Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, zastúpeného AK: JUDr. Alan Strelák, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovanému: T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V., B. 2518/7, o zaplatenie 591,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -47 zo dňa 27. septembra 2018 - I. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, ako aj v závislom II. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,- Eur od 10.8.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), Nariadenia vlády č. , s poukazom aj na procesné ust. , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 17.1.2015 Zmluvu č. K220150109, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t.j. 80,- Eur. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, t.j. 120,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,- Eurá a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 76,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata bola dojednaná vo výške 26,77 % z istiny za rok a priemerná RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo výške 50,22 %. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 9,- Eur, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa dostal do omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 6.7.2015 upozornil žalobca žalovaného, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15- dňovej lehoty bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nemu uplatnené všetky

zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, žalobca zaslal žalovanému Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 10.8.2015, v ktorom oboznámil žalovaného s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 9.8.2015.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, keď medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a ). V konaní nebolo sporné, že žalovaný vlastnoručne podpísal Zmluvu o úvere č. K220150109 zo dňa 17.1.2015, že žalobca poskytol žalovanému sumu 600,- Eur bezhotovostne prevodom na účet, číslo ktorého napísal do zmluvy sám žalovaný, vlastníctvo ktorého žalobca nebol oprávnený ani povinný preverovať. Podmienkou prevodu finančných prostriedkov nebolo, že účet musí byť vo vlastníctve žalovaného, žalovaný si preto mohol dať finančné prostriedky vyplatiť aj na účet inej osoby (napr. preto, že on sám nevlastní účet v žiadnej banke), preto okresný súd túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú, rovnako ako námietku, že telefónne číslo uvedené v zmluve nikdy nevlastnil. Vlastníctvo telefónneho čísla, ktoré do zmluvy napísal žalovaný, takisto nebol žalobca povinný žiadnym spôsobom preverovať a povinnosťou žalovaného bolo skontrolovať uvedené údaje. Fotokópia občianskeho preukazu nie je zákonom vyžadovanou náležitosťou, preto ani táto námietka žalovaného nebola dôvodná. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 591,- Eur (rozdiel poskytnutej sumy 600,- Eur a zaplatenej sumy 9,- Eur), ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil, preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur. Z dôvodu neplnenia úveru žalovaným riadne a včas žalobca po upozornení žalovaného zosplatnil úver dňa 9.8.2015 a žalovaný sa dňom 10.8.2015 dostal do omeškania. Žalobcovi tak okresný súd priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu 10.8.2015 bola 0,05 %, a to od 10.8.2015 do zaplatenia.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne I. výroku podal odvolanie žalobca, s poukazom na rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že žalobca mu žiadne finančné prostriedky neposkytol, teda nie je dôvod vymáhať požadovanú sumu.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom I. výroku ako aj v závislom II. výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že žalobca mu neposkytol finančné prostriedky.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom konanie súdu prvej inštancie netrpelo žiadnymi takými vadami, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné.

13. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.1.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere K220150109, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t.j. 80,- Eur. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, t.j. 120,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,- Eurá a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 76,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata bola dojednaná vo výške 26,77 % z istiny za rok a priemerná RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo výške 50,22 %. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 9,- Eur, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa dostal do omeškania. Žalobca zaslal žalovanému Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 10.8.2015, v ktorom oboznámil žalovaného s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 9.8.2015.

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy okresný súd správne uzavrel, že žalovaný úverovú zmluvu vlastnoručne podpísal, čo žalovaný ani nerozporoval. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca žalovanému neposkytol žiadne finančné prostriedky s touto sa odvolací súd nestotožnil a odkazuje na odsek 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne uzavrel, že žalobca poskytol žalovanému sumu 600,- Eur bezhotovostne na účet, číslo ktorého napísal do zmluvy sám žalovaný, čo žalovaný ani v odvolaní nenapadol, pričom podľa okresného súdu žalobca nebol povinný ani oprávnený preverovať vlastníctvo žalovaným označené účtu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah samotnej úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že žiadosť o prevod finančných prostriedkov obsahuje číslo účtu, na ktorý žiadal žalovaný previesť finančné prostriedky, pričom vlastnoručným podpisom žalovaný potvrdil nielen súhlas s prevodom ale aj správnosť zadaných údajov. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy nevyplýva povinnosť uvedenia čísla účtu iba vo vlastníctve žalovaného a ani nie je uvedené, kto je vlastníkom žalovaným označeného účtu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur (rozdiel 600-9) spolu s príslušenstvom.

15. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho dôvodu výslovne v ňom uvedeného, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, preto ak súd prvej inštancie rozsudkom I. výrokom žalobe vyhovel rozhodol vecne správne,

odvolací súd po vysporiadaní sa s tvrdením odvolateľa, s použitím a rozsudok v napadnutom I. výroku, vrátane správneho závislého II. výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého), potvrdil.

16. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

20. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).