aj jeho deti, s ktorými je v pravidelnom kontakte a na ktorých výchove a vzdelávaní sa podieľa. V G. si žalovaný aj zabezpečuje občasné pracovné aktivity. Vzhľadom na jeho vysoký vek po ňom nie je možné požadovať presťahovať sa do cudzieho prostredia. Žalovaný má záujem žiť v Rodinnom dome, ktorý postavil, ale nemá finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie vecného bremena, a to že nie je daný hrubý nepomer medzi bremenom a výhodou oprávneného. On sa o Nehnuteľnosti zodpovedne stará z vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný namieta tiež výšku žalobkyňou navrhovanej náhrady, pričom za primeranú považuje sumu 120.000,00 Eur, čo zodpovedá polovici hodnoty Rodinného domu.

4. Žalobkyňa v replike, doručenej súdu dňa 14.12.2017, doplnenej na výzvu súdu vyjadrením zo dňa 05.01.2018, uviedla, že v čase výstavby Rodinného domu mal žalovaný ako podnikateľ nepravidelné príjmy a navyše splácal exekúciu, takže všetky náklady na energie a ostatné náklady na chod domácnosti sa uhrádzali z jej príjmu. Okrem povinného výživného sa žalovaný nepodieľa na nákladoch detí spojených so vzdelávaním a rozvojom. Užíva Rodinný dom o rozlohe 100 m2 sám a žalobkyňa s dvoma deťmi užíva byt o rozlohe 60 m2, na ktorý si navyše musela vziať úver. V tomto podľa nej spočíva hrubý nepomer. Dom v D. je zrekonštruovaný a je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Jeho odsťahovanie sa doň by mu zároveň umožnilo sa postarať o svojich rodičov, ktorí v dome žijú. Žalobkyňa napokon poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn a navrhla, aby súd zrušil vecné bremeno a žalobkyňu zaviazal žalovanému ako náhradu za vecné bremeno vyplácať sumu 50,00 Eur mesačne. O pripustení zmeny žaloby nebolo potrebné rozhodnúť, lebo žalobkyňa na pojednávaní nasledujúcom po doručení návrhu uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom návrhu.

5. Na pojednávaní nariadenom na 12.02.2018, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, sa strany dohodli, že sa dom pokúsia predať a zhodne navrhli prerušenie konania, na základe čoho súd uznesením z toho istého dňa konanie prerušil. Dňa 16.04.2018 doručila žalobkyňa súdu návrh na pokračovanie v konaní, v ktorom uviedla, že Nehnuteľnosti sa pokúšala predať prostredníctvom realitnej kancelárie, a to za cenu 200.000,00 Eur, pretože bola agentom informovaná o tom, že za vyššiu cenu sú Nehnuteľnosti nepredajné. Podľa názoru žalovaného však majú Nehnuteľnosti hodnotu 250.000,00 Eur, pričom si nechal vypracovať znalecký posudok, v ktorom boli ohodnotené na 215.000,00 Eur a navyše chce 30.000,00 Eur za záhradu. Žalovaný napísal realitnému agentovi, že s predajom nesúhlasí a považuje ho za protiprávny. Žalovaný odmietol aj mediáciu. Uznesením č.k. -59 zo dňa 06.06.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 12.07.2018, na ktorom vec za prítomnosti oboch strán prejednal. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na žalobe v jej pôvodnom znení s tým, že požiadala o možnosť jednorazovú náhradu za zrušenie vecného bremena splatiť žalovanému v lehote 6 mesiacov. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Poukázal na to, že stavbu a vybavenie domu financoval on, pričom Rodinný dom má hodnotu 250.000,00 Eur a Pozemky ďalších 50.000,00 Eur. Všetky jeho úspory sú v dome a on nemá možnosť zabezpečiť si bývanie inak. Do Rodinného domu za ním chodia aj jeho deti, ktoré tam majú vlastné izby a kúpeľňu, ako aj bazén. Dom v D. je dvojizbový rekreačný dom užívaný jeho rodičmi.

7. Žalobkyňa následne súdu predložila súkromný znalecký posudok na ohodnotenie vecného bremena a vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2018 uviedla, že znalkyňa vecné bremeno ohodnotila na 49.900,00 Eur. Príjmy žalobkyne sú 1.017,36 Eur a jej výdavky 569,10 Eur. Zvyšok používa na stravu, ošatenie, hygienu, rôzne neočakávané výdavky a aktivity s rodinou. Požiadala o možnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške stanovenej znaleckým posudkom do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný sa k predloženému znaleckému posudku vyjadril tak, že sa mu zdá byť výhodný len pre žalobkyňu a vypracovaný bez náležitých podkladov, keď znalkyňa nielen že neprišla na obhliadku domu, ale nemala k dispozícií ani informácie o termíne kúpy pozemku, zdroji financovania výstavby a podobne. Požiadal súd, aby prihliadol na jeho vysoký vek.

8. Na ďalšom pojednávaní dňa 25.04.2019 (pojednávanie dňa 21.01.2019 bolo odročené na žiadosť strán) žalobkyňa súdu špecifikovala, v čom vidí zmenu pomerov medzi stranami, a to v tom, že so žalovaným nedokáže žiť pod jednou strechou. Rodinný dom pozostáva z jednej spálne, jednej detskej izby, malej hosťovskej izby a obývačky, ako aj z dvojgaráže a terasy. Nie je teda taký veľký, aby ho žalobkyňa so žalovaným mohli užívať súčasne. Na stavbu Rodinného domu boli použité aj jej prostriedky, žalobkyňa navyše chodila do školy a starala sa o deti. Po odchode z domácnosti si musela kúpiť dvojizbový byt, ktorý teraz musí splácať. Žalovaný uviedol, že Rodinný dom postavil behom jedného roka prakticky vlastnými rukami a výhradne za jeho prostriedky. Jedná sa o luxusnú stavbu, ktorú staval tak, aby tam mohli bývať ich vnúčatá. Má 67 rokov a stále musí chodiť do práce, aby vyžil. Má dôchodok 450,00 Eur, z čoho 350,00 Eur musí platiť žalobkyni ako výživné. Prípadné zrušenie vecného bremena by výrazne zasiahlo do jeho života, keďže by sa musel v jeho veku sťahovať. Na adrese má aj sídlo firmy a tiež tam za ním chodia jeho deti. Voči predloženému znaleckému posudku namietol, že neobsahuje ohodnotenie spoluužívania pozemkov. Žalobkyňa následne súdu dňa 03.10.2019 doložila Doplnenie znaleckého posudku, ktorým bolo ohodnotené aj vecné bremeno zaťažujúce Pozemky.

9. Súd sa na nariadených pojednávaniach oboznámil s písomnými podaniami strán, strany tiež vypočul a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Dohoda o zrušení vecného bremena (nepodpísaná), výpis z LV č. XXXX pre k.ú. G., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. G., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D., výpis z LV č. XXX pre k.ú. D., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D. k XX.XX.XXXX, emailová komunikácia medzi stranami, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca B. emailová komunikácia žalovaného a realitnej kancelárie, správa z procesu mediácie zo dňa XX.XX.XXXX, výstup z internetového portálu nehnuteľnosti.sk obsahujúci ponuku troch rodinných domov v G., znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca B., doplnenie znaleckého posudku č. 1 B.. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom za nesporné považoval tie tvrdenia strán, ktoré druhá strana účinne nepoprela:

