Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-143-2018.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci žalobcu Ing. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. U. XXXX/X, právne zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Hegedűšovou, so sídlom F., Y. X/A, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Csp/133/2017-66 zo dňa 27. februára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.458 eur a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby v ostatnej časti.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.458 eur. Vychádzal z toho, že právny vzťah medzi stranami má spotrebiteľský charakter. Konštatoval, že samotné uvedenie obchodného mena (totožného s menom fyzickej osoby) neznamená, že zmluva je uzatváraná v súvislosti s podnikateľskou činnosťou danej fyzickej osoby; zvlášť, ak ide o formulárové zmluvy zjavne pripravované veriteľom, v ktorých okrem údaju IČO je vymedzené aj rodné číslo dlžníka. V tejto spojitosti okresný súd uzavrel, že nebolo spoľahlivo preukázané, že by účelom poskytnutia úveru bolo podnikanie žalobcu. Dodal, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľskej povahy zmluvy dodávateľ. 2. Keďže predmetné zmluvy medzi stranami sú svojim charakterom zmluvami o spotrebiteľskom úvere, museli obsahovať náležitosti vymedzené zákonom č. 129/2010 Z.z. (najmä údaj o úrokovej sadzbe, priemernej RPM, termíne konečnej splatnosti, ...). Vzhľadom na absenciu dotknutých náležitostí sa dané zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 označeného zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný (ako veriteľ) mal teda nárok len na vrátenie istiny. Žalobca mu však plnil aj poplatky za poskytnutie úverov v celkovej sume 1.458 eur, ktoré plnenie má tak povahu plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.) a žalovaný je povinný ho vydať. 3. Okresný súd zamietol žalobu v ostatnej časti - o nárok na zaplatenie sumy 500 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Hoci došlo zo strany žalovaného k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa, tomuto nevznikla škoda a ani iná relevantná ujma. Okresný súd mal za to, že v danej časti nebol nárok
žalobcu žiadnym spôsobom preukázaný; čo platí aj o výške uplatňovaného finančného zadosťučinenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že v spore v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 48,92 %.
4. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou zamietajúceho výroku) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne namietal spotrebiteľský charakter posudzovaných zmlúv, keďže žalobca nielenže je v nich označený ako podnikateľ („dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce sa jeho podnikania“), ale výslovne na každej zmluve prehlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije výlučne na podnikanie. Predmetné prehlásenia žalovaný akceptoval a v posudzovaných zmluvných vzťahoch konal v dobrej viere. Je teda nesporné, že ide/išlo o štandardné obchodnoprávne vzťahy a na poskytnuté úvery nie je namieste aplikovať ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. 5. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ v prebiehajúcom spore tvrdí žalobca niečo iné, jedná sa o vyslovene účelové vyjadrenia, hraničiace až so zjavným zneužitím práva. Žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by sa malo ísť o úvery poskytnuté nie za účelom výkonu podnikania. Neobstojí ani argumentácia o ľahkovážnosti žalobcu, keďže so žalovaným uzavrel i ďalšie zmluvy, v ktorých sa tiež označil ako podnikateľ a uvádzal zhodný - podnikateľský - účel poskytnutia/použitia úveru. 6. Žalovaný poukazoval na to, že len samotný formulárový charakter zmlúv je nedostatočným podkladom pre ich vyhodnotenie ako zmlúv spotrebiteľských. V tomto smere rozhodne popieral, že by bolo jeho snahou obchádzať právne normy o ochrane spotrebiteľa. Do pozornosti dával viacero rozhodnutí súdov v obdobných veciach, ktoré potvrdzujú jeho stanoviská. Napadnutému rozsudku vyčítal i nepreskúmateľnosť, keď okresný súd neuviedol, prečo považoval predmetné zmluvné vzťahy za spotrebiteľské. 7. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zopakoval, že žalovaný „perfídne využil“ na obídenie spotrebiteľského práva skutočnosť, že žalobca v čase uzatvárania zmlúv podnikal na základe živnostenského oprávnenia,. Rozhodne nebolo úmyslom žalobcu uzavrieť predmetné zmluvy ako fyzická osoba podnikateľ. Zotrvával na svojej argumentácii ohľadne konkrétnych okolností jednotlivých zmlúv. Taktiež on (žalobca) poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, ktoré sú zhodné so závermi okresného súdu v prejednávanom prípade.
8. V následnej reakcii žalovaný v plnej miere trval na svojom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú v podstate celú zopakoval. Bezprostredne k vyjadreniu protistrany ohľadne zmlúv č. 708800047 a 708806221 uviedol, že sú v nich vyplnené i kolónky „zapísaný v; miesto príslušného registra/evidencie; číslo živ. reg./evidencie“. Súčasné označenie dlžníka údajom IČO i rodným číslom má pritom slúžiť iba na jeho „lepšiu identifikáciu“. Dodal, že žalobca svojim prejavom vôle priamo ovplyvnil konkrétny obsah zmlúv (výška úveru, doba splatnosti, počet splátok...). 9. Na dotknuté vyjadrenie už žalobca v rámci odvolacieho konania nereagoval.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom výroku o zamietnutí žaloby v ostatnej časti a v preskúmavaných výrokoch bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Je nesporné, že všetky dotknuté zmluvy o úvere boli uzatvorené na vopred pripravenom formulári, ktorý v plnej miere koncipoval výlučne žalovaný/veriteľ. Rovnako je nesporné, že tieto formuláre obsahujú predtlač dvoch súborov údajov ohľadne osoby dlžníka. Prvý sa týka označenia dlžníka údajmi vlastnými pre podnikateľské subjekty a druhý (z hľadiska rozmiestnenia jednotlivých „rámčekov“/častí v poradí tretí) obsahuje kolónky na uvedenie údajov definujúcich fyzické osoby. Logickým spôsobom použitia takejto predtlače, ak by skutočne mala predstavovať variantný model, by bolo vždy vyplnenie len jednej z ponúkaných možností, t.j. buď budú uvedené (iba) údaje o dlžníkovi podľa evidencii v príslušnom podnikateľskom registri (živnostenskom alebo obchodnom), alebo iba údaje o dlžníkovi ako fyzickej osobe. 12. Z vykonaného dokazovania je však preukázané (čo zodpovedá i poznatkom z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu - § 186 ods. 1 CSP), že pokiaľ je dlžník registrovaný ako podnikateľ, vždy sú vyplnené tak údaje týkajúce sa podnikateľskej evidencie, ako aj údaje týkajúce sa fyzickej osoby. Zároveň medzi
údajmi fyzickej osoby ako podnikateľa sú doslova zamiešané - bez bližšieho súvisiaceho dôvodu - údaje týkajúce sa samotnej zmluvy (jej číslo, variabilný symbol).
13. Tvrdenia odvolateľa o tom, že IČO a rodné číslo je súčasne použité len kvôli lepšej identifikácii dlžníka, neobstojí. Rodné číslo je totiž údajom jednoznačne definujúcim fyzickú osobu v súkromnej sfére, t.j. aj vo sfére spotrebiteľských vzťahov; zatiaľ čo jedinečným údajom týkajúcim sa jej podnikania je IČO, resp. ďalšie údaje spojené s registráciou v príslušnom registri. V podnikateľských/obchodnoprávnych vzťahoch, ktorého charakteru vzťahu medzi stranami sa žalovaný domáha, je pritom štandardným definovanie konajúceho subjektu výlučne údajmi vymedzujúcimi ho ako osobu podnikateľa. Niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby v podnikateľskom/obchodnoprávnom vzťahu boli uvádzané aj údaje výsostne sa týkajúce bezprostredne konajúceho subjektu ako fyzickej osoby. 14. Oprávnenie konať v mene konkrétneho podnikateľského subjektu si žalovaný v pozícii veriteľa môže overiť pri uzatváraní zmluvy a ak má o uvedenom pochybnosti, do zmluvného vzťahu s takýmto podnikateľských subjektom jednoducho nevstúpi. Navyše, v dotknutej predtlači/formulári ani veriteľ nie je označovaný prostredníctvom rodného čísla fyzickej osoby bezprostredne konajúcej v jeho mene. Ak teda odvolateľ tvrdí, že účelom bola bližšia, resp. jednoznačná identifikácia reálne konajúcej (fyzickej) osoby, bolo by zodpovedajúce princípu rovnosti zmluvných strán, aby aj strana veriteľa bola takto v zmluve označená.
15. V danej spojitosti krajský súd celkovo uzatvára, že účelom rozoberanej formy a spôsobu uzatvárania úverových zmlúv žalovaným je dosiahnutie doslova len ilúzie, že dlžník do zmluvného vzťahu vstupuje výlučne v rámci podnikateľskej činnosti. Inými slovami, účelom takéhoto prístupu je vyhnutie sa povinnosti rešpektovať zákonné limity a princípy spotrebiteľských právnych vzťahov. V kontexte skúseností s dlhoročným pôsobením spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., na slovenskom nebankovom úverovom trhu značne tendenčne vyznieva obrana žalovaného, že rozhodne popiera snahu o obchádzanie právnych noriem upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Žiadna iná z desiatok v spoločností, ktoré poskytujú alebo poskytovali nebankové úvery/pôžičky, nevynakladá také úsilie na to, aby reálne štandardné vzťahy dodávateľ - spotrebiteľ boli formálne označované za obchodnoprávne vzťahy. Do daného kontextu úplne zapadá aj žalovaným výslovne predformulovaná predtlač ohľadne údajného použitia poskytnutých finančných prostriedkov výlučne na podnikanie.
16. Zásadnými v súdenej veci sú i jej konkrétnosti; zmluva č. 708800221 ani neobsahuje takéto žalovaným zdôrazňované vyhlásenie dlžníka. Na zmluve č. 709500016 je jasne zreteľná „navigácia“ dlžníka osobou konajúcou za veriteľa (uvedením krížiku), aby dlžník zmluvu podpísal nielen na mieste potvrdzujúcom uzavretie zmluvy, ale aj na mieste prehlásenia týkajúceho sa použitia prostriedkov na účely podnikania. Na zmluve č. 708800047 nie sú náležite vyplnené údaje o evidencii dlžníka ako podnikateľa (zapísaný v; miesto príslušného registra/evidencie; číslo živn. reg./evidencie); uvedené platí i o zmluve č. 708800221. 17. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predložil fotokópie obsahujúce aj uvedenie dotknutých údajov, ide o neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP. Odvolateľ ani len netvrdí, ktorý z dôvodov prípustnosti tohto nového dôkazu by mal byť v prejednávanom prípade naplnený. Skutkový stav zahŕňajúci rozoberané znenie dotknutých zmlúv bol pritom v konaní pred okresným súdom jasne zadefinovaný a žalovaný nemal žiadne (iné) návrhy na dokazovanie. Bez ohľadu na záver o neprípustnosti predmetných dôkazov je žiaduce dodať, že vo fotokópiách predkladaných žalovaným až v odvolacom konaní sú dotknuté/kritické údaje vyplnené rukou, zatiaľ čo všetky ostatné údaje sú vypĺnené výlučne mechanicky.
18. Pri hodnotení konkrétnosti súdeného prípadu bolo namieste zohľadniť aj sumy poskytnuté na základe jednotlivých úverových zmlúv. Hoci pri drobnom podnikaní, kam spravidla patria osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, aj nižšie sumy (radovo len v stovkách eur) môžu byť relevantné pre ich podnikateľskú činnosť, aj výšky poskytnutých úverov výrazne viac nasvedčujú ich spotrebiteľskému využitiu (700, 150, 350 a 500 eur). 19. Po vyhodnotení všetkých vyššie popísaných súvislostí krajský súd, zhodne s okresným súdom, uzatvára, že žalobca do predmetných úverových vzťahov vstupoval ako spotrebiteľ. To znamená, že súvisiace zmluvy o úveroch museli obsahovať náležitosti vymedzené zákonom č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ ich neobsahovali (čo žalovaný ani nerozporuje), nastáva sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, ktorá v konečnom dôsledku vedie ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
20. Neobstojí ani odvolacia námietka o údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Okresný súd svoje jednotlivé úvahy a z nich vyplývajúce závery, vrátane záveru o spotrebiteľskom charaktere jednotlivých zmlúv (predovšetkým bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku) konkrétne zdôvodnil. Nie je porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, vrátane predstáv o obsahu odôvodnia (v súdenej veci podľa predstáv žalovaného). Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Odôvodnenie napadnutého rozsudku takúto charakteristiku rozhodne nespĺňa.
21. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí (všeobecných) súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú skôr minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho odvolacieho súdu určite), nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi tohto - odvolacieho
- rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).
22. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
23. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore podľa § 255 ods. 2 CSP.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.