Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu a Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: B.. E. E., U..: XX.XX.XXXX, G. U. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: D.. L. I., U..: XX.XX.XXXX, M. XXXX/XA, XXX XX G., o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2019, č.k. -98, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného spolubývania v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele číslo C- L. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2 a v práve spoluužívania pozemkov s parcelnými číslami C-KN XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 197 m2 a C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 311 m2, ako sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre katastrálne územie Malacky, ktoré je zriadené v prospech žalovaného a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre katastrálne územie Malacky, a to dňom úplného zaplatenia náhrady za zrušenie vecného bremena žalobkyňou žalovanému( výrok I), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 52 200 eur, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku ( výrok II) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. ( ďalej len „“) a vecne tým, že mal za nesporné, že žalobkyňa je od roku 2004 výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej bolo v roku 2009 platne zriadené vecné bremeno doživotného spoluužívania v prospech žalovaného. V čase zriadenia vecného bremena boli žalobkyňa a žalovaný životnými partnermi, ktorí spolu mali a vychovávali dve deti a ktorí spoluužívali predmetnú nehnuteľnosti. Po zriadení vecného bremena spolu strany predmetnú nehnuteľnosti obývali bez vážnejších konfliktov až do roku 2014, kedy sa spolužitie natoľko zhoršilo, že sa žalobkyňa z domu odsťahovala. Obe deti ostali bývať s ňou a ona otázku bývania jej a spoločných detí vyriešila kúpou bytu v Malackách do jej osobného vlastníctva, na čo si zobrala hypotekárny úver a pôžičku od rodiny. Predmetnú nehnuteľnosti tak výlučne užíva žalovaný. Vzhliadol na to, že predmetná nehnuteľnosť (rodinný dom) neumožňuje spolubývanie strán bez ich vzájomného kontaktu ako i skutočnosť, že partnerský vzťah strán sporu skončil tieto spolu naďalej nedokážu žiť pod jednou strechou. Ustálil tak, že predmetnú nehnuteľností nie je možné užívať súčasne oboma stranami sporu. Z uvedeného vyvodil, že od momentu zriadenia vecného bremena do podania návrhu na jeho zrušenie došlo k zmene pomerov medzi osobou oprávnenou a povinnou z vecného bremena. V dôsledku tejto zmeny pomerov

vznikla situácia, kedy žalovaný (z vecného bremena oprávnený predmetnú nehnuteľnosti užívať nie výlučne, ale ich len spoluužívať) v rodinnom dome býva sám a žalobkyňa bola nútená sa z rodinného domu odsťahovať, obstarať si hypotekárny úver a pôžičku a prostredníctvom nich si zabezpečiť novú nehnuteľnosť na bývanie. Vyššie popísaný stav jednoznačne považoval za hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Majúc za to, že žalobkyňa v dôsledku zmeny v osobných pomeroch medzi stranami, z ktorých sa stali bývalí partneri s narušenou vzájomnou komunikáciou, nemôže predmetnú nehnuteľnosti, ktorá je jej vlastníctvom, užívať vôbec, pretože ju užíva žalovaný, s ktorým nedokáže bývať pod jednou strechou. Zohľadniac to, že žalobkyňa, napriek tomu, že je vlastníčkou rodinného domu, býva s deťmi v dvojizbovom byte, na ktorý musí splácať hypotéku. Naopak, žalovaný, ktorému prináleží len právo spoluužívať predmetnú nehnuteľnosti, ju v dôsledku zmeny pomerov môže užíva samostatne a výlučne, čo zakladá hrubý nepomer medzi zaťažením a oprávnením z vecného bremena. Konštatoval, že kauzálny nexus medzi zmenou pomerov a hrubým nepomerom je daný, z čoho vyvodil naplnenie predpokladov na zrušenie vecného bremena. Prihliadol pritom aj na skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v Pustých Úľanoch a nie je odkázaný na bývanie v rodinnom dome. Majúc za to, že vyplatená náhrada mu súčasne umožní, v prípade jeho záujmu, zabezpečiť si (spolu)bývanie v inej nehnuteľnosti v Malackách. Bez vplyvu na rozhodnutie súdu bola skutočnosť, kto predmetnú nehnuteľnosti financoval či staval, dôležité bolo výhradne to, či od zriadenia vecného bremena (ku ktorému navyše došlo až