10. Súd za nesporné považoval, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností: Pozemkov a Rodinného domu, pričom Pozemky boli ako jej vlastníctvo do katastra nehnuteľností zapísané v roku 2001 na základe kúpnych zmlúv a Rodinný dom na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla pod č. XXXX/XX . v roku 2004. V katastri nehnuteľností je od roku 2009 zapísané vecné bremeno právo doživotného spolubývania v Rodinnom dome a spoluužívania Pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X v prospech žalovaného. Strany sporu sú bývalými životnými partnermi, ktorí spolu majú dve deti, jedno z nich ešte maloleté. Ich vzťah trval od roku 1999 do roku 2014, kedy žalobkyňa opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť. Strany sa nikdy nezosobášili. V roku 2001 kúpila žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva Pozemky, pričom tieto boli financované z výlučných prostriedkov žalovaného. Na Pozemku s parc. č. XXXX/X žalobkyňa ako stavebníčka postavila Rodinný dom, pričom výstavba bola financovaná a sčasti aj realizovaná žalovaným. Žalobkyňa v tom čase pracovala, študovala a starala sa o deti a domácnosť. Je nesporné, že strany sporu sa v tom čase dohodli tak, že napriek financovaniu kúpy Pozemkov a výstavby Rodinného domu z prevažnej časti žalovaným, výlučným vlastníkom Nehnuteľností bude žalobkyňa a žalovanému bude zriadené právo doživotného spolubývania a spoluužívania Pozemkov. Dôvodom pre takú dohodu strán bolo, že spolu v tom čase žili a vychovávali dve deti a že žalovaný nechcel, aby na Nehnuteľnosti v budúcnosti vznášal nárok jeho syn z predchádzajúceho vzťahu. Tieto skutočnosti obe strany tvrdili zhodne.

11. Žalobkyňa je tiež výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/X, vchod č. XX, s podielom bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve XXXX/XXXXXX., pričom tento nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2014. Na byte žalobkyne viazne záložné právo v prospech spoločnosti Tatra banka, a.s., IČO: XXXXXXXX. Súd považuje za nesporné, že žalobkyňa spláca na byt hypotekárny úver a tiež že si na zvyšok kúpnej ceny nepokrytej hypotekárnym úverom požičala od svojej rodiny. Mesačný príjem žalobkyne je vo výške asi 667,00 Eur z titulu poberania mzdy a prídavkov na deti. Žalobkyňa od žalovaného mesačne za vyživované deti preberá výživné vo výške 350,00 Eur (vrátane splátok zročného výživného). Náklady na bývanie sú vo výške asi 175,00 Eur, splátky hypotéky vrátane poistenia 187,59 Eur. Náklady vynakladané na vzdelávanie a mimoškolskú činnosť detí sú vo výške 150,00 Eur. Ani tieto tvrdenia neboli žalovaným rozporované.

12. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., a to a) rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a b) pozemkov s parc. č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a s parc. č. C-KN XXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX. Rodinný dom a pozemky užívajú rodičia žalovaného. Žalovanému ďalej patrí pozemok s parc. č. C-KN XXXX/XX

- orná pôda o výmere X.XXX mX, vedený na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D.. Žalovaný je starobný dôchodca s príjmom vo výške 415,00 Eur, z čoho asi 200,00 Eur vynakladá na úhradu nákladov na bývanie. Stále je podnikateľsky činný, má príležitostné príjmy v súdom nezisťovanej výške.

13. Súd vzhľadom na nepopreté tvrdenia žalobkyne, na vyjadrenia strán na pojednávaní, ako aj na spôsob ich vzájomnej komunikácie pred súdom považoval za spoľahlivo zistené, že vzťah medzi stranami skončil, tieto medzi sebou nedokážu komunikovať bez konfliktov a nedokážu spolu bývať pod jednou strechou.

14. Zo znaleckého posudku B.. XXX/XXXX v znení jeho doplnenia č. 1 súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena práva doživotného spolubývania v Rodinnom dome je vo výške 49.900,00 Eur a všeobecná hodnota vecného bremena práva doživotného spoluužívania Pozemkov je 2.300,00 Eur.

