Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/122/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému Q. B., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12047/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.158,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -68 zo dňa 23. marca 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -68 zo dňa 23. marca 2012 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. -68 zo dňa 23. marca 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13. novembra 2009.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12793/09, vydaného dňa 18. augusta 2009 Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave.

Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere, uzavretej dňa 15. októbra 2008. Vzhľadom na povahu účastníkov, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj na to, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne, okresný súd nemal pochybnosti, že oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu naplnil definíciu dodávateľa podľa ust. .

Z obsahu zmluvy o úvere ďalej okresný súd zistil, že zmluvná strana na strane dlžníka je označená údajmi ako fyzická osoba-občan a aj ako podnikateľ-živnostník. Pokiaľ je dlžník označený údajmi, ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Obvodného úradu v živnostenskom registri, v ktorom je dlžník zapísaný, tak s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Živnostenského zákona ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje, ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu- občana Slovenskej republiky.

Zo znenia úverovej zmluvy je zrejmé, že verejná listina akou je napr. občiansky preukaz, nebola pri uzavretí zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej osoby, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Zo znenia zmluvy vyplýva, že dlžník je označený v zmluve duplicitne, a to jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho ako podnikateľa neidentifikujú, ale identifikujú ho ako fyzickú osobu-občana Slovenskej republiky. Podľa názoru okresného súdu, znenie zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným, je v časti označenia dlžníka nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo zmluvy o úvere vzhľadom na označenie dlžníka tak nie je možné jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojim obchodným menom a IČO-om alebo ako fyzická osoba-nepodnikateľ pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, teda nie je možné ani určiť, či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe- nepodnikateľovi.

Zo znenia zmluvy o úvere a jej grafickej úpravy je zrejmé, že zmluva o úvere bola uzavretá na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol vyhotovený veriteľom a dlžník k nemu pristúpil.

V zmysle výkladu v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. okresný súd prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie zmluvy, a to najmä, že zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane a že zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy nenasvedčuje tomu, že by uzavretie zmluvy sprevádzali rokovania o vyjednávaní o obsahu zmluvy, čo predstavuje typické konanie pre podnikateľov pri uzavieraní vzájomných zmlúv. Práve v tomto prostredí sa viac, ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov, prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je tak zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť a ani jednoznačne preukázať, kto bol účastníkom právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzavretí zmluvy, t.j. či fyzická osoba-nepodnikateľ alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Túto nejasnosť nie je možné s jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či dlžník konal v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzavretí zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti pri uzavretí zmluvy a ani nepreukazuje, že poskytnuté finančné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý dlžník pri uzavretí zmluvy vyznačil. Z uvedených dôvodov okresný súd nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzavretí a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe vyššie uvedeného, ako aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. okresný súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka.

Ďalej okresný súd skúmal, či existuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Zistil, že zmluvné podmienky obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú zmluvu. Na prebiehajúce exekučné konanie okresný súd aplikoval ustanovenia a nasl. a smernicu rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora ES.

S odkazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES okresný súd ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak, ako to vyplýva aj z ust. , prvej vety , sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa ust. tiež nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi výpočet neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. patrí aj

rozhodcovská doložka, ktorú obsahujú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, prehlásené zmluvnými stranami za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS v spojení s bodom 1 písm. q) prílohy smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, ale ide aj o podmienku, účinkom a dôsledkom ktorej bolo, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania 0,25% denne tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Takto dohodnutá výška úroku z omeškania je sama o sebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, pričom účinkom dojednania rozhodcovskej doložky bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej podmienky oprávnenému priznal. Neprimeraná povaha rozhodcovskej doložky spočíva aj v tom, že nebola individuálne dohodnutá a priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy rozhodcovskému súdu určenému oprávneným, ktorý má sídlo v Bratislave. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský subjekt, a to obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania s cieľom dosahovania zisku. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda je, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude patriť odmena. Táto okolnosť preto môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd neposkytol spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, náležitú ochranu a nevzal do úvahy, že sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, a to nielen pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, čo ho vedie k tomu, aby pristúpil na vopred stanovené podmienky, pripravené dodávateľom ako oprávneným bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný tak nemal možnosť text rozhodcovskej doložky z hľadiska jej obsahu a formy ovplyvniť, mohol len zmluvu o úvere ako celok prijať alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom spotrebiteľ si zrejme nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky prinesie.

Postupom rozhodcovského súdu, ktorý neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, došlo k opomenutiu aplikácie príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, pričom okrem neprijateľnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd neskúmal ani ďalšie neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve a oprávnenému priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi - úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne..

Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá svojimi účinkami viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smerníc Rady ES 93/13/EHS a 87/102/EHS, ako aj vnútroštátne právne normy, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu o tom, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, pretože v prejednávanej veci povinný je podnikateľom podľa ust. o živnostenskom podnikaní. Poukázal na to, že podľa ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod. Pri uzavretí zmluvy o úvere povinný vystupoval ako živnostník a úver mu bol poskytnutý za účelom podnikania, čo samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže ísť ani o spotrebiteľský úver. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a podľa vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov ( ).

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 7. novembra 2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12793/09, vydaný dňa 18. augusta 2009 Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s, so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1.158,45 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 836,50 Eur od 25. marca 2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 274,01 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15. októbra 2008.

V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15. októbra 2008, si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že pokiaľ dlžník - povinný je v zmluve o úvere, uzavretej medzi ním a oprávneným dňa 15. 10. 2008, označený údajmi označujúcimi fyzickú osobu- nepodnikateľa, t.j. menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a občianskym preukazom a tiež údajmi, ktoré ho označujú ako podnikateĺa, t.j. obchodným menom, IČO-m, číslom živnostenského registra, nie je jednoznačné, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba-nepodnikateĺ alebo ako podnikateľ. Z doslovného výkladu textu zmluvy musí byť zrejmá vôľa zmluvných strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.

V posudzovanej veci zmluva o úvere bola napísaná a vyhotovená oprávneným na predtlačenom formulári. V prípade, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uviedol. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia na úkor záujmov, resp.v neprospech druhej zmluvnej strany. Preto sa javí byť rozumným a spravodlivým postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim rozdielny možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na ním tvrdenom obsahu sporného ustanovenia. Oprávnený v danom prípade v záhlaví formulárovej zmluvy o úvere označil dlžníka - povinného údajmi označujúcimi ho ako fyzickú osobu-nepodnikateľa, ako aj podnikateľa, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či povinný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba-nepodnikateĺ alebo ako podnikateĺ

- živnostník. Preto v zmysle princípu vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, okresný súd správne konštatoval, že označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Keďže nie je možné určiť, či dlžník - povinný pri podpisovaní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba- nepodnikateľ alebo ako podnikateľ, nie je ani zrejmé, či úver mu bol alebo nebol poskytnutý výlučne za účelom podnikania.

Odvolací súd preto považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny potom bol aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v a nasl. , prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa a (platného a účinného k 15. októbru 2008) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými nemal možnosť spotrebiteľ vopred sa riadne oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo takúto možnosť síce mal, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá , ktorým sa novelizoval . Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z článku 6 smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva, že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15. októbra 2008 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa . Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, keďže mohol záväzok z úverovej zmluvy len ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia a nasl. .

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných obchodných podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.