Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/129/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. Š., bývajúcej

v L., časť H., zastúpenej JUDr. D. D., advokátom v P., proti odporcovi F. Š., bývajúcemu L.,

časť H., zastúpenému JUDr. D. K., advokátkou v P., o zrušenie vecného bremena, vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. januára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 31. júla 2007 č. k. 5 C 71/2007–56 zrušil

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného užívania a voľného pohybu po

nehnuteľnosti a to rodinnému domu súpisné číslo X., postavenom na parcele č. KN X. kat.

2

územie H., parcela č. KN X. zastavaná plocha a nádvoria o výmere X. ma parcela č. KN X.

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, zapísaných na LV č. X. kat. územie H. vo

vlastníctve navrhovateľky, zriadené v prospech odporcu kúpnou zmluvou z 20. mája 1996,

zapísané Správou katastra P. pod V.. Navrhovateľke uložil povinnosť mesačne vyplácať

odporcovi 2 000 Sk ako náhradu za výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vždy

vopred k jeho rukám najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Mal preukázané, že kúpna zmluva,

ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. X. a parcelám

č. KN X. a KN X. kat. územie H., uzavretá medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a odporcom

a matkou navrhovateľky ako predávajúcimi, je platná a platne bolo zriadené aj právo

doživotného užívania nehnuteľností vo forme vecného bremena v prospech matky

navrhovateľky a odporcu. Účastníci konania žili v predmetnom rodinnom dome bez

vážnejších konfliktov do roku 2000, potom sa spolužitie natoľko zhoršilo, že odporca sa v

roku 2003 odsťahoval. Pri hodnotení miery narušenia vzťahov medzi účastníkmi vychádzal

súd prvého stupňa nielen zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, ale aj priestupkových

spisov Obvodného úradu P.. Dospel k záveru, že bez ohľadu na mieru zavinenia

navrhovateľky či odporcu a spôsob vyvolania konfliktov a ich druhov, je ďalšie užívanie

nehnuteľnosti odporcom nemožné. Stotožnil sa s jeho tvrdením, že mu nie je umožnené

vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prečo si bol nútený nájsť alternatívne

ubytovanie. Z tohto dôvodu zrušil vecné bremeno a uložil navrhovateľke povinnosť uhrádzať

odporcovi titulom jeho zrušenia 2 000,- Sk mesačne (§ 151p ods. 3 druhá veta Občianskeho

zákonníka). Mal teda dostatočne preukázané, že od momentu zriadenia vecného bremena do

podania návrhu na jeho zrušenie došlo k zmene pomerov medzi osobou oprávnenou

a povinnou z vecného bremena a že je daný dôvod na jeho zrušenie, ale za náhradu v rovnakej

výške ako bol odporca povinný platiť navrhovateľke za výkon práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu. Prihliadol aj na skutočnosť, že odporca má kde bývať a nie je odkázaný na

bývanie v rodinnom dome. Pri hodnotení dôkazov neprihliadol na konanie, v ktorom sa

odporca domáhal proti navrhovateľke vrátenia daru, ani zmluvu o úvere z 18. 9. 1997, pretože

tieto právne úkony sa týkali iných nehnuteľností a s predmetom konania v danej veci

nesúviseli. Tiež na tvrdenia odporcu týkajúce sa investícií do rodinného domu po zriadení

vecného bremena z dôvodu , že tak oprávnená i povinná osoba z vecného bremena sa musia

podieľať na nákladoch spojených s užívaním veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 2

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 22. januára

2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vo veci samej sa v celom rozsahu stotožnil so

súdom prvého stupňa, ktorý správne vyhodnotil vykonané dôkazy a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil správne právne závery. Uviedol, že tvrdenia odporcu o vyvolávaní konfliktov

navrhovateľkou a jej matkou nespochybňujú závery súdu prvého stupňa o existencii dôvodu

na zrušenie vecného bremena, spočívajúceho v zmene pomerov a majúceho za následok

nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Je z nich zrejmé, že ďalšie

trvanie vecného bremena je neúnosné aj pre samotného oprávneného t. j. odporcu, ktorý za

takéhoto stavu nemá zabezpečené dôstojné bývanie. Priznanú náhradu za zrušené vecné

bremeno považoval za primeranú. Nakoľko išlo len o právo z vecného bremena spočívajúce

v bývaní, táto čiastka nemôže pokrývať sumu, ktorú by oprávnený z vecného bremena

potreboval na zakúpenie bytu do vlastníctva. Za opodstatnené nepovažoval námietky

navrhovateľky proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože správne

posúdil jej úspech za čiastočný. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. V dôvodoch dovolania

rozoberal skutkový stav veci, ako ho v konaní pred súdmi nižších stupňov uvádzal. Trval

na tom, že nie je daný zákonný dôvod na zrušenie vecného bremena a že nebol preukázaný

hrubý nepomer medzi vecným bremenom a jeho výhodou ako oprávneného z vecného

bremena. Podľa jeho názoru súd nesprávne vec právne posúdil ( ), keď

vecné bremeno zrušil za odplatu bez skúmania, či uvedená suma je adekvátna v danom

regióne na zabezpečenie si primeraného bývania. Mal navrhovateľke uložiť nájsť mu

primerané bývanie, prípadne vyhradiť samostatnú izbu v dome. Žiadal preto zrušiť rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla dovolanie ako právne nedôvodné zamietnuť

a zaviazať odporcu na náhradu trov dovolacieho konania. Poukázala na skutočnosť, že

odporca so zrušením vecného bremena ako aj peňažnou náhradou (2 000 Sk) súhlasil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

Dovolanie je prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ).

V danej veci dovolaním napadnutý rozsudok nespadá pod žiadny dôvod prípustnosti

dovolania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, lebo nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci

rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné

a dovolací súd doposiaľ vo veci nerozhodoval, takže zatiaľ ani nevyslovil v tejto veci právny

názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní

postihnutom procesnými vadami taxatívne vymenovanými v (

), neobmedzil sa dovolací súd na skúmanie prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , ale sa zaoberal aj jeho prípustnosťou v zmysle až g/

(t. j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným

sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania v tomto ustanovení uvedenej dovolateľ nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania vyplýva námietka odporcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), ktorý

dovolací dôvod ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladala by

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

rozhodol správne prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o takýto prípad v danej veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na okresnom či krajskom súde bolo

postihnuté vadami uvedenými v Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

dovolanie odporcu podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Navrhovateľ mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Navrhovateľovi síce v dovolacvom konaní

vznikli trovy právneho zastúpenia, ale tieto mu neboli priznané. Dovolací súd z hľadiska

náhrady trov dovolacieho konania na jeho podanie z 27. 5. 2008 neprihliadol, keďže

navrhovateľ trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a iné trovy zo spisu nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: