Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ing. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. XXXX/X, R., právne zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom X. X/A, M. - U., o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -90 zo dňa 4. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,84 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia - 4, , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 09.06.2013, o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Ďalej dôvodil, že podanou žalobou si žalobca uplatnil právo na uplatnenie sumy 772,- € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali všetky o spotrebiteľských úveroch, pričom nedodržanie týchto náležitostí zákon sankcionuje tým, že poskytnuté úvery na základe zmlúv o úveroch sú bezúročné a bez poplatkov, a teda domáhal sa súm, ktoré boli zaplatené vo výške vyššej, ako bola poskytnutá istina úverov. Žalovaný oproti podanej žalobe namietal, že žalobca takéto právo nemá, pretože uzatváral uvedené zmluvy o úvere, ktoré neboli spotrebiteľskými zmluvami ani zmluvami o spotrebiteľských

úveroch, pretože poskytnuté finančné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon jeho podnikania a zmluvy uzatváral nie ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Podľa súdu prvej inštancie z viacerých rozhodnutí, ktoré predložili sporové strany, vyplýva, že samotné uvedenie obchodného mena totožného s menom fyzickej osoby, IČO dlžníka, prípadne uvedenie čísla živnostníka v živnostenskom registri v zmluve o úvere ešte samo osebe neznamená, že zmluva je uzatváraná v súvislosti s podnikaním fyzickej osoby, zvlášť ak ide o formulárovú, typovú zmluvu, ktorú zjavne nepripravil dlžník, ale veriteľ a dlžník v nej vyplnil, resp. nadiktoval svoje údaje, pričom vyplnené je okrem identifikačného čísla aj rodné číslo dlžníka. V takomto prípade musí okrem uvedenia IČO existovať jednoznačný údaj o tom, na aký účel je zmluva uzatvorená. V uvedenom spore samotný účel poskytnutia peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi na podnikanie nebol spoľahlivo preukázaný. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, na druhej strane však nevysvetlil súdu skutočnosť, prečo do zmlúv o úvere vyplnil aj údaj o rodnom čísle dlžníka za súčasného tvrdenia, že zmluva mu bola poskytnutá ako živnostníkovi podnikateľovi a samotný dlžník vo vyhlásení v uvedenej zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, treba konštatovať, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie nepresvedčil o tom, že zmluvy boli uzatvorené medzi dvoma podnikateľskými subjektami a peniaze boli poskytnuté na výkon povolania. I keď žalovaný tvrdil, že v zmluve existuje samotné vyhlásenie o tom podpísané žalobcom, že tieto prostriedky použil na výkon podnikania, avšak vo všetkých troch prípadoch zmlúv sa jedná o formulárové, typové zmluvy, ktoré boli vopred pripravené dodávateľom - žalovaným, bez toho, aby žalobca ako dlžník mohol ich obsah nejakým spôsobom ovplyvniť alebo zmeniť. Samotný veriteľ - žalovaný zneužil skutočnosť, že žalovaný mal živnostenské oprávnenie a identifikačné číslo a túto skutočnosť využil na to, že mu poskytol úvery bez toho, aby starostlivo skúmal, na aký skutočný účel budú finančné prostriedky poskytnuté. Samotný žalobca tvrdil, že ďalšie dve zmluvy, ktoré boli uzatvorené po prvej zmluve boli len prenesením údajov z prvej zmluvy, a teda dodávateľ - veriteľ si nesplnil svoju povinnosť a starostlivo neskúmal, na aký účel boli skutočne peňažné prostriedky použité. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu je založený vyššie uvedenými zmluvami, ktoré sú svojím charakterom spotrebiteľskými zmluvami, teda zmluvami o poskytnutí spotrebiteľských úverov v zmysle Podľa súdu prvej inštancie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu riadne preukázal, že finančné prostriedky boli poskytnuté v rámci podnikateľskej činnosti na výkon podnikania, a teda priznal žalobcovi status spotrebiteľa, a preto aj právne posúdenie oprel o ustanovenia a o ostatných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti spotrebiteľov. Súd prvej inštancie posúdil zmluvy ako spotrebiteľské a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov musia v zmysle obsahovať aj niektoré povinné údaje, a to najmä údaje o úrokovej sadzbe, priemernej RPMN, výške ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátky istiny, úrokov a poplatkov. Ďalej konštatoval, že preskúmaním uzatvorených zmlúv o úvere zistil, že ani jedna z uzatvorených zmlúv uvedené povinné náležitosti neobsahuje, pričom tieto náležitosti slúžia spotrebiteľovi na to, aby porovnal náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami, ponukami iných subjektov či už bankových subjektov alebo nebankových subjektov, ktoré pôsobia na trhu, aby mohol zistiť, či je ponuka výhodnejšia alebo nie. Aj keď do zmluvy o úveroch boli prenesené údaje o tom, že žalobca je podnikateľ s prideleným IČO-m, súd prvej inštancie mu priznal status spotrebiteľa, pretože zistil, že žalovaný nepreukázal, že by tieto prostriedky použil na výkon podnikania. Podľa súdu prvej inštancie zákon v ustanovení sankcionuje nedodržanie náležitosti jednotlivých zmlúv tým, že poskytnuté úvery na základe zmlúv o úvere sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Bolo jednoznačne a bezpochyby preukázané, že uzatvorené zmluvy o úveroch neobsahovali zákonom vyžadované náležitosti, ktoré vyžadovala právna úprava účinná v čase uzatvárania zmlúv, a preto súd prvej inštancie ustálil, že jednotlivé úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Ak teda žalobca ako dlžník plnil nad rámec poskytnutej istiny, a teda platil veriteľovi aj príslušnú odplatu, ktorú žalovaný stanovil ako odmenu za poskytnutie úveru, bolo zo strany žalobcu ako dlžníka plnené bez právneho dôvodu, pretože úvery súd vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov, a teda na strane žalobcu vzniklo právo, aby mu dlžník - žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, pretože došlo na strane dlžníka k navýšeniu majetkových hodnôt, na ktoré však veriteľ - žalovaný nemal nárok. V prípade jednotlivých uzatvorených zmlúv sa teda jedná o sumy označené ako príslušný poplatok za poskytnutie úveru, a teda o sumy 288,- € v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2013, 196,- € v prípade zmluvy uzatvorenej 29.06.2012 a 288,- € v prípade zmluvy uzatvorenej dňa 06.06.2013. Na strane žalovaného teda vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 772,- €, a preto súd prvej inštancie

žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu sumu 772,- €. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. tak, že nárok na náhradu trov konania rozdelil podľa úspechu sporových strán v spore. Predmetom konania bol celkovo uplatnený nárok na zaplatenie sumy 972,- € (772,- € titulom vydania bezdôvodného obohatenia a 200,- € titulom primeraného finančného zadosťučinenia), pričom žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 772,- €, čo predstavuje úspech žalobcu 79,42 %, neúspešný bol v časti o zaplatenie 200,- €, čo predstavuje neúspech 20,58 %, pričom porovnaním miery úspechu a neúspechu žalobcu v konaní mal žalobca v konaní čistý úspech vo výške 58,84 %, a teda súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,84 %.

4. V zákonnej lehote žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie alebo zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta s tým, že žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Žalovaný namietal nesprávne posúdenie zmlúv ako spotrebiteľských, keďže žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné prostriedky použije na účel podnikania, a teda žalobca nemá postavenie spotrebiteľa a predmetný vzťah nemožno subsumovať ako spotrebiteľský vzťah. Poukázal na to, že žalovaný ako veriteľ uzavrel s dlžníkom pod obchodným menom Ing. D. E. - IPA ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom 33025215 zmluvu o úvere č. 707300215 a zmluvu o úvere č. 707300278. Na základe uvedeného nie je možné posudzovať predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, ale čisto obchodnoprávny, keďže ide o zmluvný záväzok medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca vlastnoručne podpísal prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Tento prejav vôle sa nachádza na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukázal tiež na to, že disponuje vlastnoručne podpísaným prehlásením dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel podnikania a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, pričom ten relevantnými dôkazmi nevyvrátil tvrdenia žalovaného, ale len účelovo tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľa. Ďalej dôvodil, že žalobca so žalovaným uzatvoril aj ďalšie zmluvy o úvere, pričom v zmluvách vyznačil a vyhlásil, že peňažné prostriedky použije na účel podnikania. Akékoľvek tvrdenia o nevedomosti, ľahkomyseľnosti alebo o praktikách žalovaného pokladá za nedôvodné, nakoľko žalobca má dostatočnú vedomosť o obsahu a význame zmluvy k vysokému počtu úverov, ktoré so žalovaným uzavrel. Podľa odvolateľa je nesporné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal zmluvný vzťah a jeho podriadenie pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch a napriek tomu sa súd prvej inštancie priklonil na stranu žalobcu. Ďalej uviedol, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel boli peňažné prostriedky použité. Žalovaný poukazoval na to, že len samotný formulárový charakter zmlúv je nedostatočným podkladom pre ich vyhodnotenie ako zmlúv spotrebiteľských. Do pozornosti dával viacero rozhodnutí súdov v obdobných veciach, ktoré mali potvrdzovať jeho stanovisko. Okrem toho vzniesol námietku premlčania, keďže nárok žalobcu požadovaný zo zmluvy o úvere č. 707300115 sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 10.06.2015. Nárok požadovaný žalobcom na základe zmluvy o úvere č. 707300215 bol premlčaný dňa 21.02.2016 a nárok požadovaný žalobcom na základe zmluvy o úvere č. 707300278 bol premlčaný dňa 05.09.2016.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý pokladá vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , podľa ktorého: „Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR dospel okresný súd k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravovala, teda dlžníka ako spotrebiteľa.“ Nestotožnil sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Má za to, že nárok žalobcu je preukázaný, dôvodný a uplatnený v premlčacej lehote. Zároveň odvolateľ poukázal na sudcovskú koncentráciu v zmysle ustanovení , podľa ktorej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Vzhľadom na to, že žalovaný namietal premlčanie až v odvolaní, pričom túto námietku mohol uplatniť už pri prvom úkone vo veci samej, nie je možné na túto námietku v odvolacom konaní prihliadnuť.

6. Na dotknuté vyjadrenie reagoval žalovaný tak, že opätovne uvádza, že posudzovanie žalobcu ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Zotrváva na stanovisku, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , potvrdil. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento výrok nebol napadnutý odvolacími námietkami.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, ustálil, že žalobca do predmetných úverových vzťahov vstupoval ako spotrebiteľ. To znamená, že súvisiace zmluvy o úveroch museli obsahovať náležitosti vymedzené , a preto je namieste sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, ktorá v konečnom dôsledku vedie k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

11. V danej veci poukazuje odvolací súd aj na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 13.12.2018, podľa ktorého: „V podnikateľských/obchodnoprávnych vzťahoch, ktorého charakteru vzťahu medzi stranami sa žalovaný domáha, je pritom štandardným definovanie konajúceho subjektu výlučne údajmi vymedzujúcimi ho ako osobu podnikateľa. Niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby v podnikateľskom/obchodnoprávnom vzťahu boli uvádzané aj údaje výsostne sa týkajúce bezprostredne konajúceho subjektu ako fyzickej osoby. Oprávnenie konať v mene konkrétneho podnikateľského subjektu si žalovaný v pozícii veriteľa môže overiť pri uzatváraní zmluvy a ak má o uvedenom pochybnosti, do zmluvného vzťahu s takýmto podnikateľských subjektom jednoducho nevstúpi. Navyše, v dotknutej predtlači/formulári ani veriteľ nie je označovaný prostredníctvom rodného čísla fyzickej osoby bezprostredne konajúcej v jeho mene. Ak teda odvolateľ tvrdí, že účelom bola bližšia, resp. jednoznačná identifikácia reálne konajúcej (fyzickej) osoby, bolo by zodpovedajúce princípu rovnosti zmluvných strán, aby aj strana veriteľa bola takto v zmluve označená.“

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolateľom vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní, nakoľko túto námietku mohol odvolateľ uplatniť už pri prvom úkone vo veci samej pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní by súd mohol prihliadnuť na túto hmotnoprávnu námietku iba v tom prípade, ak ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). V danom prípade však nebolo preukázané, že túto námietku nemohol odvolateľ bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie. Obdobný záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. júna 2018, podľa ktorého: „Z uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach a týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle mohla pripadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec. Dovolací súd poukazuje na to, že od nadobudnutia účinnosti možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení , ktoré však nie je prevzatím doterajšej úpravy , ako sa mylne

domnieva dovolateľ. Je zrejmé, že v ustanovení bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu.“

13. Neobstojí ani odvolacia námietka o údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a porušení práva na spravodlivý súdny proces. Okresný súd, ako bolo konštatované vyššie, svoje úvahy a z nich vyplývajúce závery riadne zdôvodnil. Nie je porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu (v tomto prípade predstáv žalobcu). Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie základných práv dosahuje len také odôvodnenie, ktoré neobsahuje žiadnu argumentáciu, prípadne také odôvodnenie, ktoré je zjavne protirečivé alebo popierajúce pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (porovnaj napr. ).

14. Odvolací súd zdôrazňuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )