Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. XXXX, B., Česká republika, o zaplatenie 3.011 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -44 zo dňa 3.5.2022, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , , a (ďalej len „“), , , (ďalej len „“) a čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm. a/ a b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 2.10.2019 domáhal zaplatenia sumy 3.011 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil solnizačnú jednotku v hodnote 1.522 eur, tepelný titánový výmenník v hodnote 1.456 eur, vrátane spojovacieho materiálu. Komponenty boli navrhnuté žalovaným k objednávke záhradného bazénu MADELEINE 11. Predmetné nepoškodené a nepoužité komponenty žalobca v rámci reklamácie vrátil poštou dňa 2.8.2019. Dôvodom bola tá skutočnosť, že komponenty na daný objem bazéna neboli kompatibilné, boli neúplné a bez dokladov. Chýbali záručné a pokladničné listy. Chýbajúce doklady žalovaný ani po opakovaných žiadostiach o doručenie nebol ochotný žalobcovi dodať. Žalobca mal preto obavu, že komponenty pochádzajú z trestnej činnosti, keďže neboli ani kompletné. Žiadal preto o vrátenie finančných prostriedkov za dané komponenty. Žiadosť bola žalovanému doručená v balíku písomne a aj formou sms. Žalovaný na výzvy nereagoval. Žalobca k žalobe pripojil rekapituláciu kalkulácie za solnizačnú jednotku a tepelný výmenník, doklad o platbách, fotografie zasielaného balíka, podací lístok, doklad o prevzatí balíka, sms komunikáciu, podacie lístky, stanovisko k faktúre za opravu čerpadla a živnostenské oprávnenie žalovaného.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako odberateľ uzavrel zmluvu o dielo s dodávateľom F. E., so sídlom Máchova 30, Nový Jičín, Česká republika, IČO: 603 30 953. Z predloženej faktúry č. 2018/066 vyplýva, že žalobcovi bola za dodávku a montáž bazénových komponentov, a to tepelného výmenníka v sume 1.522 eur, solonizačnej jednotky v sume 1.456 eur, montáže v sume 270 eur a dopravy v sume 170 eur vystavená faktúra na sumu 3.418 eur. Vo faktúre je tiež uvedené, že dňa 26.10.2018 bola žalobcovi vykonaná montáž vo faktúre uvedených zariadení, boli

k týmto zariadeniam odovzdané manuály a zákazník bol preškolený o ich používaní. Podpisom zákazník potvrdil celistvosť zákazky, odovzdanie diela bez vád a nedorobkov s tým, že na dodávku materiálu a práce sa vzťahuje 24-mesačná záruka. Faktúra bola podpísaná dňa 26.10.2018 v C. D. žalobcom a E. F.. Žalobca dňa 2.8.2019 vrátil žalovanému nepoškodené a nepoužité zariadenia (solničku, titánový výmenník a spojovací materiál) s odôvodnením, že nemal od nich žiadne záručné listy ani originálne účtenky. Tiež uviedol, že zariadenia nespĺňajú podmienky pre ich nekompletnosť. Požiadal o vrátenie finančných prostriedkov v sume 2.978 eur a 200 eur.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nevznikol záväzkoprávny vzťah zo zmluvy o dielo podľa , ale zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a fyzickou osobou podnikateľom - živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom E. F., IČO: 603 30 953. Žalovaný potom pri uzatváraní zmluvy nekonal sám za seba, ale v mene a na účet inej osoby - fyzickej osoby podnikateľa, pričom táto osoba aj dielo vykonala a odovzdala žalobcovi dňa 26.10.2018. Podľa tvrdenia žalobcu dodané bazénové komponenty boli vadné, z ktorého dôvodu ich zaslal žalovanému. Žalovaný nepoprel prebratie komponentov, avšak nebol si vedomý toho, že by boli vadné alebo nekompletne dodané, tak ako to tvrdil žalobca. Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v spore preukázaná, pretože žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, keďže nepochybne bol účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu, žalobcovi boli dodané bazénové komponenty a ich montáž. Pasívna vecná legitimácia žalovaného však preukázaná nebola. Žalobca svoju žalobu smeroval voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá však nebola účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu. Žalobca zmluvu o dielo uzavrel s fyzickou osobou - podnikateľom, a preto žalobcom označený žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom. Skutočnosť, že žalobca smeroval svoju žalobu voči žalovanému ako fyzickej osobe vyplýva jednoznačne z toho, že žalovaného vo svojom vyjadrení označil dátumom jeho narodenia, pričom aj adresu uviedol rozdielnu od adresy sídla. Za správne označenie žalovaného subjektu nesie zodpovednosť žalobca a v prípade, ak žalovaný subjekt označený žalobcom nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd musí takúto žalobu zamietnuť. Súd má poučovaciu povinnosť voči sporovým stranám len v rovine ich procesných práv, o hmotnom práve súd strany nepoučuje, a to ani v prípade, ak strany nie sú právne zastúpené.

6. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že žaloba žalobcu by nemohla obstáť ani v prípade, ak by žalobca správne označil žalovaný subjekt. Žalobca si svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo uplatňoval titulom reklamácie bazénových komponentov dodaných a namontovaných E. F., IČO: 603 30 953. V prípade zodpovednosti za vady pri zmluve o dielo je potrebné postupovať podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za vady v zmysle . To znamená, že pri výbere nároku zo zodpovednosti za vady veci treba najprv zistiť, či vada je odstrániteľná alebo nie. Až v prípade, ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby bolo možné užívať vec dohodnutým spôsobom alebo riadne, má nadobúdateľ nárok na odstúpenie od zmluvy. V prípade, ak vec zaťažuje odstrániteľná vada, nadobúdateľ sa môže domáhať primeranej zľavy z ceny, výmeny, opravy, alebo doplnenia toho, čo chýba. Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu preukázané, že išlo o vadu neodstrániteľnú, ktorá by bránila v riadnom užívaní veci, čo by následne žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy. Žalobca poukazoval na to, že komponenty neboli kompatibilné, ktoré tvrdenie žalovaný poprel. Žalovaný žalobcovi vyhotovil aj návrh typu a veľkosti zariadení spolu s cenovou kalkuláciou, ktorá bola žalobcovi zaslaná emailom dňa 25.9.2018. K dodávke a montáži dohodnutých zariadení došlo dňa 26.10.2018. Tvrdenie žalobcu, že faktúru č. 2018/066 vidí prvýkrát, považoval súd prvej inštancie za účelové, nakoľko táto bola žalobcom podpísaná. Nedodanie dokladov, príp. záručných listov od zariadení, na ktoré poukazoval žalobca, nespôsobuje ich neodstrániteľnú vadu. Žalobca v prípade zistenia vady na komponentoch mal osloviť dodávateľa zariadení, aby vykonal opravu, výmenu, prípadne doplnil to, čo chýba alebo žalobcovi poskytol primeranú zľavu. Žalobca však bez ďalšieho sám zariadenia odmontoval a tieto zaslal dodávateľovi, pričom od neho požadoval vrátenie kúpnej ceny. Takýto postup žalobcu však nie je v súlade s ustanoveniami . Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli dôvodné ani námietky žalobcu o tom, že by komponenty pochádzali z trestnej činnosti, keďže mu neboli predložené pokladničné doklady o ich nákupe. Žalobcovi bola vystavená riadna faktúra o dodávke bazénových komponentov a doklady o nákupe týchto komponentov je potrebné zo strany dodávateľa mať zaevidované v účtovníctve. Dodávateľ voči nadobúdateľovi nemá povinnosť preukazovať doklady o nákupe jednotlivých komponentov. Dodávateľ bol v tomto vzťahu predajcom komponentov s tým, že

zabezpečoval aj ich riadne osadenie a montáž. Žalobcovi bola vystavená faktúra, ktorá je dokladom pre žalobcu, akým spôsobom on tieto komponenty nadobudol od dodávateľa.

7. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom až na pojednávaní, nakoľko ich vykonanie považoval za nehospodárne a neúčelné. Žalobcom navrhnuté dôkazy by navyše neboli ani spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci. Žalobca až na pojednávaní navrhoval doplniť dokazovanie pribratím znalca do konania za účelom preukázania nevhodnej kombinácie komponentov, kamerovými záznamami zabezpečenými pri výstavbe bazéna či výsluchom svedkov, pričom uviedol, že skôr tieto dôkazy nenavrhol, aby mohol usvedčiť žalovaného z klamstva. Takýto postup však nie je súladný s , keďže strany sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení všetky dôkazy. Navrhnutie, resp. predloženie všetkých dostupných dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení strany včas je potrebné z dôvodu umožnenia reakcie na takéto návrhy aj protistrane, tak aby sa k nim mohla vyjadriť. Len takýto postup je súladný so zákonom a so zachovaním rovnosti zbraní a následne aj práva na spravodlivý súdny proces. Je na stranách sporu, akú taktiku vedenia sporu zvolia, avšak oneskorené navrhnutie dôkazov môže v konečnom dôsledku znamenať neúspech strany spočívajúci v neunesení dôkazného bremena, najmä s poukazom na koncentráciu konania.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , a a , keď vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol v spore plne úspešný, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu (spôsobom vyhovujúcim žalobe). Nestotožnil sa zo záverom súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalovaný ako fyzická osoba nesie zodpovednosť za objednávku bazénového setu a prídavných zariadení. Faktúry a všetky platby prebehli na fyzickú osobu a tiež poštu si žalovaný vyzdvihoval ako fyzická osoba. V prípade zaslania pošty na adresu firmy, ktorú uvádzal vo faktúrach, poštu nepreberal. Žalovaný sa prezentoval ako obchodný zástupca a dodávateľ bazénových setov s príslušenstvom a prídavnými zariadeniami od francúzskej firmy Waterair, pričom zákazník si od nich môže objednať bazén a jeho komponenty iba cez ich obchodných zástupcov pre daný región. Žalobca poukázal na to, že francúzska spoločnosť Waterair mu zaslala prostredníctvom mailu dokument, z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je obchodným zástupcom firmy Waterair od roku 2011. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť dokazovania, keď mu neumožnil predložiť znalecký posudok, svedectvá svedkov a kamerové záznamy. Počas súdneho konania komunikoval so znalcom ohľadom rozsahu poškodenia a chýbajúcich komponentov. Súd mu však neumožnil preukázať, či komponenty boli správne nakombinované a či boli funkčné. Súd sa opieral iba o faktúru, ktorú predložil žalovaný a ktorú na súde videl po prvýkrát. Predložená faktúra nie je pravdivá a jeho podpis je sfalšovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal funkčnosť titánového výmenníka a soľničky. Žalovaný nepredložil oprávnenia a certifikáty, záručné listy, ktoré francúzska firma Waterair automaticky zasiela spolu s objednávkou, pričom súd mu nesplnenie jeho povinnosti odobril. Bazénový set a komponenty nie je možné poistiť a skolaudovať z dôvodu chýbajúcich certifikátov a pokladničných blokov od titánového výmenníka a soľničky.

10. Žalobca v podaní zo dňa 16.8.2022 uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu v sume 24.383,10 eur (zaplatené faktúry za opravy záhradného bazéna, práce vykonané navyše vrátane prevádzkových nákladov spojených s rozsiahlymi opravami záhradného bazéna, súdne poplatky, náklady na znalecký posudok). V prípade (pokračovania) súdneho konania predloží kamerové záznamy, svedectvá svedkov, vyjadrenie odborníka, ktorý opravoval bazén, vyjadrenie znalca v odbore vodné stavby, ktorý má akreditáciu na posúdenie stavu vodných stavieb a záhradných bazénov. Žalobca uviedol, že žiada o náhradu škody vo výške 46.034,10 eur a preplatenie znaleckého posudku a súdneho poplatku s tým, že nebude požadovať náhradu škody v plnej výške v prípade, keď mu žalovaný predloží a odovzdá všetky náležité doklady a preukáže, že je obchodný zástupca firmy Waterair a že on (žalobca) svojou nedbanlivosťou poškodil svoj záhradný bazén.

11. Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil. Uviedol, že pred zákazníkmi vždy vystupuje ako fyzická osoba podnikajúca ako subjekt s IČ. Vyplýva to z ním vytvorených cenových kalkulácií, ktoré postupne vyhotovoval pre žalobcu na základe jeho meniacich sa požiadaviek. Konečnú cenu potvrdil žalovaný svojim podpisom. Z kalkulácií je zrejmé, že je označený ako podnikajúci subjekt s IČ a nie ako fyzická osoba nepodnikateľ. V priebehu komunikácie žalobcovi niekoľkokrát pripomínal, že pracuje

z miesta svojho bydliska G. F. XXXX/XX, B. a v sídle podnikania Máchova 30, Nový Jičín sa celoročne nezdržiava a nepreberá poštu. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil o. i. emailovú komunikáciu s obchodným oddelením spoločnosti Waterair ohľadne stanovenia vnútropodnikovej ceny dodávky bazénu pre žalovaného. Žalobca svojím podpisom na dodacom liste potvrdil prevzatie všetkých komponentov súvisiacich s dodávkou bazénu priamo z výrobného závodu Waterair v kompletnej zostave bez poškodenia. Z uvedeného je zrejmé, že bazénové komponenty nemôžu pochádzať z trestnej činnosti. Žalovaný vykonáva predaj, dodanie a servis týchto výrobkov už 22 rokov a so spoločnosťou Groupe Waterair so sídlom vo Francúzsku ako s obchodným a výrobným partnerom pravidelne spolupracuje a predáva ich výrobky. Podľa žalovaného neexistuje jediný dôkaz podložený znaleckým posudkom či posudkom odborníka, že dodávané zariadenia z jeho strany boli neúplné a nefunkčné, keď ich žalobca prevzal do užívania bez vád, čo potvrdil svojím podpisom na preberacom protokole. Žalobca mal možnosť ním uvádzané tvrdenia preukázať na pojednávaní dňa 3.5.2022, čo ale neurobil.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Zopakoval, že bazénový set bol neodborne inštalovaný a žalovaný ignoroval reklamácie, pričom žalovaný úmyselne inštaloval bazén a jeho komponenty tak, aby bazén nefungoval správne a aby sa naň nevzťahovala záruka.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.10.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.011 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pre žalobcu zabezpečil solnizačnú jednotku v hodnote 1.522 eur, tepelný titánový výmenník v hodnote 1.456 eur, vrátane spojovacieho materiálu, ktoré komponenty navrhol žalovaný k objednávke záhradného bazéna pre žalobcu. Predmetné nepoškodené a nepoužité komponenty žalobca v rámci reklamácie vrátil poštou dňa 2.8.2019 z dôvodu, že na daný objem bazéna neboli kompatibilné, boli neúplné a bez dokladov. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáhal vrátenia finančných prostriedkov, ktoré za týmto účelom vynaložil.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov konania.

16. Podľa , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

17. Podľa , spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

19. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

21. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako odberateľ uzavrel zmluvu o dielo s dodávateľom F. E., so sídlom Máchova 30, Nový Jičín, Česká republika, IČO: 603 30 953. Následne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že žalobca svoju žalobu smeroval voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá však nebola účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu, keďže zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a fyzickou osobou podnikateľom - živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom E. F., IČO: 603 30 953.

22. Z predložených cenových ponúk, záväznej objednávky podpísanej oboma zmluvnými stranami ako aj z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba – podnikateľ.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého sa fyzická osoba (bez rozlíšenia, či ide o fyzickú osobu - podnikateľa, alebo nie) v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Miesto podnikania fyzickej osoby ani identifikačné číslo nie sú v označení subjektu povinnými údajmi, ich uvedenie je fakultatívne. Žalovaný ako žijúca fyzická osoba má procesnú subjektivitu (spôsobilosť na práva a povinnosti) podľa ustanovenia . Žalovaný ako fyzická osoba – podnikateľ nepredstavuje dva rôzne právne subjekty, pretože aj v prípade označenia fyzickej osoby údajmi zo živnostenského registra, pod ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť, ide len o iné označenie toho istého subjektu práv a povinností. Oprávnenie na výkon živnostenského podnikania je len vlastnosťou (danosťou) fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť byť účastníkom konania určujú iné skutočnosti majúce pôvod v hmotnom práve (okolnosť jej narodenia a nedostatku úmrtia). V tejto súvislosti je tak pri označení účastníka konania (strany sporu) celkom bez významu, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, pretože v jednom i druhom prípade ide o tú istú osobu. Uvedené je v súlade s úpravou obsiahnutou v procesnom kódexe ( ), ktorý už nerozlišuje fyzické osoby a fyzické osoby – podnikateľov (porovnaj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2016, sp. zn. zo dňa 22.7.2020). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

24. Vznik zodpovednosti za vady predpokladá 1. porušenie zmluvnej právnej povinnosti zhotoviteľa prenechať objednávateľovi dielo bez vady, 2. výskyt alebo prejavenie sa vady v čase odovzdania diela alebo v záručnej dobe, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vadou. Za vadu možno považovať nedostatky veci, ktoré vznikli objednávateľovi tým, že mu zhotoviteľ neprenechal taký predmet plnenia, ktorý podľa zmluvy prenechať mal. Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu, zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, pokiaľ sa však vada opätovne vyskytla po oprave alebo dielo vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy a pokiaľ takáto vada nebráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má právo na primeranú zľavu. Záver o tom, či zistené prejavy takejto vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu diela je nielen otázkou odbornou, ale aj právnym posúdením zistených skutočností, pričom toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému má dielo slúžiť.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému v rámci záručnej doby listom zo dňa 2.8.2019 uplatnil právo zo zodpovednosti za vadu poskytnutého plnenia, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaným dodané komponenty súvisiace s prevádzkou bazéna (špecifikované v žalobe) nie sú kompatibilné a bránia riadnemu užívaniu bazéna. Sporné medzi stranami sporu a aj z pohľadu súdu prvej inštancie bolo to, či ide o vadu, ktorá zakladá právo žalobcu ako objednávateľa na zrušenie zmluvy a vrátenie ním vynaložených finančných prostriedkov.

26. V nadväznosti na doterajší priebeh konania je potrebné zdôrazniť, že žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je pritom vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Súdu prvej inštancie je potom tiež nutné vytknúť, že prejednávanú vec neposudzoval z hľadiska právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľské zmluvy, ako je zjavne aj tá v posudzovanej veci, keďže zo zmluvného vzťahu strán sporu je zrejmé, že žalovaný (zhotoviteľ) v rámci zmluvného vzťahu vystupoval ako fyzická osoba – podnikateľ a žalobca (objednávateľ) ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené malo potom vplyv aj na možnosti uplatňovania procesných práv v konaní pred súdom.

27. Súd prvej inštancie žalobcovi s poukazom na koncentráciu konania vytkol, že návrhy na doplnenie dokazovania prezentoval až na pojednávaní dňa 3.5.2022, na ktorom bol napokon vyhlásený aj odvolaním napadnutý rozsudok. Žalobca až na pojednávaní navrhoval doplniť dokazovanie pribratím znalca do konania za účelom preukázania nevhodnej kombinácie komponentov, kamerovými záznamami zabezpečenými pri výstavbe bazéna či výsluchom svedkov, pričom súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcom až na pojednávaní, nakoľko ich vykonanie považoval za nehospodárne a neúčelné. Zo zápisnice o pojednávaní pritom vyplýva, že súd prvej inštancie poučil sporové strany podľa , v zmysle ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čo vylučuje možnosť aplikácie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.

28. Žalobca návrhmi na doplnenie dokazovania reagoval na priebeh dokazovania v prejednávanej veci, doplnenie dokazovania navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení, ktoré žalovaný poprel. Súd prvej inštancie jeho návrhom nevyhovel a doplnenie dokazovania s poukazom na koncentráciu konania (v rozpore s ust. ) nepripustil, no zároveň konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že išlo o vadu neodstrániteľnú, ktorá by bránila v riadnom užívaní veci, čo by následne žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku 46 ods. 1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 ods. 1 SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným ), ako aj článku 46 SR.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. a zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd už ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal z dôvodu nemožnosti zvrátenia nimi rozhodnutia odvolacieho súdu.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, v prvom rade ustáliť predmet konania vzhľadom na podania žalobcu v priebehu odvolacieho konania, ktoré sú podľa obsahu návrhom na zmenu žaloby, následne opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité (hmotnoprávne i procesné) ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky a následne opätovne vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , ).

33. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nebol daný dôvod na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).