Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: U. Č.W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovanému: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č. 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31749542, o určenie, že na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e že na nehnuteľnostiach, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., obec F. D.. V., vedený Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor a pozemok parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. F., obec F., D.. V., Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, neviazne záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pod X. XXXX/XXXX.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX, doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX, domáhala, aby súd určil že na nehnuteľnostiach, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., obec F. okr. V., vedený Okresný úrad V., katastrálny odbor a pozemok parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. F., obec F., okr. V. Okresný úrad V., katastrálny odbor, neviazne záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou (záložca č. 2) a jej manželom U. Č. (záložca č.1) na strane jednej a žalovaným na strane druhej, bolo podľa článku III Záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľ ( žalovaného ) voči záložcovi v súlade so Zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory zo dňa XX.XX.XXXX. V roku 2008 manžel žalobkyne U. Č. zomrel a výlučnou vlastníčkou zálohu sa stala žalobkyňa. Podľa žalobkyne, je záložná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX neplatná z dôvodu, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v , podľa ktorého v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa čl. III. Záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory. Žalobkyňa a jej manžel však nemajú a nikdy nemali žiadnu pohľadávku voči žalovanému a neboli účastníkom zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Účastníkmi zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2007 boli žalovaný a Š. V., nar. XX.XX.XXXX bytom Ž. XX, XXX XX

a U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX ktorým žalovaný poskytol podporu. Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len zmluvy o poskytnutí podpory) čl. VII bod 7.4, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že záložné právo na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa článok I. zmluvy o poskytnutí podpory, predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu vo forme úveru na výstavbu rodinného domu v Ž.. Podľa článku VII. Zmluvy o poskytnutí podpory, povinnosti dlžníka bod 6.5, boli dlžníci Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Stuľany č. XXX, XXX XX, povinní overené kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu po nadobudnutí právoplatnosti doručiť na vlastné náklady a nebezpečenstvo veriteľovi (žalovanému) do 15 kalendárnych dní od jeho právoplatnosti. Žalobkyňa je presvedčená, že záložné právo na jej nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., obec F. okr. V. a pozemok parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850 m2, zapísané na lV č. XXX, k.ú. F., obec F., okr. V., bolo zriadené na dobu určitú, a to do 07.09.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie č. XX/XXXX obce Ž., ktorým obec ako stavebný úrad povolil užívanie stavby rodinného domu - novostavby v obci Ž., umiestnenej na parcele KN XXX/ X k.ú. Ž.. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní žaloby v zmysle osvedčuje tým, že je bez právneho dôvodu ohrozený výkon jej vlastníckeho práva k rodinnému domu v obci Ž., s.č. XXX, zapísanom na LV č. XXX a pozemku, parcela č. X v k.ú. Ž., obec Ž., zapísanom na LV č. XXX.

3. Žalovaný navrhoval, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdeniami a právnym názorom žalobkyne, podľa ktorého zmluva o zriadení záložného práva, uzavretá dňa X.X.XXXX medzi Štátnym fondom rozvoja bývania ako záložným veriteľom a záložcami U. Č. a U. Č. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkom Š. V. a U. V., rod. Č. zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, je neplatná. Podľa žalovaného, v predmetnej záložnej zmluve sú jednoznačne určení účastníci záložno-právneho vzťahu: záložný veriteľ, záložní dlžníci a záložcovia, ktorý poskytujú do zálohu záložnému veriteľovi záloh na zabezpečenie nie svojej pohľadávky, ale pohľadávky dlžníkov. Nie je žiadna pochybnosť, o ktoré osoby ide. Záložná zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa a , a to špecifikáciu zálohu, špecifikáciu zabezpečenej pohľadávky a výšku pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Predmet záložného práva je presne a určito špecifikovaný v bode I. záložnej zmluvy ako nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie F., Správou katastra V., a to rodinný dom, súpisné číslo XXX na parc. č. X a nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie F., Správou katastra V., a to pozemok parcela č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1850 m2; s uvedením hodnoty zakladaných nehnuteľností podľa vypracovaného znaleckého posudku číslo XX/XXXX znalcom Jánom Kolesárom v bode II. záložnej zmluvy. Pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje je určená v bode III. záložnej zmluvy ako pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory spolu s uvedením hodnoty zabezpečenej pohľadávky (jeden a pol násobok úveru, t.j. 1 500 000,- Sk). Chyba v písaní v bode III. záložnej zmluvy, spočívajúca v nesprávnom uvedení, že záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory, pričom zo záhlavia a bodu VII. záložnej zmluvy je zrejmé, že záložcami sú osoby odlišné od záložných dlžníkov, ktoré na seba preberajú za záložných dlžníkov „de facto“ ručenie a poskytujú do zálohu záložnému veriteľovi záloh na zabezpečenie nie svojej pohľadávky, ale pohľadávky dlžníkov, vyplývajúcej zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania ako veriteľom a dlžníkmi, nespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že záložné právo k nehnuteľnosti bol zriadené na dobu určitú neobstojí, nakoľko zánik práv a povinností záložného veriteľa a záložcov, vyplývajúcich zo záložnej zmluvy je vymedzený v bode IV. záložnej zmluvy tak, že záložné právo zaniká splnením zabezpečenej pohľadávky. V neposlednom rade, v bode IV. záložnej zmluvy sa záložcovia zaviazali, že majetok tvoriaci predmet záložného práva bude poistený do zaplatenia pohľadávky. Žalobkyňa sa nemôže odvolávať na ustanovenia zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, ktorej nie je účastníkom. Žalobkyňa je viazaná ustanoveniami záložnej zmluvy, v bode VII. záložnej zmluvy prehlásila a svojím podpisom potvrdila, že zmluvná voľnosť účastníkov záložnej zmluvy nebola obmedzená, záložnú zmluvu si pred jej podpisom riadne prečítala a uzatvorila ju dobrovoľne, slobodne, vážne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa počas 11tich rokov od uzatvorenia záložnej zmluvy nikdy túto zmluvu nenapadla. Žalobkyňa s v záložnej zmluve zaviazal, že bez výslovného písomného súhlasu veriteľa nesmie k predmetu zálohu zriadiť žiadne ďalšie záložné práva, nesmie zaťažiť predmet zálohu

žiadnym vecným bremenom, nesmie ani predmet zálohu prenajať bez písomného súhlasu veriteľa (bod III. odseku 3.2 záložnej zmluvy) a že počas trvania záložného práva založený nehnuteľný majetok bez súhlasu záložného veriteľa nepredá, nescudzí a ani nezaťaží v prospech iného (bod V. odsek 1 záložnej zmluvy). Žalobkyňa môže záloh používať zvyčajným spôsobom, nie je ohrozená vo výkone vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že bolo a je v jej záujme založenú nehnuteľnosť scudziť (predaj nehnuteľnosti zverejnením inzercie, príp. darovanie) na tretiu osobu, preto má žalovaný zato, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.

4. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že v záložnej zmluve zo dňa X.X.XXXX je chyba v písaní, v bode III. záložnej zmluvy. Podľa žalobkyne záložná zmluva je formulárová zmluva, ktorú pripravil žalovaný a do obsahu textu žalobkyňa zasiahnuť nemohla. V prípade, ak by sa chyba v stala v písaní zo strany žalovaného, tak to bolo potrebné riešiť to so žalobkyňou riešiť dodatkom k zmluve. Taký návrh na dodatok mal podľa žalobkyne predložiť žalovaný. Podľa žalobkyne, v tak závažných veciach ako je zriadenie záložného práva na rodinný dom, nie je možné v prípade sporu o výklad zmluvy vyhovárať sa na chybu v písaní, a preto žalobkyňa trvá na texte zmluvy tak ako bola podpísaná. V prípade, že žalovaná strana trvá na tom, že je v zmluve chyba, tak potom je zmluva neplatná pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť. Uviedla ďalej, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na ustanovenie záložnej zmluvy bod VI., podľa ktorého, záložné právo zaniká splnením pohľadávky a súd by pripustil chyby v zmluve z dôvodu písania, tak žalobkyňa tvrdí, že chyba v písaní je v práve v bode VI záložnej zmluvy. Správne text v bode VI. záložnej zmluvy má byť „ že záložné právo sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“ tak ako je uvedené v Zmluve o poskytnutí podpory zo dňa XX.X.XXXX. O zabezpečenie finančnej podpory, poskytnutej zo strany žalovaného dcére žalobkyne rodinným domom s.č. XXX, v obci F., ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej už nebohého manžela, ich požiadala dcéra U. V.. Dcéra im predložila návrh Zmluvy o poskytnutí podpory, v ktorej bolo v článku VII bod 7.4 uvedené, že záložné právo sa zriaďuje na dobu určitú do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Toto ustanovenie v zmluve bolo rozhodujúce, na základe ktorého sa žalobkyňa s manželom rozhodli, že uzatvoria záložnú zmluvu. Nebyť tohto ustanovenia v zmluve o poskytnutí podpory, že záložné právo na ich dom sa zriaďuje do doby právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, by žalobkyňa nikdy nesúhlasila so zriadením záložného práva na ich rodinný dom a nepodpísala záložnú zmluvu. O tom, že záložné právo na rodinný dom žalobkyne a jej manžela, sa zriaďuje len do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ich ubezpečovala aj ich dcéra U. V., lebo tak to jej tvrdil žalovaný, ktorý s nimi rokoval o poskytnutí podpory na výstavbu rodinného domu v obci Ž.. V opačnom prípade, ak by to malo byť tak ako tvrdí žalovaná strana, tak by žalobkyňa nikdy nesúhlasila so zriadením záložného práva a Záložnú zmluvu by som nepodpísala. Žalobkyňa mala zato, že žalovaná strana používa klamlivé obchodné praktiky za účelom poskytnúť čo najviac finančných prostriedkov a tým splniť svoje obchodné ciele. Také konanie je podľa žalobkyne v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné.

5. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobkyne namietal, aby zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru bola zmluvou spotrebiteľskou v zmysle a nasl. alebo spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenie Uviedol, že činnosť, ktorú vykonáva žalovaný, nie je podnikateľskou ani inou obchodnou činnosťou, nakoľko nespĺňa všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky takejto činnosti. Štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom, nekoná samostatne ako podnikateľský subjekt, je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister a účelom činnosti žalovaného nie je dosahovanie zisku. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise postupom podľa ustanovenia a to: žaloba č.l. 1-2, záložná zmluva č.l. 3, návrh na vklad záložného práva č.l. 4, zmluva o poskytnutí podpory č.l. 5-9, kolaudačné rozhodnutie č.l. 10, výpis z LV č.l. 11-12, výzva č.l. 13, vyjadrenie žalovaného č.l. 24-26, záložná zmluva č.l. 27-28, vyjadrenie žalobkyne č.l. 48-49, vyjadrenie žalovaného č.l. 55-57, e-mail z 7. 4. 2019, ktoré predložil PZ žalobkyne na dnešnom pojednávaní, žiadosť o predčasné splatenie úveru zo dňa 6. 4. 2019 a vyčíslenie zo dňa 17. 4. 2019 a ostatným obsahom spisu.

7. Úvodom posúdenia veci súd konštatuje, že vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že ŠFRB nevykonáva podnikateľskú, ani obchodnú činnosť, tak ako to má na mysli náš právny poriadok, preto nespĺňa pojmové znaky dodávateľa

podľa ustanovenia . Teda osvojac si uvedenú argumentáciu rozhodnutia NS SR, konštatoval aj v prejednávanej veci súd, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu.

8. Podľa až 3 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

9. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa -3 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

11. Podľa Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou (záložca č. 2) a jej manželom U. Č. (záložca č.1) na strane jednej a žalovaným na strane druhej, bolo podľa článku III Záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľ ( žalovaného ) voči záložcovi v súlade so Zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory zo dňa XX.XX.XXXX. V roku 2008 manžel žalobkyne U. Č. zomrel a výlučnou vlastníčkou zálohu sa stala žalobkyňa. Podľa čl. III. Záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory.

13. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa ani jej manžel nemali a nemajú pohľadávku voči žalovanému a neboli účastníkmi zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj „zmluva o poskytnutí podpory“). Uvedené vyplýva aj zo samotnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX. Účastníkmi zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli žalovaný a Š. V., nar. XX.XX.XXXX bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX ktorým žalovaný poskytol podporu. Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX čl. VII bod 7.4 je zrejmé, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že záložné právo na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa článku I. zmluvy o poskytnutí podpory, predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu vo forme úveru na výstavbu rodinného domu v Ž.W.. Podľa článku VI. Zmluvy o poskytnutí podpory, označenom Povinnosti dlžníka v bode 6.5 je uvedené, že dlžníci Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX, boli povinní overené kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu po nadobudnutí právoplatnosti doručiť na vlastné náklady a nebezpečenstvo veriteľovi (žalovanému) do 15 kalendárnych dní od jeho právoplatnosti.

14. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na určení, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem osvedčila tým, že je ohrozený bez právneho dôvodu jej výkon vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemku. Článok 20 každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. zároveň aj vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žalobkyňa má za to, že sú obmedzené jej vlastnícke oprávnenia tým, že na jej nehnuteľnostiach viazne záložné právo. Podľa názoru súdu je

daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku nie sú zaťažené záložným právom. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a dosiahnuť nápravu práv. Žalobkyňa sa stále nachádza v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jej práva sú ohrozované. Ust. len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť. Žalobkyňa v celom rozsahu preukázala svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne a teda, že nemala voči žalovanému žiadnu pohľadávku a nebola účastníkom zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa má na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobkyne neisté v tom, či na jej nehnuteľnostiach viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať. Okrem toho naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z dôvodov, že záložná zmluva bola uzatvorená na dobu do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom kolaudačné rozhodnutie stavby rodinného domu nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX.

15. Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov hlavne skutočnosť, že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu. Interpretácia zmluvy má v porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík. Kým tzv. vôľa zákonodarcu je koncepcia teoreticky problematická, lebo zákonodarca v modernej demokratickej spoločnosti nie je individuálnou osobou, ale kolektívnym orgánom, hrá vôľa účastníkov zmluvy pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu. Kým v prípade zákonodarcu možno predpokladať, čo sa týka výsledkov jeho činnosti, teda zákona, systematický a koherentný celok právneho predpisu, lebo zákon, rovnako ako iné právne predpisy, sú vytvárané profesionálnymi právnikmi (legislatívcami), v prípade zmlúv (hoci často aj písaných právnikmi) je nutné zohľadniť, že ich autori koherentnej štruktúry, pregmantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú schopní. Na základe toho právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa . Poslednej z uvedených úvah zodpovedajú tiež direktívy, ktoré dáva zákonná úprava sudcovi pri výklade zmluvných ustanovení, keď sa jednoznačne stanoví priorita 7 skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Aj podľa platného právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom ( ). Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy. Porušenia zaručených základných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj vtedy, ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére (porov. napr. nález a tiež -29).

16. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

17. Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické) momenty. Poznanie je spôsobilým subjektom práva pretvárané v konanie (v zmysle správania).

18. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne). Pri úvahách ako správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle (napr. hodnotenie danosti a zamerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach trestných) a tiež prejav vôle (napr. stanovenie obsahových náležitostí prejavu vôle).

19. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním (na ktoré sú viazané právne následky). Nejde iba o prázdny prejav vôle. Jeho obsah je daný. Bez ohľadu na to, aký je, dôležité je, že existuje (samozrejme ak nejde o mimovoľný, mysľou neovplyvňovaný úkon). Poznanie obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu.

20. Bez prihliadnutia na obsah vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu. (Nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. -65)

21. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (viď nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. )

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa . Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z (k tomu pozri , , ).

23. Ak by súd priznal význam len doslovnému textu zmluvy, potom by musel vysloviť neplatnosť zmluvy, keďže v nej absentovala pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Rovnako tak, ak by uprednostnil výklad žalovaného o vôli vyjadrenej len doslovným znením zmluvy, táto by nezodpovedala slovám v nej uvedeným (viď článok III. záložnej zmluvy) v zmysle ktorej sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobcovi a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory, čo zjavne nie je v súlade s vôľou účastníkov konania, keďže zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka vyjadrená v zmluve o poskytnutí podpory dlžníkov Š. V. a U. V..

24. Je teda zjavné, že vôľu zmluvných strán pri zachovaní platnosti zmluvy možno vyvodiť, jednak zo zmluvy, na ktorú naväzuje, a z ktorej vychádza aj žalovaný pri prezentovaní toho, čo malo byť vôľou zmluvných strán záložnej zmluvy, keďže uvádza, že došlo k zrejmej nesprávnosti v uvedení skutočnosti, aká a koho pohľadávka sa zabezpečuje, a skutočnosť ohľadom pohľadávky odvodzuje zo zmluvy o poskytnutí podpory, na ktorú vo vyjadrení vôle zmluvných strán odkazuje. Ak teda vôľou účastníkov malo byť zabezpečenie pohľadávky a v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory, potom by bola alogickou aj požiadavka rozdielneho trvania záložného práva pri rovnako stanovených podmienkach a rozsahu záložného práva (rozsah 1,5 násobok poskytnutého úveru), pokiaľ zmluvou o poskytnutí podpory a v nej stanovenej podmienke v článku 7.4 je uvedené, že záložné právo na

nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

25. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný používa pri svojej činnosti formulárové zmluvy (výklad ich obsahu, teda, ak tvrdí, že má byť vôľou strán doslovné znenie textu, potom aj chyby v písaní a zrejmé nesprávnosti musia ísť na jeho vrub (viď druhá veta , , )), preto podľa názoru súdu pri takejto formalizovanej činnosti nie vždy musí vôľa vyjadrená v slovách reflektovať reálnu vôľu účastníkov právneho úkonu. Tak tomu je podľa názoru súdu aj v tomto prípade pri maximálnej snahe súdu o udržanie výkladu v prospech platnosti záložnej zmluvy (v opačnom prípade by o to viac v neprospech žalovaného musel konštatovať neplatnosť zmluvy pre nedostatok určenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, keďže označení záložcovia nikdy nemali pohľadávku voči žalovanému a neboli účastníkmi zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX) Uvedený nesúlad vôle s doslovným znením záložnej zmluvy je zrejmé zo zrejmých nesprávností záložnej zmluvy a z logiky veci, ktorá svedčí aj nasledovnému postupu žalovaného, ktorý na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne potvrdil, že ďalšie trvanie zmluvy o poskytnutí podpory mali zabezpečiť dlžníci (o čom svedčí aj e-mail - čl. 81 spisu a tiež výzva na predčasné splatenie úveru) a teda taká bola aj vôľa zmluvných strán záložnej zmluvy.

26. V tejto súvislosti vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalovaného, že ďalšie trvanie zmluvy o poskytnutí podpory malo byť zabezpečované dlžníkmi, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie výsluchom svedkyne U. V., ktorá mala uvedenú skutočnosť v neprospech žalovaného potvrdiť.

27. Záložnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX uzavretou medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom a žalovaným bolo podľa článku III záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory zo dňa X.X.XXXX. Podľa čl. III. záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/ XXXX o poskytnutí podpory. Účastníkmi zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX boli žalovaný (Štátny fond rozvoja bývania) a Š. V., nar. XX.XX.XXXX bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX, ktorým žalovaný poskytol podporu. Podľa článku VII. bod 7.14 zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zmluvné strany sa dohodli, že záložné právo na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

28. Práve nadväzujúc na zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX bola uzavretá so žalobkyňou a jej manželom a žalovaným záložná zmluva, čo bolo vyjadrené v článku III. záložnej zmluvy. Na margo námietky žalovaného sa žiada uviesť, že ide o jednostranné nazeranie na práva a povinnosti strán sporu a vôľu zmluvných strán vyjadrenú v právnom úkone.

29. Podľa žalovaného je platná záložná zmluva neobsahujúca určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a podľa jeho názoru postačuje odkaz na zmluvu o poskytnutí podpory a na strane druhej, ak žalobkyňa poukazuje na vôľu zmluvných strán, ktorá reflektovala vôľu vyjadrenú v článku 7.4 zmluvy o poskytnutí podpory, tak túto časť pri výklade vôle zmluvných strán použiť nemožno. Takýto výklad vôle strán sporu aj vzhľadom na okolnosti sporu by bol podľa názoru súdu nespravodlivý.

30. Rozhodujúcou otázkou v konaní bolo posúdenie jednak, či záložná zmluva zo dňa X.X.XXXX je platná alebo neplatná a ak je platná, či bolo záložné právo na nehnuteľnosti žalobkyne zriadené na dobu určitú a teda, či bolo obsahom vôle strán zriadiť záložné právo na dobu určitú.

31. Podľa názoru súdu vychádzajúc aj z judikatúry ústavného súdu v tom smere, aby bol priorizovaný výklad v prospech platnosti zmluvy a neboli kladené prehnané nároky na formuláciu zmluvy zasahujúce do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa , záložná zmluva vychádzajúc z obsahu vôle zmluvných strán zistiteľnej práve zo zmluvy o poskytnutí podpory, na ktorú nadväzovala záložná zmluva, je platným právnym úkonom. Zmluvné strany prejavili vôľu zriadiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory s tým, že úver činí 1.000.000 Sk a zaisťovacia pohľadávka jeden a pol násobok úveru 1.500.000 Sk.

32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí podpory Š. V. a U. V. na výstavbu rodinného domu. Zároveň z obsahu zmluvy o poskytnutí podpory je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že záložné právo na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

33. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu o zjavnej nesprávnosti vyjadrenej vôle strán sporu na niekoľkých miestach zmluvy (doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR -29), a to predovšetkým v časti určenia pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a doba trvania zálohu, ktoré skutočnosti a náležitosti boli vyjadrené v zmluve o poskytnutí podpory, na ktorú jednak záložná zmluva, ale aj sám žalovaný (nielen v jej textácii) odkazuje.

34. Vychádzajúc z uvedeného a teda skutočnosti, že vôľou zmluvných strán bolo uzavretie záložnej zmluvy do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX, súd prvej inštancie vyhovel žalobe a vyslovil, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo.

35. Výrok o trovách konania vyplýva z v spojení s , s poukazom na skutočnosť, že úspešná v celom rozsahu bola žalobkyňa, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).