Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/117/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, zastúpeného D. B. E., F., bytom C. X, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -99 zo dňa 12.06.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2022 domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom registra „C“ parc. č. 920 a parc. č. 921 a k pozemkom registra „E“ parc. č. 1015/462, parc. č. 1015/472 a parc. č. 1015/482, všetkých 5 pozemkov, katastrálne územie C., obec C., okres Liptovský Mikuláš. (ďalej aj ako „nehnuteľností“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. X v obci C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C., obec C., okres Liptovský Mikuláš a je postavený na pozemku reg. „C“ parc. č. 920, pričom právny vzťah k tomuto pozemku nie je evidovaný na LV. Ďalším spoluvlastníkom tohto rodinného domu sú jeho 3 deti, a to G. B., H. B. a E. E., I. B.. Navrhovateľ sa stal spoluvlastníkom tohto rodinného domu (s podielom 1/2) na základe kúpnej zmluvy zo 7.4.2023, pričom vklad bol povolený pod č. V 1066/2003 dňa 5.5.2003. Tento rodinný dom, ktorý sa nachádza na pozemku reg. „C“ parc. č. 920, k.ú. C. (ktorý pozemok je predstavovaný pozemkami reg. „E“ parc. č. 99 a parc. č. 97, k.ú. C.) spolu s príslušenstvom (humnom) postavil so súhlasom vtedajších majiteľov tohto pozemku otec navrhovateľa - I. B. (nar. v roku XXXX, zomr. v roku XXXX), a to na základe riadneho stavebného povolenia z 9.9.1947. Na pozemku reg. „C“ parc. č. 921 (ktorý pozemok je predstavovaný pozemkom reg. „E“ parc. č. 99 a pozemkom registra „E“ parc. č. 105, k. ú. C.) sa nachádza záhrada. V rodinnom dome súp. č. X žil otec navrhovateľa

- I. B. spolu s mamou navrhovateľa - F. B. (nar. v roku XXXX, zomr. v roku XXXX), pričom títo boli manželmi od roku 1944. V tomto dome vyrástol navrhovateľ aj spolu so svojimi súrodencami a neskôr v ňom býval aj so svojou manželkou - J. B., kde vychovali aj ich 3 deti. V roku 2003 navrhovateľ spolu s manželkou odkúpili rodinný dom, súp. č. X od matky navrhovateľa - F. B. (kúpna zmluva - V 1066/2003.) Po smrti manželky navrhovateľa (v roku 2013) sa na základe dedenia stal navrhovateľ a jeho 3 deti spoluvlastníkmi tohto domu aj s humnom. Z uvedenej skutočnosti tak podľa navrhovateľa vyplynulo, že približne od roku 1947 rodinný dom aj s humnom, nádvorie a záhradu užívali jeho predkovia - rodičia,

resp. jeho rodina a navrhovateľ nepretržite po dobu 75 rokov až do súčasnosti. V roku 2005 navrhovateľ začal podnikať prvé kroky k tomu, aby vysporiadal pozemky, ktoré dlhodobo užíval a získal ich do svojho vlastníctva, dal si preto vyhotoviť geometrický plán z 23.2.2005 na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a tiež kontaktoval vlastníkov pozemku registra „E“ parc. č. 99, k. ú. C. (v roku 2005 ich bolo 36), za účelom získania ich súhlasu (čestného prehlásenia) s vydaním notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Podarilo sa mu získať čestné prehlásenie od 20 spoluvlastníkov, a pretože sa mu nepodarilo skontaktovať so všetkými vtedajšími vlastníkmi tohto pozemku, nakoľko neboli dostupné ich adresy, tak vo svojom úsilí o získanie vlastníctva užívaných pozemkov ďalej nepokračoval. Pokiaľ ide o pozemky reg. „E“ parc. č. 1015/482, parc. č. 1015/472 a parc. č. 1015/462, všetky tri k.ú. C., tak tieto kúpil v celosti jeho otec I. B., avšak pravdepodobne opomenul požiadať kataster nehnuteľností o zápis pozemkov do jeho vlastníctva, pričom kúpna zmluva sa nezachovala. Tieto tri pozemky od ich kúpy však nepretržite využívali jeho predkovia a následne aj navrhovateľ s rodinou až do súčasnosti na poľnohospodárske účely. Navrhovateľ zdôraznil, že nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto trom pozemkom nevie doložiť kúpnou zmluvou, nakoľko ju nemá k dispozícii. Ako konkrétny dôkaz o tom, že v dobrej viere užíval všetkých 5 vyššie uvedených pozemkov a staral sa o ne ako o vlastné navrhol priložené rozhodnutie obce C. č. 9/2019, v ktorom mu obec vyrubuje miestnu daň za ornú pôdu, záhradu, zastavané plochy a nádvoria, stavbu na bývanie a stavbu na poľnohospodársku produkciu (humno). Túto daň z nehnuteľností pritom podľa neho platil počas svojho života otec I. B., po jeho smrti matka F. B. a od roku 2003 navrhovateľ. Na záver navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že spĺňa všetky zákonné podmienky pre vydržanie vrátane podmienky oprávnenej držby a dobromyseľnosti vydržateľa, keďže roky nakladá s vecou ako so svojou vlastnou a je objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, pričom oprávnená držba trvala po zákonom stanovenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľností 10 rokov. Ako deň kedy nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním navrhovateľ v tomto návrhu označil dátum 5.5.2023, kedy došlo k vkladu jeho vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. X do katastra nehnuteľností.

3. Súd prvej inštancie zistil aktuálny skutkový stav evidovaného vlastníctva nehnuteľností, a to: z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. K. z geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/2005, 23.2.2005 vyhotoveného L. M. (v prílohovej obálke na č.l. 81) zistil, že na základe neho boli vytvorené nasledovné pozemky - pozemok parc. č. KN-C 920/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 102 m2 z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 99, pozemok parc. č. KN-C 920/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 327 m2 z pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-E 99 a parc. č. KN-E 97, pozemok parc. č. KN-C 921/1, záhrada, o výmere 506 m2 z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 99 a pozemok parc. č. KN-C 921/2, záhrada, o výmere 91 m2 z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 105. Z osvedčenia o dedičstve, vydaného A. A. E., notárkou 31.3.2014 v konaní o dedičstve po J. B., sp. zn. : vyplynulo, že bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej (okrem iného) 1-icu rodinného domu súp. č. X v C. spolu s príslušenstvom (humnom), nadobudnutého právnym dôvodom kúpy podľa V 1066/2003, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudli G. B., H. B. a E. B., každý v 1/6-ine a súčasne bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov poručiteľky a navrhovateľa vyporiadané tak, že navrhovateľovi pripadla 1-ica uvedeného rodinného domu. Podľa údajov z katastra nehnuteľností pozemky bolo zistené, že parc. č. KN-C 920 a 921 nachádzajúce sa v katastrálnom území C. nie sú evidované na listoch vlastníctva. Z rozhodnutia obce C. č. 9/2019 z 6. 5. 2019 súd zistil, že obec C. vyrubila navrhovateľovi miestne dane za rok 2019 v sume 25,34 eur, z toho daň z nehnuteľností v sume 19,34 eur, za ornú pôdu, chmelnice, vinice, ovocné sady v celkovej výmere 2213 m2, záhrady v celkovej výmere 594 m2, zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere 262 m2 a za stavby na bývanie a stavby na poľnohospodársku produkciu. Právne vec súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , .

4. Zamietnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa , teda z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu. Konštatoval, že navrhovateľ vo vzťahu k pozemku reg. „C“ parc. č. 920, k. ú. C. (ktorý je predstavovaný pozemkom reg. „E“ parc. č. 99 a časťou pozemku reg. „E“ parc. č. 97, k.ú. C.), ako aj vo vzťahu k pozemku reg. „C“ parc. č. 921 (ktorý je predstavovaný pozemkami reg. „E“ parc. č. 99 a parc. č. 105) odôvodňoval toto vydržanie

nepretržitou držbou týchto pozemkov jeho právnymi predchodcami a následne aj ním samotným po dobu 75 rokov, pričom pokiaľ ide o oprávnenosť tejto držby, tak v tomto smere poukázal len na okolnosť, že od roku 2003 platí obci C. miestnu daň za ornú pôdu, za záhradu, zastavané plochy a nádvoria, stavbu na bývanie a stavbu na poľnohospodársku produkciu (humno), pričom pred rokom 2003 túto daň z nehnuteľností platili jeho rodičia, z čoho navrhovateľ vyvodzoval svoju dobromyseľnosť (dobrú vieru), že mu tieto nehnuteľnosti (pozemky) patria (a zjavne aj dobromyseľnosť svojich rodičov hoci to výslovne vo svojom návrhu neuviedol.) Ako dôkaz o tomto skutkovom tvrdení však navrhovateľa predložil len rozhodnutie obce C. č. 9/2019 zo 6.5.2019, o vyrubení miestnej dane za rok 2019 v sume 25,34 eur. Z uvedeného rozhodnutia však vyplynulo len toľko, že obec C. k 6.5.2019 vyrubila navrhovateľovi za rok 2019 miestnu daň v celkovej sume 25,34 eur, z toho daň z nehnuteľností vo výške 19,34 eur. Z uvedeného rozhodnutia pritom nie je možné vyvodiť konkrétne akých nehnuteľností sa toto rozhodnutie má týkať (je tam len uvedené, že sa týka ornej pôdy, chmelníc, viníc, ovocných sadov, záhrad a zastavaných plôch a nádvorí a stavieb na bývanie a na poľnohospodársku produkciu, bez ich ďalšej bližšej identifikácie), a teda z toho nevyplýva, že sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Čo je však ešte významnejšie, toto rozhodnutie preukazuje vyrubenie dane z nehnuteľnosti navrhovateľovi len za rok 2019 (teda najskôr od roku 2019 by sa na základe tohto dôkazu dalo uvažovať o dobromyseľnosti), pričom vydržacia doba pri nehnuteľnostiach (počas ktorej doby musí nepretržite trvať aj dobromyseľnosť držiteľa je 10 rokov - podľa .) Navyše vo vzťahu k uvedeným pozemkom reg. „C“ parc. č. 920 a parc. č. 912 navrhovateľ neuviedol žiaden právny dôvod, na základe ktorého sa jeho právni predchodcovia (rodičia) mali stať nadobúdateľmi uvedených pozemkov, chýbal tu teda čo i len domnelý nadobúdací titul týchto dvoch pozemkov. Dokonca dobrú vieru navrhovateľa (ako aj jeho právnych predchodcov) výslovne, vo vzťahu k pozemku reg. „C“ parc. č. 920 vylučuje tá okolnosť, že (ako to sám uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu) rodinný dom, súp. č. X nachádzajúci sa na pozemku reg. „C“ parc. č. 920 postavil v roku 1947 jeho otec so súhlasom vtedajších majiteľov pozemku, z čoho vyplýva, že staval s vedomím, že stavia na cudzom pozemku. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že navrhovateľ neosvedčil oprávnenosť svojej držby a predchádzajúcej držby svojich právnych predchodcov (rodičov) po nevyhnutnú (minimálnu) dobu 10 rokov potrebnú pre záver o vydržaní týchto nehnuteľností (pozemkov reg. „C“ parc. č. 920 a parc. č. 921) podľa , čím bolo možné mať za to, že neosvedčil (vo vzťahu k týmto dvom pozemkom), že splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním vy zmysle . Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o pozemky označené navrhovateľom ako pozemky reg. „E“ parc. č. 1015/462, parc. č. 1015/472 a parc. č. 1015/482, všetky k.ú. C., tak navrhovateľ odôvodňoval vydržanie vlastníckeho práva k týmto trom pozemkom tým, že (v bližšie neurčenej) minulosti ich kúpil v celosti jeho otec I. B., avšak pravdepodobne opomenul požiadať kataster nehnuteľností o zápis týchto pozemkov do jeho vlastníctva, pričom kúpna zmluva sa nezachovala. Od tejto kúpy uvedené tri pozemky využívali nepretržite jeho predkovia, následne aj navrhovateľ s rodinou až do súčasnosti, a to na poľnohospodárske účely. Navrhovateľ výslovne uviedol, že túto kúpnu zmluvu nevie doložiť, pretože ju nemá k dispozícii. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k uvedeným trom pozemkom reg. „E“ (parc. č. 1015/482, parc. č. 1015/472 a parc. č. 1015/462) navrhovateľ odôvodňoval vydržanie týchto pozemkov len ich nepretržitou držbou jeho právnymi predchodcami a následne jeho osobou (od bližšie neurčeného momentu ich kúpy), pričom súčasne vo vzťahu k nim bližšie nekonkretizoval právny dôvod (bližšie nekonkretizoval uvedenú kúpnu zmluvu z hľadiska času jej uzatvorenia, výšky kúpnej ceny a pod.), na základe ktorého sa jeho právni predchodcovia mali stať nadobúdateľmi uvedených troch pozemkov, ktorá okolnosť by mohla zakladať ich a následne aj jeho dobrú vieru o tom, že mu tieto pozemky patria. V každom prípade (ak by aj toto neurčité skutkové tvrdenie o nekonkrétnej kúpnej zmluve ako domnelom nadobúdacom titule ako skutkové tvrdenie obstálo), neosvedčil existenciu takejto kúpnej zmluvy (ide iba o jeho skutkové tvrdenie), z čoho vyplýva, že súd musel aj v prípade týchto troch pozemkov dospieť k záveru, že navrhovateľ neosvedčil oprávnenosť svojej držby týchto troch pozemkov, ako aj predchádzajúcej držby jeho rodičov po nevyhnutnú minimálnu dobu 10 rokov potrebnú pre vydržanie nehnuteľností podľa , čím bolo aj vo vzťahu k týmto 3 pozemkom nutné mať za to, že navrhovateľ neosvedčil, že splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. A pokiaľ ide o poukaz navrhovateľa na okolnosť, že (aj v súvislosti s týmito troma pozemkami reg. „E“) od roku 2003 platí v obci C. miestnu daň za ornú pôdu záhradu, zastavané plochy a nádvoria, stavby na bývanie a stavbu na poľnohospodársku produkciu (humno), pričom pred rokom 2003 túto daň z nehnuteľnosti platili jeho rodičia, z čoho vyvodzoval svoju dobromyseľnosť (dobrú vieru), že mu aj tieto 3 nehnuteľnosti patria (ako aj dobromyseľnosť svojich

rodičov), tak k uvedenej argumentácii platí (vyššie uvedené) odôvodnenie (výklad) súdu prezentovaný v tomto smere k pozemkom registra „C“ parc. č. 920 a parc. č. 921.

5. V zákonom stanovenej lehote včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutia obcí o vyrubení miestnej dane z nehnuteľností majú svoje zákonom predpísané náležitosti, nikdy sa v nich neuvádzajú konkrétne parcelné čísla pozemkov, ktorých sa miestna daň z nehnuteľností týka. Na žiadosť účastníka konania adresovanej obci C. nechali vyhotoviť odpis z „Daňového priznania k dani z nehnuteľností", z ktorého je zrejmé akých konkrétnych nehnuteľností sa týka (KNC 920, KNC 921, KNC 715/1, 4 k. ú. C.) a súčasťou ktorého je aj potvrdenie obdobia platenia miestnej dane z nehnuteľností (r. 2005 až 2022) pánom A. B.. Pred rokom 2005 platila daň z uvedených nehnuteľností jeho matka F. B. I. B.. Kópiu uvedeného odpisu z „Daňového priznania k dani z nehnuteľností” prikladáme ako prílohu odvolania. Navrhovateľ neuviedol konkrétny právny dôvod, na základe ktorého sa jeho rodičia mali stať majiteľmi pozemkov (KNC 920, KNC 921, k. ú. C.) z dôvodu, že navrhovateľ nevie presne konkretizovať a preukázať na základe akého typu zmluvy sa tak stalo, či sa jednalo o kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu alebo zámennú zmluvu, ani nevie uviesť či sa jednalo o zmluvu písomnú alebo ústne uzatvorenú. Navrhovateľ sa na základe ústne podaných informácií od právnych predchodcov domnieva, že pravdepodobne išlo o zámennú zmluvu, kedy si príbuzní jeho právnych predchodcov (rodičov) vzájomne zamenili pozemky podľa potreby, bez toho, aby tieto skutočnosti boli zaznamenané v katastri nehnuteľností. Nasvedčujú tomu aj mená niektorých vlastníkov pozemkov uvedených na liste vlastníctva (B., B., B.), ktorí sú rôzni príbuzní rodičov navrhovateľa — matky F. B. I. B. a otca I. B.. Keďže sa po rodičoch nezachovala takáto písomná zmluva, navrhovateľ sa domnieva, že pravdepodobne išlo o zmluvu ústne uzatvorenú. Počas povojnového obdobia bolo obvyklé, že si ľudia medzi sebou predávali, odčleňovali a zamieňali nehnuteľnosti na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté ústne. Navrhovateľ poukázal na to, že účelom vydržania bolo zabezpečenie ochrany tzv. nedoloženým právnym vzťahom vyplývajúcim z neperfektných, resp. neformálnych úkonov s tým, aby sa za splnenia zákonných podmienok uviedli do súladu so skutočným stavom, a to v prípadoch, keď sa ľudia nesprávali presne v zmysle zákonných ustanovení. Pri dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie (zámena), alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Navrhovateľ je presvedčený, že aj ústne uzatvorená zámenná zmluva je okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že rodinný dom postavil ešte jeho otec so súhlasom vtedajších majiteľov pozemku, čo podľa názoru okresného súdu vylučuje dobrú vieru navrhovateľa (ako aj jeho právnych predchodcov). Navrhovateľ uznal nevhodnú formuláciu svojho vyjadrenia, z ktorého okresný súd vyvodil záver, že otec staval s vedomím, že stavia na cudzom pozemku. Navrhovateľ mal na mysli skutočnosť, že jeho rodičia sa na základe dobrovoľnej (domnelej) zámennej zmluvy, uzatvorenej medzi nimi a vtedajšími vlastníkmi pozemkov stali majiteľmi pozemkov, na ktorých postavili rodinný dom. Nepostavili rodinný dom na cudzích pozemkoch bez vedomia a súčinnosti s pôvodnými majiteľmi pozemkov. Navrhovateľ chcel zdôrazniť skutočnosť, že počas života jeho rodičov, ani po ich smrti sa nikdy nikto nedomáhal odstránenia stavby rodinného domu alebo iného spôsobu využívania predmetných pozemkov ani nikto stavbu rodinného domu a nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými nespochybňoval. Rodičia navrhovateľa postavili rodinný dom na pozemkoch, o ktorých boli presvedčení, že sú ich vlastníctvom, rovnako ako navrhovateľ. Navrhovateľ si vytvoril k spornej veci dlhoročný citový vzťah, aj okolie spája dané nehnuteľnosti s držiteľom. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli majetkom jeho právnych predchodcov (rodičov) a neskôr s predmetnými nehnuteľnosťami nerušene a pokojne nakladal ako s vlastnými v dobrej viere, že mu patria (spolu 75 rokov). Ako už bolo vyššie uvedené, priložený odpis z „Daňového priznania k dani z nehnuteľností”, potvrdzuje obdobie platenia miestnej dane z nehnuteľností p. A. B. (r. 2005 až 2022) a teda užívanie nehnuteľností ako vlastných. V prípade nevyhnutnosti vieme dodatočne doložiť z archívu obce C. aj potvrdenie o platení miestnych daní z uvedených nehnuteľností právnymi predchodcami navrhovateľa. K záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie kúpnej zmluvy (k pozemkom KNC 715/1, 4 k. ú. C.) navrhovateľ uviedol, že nemá kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi jeho právnym predchodcom (otcom) a vtedajším majiteľom/majiteľmi k dispozícii, nepozná podrobnosti kúpnej zmluvy ani nemá vedomosť, či niekto z vlastníkov uvedených na liste vlastníctva má túto kúpnu zmluvu k dispozícii. Zastávame názor, že ak by sa malo postupovať podľa „právnych skutočností, ktoré majú za následok nadobudnutie veci", potom by držiteľ mohol byť dobromyseľný len vtedy, ak

by písomná zmluva o nadobudnutí nehnuteľnosti bola registrovaná na štátnom notárstve. Držiteľ by teda mohol byť dobromyseľný len v prípade, ak by dodržal literu zákona. V tejto súvislosti sa podľa navrhovateľa natíska otázka, že ak by existovala platná kúpna (darovacia, zámenná) zmluva a bola by registrovaná, aký by bol dôvod na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním? Išlo by predsa vždy o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe právneho úkonu uzavretého v súlade so zákonom. Podľa príslušných ustanovení , nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, za podmienok uvedených v týchto ustanoveniach dáva možnosť usporiadať si vlastnícke právo nie na základe platných právnych titulov, ale na základe okolností svedčiacich o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je teda potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby. Účastník konania sa s predmetným uznesením okresného súdu nestotožňuje, považuje ho za vydané v rozpore so skutkovým, ako aj právnym stavom, z uvedených dôvodov podáva proti uzneseniu toto odvolanie. Podľa názoru účastníka konania súd prvej inštancie nevykonal žiadne nové dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nenariadil ústne pojednávanie, nevypočul žiadnych svedkov, nevyzval navrhovateľa na doplnenie dôkazov ani nevyhodnotil všetky poskytnuté dôkazy (čestné prehlásenia) iba na základe poskytnutých dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario a ) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ako vecne správne.

7. Podľa (ďalej len „“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

8. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

9. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci šetrenie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vydanie uznesenia, na základe vykonaného šetrenia dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje ( ). Navrhovateľ v odvolacom konaní nevzniesol žiadne relevantné námietky, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nebol vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom, by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého navrhovateľovi súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

11. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ neuviedol konkrétny právny dôvod na základe, ktorého by mali jeho rodičia ako právni predchodcovia nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. Odvolací súd uvádza, že zákonodarca do zaviedol procesný inštitút vydržania. Dôvodom tohto počinu zákonodarcu bola tá okolnosť, že predchádzajúci postup pri potvrdení vydržania viedli notári, pričom sa pri ich činnosti vyskytli opakovane problémy. Odvolací súd cituje z dôvodovej správy: „Cieľom vládneho návrhu zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo

aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Aj vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na samotný charakter právneho inštitútu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je špecifický nadobudnutím vecného práva ex lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, sa navrhuje prenesenie tejto právomoci na súd, ktorý v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia zamietne, ak zistí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vydržania navrhovateľom. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje zverejnenie informácie o tomto procese (publicita). Vládny návrh zákona súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou.“ Zákonodarca prenesením rozhodovania o potvrdení vydržania na súdy sledoval ochranu vlastníckeho práva, pričom si bol vedomý ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktorá na uznanie vydržania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, okrem dobromyseľnej držby trvajúcej po stanovenú dobu (10 rokov), vyžaduje aj právny dôvod (titul nadobudnutia). Tento právny dôvod (titul) môže byť aj domnelý. Riadny právny dôvod (titul) je napr. kúpna, darovacia zmluva v písomnej forme (prípadne s osvedčenými podpismi), ktorá z nejakého dôvodu, nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, prípadne v minulosti zapísaná do pozemkovej knihy. Domnelý (putatívny) titul, je taký, o ktorom sa strana domnieva, že je riadnym titulom, ale v skutočnosti takýmto nie je, napr. ústna kúpna zmluva. Vydržanie možno potvrdiť aj na základe domnelého titulu, avšak tento musí byť spoľahlivo preukázaný, nemožno tvrdiť, neurčitý titul v rozmedzí 50 rokov, ale je ho potrebné konkrétne vymedziť, čo sa v tomto prípade nestalo. Preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebol preukázaný právny dôvod nadobudnutia, tak tento záver bol vecne správny. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, a preto ak dospel k záveru zo skutkových tvrdení navrhovateľa, že ani rodičia navrhovateľa nemohli byť dobromyseľní, že im vec patrí, nakoľko navrhovateľ uviedol, že: „rodinný dom, súp. č. X nachádzajúci sa na pozemku reg. „C“ parc. č. 920 postavil v roku 1947 jeho otec so súhlasom vtedajších majiteľov pozemku“ tak opätovne postupoval správne, keďže k inému logickému záveru z uvedených skutkových tvrdení nemožno dôjsť.