15. Podľa , ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

16. K zrušeniu vecného bremena rozhodnutím súdu dochádza v zmysle v prípade, že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane povinného (napr. pri jeho vlastnej neschopnosti túto povinnosť plniť), ako aj na strane oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena súdom je: a) zmena pomerov, b) hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a c) príčinná súvislosť medzi podmienkami pod a) a b). Pokiaľ ide o zmenu pomerov, táto musí nastať až po vzniku vecného bremena a existovať v čase rozhodovania súdu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z porovnania pomerov, ktoré tu existovali v čase vzniku vecného bremena, s pomermi, ktoré nastali neskôr, či už na základe objektívnych alebo subjektívnych skutočností. Zmena pomerov môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť i zmenou v správaní účastníkov. Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného predstavuje porovnanie práv osoby z vecného bremena oprávnenej a povinnosti osoby povinnej. Pre rozhodnutie súdu o obmedzení alebo zrušení vecného bremena nie je rozhodujúce, či hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného vznikol zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Zmena pomerov a hrubý nepomer musia byť vo vzťahu príčiny a následku. Právne významný je len taký hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Aj keď k zmene pomerov došlo a je daný aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, podmienky na zrušenie vecného bremena nie sú dané, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov.

17. Súd v prejednávanej veci mal za nesporné, že žalobkyňa je od roku 2004 výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností, ku ktorým bolo v roku 2009 platne zriadené vecné bremeno doživotného spoluužívania v prospech žalovaného. V čase zriadenia vecného bremena boli žalobkyňa a žalovaný životnými partnermi, ktorí spolu mali a vychovávali dve deti a ktorí spoluužívali Nehnuteľnosti. Po zriadení vecného bremena spolu strany Nehnuteľnosti obývali bez vážnejších konfliktov až do roku 2014, kedy sa spolužitie natoľko zhoršilo, že sa žalobkyňa z domu odsťahovala. Obe deti ostali bývať s ňou a ona otázku bývania jej a spoločných detí vyriešila kúpou bytu v Malackách do jej osobného vlastníctva, na čo si zobrala hypotekárny úver a pôžičku od rodiny. Nehnuteľnosti ostal výlučne užívať žalovaný, za ktorým tam chodia i spoločné deti v čase dohodnutého styku s otcom.

18. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že bez ohľadu na mieru zavinenia žalobkyne či žalovaného je ďalšie spoločné užívanie Nehnuteľnosti žalobkyňou a žalovaným nemožné. K uvedenému záveru dospel zo zhodných vyjadrení strán, ale i vzhľadom na predložený znalecký posudok a na výsluch strán, z ktorých je zrejmé, že Rodinný dom nie je natoľko rozľahlý, aby umožňoval spolubývanie strán bez ich vzájomného kontaktu, ktorý nie je bezkonfliktný. Podlahová plocha Rodinného domu je 93,32 m2 a dom pozostáva zo spálne, dvoch detských izieb, dvoch kúpeľní, kuchyne a obývačky, ako aj práčovne a garáže. Z jeho nákresu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, je na prvý pohľad zrejmé, že Rodinný dom nie je možné rozdeliť na dve samostatné časti tak, aby pri jeho užívaní nebola tá-ktorá strana v užívaní rušená druhou stranou.

19. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za spoľahlivo zistené, že po zriadení vecného bremena, ktoré spočívalo v práve žalovaného spoluužívať Nehnuteľnosti žalobkyne došlo medzi stranami k zmene v pomeroch v tom, že ich partnerský vzťah skončil a strany spolu naďalej nedokážu žiť pod jednou strechou, t.j. ďalšie spoluužívanie Nehnuteľností nie je možné a naďalej je možné len ich výlučné užívanie jednou alebo druhou stranou. Pri konštatovaní narušenosti vzťahov medzi stranami súd poukazuje aj na skutočnosť, že sa strany nedokázali dohodnúť ani na otázke výživného pre deti, ktoré muselo byť riešené tunajším súdom pod sp.zn XP/XXX/XXXX.

20. V dôsledku vyššie konštatovanej zmeny pomerov sa musela žalobkyňa z Rodinného domu odsťahovať, pretože žalovaný dom odmietol opustiť. Súd mal teda dostatočne preukázané, že od momentu zriadenia vecného bremena do podania návrhu na jeho zrušenie došlo k zmene pomerov medzi osobou oprávnenou a povinnou z vecného bremena. V dôsledku tejto zmeny pomerov vznikla situácia, kedy žalovaný (z vecného bremena oprávnený Nehnuteľnosti užívať nie výlučne, ale ich len spoluužívať) v Rodinnom dome býva sám a žalobkyňa bola nútená sa z Rodinného domu odsťahovať, zobrať si hypotekárny úver a pôžičku a prostredníctvom nich si zabezpečiť novú nehnuteľnosť na bývanie. Súd konštatuje, že vyššie popísaný stav možno jednoznačne považovať za hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalobkyňa v dôsledku zmeny v osobných pomeroch medzi stranami, z ktorých sa stali bývalí partneri s narušenou vzájomnou komunikáciou, nemôže Nehnuteľnosti, ktoré sú jej vlastníctvom, užívať vôbec, pretože ich užíva žalovaný, s ktorým nedokáže bývať pod jednou strechou. Ona, napriek tomu, že je vlastníčkou Rodinného domu, býva s deťmi v dvojizbovom byte, na ktorý musí splácať hypotéku. Naopak, žalovaný, ktorému prináleží len právo spoluužívať Nehnuteľnosti, ich v dôsledku zmeny pomerov môže užívať samostatne a výlučne, čo zakladá hrubý nepomer medzi zaťažením a oprávnením z vecného bremena. Súd konštatuje, že kauzálny nexus medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom je daný, lebo vyššie popísaná situácie je priamym dôsledkom rozchodu medzi stranami. Súd mal v posudzovanej veci z vyššie uvedených dôvodov za to, že je daný dôvod na zrušenie vecného bremena. Prihliadol pritom aj na skutočnosť, že žalovaný má kde bývať (je vlastníkom nehnuteľností v D.) a nie je odkázaný na bývanie v Rodinnom dome. Vyplatená náhrada mu súčasne umožní, v prípade jeho záujmu, zabezpečiť si (spolu)bývanie v inej nehnuteľnosti v G..

21. Pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bolo irelevantné, kto Nehnuteľnosti financoval či staval, dôležité bolo výhradne to, či od zriadenia vecného bremena (ku ktorému navyše došlo až po postavení Rodinného domu, kúpe Pozemkov a vynaložení financií na ne) došlo k takej zmene pomerov, ktorá by spôsobila hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom.

22. Vecné bremeno možno podľa obmedziť alebo zrušiť iba za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady súd vychádzal zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, ktorý určil hodnotu vecného bremena zriadeného na Nehnuteľnostiach v prospech žalovaného vo výške 52.200,00 Eur. Takto určenú hodnotu súd považoval za primeranú tiež vzhľadom na majetkový prospech, ktorý zrušením vecného bremena dostane žalobkyňa, ako aj na majetkové dôsledky zániku vecného bremena pre žalovaného. Je pravdou, že žalovaný sa bude musieť v dôsledku zrušenia vecného bremena odsťahovať z Nehnuteľností, tieto však mal len právo spoluužívať so žalobkyňou a súdom priznaná výška náhrady mu umožní si zabezpečiť inú nehnuteľnosť na samostatné alebo zdieľané bývanie.

23. Súd sa zaoberal aj žiadosťou žalobkyne, aby jej bolo umožnené náhradu za zrušenie vecného bremena žalovanému uhradiť v lehote šiestich mesiacov a tejto vyhovel, pretože taká predĺžená lehota žalobkyni umožní vybaviť si financovanie na úhradu náhrady žalovanému a súčasne umožní žalovanému pripraviť sa na vypratanie Nehnuteľností. Zároveň však súd za spravodlivé považoval, aby žalovanému bolo vecné bremeno zrušené až dňom úplného zaplatenia náhrady stanovenej súdom zo strany žalobkyne. Len takto totiž môže náhrada splniť jeden zo svojich účelov, a to nahradenie ujmy vyplývajúcej žalovanému zo zrušenia vecného bremena, resp. zmiernenie jeho negatívnych vplyvov na osobnú sféru žalovaného.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, preto žalobkyni náleží náhrada trov v rozsahu 100 %, ako jej ju súd aj priznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).