po postavení Rodinného domu, kúpe Pozemkov a vynaložení financií na ne) došlo k takej zmene pomerov, ktorá by spôsobila hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady súd vychádzal zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, ktorý určil hodnotu vecného bremena zriadeného na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného vo výške 52 200 eur. Takto určenú hodnotu súd prvej inštancie považoval za primeranú tiež vzhľadom na majetkový prospech, ktorý zrušením vecného bremena dostane žalobkyňa, ako aj na majetkové dôsledky zániku vecného bremena pre žalovaného. Vyhovel žiadosti žalobkyne, aby jej bolo umožnené náhradu za zrušenie vecného bremena žalovanému uhradiť v lehote šiestich mesiacov, ktorú odôvodnila tým, že potrebuje zabezpečiť si financovanie na úhradu náhrady žalovanému ako i zohľadniac skutočnosť, že žalovaný potrebuje primeraný čas na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň však súd za spravodlivé považoval, aby žalovanému bolo vecné bremeno zrušené až dňom úplného zaplatenia náhrady stanovenej súdom zo strany žalobkyne. Len takto totiž môže náhrada splniť jeden zo svojich účelov, a to nahradenie ujmy vyplývajúcej žalovanému zo zrušenia vecného bremena, resp. zmiernenie jeho negatívnych vplyvov na osobnú sféru žalovaného.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , ( ďalej len „ ), preto v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval okolnosti nadobudnutia rodinného domu s pozemkami. V rozhodujúcom období bola žalobkyňa pracovníčkou daňového úradu a poberala zamestnanecký plat a on bol podnikateľ a jediným zdrojom pre financovanie stavby jeho finančné prostriedky. Síce je vlastníkom rodinného domu v obci D. Ú., ten však užívajú jeho rodičia, on je pracovne a osobne viazaný v G.. Kúpa motorového vozidla nemôže byť dôvodom na to, aby vznikol hrubý nepomer medzi výhodami oprávneného a bremenom povinného. Takouto skutočnosťou nie je ani to, že žalobkyňa spláca hypotéku. Rozhodnutím o zrušení vecného bremena sa dostane do ťažkej sociálnej situácie, nakoľko náhrada za zrušenie vecného bremena nepostačuje na zabezpečenie trvalého bývania. Pričom žalobkyňa zo svojho príjmu a vysokého výživného je schopná hradiť všetky výdavky. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 24.02.2020 a uviedla, že nie je dôvodným zaoberať sa financovaním nehnuteľnosti. Žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu v D. Ú. a priľahlých pozemkov, dom je bez tiarch. Býva v ňom len jeho 89 ročná matka o ktorú sa stará brat žalovaného, z čoho vyplýva, že v dome by mohol bývať aj žalovaný. I v okolí D. Ú.ľan je dostatok pracovných príležitostí a keďže žalovaný vlastní motorové vozidlo môže udržiavať svoje osobné vzťahy v Malackých aj naďalej. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Malacky jej boli zverené do starostlivosti 2 deti a žalovaný bol zaviazaný prispievať na výživné v sume 120 eur a 150 eur. Zročné výživné odmietol žalovaný zaplatiť, nakoľko nemá peniaze, aktuálne na výživné uhrádza mesačne len sumu 40 eur na

dieťa. Napriek tomu si obstaral motorové vozidlo za 30 000 eur. Ona vlastní dvojizbový byt o výmere 61 m2, ktorý obýva s dvoma deťmi a nadobudla ho v roku 2014 po odchode zo spoločnej domácnosti. Zobrala si úver vo výške 40 000 eur a 18 500 eur si požičala, úvere spláca a jej príjmy pokryjú len splátky hypotéky, domácnosť a výchovu detí. Pričom žalovaný sám obýva dom a záhradu o výmere 508 m2. Hrubý nepomer je tak na jej strany, pretože býva s dvoma deťmi na 61 m2, nevlastní motorové vozidlo a žije len z príjmu z pracovného pomeru a výživného a žalovaný užíva 508 m2, vlastní motorové vozidlo , má dôchodok, príjme z pracovného pomeru aj z podnikania. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 07.03.2020 a uviedol, že pracovne aj osobne je viazaný v Malackách, kde žije cca 40 rokov. Poukázal aj na morálny záväzok žalobkyne, že dom vybudoval z vlastných prostriedkov. Uviedol, že je vo veku, kedy si z finančných prostriedkov nevie zaobstarať primerané bývanie. Pričom je vylúčené, aby žil s matkou.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo zrušenie vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného spočívajúceho v práve doživotného spolubývania v nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Malacky ako pozemky s parc. č. C-L. XXXX/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2 a C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 (ďalej spoločne alebo jednotlivo ako „Pozemok“ alebo „Pozemky“) a ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku C-KN XXXX/X (ďalej ako „Rodinný dom“ a spoločne s pozemkami ako „Nehnuteľnosti“). Návrh na zrušenie vecného bremena žalobkyňa zdôvodnila tým, že v dôsledku zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

10. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Ust. upravuje osobitnú formu zániku vecného bremena, a to na návrh na základe rozhodnutia súdu, ak zmenou pomerov došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmena pomerov môže spočívať v objektívnych okolnostiach ako aj v osobných pomerov účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou správania sa účastníkov. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie rozhodujúc danú vec správne vyhodnocoval podmienky za akých došlo k vzniku vecného bremena v prospech žalovaného a pomery medzi účastníkmi v čase podania návrhu žalobkyne na zrušenie vecného bremena. V konaní nebolo sporným, že v čase zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného, žalobkyňa a žalovaný spolu žili a vychovávali spolu dve deti. Pričom spolužitie žalobkyne a žalovaného bolo ukončené v roku 2014, kedy žalobkyňa odišla spolu s deťmi a v predmetnej nehnuteľnosti zostal bývať výlučne žalovaný. Vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa a žalovaný odcudzili a vychádzajúc zo znaleckého posudku, že rodinný dom neumožňuje spolubývanie strán tak, aby nedochádzalo k ich bezprostrednému kontaktu, a nemožno ho ani rozdeliť na dve samostatné časti, spoločné užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a žalovaným nie je objektívne možné. Nakoľko žalovaný súc je oprávnený z vecného bremena nehnuteľnosť len spoluužívať túto užíva výlučne a žalobkyňa je nútená svoju bytovú otázku riešiť inou formou, možno prijať záver, že medzi osobou oprávnenou a povinnou z vecného bremena došlo k zmene pomerov. Uvedený stav je nutné považovať za hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ktorý v čase zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného, neexistoval. Bez vplyvu na správnosti záverov súdu prvej inštancie je argumentácia žalovaného, že poskytol finančné prostriedky na nadobudnutie pozemku a výstavbu domu. Ak v danom čase žalovaný poskytol z určitých jemu známych dôvodov finančné prostriedky na nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, dôvodiac v danom čase tým, že mieni zabezpečiť žalobkyňu a svoje deti a súhlasil s tým, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti bude výlučne žalobkyňa, bol s týmto stavom v čase zriadenia vecného bremena uzrozumený. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že náhrada za zrušenie vecného bremena nepostačuje na nadobudnutie iného trvalého bývania odvolací súd uvádza, že v prípade zrušenia vecného bremena sa poskytuje „primeraná náhrada“, ktorou sa rozumie výška peňažného plnenia, ktorá by mala zodpovedať nákladom potrebným na dosiahnutie práv inak zodpovedajúcim hodnote práv vyplývajúcich z vecného bremena. Nakoľko v danom prípade žalovanému svedčalo len právo spolubývania v predmetnej nehnuteľnosti, nie vlastnícke právo, uvedená skutočnosť mala vplyv na určenie výšky primeranej náhrady, keďže náhrada za zrušenie vecného bremena nie je kompenzáciou pre žalovaného v takom rozsahu, aby si z vyplatenej náhrady zabezpečil trvalé bývanie. V prejednávanej veci za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 179/2018 a Doplnenie znaleckého posudku č. 1, ktorých závery žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za zrušenie vecného bremena v sume 52 200 eur. Majúc pritom na zreteli, že k zrušenie vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného je viazané na úplné splatenie náhrady v sume 52 200 eur zo strany žalobkyne.

13. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), ako vecne správne podľa potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mala v plnom rozsahu úspech žalobkyňa, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).