12. Odvolací súd k jednotlivým námietkam navrhovateľa (odvolateľa) uvádza, že rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností tak, ako ho predložil navrhovateľ nepreukazovalo tak nadobudnutie nehnuteľností, ako ani ich oprávnenú držbu počas stanovenej doby. K predloženiu daňového priznania v odvolacom konaní, súd konštatuje, že ide o nové skutočnosti, ktoré neboli prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že ani v odvolacom konaní, navrhovateľom prezentované (nové/ zmenené) skutočnosti a novo predložené dôkazy neboli spôsobilé osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko samotná skutočnosť, že užívateľ nehnuteľnosti platí z nej dane, nepreukazuje dobromyseľné nadobudnutia nehnuteľnosti na podklade aspoň domnelého právneho dôvodu (titulu), ale len skutočnosť, že niekto nehnuteľnosť užíva. K námietke navrhovateľa o potrebe skúmania, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol odvolací súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Navrhovateľ vo svojej podstate odvodzuje svoj nárok od vlastného vydržania, ktoré prekrýva s vydržaním jeho rodičov ako jeho právnych predchodcov, na podklade domnienok o existencii právneho titulu v podobe kúpnej (zámennej) zmluvy z obdobia prelomu 40/50 rokov minulého storočia. V prvom rade, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že takáto zmluva nebola riadne konkretizovaná, ani uvedená. Navrhovateľ musí v konaní uviesť skutkové tvrdenia tak, aby tieto mohli byť podrobené súdnej kontrole. Tak všeobecné tvrdenie o existencii nejakej zmluvy (kúpnej alebo zámennej), ktoré nemožno overiť nemôžu byť podkladom pre prijatie záveru o existencii právneho dôvodu dobromyseľnej držby. Navrhovateľ, musí prísť s takými tvrdeniami, ktoré súd bude môcť preveriť, pričom dôkazy je potrebné označiť už v návrhu samotnom, napr. svedecké výpovede účastníkov vtedajších právnych vzťahov, resp. ich právnych nástupcov, ak o nich majú vedomosť. Čestné prehlásenia z roku 2005 o vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa a jeho vtedajšej manželky takým dôkazom nie sú, nakoľko nepreukazujú právny dôvod vzniku vlastníckeho práva ani okolnosti za akých malo toto vlastnícke právo vzniknúť. Rovnako tak zmenené skutkové tvrdenia navrhovateľa v bode 3 odvolania nie sú spôsobilé na zrušenie rozhodnutia a prijatie iných záverov odvolacím súdom, nakoľko sú opätovne nekonkrétne a žiadnym spôsobom nie sú preukázané tvrdenia o existencii domnelej zmluvy. Skutočnosť, že nebol navrhovateľ rušený do súčasnosti v držbe opätovne nie je dôvodom na potvrdenie vydržania, keďže nepreukazujú existenciu právneho dôvodu dobromyseľnej držby.

Námietky navrhovateľa proti záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal dobromyseľnú držbu po stanovenú dobu sú rovnako nedôvodné. Skutočnosť, že platil dane za predmetnú nehnuteľnosť, nepreukazujú dobromyseľnosť držby s ohľadom na vznik vlastníckeho práva. Odvolací súd pre pochopenie veci uvádza, že aj nájomca platí dane z pozemkov a tento dobromyseľne užíva, avšak ani platenie daní ani nájomná zmluva nemôžu zakladať predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, a teda navrhovateľ v takomto konaní musí uviesť také skutkové tvrdenia (právny dôvod/titul), ktoré sa následne preukážu a umožnia prijať spoľahlivý záver o tom, že možno potvrdiť vydržanie nehnuteľností navrhovateľom. K námietke navrhovateľa, že nemá ako osvedčiť existenciu kúpnej zmluvy k pozemkom KNC č. 715/1, nakoľko ju nemá ani nevie o tom, že by ju niekto mal. A k námietke, že držiteľ by mohol byť dobromyseľný len ak by splnil literu zákona, odvolací súd konštatuje, že ani tieto nie sú dôvodné. Účastník konania, pokiaľ tvrdí nejakú skutočnosť, musí ju v konaní aj preukázať (dôkazom), len ak ju nemôže preukázať bez svojej viny, môže na jeho návrh dôkaz zabezpečiť súd. Napr. ak navrhovateľ nemá kúpnu zmluvu, požiada (preukázateľne) Okresný úrad správu katastra o zaslanie jej kópie (prípadne príslušný archív). Až keď mu tieto orgány prípadne odmietnu zaslať požadovanú listinu (musí byť preukázané listom príslušného orgánu), tak na podklade jeho návrhu ich vyžiada súd v súdnom konaní. To znamená, že niekedy aj na prvý pohľad nedostupné doklady možno zabezpečiť pre účely súdneho konania. Tu je nevyhnutné si uvedomiť, že súdy poučujú účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, avšak sú povinné zachovávať nestrannosť v súdnom konaní (aj v konaní o potvrdení vydržania), a preto nemôžu prekročiť svoje oprávnenia tak, že by jednostranne zvýhodnili niektorú zo strán konania. Preto súdy postupujú tak, že na podklade úplných a riadnych skutkových tvrdení vykonávajú dôkazy. Ak však účastník neposkytne také skutkové tvrdenia, ktoré možno overiť, ale tieto sú nekonkrétne, nie je úlohou súdu aby zabezpečoval dôkazy pre neurčité skutkové tvrdenia, prípadne vypočúval svedkov, vyzýval navrhovateľa na predloženie dôkazov, nakoľko by týmto postupom jednostranne zvýhodnil navrhovateľa. Preto aj záverečná námietka navrhovateľa o nevykonaní dôkazov je nedôvodná.

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ nevnímal správne ďalšiu závažnú okolnosť, pre ktorú nemožno potvrdiť nadobudnutie vydržania dotknutých nehnuteľností. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nadobudli nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia, pričom on odvodzoval svoje vydržanie od nich. Tu je si dôležité uvedomiť, že ak by mal súd takémuto návrhu vyhovieť, navrhovateľ by musel mať samostatný právny titul vydržania, nakoľko z obsahu návrhu jednoznačne plynie, že má súrodencov, a teda nemohol by bez samostatného právneho dôvodu vydržať dotknuté nehnuteľnosti, ak by aj bolo zistené (preukázané), že tieto nadobudli jeho rodičia, nakoľko dedičmi po poručiteľovi sú všetci jeho súrodenci. Už len táto skutočnosť bráni vydaniu potvrdenia o vydržaní nehnuteľností, nakoľko navrhovateľovi samotnému nesvedčí žiadny právny dôvod na vydržanie nehnuteľnosti v celosti tak ako tvrdí, nakoľko opomenul svojich súrodencov, resp. neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili dôvodnosti jeho návrhu. Tu odvolací súd poznamenáva, že častejšou formou býva žaloba, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom. Hoci odvolací súd nie je v odvolacom konaní viazaný rozsahom odvolania ( ) ani odvolacími dôvodmi ( ), nesmie odvolací súd zasahovať do formulovaných skutkových tvrdení navrhovateľa vymedzujúcich okolnosti chopenia sa držby a dotýkajúcich sa vnútorného presvedčenia navrhovateľa, že nejedná bezprávne, keď si prisvojuje určitú cudziu vec. Tvrdenými okolnosťami, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoju dobrú vieru, je odvolací súd viazaný. Touto „okolnosťou“ prezentovanou navrhovateľom v odvolacom konaní bolo nadobudnutie nehnuteľností jeho právnymi predchodcami.

14. Záverom odvolací súd dodáva, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. , , , ).

15. Na základe uvedených skutočností preto krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa .

16. Odvolací súd súčasne konštatuje, že nie je jeho úlohou poskytnúť navrhovateľovi návod, ako postupovať, aby bol úspešný v konaní o potvrdenie vydržania, pričom ani súd prvej inštancie v rámci konania nemôže postupovať v rozpore so zásadou nestrannosti, preto je na navrhovateľovi, aby

v prípade podania nového návrhu (alebo žaloby) pri zmenených skutkových okolnostiach, bližšie vymedzil právny titul nadobudnutia tak, aby tento bol preskúmateľný súdom, prípadne zvolil iný druh žaloby.

17. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že hoc spory o vydržanie sa javia ako jednoduché, ide o náročnú právnu problematiku, ktorá si zväčša vyžaduje aj kvalifikované právne zastúpenie (advokáta). Preto by navrhovateľ mal zvážiť možnosť dať sa vo veci zastúpiť. Ak navrhovateľ nemá prostriedky na advokáta, za splnenia podmienok, ktoré predpokladá o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov má žalobca právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom právnej pomoci. Stránky Centra právnej pomoci, ich konzultačné hodiny, kontakt ako aj pracoviská (napr. Kollárova 2 P.O. BOX 216 Liptovský Mikuláš, 03101 Slovensko) sú voľne dostupné na internete na stránke https://www.centrumpravnejpomoci.sk/ .

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )