Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-107-2019.pdf
PDF · 155.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. N. V., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., Z.. F. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 6936/10, proti žalovanej: Pan Asia, s.r.o., so sídlom Piešťany, Pod Párovcami 58, IČO: 36 263 991, zastúpenej advokátkou: JUDr. Laura Bíróová, so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, o zaplatenie 2.261,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 15C/265/2015-231 zo dňa 12.4.2018 - proti zamietajúcej časti výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne: I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 123,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 123,-eur od 27.05.2017 do zaplatenia zastavuje. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78,20%.
2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z nasledovného skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania:
3. Z potvrdenia o úhrade predloženého žalobcom vyplýva, že dňa 22.12.2014 vykonal úhradu sumy 2.400,-€ označenej ako zálohy na zájazd, pričom sa jednalo o účet žalovanej spoločnosti, s tým, že platba bola na jej účet pripísaná dňa 23.12.2014 (medzi stranami nesporné). Z výpisu z obchodného registra na žalovanú vyplýva, že predmetom jej činnosti je i prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Z emailovej komunikácie (č.l. 9-15 a iné) vyplýva, že žalovaná dňa 19.12.2014 (14:45 hod.) zaslala pánovi L. správu, že rezervácia leteniek do destinácie Estacio Uno platí len do dnes (19.12.2014), s tým, že mu zasiela v prílohe zmluvu o obstaraní služieb a všeobecné podmienky, zmluvu požiadala žalovaná vyplniť a poslať naskenovanú naspať. Súčasne požiadala zaplatiť zálohovú platbu vo výške 2.300,-€ (2x 900 € + 1 x 500 €) na jej číslo účtu. Z emailu vyplýva, že prílohy emailu boli 2: zmluva p. V. a zmluva p. L.. Z emailu predloženého žalovanou boli prílohy emailu 3 (č.l. 67), a to aj všeobecné podmienky 2015. Email zo dňa 19.12.2014 bol p. L. zaslaný (preposlaný) žalobcovi toho istého dňa 19.12.2014 (18:32 hod.), ktorý jeho doručenie potvrdil p. L. (19:43 hod.). Dňa 22.12.2014 žalobca emailom informoval žalovanú, že jej posiela v prílohe potvrdenie o zaplatenej zálohe. Dňa 6.1.2015 zaslal žalobca žalovanej email (13:21 hod.), obsahom ktorého bolo oznámenie (prosba), že jeho manželka nesúhlasí s tým, aby
ich 2 deti spolu s ním leteli do Filipín (obava z problémov s lietadlami). Súčasne sa žalobca spýtal na možnosť stornovania dovolenky, aké sú stornovacie poplatky za zrušenie leteniek. Dňa 7.1.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že letenky sú nestornovateľné, nie sú refundovateľné, pri ich stornovaní bude vratka vo výške 41 €/osobu. Túto informáciu zobral žalobca toho istého dňa na vedomie (email z 14.26 hod.), súčasne sa spýtal na možnosť náhrady obsadenia zájazdu inými osobami. Emailom z 14.1.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, zmena na náhradníkov na letenky nie je možná. Dňa 18.1.2015 žalobca navrhol riešenie, že by cenu leteniek (po odrátaní vratky) znášali obe strany rovným dielom. Dňa 20.1.2015 žalovaná emailom akceptovala stornovanie zájazdu (nie iba leteniek), s tým, že podľa všeobecných podmienok fakturuje stornovací poplatok 50 €/osobu + reálne náklady spojené s nákupom leteckej dopravy Prílohou tohto emailu (boli 4) boli aj všeobecné podmienky 2015. Dňa 20.1.2015 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej zálohy, z dôvodu, že medzi nimi nebola nikdy podpísaná zmluva a všeobecné podmienky mu neboli ani zaslané.
4. Zo Zmluvy o obstaraní služieb - jej návrhu, vyplýva, že ako dodávateľ je uvedená žalovaná, ako objednávateľ žalobca, termín pobytu: 24.2-9.3.2015, cena pobytu: 1.895,-€, cena per cestujúceho na prístelke: 1.050,-€, cena preletov: cca. 80,-€, s tým, že cena zahŕňa: leteckú prepravu, 11x ubytovanie, 24 hodinovú asistenčnú službu, poistenie CK proti insolventnosti. Zmluva bola pripravená pre 3 cestujúcich (bez uvedenia údajov). V zmluve je uvedené, že sa objednávateľ oboznámil s VZP zmluvy obstarávateľa a súhlasí s nimi. Zo všeobecných podmienok (ďalej len ako „VP") vyplýva, že vzájomný vzťah medzi CK a klientom sa riadni zákonom č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, s tým, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpísaním zmluvy a všeobecných podmienok. Z bodu 5.2 VP (stornovacie poplatky) vyplýva, že v prípade odstúpenia od zmluvy klientom bude mu účtovaná zmluvná pokuta (definované vo VP) + reálne náklady spojené s nákupom leteckej prepravy. Z bodu 2.5 VP vyplýva, že pri podpísaní zmluvy je klient povinný zaplatiť zálohu vo výške najmenej 50 % z celkovej ceny zájazdu.
5. Faktúrou č. 20/15 zo dňa 20.1.2015 (splatnou 20.1.2015) žalovaná vyúčtovala žalobcovi sumu 2.411,49 € ako storno poplatok za zájazd (á 803,83 €), s tým, že dňa 23.12.2014 bola prijatá záloha vo výške 2.400,-€, k úhrade zostáva suma 11,49 €. Z výpisu z účtu zo dňa 23.12.2014 vyplývalo prijatie sumy 2.400,- € na účet žalovanej od žalobcu ako zálohy na zájazd (č..l 69).
6. Obsahom písomnosti zo dňa 26.3.2015 bola výzva pre žalovanú zo strany žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.400,-€ s odôvodnením, že medzi nimi nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Žalovaná bola vyzvaná aj výzvou zo dňa 4.8.2015 na vrátenie sumy 2.400,-€.
7. Z faktúry č. 201425619 zo dňa 29.12.2014 vystavenej spoločnosťou SETTOUR Slovakia (č.l. 76) vyplýva, že ňou účtovala žalovanej sumu 4.522,98 € za 6 leteniek (á 753,83 €), s tým, že 3 z nich boli pre žalobcu. Účtovaná suma bola dňa 5.1.2015 žalovanou uhradená vyššie uvedenej spoločnosti. Podľa potvrdenia spoločnosti SETTOUR Slovakia zo dňa 24.5.2015 (č.l. 140) boli letenky pre žalobcu v počte 3 kusov dňa 20.1.2015 zrušené, dobropis bol vystavený na sumu 123,-€ dňa 24.2.2015 (letiskové poplatky). Žalobca potvrdením preukázal úhradu sumy 123,-eur dňa 26.5.2017 zo strany žalovanej.
8. Z čestného prehlásenia F. F. zo dňa 21.3.2017 (č.l. 84) vyplýva, že ako účastníčka zájazdu organizovaného žalovanou na Filipínach v termíne 24.2.-9.3.2015 bola o podmienkach zájazdu podrobne informovaná. Zájazd bol pre skupinu 10 osôb (vrátane žalobcu). Potvrdila že žalobca s ďalšími 2 osobami sa zájazdu nezúčastnili, miesta v lietadle určené pre tieto osoby boli neobsadenými.
9. Z predložených listín (č.l. 88- 94) vyplýva, že boli vystavené elektronické letenky pre žalobcu a ďalšie 2 osoby (jeho deti) v termíne od 24.2 do 9.3.2015.
10. Z výsluchu žalobcu (č.l. 144) vyplýva, že koncom roka 2014 ho oslovil pán L. s ponukou na spoločnú dovolenku, tento mu preposlal email od žalovanej na zájazd na Filipíny, s tým, že komunikácie ohľadom dovolenky prebiehala medzi žalovanou a pani F., ktorá ju preposielala pánovi L. a ten ju preposielal jemu. Dňa 19.12.2014 obdržal email od pána L. obsahujúci 2 zmluvy (pre neho a jeho rodinu ako i pre pána L. a jeho rodinu), bola to zmluva o obstaraní služieb. Žalobca zmluvu nepodpísal, nakoľko táto sa odvolávala na všeobecné podmienky, ktoré mu však neboli týmto emailom z 19.12.2014 doručené. So žalovanou sa dohodol v telefonickom rozhovore, že uhradí zálohu, ktorú uhradil dňa 22.12.2014 vo výške 2,.400,- € (správne mal však uhradiť 2.300,-€, zle si to spočítal). Žalobca uviedol, že dňa 5.1.2015 informoval žalovanú, že jeho deti nechcú ísť na zájazd z dôvodu obavy z pádu lietadla. Po obdržaní informácie
od žalovanej, že letenky sa nedajú stornovať, snažil sa nájsť náhradníkov, s ktorými išiel do kancelárie žalovanej, kde sa dozvedel, že tieto letenky sa nedajú zmeniť na iné osoby. Následne sa rozhodol pre zrušenie zájazdu (emailom). Prečo zaplatil zálohu vo výške 2.400,-€, ak mu neboli zrejmé podmienky zájazdu, prípadne možnosti stornovania, žalobca odôvodnil tým, že tam chceli ísť. Nenapadlo ho, že by sa letenky nedali stornovať. Žalobca uviedol, že si u žalovanej kupoval celkový zájazd, nie letenku.
11. Z výsluchu žalovanej (č.l. 161) vyplýva, že ju oslovila pani F. s dopytom na skupinový zájazd, načo jej bolo uvedené, aby si pozrela rezorty na ich webovej stránke. Dňa 16.12.2014 bola pani F. zaslané konečná ponuka zájazdu (letenky, ubytovanie, služby), táto bola dňa 17.12.2014 ňou a pánom L. aj potvrdená, ktorý potvrdil aj účasť žalobcu a jeho 2 detí na zájazde. Rezerváciu leteniek vykonala spoločnosť SETTOUR Slovakia, táto bola do 19.12.2014, preto tohto dňa zaslali všetkým klientom pripravenú zmluvu o obstaraní služieb a všeobecné podmienky k nej, a to prostredníctvom 2 emailov (pani F. a p. L.). Žalovaná uviedla, že rezervované letenky štandardne vystavia až po podpísaní zmluvy alebo úhrade zálohy. V danom prípade vystavili letenky na základe prísľubu manželov F. aj za ostatných účastníkov zájazdu, nakoľko sa jednalo o akciové letenky, kedy hrozilo navýšenie ich ceny v prípade nezaplatenia. Dňa 20.12.2014 ju telefonicky kontaktoval žalobca a oznámil jej, že so všetkým súhlasí, poslal zálohu, no vyplnenú zmluvu pošle až po novom roku, nakoľko jeho syn a on nemajú platné cestovné pasy, s čím súhlasila. Žalobca jej nemal uviesť, že nemá doručené všeobecné podmienky, tieto pýtal prvý krát až dňa 10.1.2015. Suma 2.400,-€ (prijatá od žalobcu) bola uhradená spoločnosti SETTOUR Slovakia. Žalovaná taktiež uviedla, že letenky pre žalobcu neboli stornovateľné, čo vedela pani F. pri príprave zájazdu. Spoločnosťou Qatar airways nebola umožnená ani zmena v osobe leteniek. O všetkých podrobnostiach informovali pani F.. Žalovaná sa vyjadrila, že žalobca si kupoval celý zájazd, nie len letenky.
12. Z výsluchu svedka Q. F. (č.l. 181) vyplýva, že ohľadom dovolenky na Filipíny komunikoval s pánom L., ktorý mu dal garanciu za žalobcu. Dovolenku zabezpečovala jeho manželka. V januári 2015 dostal informáciu, že žalobca sa zájazdu nezúčastní. Z výsluchu svedkyne F. F. (č.l. 182) vyplýva, že z ponuky žalovanej uvedenej na jej webových stránkach vybrali destináciu Filipíny, letenky boli vyhľadávané žalovanou, konkrétne pani X., ktorá lety aj zarezervovala a poslala žiadosť o zaplatenie zálohy spolu so zmluvami o obstaraní zájazdu a všeobecnými podmienkami. Svedkyňa dala pokyn pani X. na vystavenie leteniek. Letenky boli zaplatené žalovanou. Z výsluchu svedka M. L. (č.l. 183) vyplýva, že na začiatku komunikovala so žalovanou pani F. ohľadom výberu destinácie, následná komunikácia už bola medzi ním a žalovanou. Čo sa týka poskytovania informácií, tieto poskytovala žalovaná pani F., ktorá mu ich následne oznámila a následne ich oznámil žalobcovi tak ako ich odstal od pani F.. Forma komunikácie bola výlučne emailom. Svedok uviedol, že mu neboli najprv poslané všeobecné podmienky (aj keď mali byť súčasťou emailu), tieto obdržal až 20.10.2015. Účasť na zájazde potvrdil emailom dňa 13.12.2014.
13. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie hmotnoprávnych ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 34, § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 498, § 741ab Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ), § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 a § 5a zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania, cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.6.2010 (ďalej len Zákon o zájazdoch).
14. Po vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba (v znení po jej čiastočnom späťvzatí) nie je dôvodná a musí byť zamietnutá. Nárok uplatňovaný žalobcom po čiastočnom späťvzatí žaloby (zastavení) predstavuje zaplatenie sumy 2.138,49 Eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom suma predstavuje rozdiel medzi cenou 3 leteniek zakúpených pre žalobcu žalovanou (á 753,83 €) v celkovej sume 2.261,49 € mínus vrátená suma letiskových poplatkov vo výške 123,-€ (3x 41 €). Spor medzi stranami vznikol z dôvodu, že žalobca zaplatil žalovanej sumu 2.400,-€ v súvislosti s dovolenkou v destinácii Filipíny, ktorej sa mal spolu s ďalšími osobami zúčastniť v termíne od 24.2. do 9.3.2015, ale ktorej sa žalobca nezúčastnil z dôvodu obavy pred pádmi lietadiel a zhoršenia bezpečnostnej situácie v Ázii, pričom žalovaná mu zo sumy 2.400,-€ vrátila len časť vo výške 261,51 € (138,51 € + 123 €) v priebehu tohto konania, nevrátila mu teda sumu 2.138,49 eura. Žalobca nárok na vrátenie tejto sumy odôvodňoval vznikom bezdôvodného obohatenia sa žalovanej, nakoľko k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo, žalovaná nemá teda právny nárok na zaplatenú sumu (zálohu). Podľa žalobcu žalovaná je povinná vydať mu predmet bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo prijatím platby bez právneho dôvodu, nakoľko k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyplýva (a nebolo to medzi stranami ani sporným), že vzťahy (§ 2 ods. 1 OZ) medzi žalobcom a žalovanou vznikli v súvislosti s dovolenkou, pričom sa jednalo o zájazd, tak ako ho definuje § 741a OZ, no najmä § 2 ods. 1 zákona o zájazdoch v znení účinnom od 1.6.2010, t.j. v rozhodnom období roku 2014. Z definície zájazdu uvedenej v § 2 ods. 1 zákona o zájazdoch vyplýva, že zájazdom na účely tohto zákona je vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb (doprava, ubytovanie, iné služby). Ako vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o obstaraní služieb, v danom prípade sa jednalo o kombináciu (minimálne) dvoch služieb, a to dopravy (letecká) ako i ubytovania (11x ubytovanie s raňajkami). V danom prípade sa jednalo sa o výber dovolenky z ponuky žalovanej na jej webovej stráne (preukázané výsluchom samotnej žalovanej i svedkyne F. F.). Na daný prípad nebolo možné aplikovať negatívne vymedzenie zájazdu (§ 2 ods. 2 zákona o zájazdoch účinnom od 1.6.2010) ako to uvádzala žalovaná strana, nakoľko neboli splnené na to zákonné dôvody v podobe definície uvedenej v tomto ustanovení. Žalobca v tomto občianskoprávnom vzťahu so žalovanou bol v postavení objednávateľa (§ 5 písm. a/ zákona o zájazdoch), žalovaná v postavení cestovnej kancelárie (§ 3 ods. 1 zákona o zájazdoch). Prevádzkovanie cestovnej kancelárie má žalovaná uvedený i ako predmet jej činnosti v obchodnom registri. Na to, aby bola zmluva o obstaraní zájazdu (§ 741a OZ) uzatvorená (vyžaduje sa písomná forma), bolo potrebné, aby predmetnú zmluvu o obstaraní služieb (považovať za zmluvu obstaraní zájazdu podľa § 741a OZ), resp. jej návrh (§ 43a ods. 1 OZ) doručený žalobcovi emailom dňa 19.12.2014 bol žalobcom aj prijatý (§ 43c ods. 1 OZ), kedy by došlo k uzavretiu zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Nakoľko zmluva (jej návrh) bola v písomnej forme, bolo potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu ho podpísať (§ 40 ods.3 prvá veta OZ) jednak žalobcom ako i žalovanou, pre platnosť zmluvy to vyžadovalo aj ust. § 741a OZ (požadovaná písomná forma zmluvy). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k podpisu spornej zmluvy stranami sporu nedošlo, nebolo to medzi stranami ani sporným. Medzi stranami sporu bolo nesporným, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu (pre absenciu písomnej formy zmluvy).
16. Nespornou bola i skutočnosť, že žalobca v prospech žalovanej dňa 23.12.2014 (príkaz daný dňa 22.12.2014) uhradil na základe jej výzvy (email zo dňa 19.12.2014) sumu 2.400,-€. Časť vo výške 261,51 € bola žalovanou v priebehu konania žalobcovi vrátená. Neuhradenie časti vo výške 2.138,49 € žalobcovi žalovaná odôvodňovala tým, že sumu, ktorú jej žalobca dňa 23.12.2014 uhradil, použila na zaplatenie leteniek pre žalobcu a jeho 2 rodinných príslušníkov, čo bolo v konaní aj preukázané faktúrou spoločnosti SETTOUR Slovakia č. 201425619 zo dňa 29.12.2014 spolu vo výške 2.261,49 Eur (každá letenka po sume 753,83 Eur) ako i vystavenými letenkami. Žalobca túto skutočnosť ani nepopieral, no vrátenia žalovanej sumy sa domáhal s odôvodnením, že dňa 06.01.2015 oznámil žalovanej, že na zájazd nepôjde a až po tomto oznámení sa od žalovanej dozvedel, že zakúpené letenky sú nestornovateľné (e-mail žalovanej zo dňa 7.1.2015) a dňa 14.1.2015 mu e-mailom oznámila žalovaná, že letenky sa nedajú ani „prebukovať" (zmeniť na inú osobu). Žalobca požiadal o vrátenie spornej sumy s odôvodnením, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi ním a žalovanou, na strane ktorej tak vzniklo bezdôvodné obohatenie - prijatie platby (preddavku § 498 OZ) bez právneho dôvodu.
17. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu, a to pre absenciu písomnej formy zmluvy (§ 741b ods. 1 OZ), pričom nebola daná ani iná vhodná forma v zmysle § 741b ods. 1 OZ, ktorá by musela taktiež obsahovať esenciálne náležitosti vyžadované ust. § 741b ods. 1 OZ, čo v danom prípade preukázané nebolo, predložená emailová komunikácia takéto náležitosti neobsahovala. Za daného stavu tak došlo na strane žalovanej k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa (§ 451 ods. 2 OZ), keď od žalobcu získala majetkový prospech (aktuálne vo výške 2.138,49 €) plnením bez právneho dôvodu, nakoľko medzi nimi nie je daný žiadny právny dôvod (§ 488 a § 489 OZ) na majetkový prospech vo výške 2.138,49 € na strane žalovanej, keďže napokon nedošlo medzi nimi k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu (toto by bol právny dôvod). Skutočnosť, že žalovaná prijaté finančné plnenie ďalej použila je právne irelevantnou vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia.
18. Súd prvej inštancie ale s prihliadnutím na širšie okolnosti daného prípadu pristúpil k aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval (zopakoval), že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď prijala od žalobcu finančné plnenie, resp. takéto plnenie si vo výške 2.138,49 € ponechala napriek tomu, že medzi ňou a žalobcom nie je na to žiadny právny dôvod. U žalovanej ako veriteľa (§ 488 OZ) nie je dané právo na plnenie (ponechanie si) od žalobcu ako
dlžníka vo výške 2.138,49 €, nakoľko medzi nimi nevznikol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o obstaraní zájazdu (služieb), keďže nedošlo k jej platnému uzatvoreniu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že primárnym záujmom žalobcu a žalovanej, a teda základný vzťah medzi nimi súvisel (potvrdené výsluchmi svedkov) s obstaraním zájazdu ponúkaného žalovanou na jej webovej stráne, a nie len s obstaraním leteniek (preto argumentácia existenciou príkaznej zmluvy žalovanou neobstojí). Nárok uplatňovaný žalobcom je výkonom práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej, ktorý však podľa súdu je s prihliadnutím na okolnosti prípadu v rozpore s dobrými mravmi, ako súborom určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov k rešpektovaniu sa navzájom ako i k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov jednak spoločnosti ale i jednotlivcov. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, o vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je základným (zásadným) interpretačným pravidlom, keď subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade s dobrými mravmi, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, nesmi ísť o šikanózny výkon práva. A práve v danom prípade súd posúdil výkon práva zo strany žalobcu (na vrátenie bezdôvodného obohatenia) za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie k takémuto záveru dospel s prihliadnutím na širšie okolnosti daného prípadu. Poukázal na to, že žalobca žalovanej poskytol finančné plnenie (zálohu, preddavok) v súvislosti so zaobstaraním dovolenky zo strany žalovanej, pričom poskytnutá suma finančných prostriedkov bola použitá na úhradu 3 leteniek pre žalobcu, ako jednej z viacerých služieb poskytovaných žalovanou v rámci vybraného zájazdu. Žalobca poskytol a žalovaná prijala uvedené finančné plnenie za situácie, keď nemali medzi sebou právny základ na takéto plnenie. Z dokazovania síce vyplynulo, že úkony tak žalobcu ako i žalovanej boli v tejto fáze s jednoznačným úmyslom realizácie - zaobstarania vybranej dovolenky, no podstatným bolo to, že bol to práve žalobca, ktorý dňa 6.1.2015 oznámil žalovanej, že na zájazd nepôjde, a to z dôvodu obavy členov jeho rodiny pred pádmi lietadiel a zhoršenia bezpečnostnej situácie v Ázii. Súd zdôraznil, že k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo len zo subjektívnych dôvodov na strane žalobcu, zvyšní členovia skupiny sa zájazdu zúčastnili. Konštatoval, že dôvody uvádzané žalobcom vo vzťahu k jeho neúčasti na vybranom zájazde sú výlučne subjektívneho charakteru. Podľa súdu žalobca v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi len využil (zneužil) situáciu, že nebola uzatvorená (zo subjektívnych dôvodov na jeho strane) písomná zmluva medzi ním a žalovanou a domáhal sa vrátenia bezdôvodného obohatenia. Ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi nimi (k čomu konanie strán sporu aj smerovalo), bol by žalobca v podstatne inej (horšej) situácii vo vzťahu k prípadnému nároku na vrátenie zaplatenej zálohy (preddavku), keďže túto situáciu už upravovali aj všeobecné podmienky, ktoré by boli platnými v prípade uzatvorenia zmluvy. Za daného stavu tak na strane žalobcu možno hovoriť o šikanóznom výkone práva z jeho strany, ktorého realizáciou by došlo k poškodeniu finančných záujmov žalovanej, keďže táto poskytnuté finančné plnenie použila na úhradu záväzku, ktorý jej vznikol v súvislosti so zabezpečením leteckej dopravy, keď ich použila na úhradu ceny leteniek pre žalobcu a jeho rodinných príslušníkov. Táto skutočnosť je (bola) žalobcovi známa, napriek tomu sa domáhal žalobou vrátenia žalovanej sumy. Súd preto žalobu v jej zvyšnej časti, t.j. zaplatenia sumy 2.138,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.400,- Eur od 21.1.2015 do 21.3.2017, vo výške 5% ročne zo sumy 2.261,49 Eur od 22.3.2017 do 26.5.2017 a vo výške 5% ročne zo sumy 2.138,49 Eur od 27.5.2017 do zaplatenia ako nedôvodnú, s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol (výrok II.).
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci ako i procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.400,- Eur s príslušenstvom, pričom časť z tejto sumy vo výške 261,51 Eur mu bola v priebehu konania uhradená žalovanou, v tejto časti bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania v tomto rozsahu procesne zavinila žalovaná, ktorá v priebehu konania plnila (čiastočne) žalobcom požadované plnenie. Preto konania v časti sumy 261,51 Eur možno považovať za úspech žalobcu (neúspech žalovanej) v konaní v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Vo zvyšnej časti 2.138,49 Eur (2.400 - 261,51) bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo predstavuje neúspech žalobcu (úspech žalovanej) v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu teda predstavuje 10,90% (261,51 € zo sumy 2.400,-€), úspech žalovanej (neúspech žalobcu) 89,10% (100% - 10,90 %). Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 78,20% (89,10% - 10,90%), keď od úspechu žalovanej bolo potrebné odrátať úspech žalobcu. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Proti tomuto rozsudku, výlučne v rozsahu zamietajúceho výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania, s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. f), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. d), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a vo výroku III. prizná žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 100%.
21. Odvolateľ argumentoval tým, že použitie § 3 ods. 1 OZ na daný skutkový stav považuje za nesprávny právny záver s poukazom na odôvodnenie prvoinštančného súdu v ods. 53 napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nedostatočné a čiastočne aj nepreskúmateľné. Za podstatné, právne relevantné skutočnosti, na ktoré malo byť pri prijatí správneho právneho záveru prihliadnuté považuje žalobca nasledovné skutočnosti: 1. S poukazom na bod 28 uviedol, že žalovaná je podnikateľom, od ktorého sa vyžaduje a očakáva konanie s odbornou starostlivosťou, obozretnosťou, ktorá je zorientovaná a koná v čo najlepšom záujme klienta, naopak žalobca ako spotrebiteľ je slabšou stranou vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že prvoinštančný súd neprihliadol na závažnú skutočnosť, ktorá vyplynula z predložených dôkazov (č.l. 88 až 91) a to e-mail, ktorý žalovaná prijala od pani H. - SETTOUR dňa 19.12.2014 o 17.41 hod., ktorý následne preposlala pánovi L. o 17.57 hod., ktorý preukazuje, že pani H. zakúpila letenky v presne neidentifikovateľnom čase 19.12.2014 pred 17.41 hod. V tejto časovej súvislosti považovala za významné ďalší e-mail žalovanej zo dňa 19.12.2014 o 14.46 hod. (č.l. 9 až 15), v ktorom žalovaná zasiela pánovi L. prvýkrát návrh zmluvy o obstaraní zájazdu (s neúplnými informáciami a bez všeobecných podmienok) a to aj pre žalobcu spolu s informáciou o potrebe zaplatiť zálohu na zájazd (nie na letenky) a s informáciou o možnosti uzavretia poistenia storno zájazdu. Tento e-mail pán L. preposlal žalobcovi až o 18.32 hod., tzn. potom ako už boli letenky zakúpené a to bez podpisu zmluvy o obstaraní zájazdu, bez uhradenia zálohy, bez informovania žalobcu o nemožnosti stornovať alebo prebookovať letenky a bez toho, aby sa žalobca mohol čo i len vyjadriť k návrhu zmluvy o obstaraní zájazdu. Uvedené dokazuje, že žalovaná postupovala neštandardne, nezodpovedne a s vedomím vlastného rizika, pričom dobrovoľne zvolila riziko vzniku škody na svojej strane, keďže si musela byť vedomá, že žalobcu konanie žalovanej pred podpisom zmluvy nezaväzuje. Bez uvedenia relevantného dôvodu žalovaná v zásadných záväzných otázkach nekomunikovala priamo so žalobcom, aj keď na to neexistovali žiadne prekážky. 2. Žalovaná porušila informačnú povinnosť voči žalobcovi (§ 8 zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch). Rovnako mala žalovaná dbať na to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k rozporom (§ 43 OZ). Tieto povinnosti žalovaná porušila. Prvostupňový súd v rozhodnutí neuviedol ako rozpor v tom, či všeobecné podmienky žalovanej boli súčasťou e-mailu zo dňa 19.12.2014 adresovaného pánovi L. odstránil a ku ktorej skutočnosti sa pri hodnotení dôkazov a prijatí záveru o porušení dobrých mravov priklonil. Obdobne je to i v prípade informácie o stornovateľnosti a prebookovateľnosti leteniek. Skutočnosť, že žalobca nebol vopred informovaný o charaktere leteniek je významná z pohľadu, že žalobca v dobrej viere zálohu na zájazd uhradil. Následne k neuzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu nedošlo iba zo subjektívnych dôvodov na strane žalobcu, ale aj v príčinnej súvislosti s tým, že hoci žalobca vyvinul maximálne úsilie, aby sa zájazd uskutočnil - zabezpečil náhradníkov (§ 741f OZ v spojení s § 8 písm. n) zák. č. 281/2001 Z.z.) pre nemožnosť prebookovať letenky (nie dôvody na strane žalobcu) bol zmarený celý zájazd. 3. Pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval, že ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy, bol by žalobca v podstatne horšej situácii vo vzťahu k prípadnému nároku na vrátenie zaplatenej zálohy, keďže túto situáciu už upravovali aj všeobecné podmienky, ktoré by boli platnými v prípade uzavretia zmluvy, žalobca uviedol, že túto horšiu situáciu nespôsobil žalobca, ale žalovaná tým, že žalobcovi vylúčila možnosť poistenia storno zájazdu. Tým, že žalobkyňa zakúpila nestornovateľné a neprebookovateľné letenky vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť, vylúčila možnosť, aby za žalobcu na zájazd išli náhradníci t.j. žalovaná vlastným konaním poškodila svoje finančné záujmy a zmarila zájazd ako taký.
22. Vzhľadom na uvedené žalobca má za preukázané, že nevyužil (nezneužil) situáciu, že nebola uzatvorená zmluva tak, ako to tvrdí prvoinštančný súd. Naopak, žalobca vyvinul maximálnu snahu úsilia, aby sa zájazd uskutočnil. Prvoinštančný súd nezodpovedné konanie žalovanej ako podnikateľa dal na ťarchu žalovaného ako spotrebiteľovi. Žalobca tým poukazuje na nerovnovážnu proporcionalitu pri posudzovaní zodpovednosti za rozhodovanie a konanie žalobcu a žalovanej, ktorú prvoištančný súd vyhodnotil neoprávnene v neprospech žalobcu.
23. K výroku III. napadnutého rozsudku žalobca uviedol, že ide o výrok závislý od úspešnosti strany sporu v konaní, a keďže v odvolaní navrhuje, aby súd rozsudok zmenil v prospech žalobcu, žiada aj aby zmenil výrok III. napadnutého rozsudku v prospech žalobcu.
24. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Argumentovala tým, že rozsudok považuje za vecne správny a stotožňuje sa s jeho dôvodmi, ktoré súd uviedol v bode 53 odôvodnenia. E- mail zo dňa 19.12.2014 adresovaný pánovi L. obsahoval tri prílohy a to všeobecné podmienky a dve zmluvy o obstaraní služieb, čo bolo v konaní preukázané. Dňa 22.12.2014 žalobca e-mailom informoval žalovanú, že zaplatil zálohu, zaslal potvrdenie o vykonanej platbe a oznámil, že svoje rozhodnutie o poistení oznámi žalovanej dodatočne. Žiadne iné požiadavky nevzniesol. Z uvedeného je možné ustáliť, že žalobca mal vedomosť o podmienkach zájazdu a súhlasil s ním resp. s nimi. Žalovaná predložila listinný dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že všeobecné podmienky boli prílohou jej e-mailu zo dňa 19.12.2014. Závery uvedené žalobcom z e-mailovej komunikácie ohľadne času vystavenia leteniek sú bez významu, nakoľko už pred e-mailom pani F. zo 17.12.2014 bola konečná ponuka vrátane leteniek odsúhlasená. Žalobkyňa pri kúpe leteniek nekonala neštandardne, nezodpovedne, svojvoľne a bez odbornej starostlivosti. Opak je pravdou, svojim klientom vychádzala maximálne v ústrety a kúpou leteniek predtým, než mala vrátené podpísané všetky zmluvy a zaplatené všetky zálohy, avšak za predchádzajúceho písomného súhlasu klientov vo forme e-mailových správ, ušetrila klientom značné finančné prostriedky, nakoľko v prípade kúpy leteniek po 19.12.2014 by došlo k podstatnému zvýšeniu ich ceny. Žalovaná zdôraznila, že nakoľko zájazd bol individuálne zostavený podľa požiadaviek jeho účastníkov, nemohlo ísť ani o katalógový zájazd, ani o charterový let. Letenky boli zakúpené ako akciové a pri takýchto je zmena v osobe zásadne vylúčená. O tejto skutočnosti mal žalobca ako i ostatní účastníci zájazdu vedomosť, keďže ide o všeobecne známu skutočnosť. Žalovaná sa v celosti stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 53, z ktorého vyplýva, že konanie žalobcu je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, že nepodpísanie predloženej zmluvy spočívalo len na subjektívnych dôvodov na strane žalobcu, že žalobca v danom prípade konal v rozpore s dobrými mravmi, a len využil situáciu, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, a že z jeho strany možno hovoriť o šikanóznom výkone práva, ktorému zákon podľa § 3 OZ ochranu neposkytuje. V závere si žalovaná uplatnila trovy odvolacieho konania, spočívajúce z trov právneho zastúpenia.
25. K doručenému vyjadreniu žalovanej predložil žalobca prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s vyjadrením žalovanej, že malo byť preukázané, že všeobecné podmienky boli súčasťou e-mailu žalovanej pánovi L. zo dňa 19.12.2014 nesúhlasí, pretože žalobca predložil k žalobe ten istý e-mail, preposlaný od pána L., z ktorého vyplýva, že všeobecné podmienky nie sú súčasťou predmetného emailu, čo potvrdil aj svedok L.. Žalobca vyslovil tiež nesúhlas s názorom žalovanej, že okolnosti ohľadne času vystavenia leteniek sú bez významu, pričom uviedol, že je potrebné odlišovať proces nezávislého dohadovania spôsobu a ceny dopravy od záväzného súhlasu žalobcu s objednaním zájazdu. Z predloženého e-mailu pani F. zo 17.12.2014 vyplýva, že odsúhlasuje kúpu leteniek, ako súčasť zájazdu za seba resp. za F. a vo vzťahu k pánu L. a žalobcovi odkazuje žalovanú priamo na komunikáciu s pánom L.. Preto je právne významná skutočnosť, kedy žalovaná zakupuje letenky a kedy zasiela žalobcovi záväzný návrh na kúpu zájazdu vrátane dopravy. Bolo preukázané, že žalovaná až o dva dni zasiela pánovi L. 19.12.2014 e-mail, v ktorom mu posiela záväzný návrh zmluvy o obstaraní zájazdu. Bez toho, aby žalovaná vyčkala na záväzné prijatie návrhu zmluvy od žalobcu na zaplatenie zálohy konala svojvoľne a na vlastnú zodpovednosť tým, že zakúpila letenky ešte v ten istý deň o 17.41 hod. Žalovaná až v e-maile zo dňa 19.12.2014 informuje pána L. (nie žalobcu) o možnosti poistenia storno zájazdu a bez toho, aby žalobca alebo pán L. mal možnosť uzavrieť poistenie, zakupuje letenky bez vyjadrenia žalobcu a pána L. k tomuto poisteniu. Vedomosť žalobcu o tom, že pri akciových letenkách je prebookovanie zásadne vylúčené nevyplýva zo žiadneho dôkazu, naopak bolo preukázané, že žalobca týmito informáciami nedisponoval, čo potvrdil aj svedok pán L.. V ostatnom žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich odvolacích dôvodoch zdôvodnenia odvolacieho návrhu v odvolaní.
26. K predchádzajúcemu vyjadreniu žalobcu podala žalovaná prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalovaná do 22.12.2014 nemala žiadny kontakt na žalobcu, celá komunikácia prebiehala prostredníctvom pána L.. Je nesporné, že súčasťou e-mailu žalovanej z 19.12.2014 adresovaného pánovi L. boli všeobecné podmienky, pričom sa nevie vyjadriť, či pán L. preposlal žalobcovi kompletný e-mail vrátane jeho príloh. Žalovaná sa ale dôvodne domnieva, že
žalobcovi bol preposlaný kompletný e-mail, nakoľko 22.12.2014 žalobca e-mailom informoval žalovanú, že zaplatil zálohu, zaslal potvrdenie o vykonanej platbe, oznámil, že svoje rozhodnutie o poistení oznámi žalovanej dodatočne. Žiadne iné požiadavky voči žalovanej nevzniesol a žiadne iné dokumenty nežiadal predložiť. Tvrdenia žalobcu a svedka L. o tom, že prílohou e-mailu z 19.12.2014 neboli všeobecné podmienky, označila za účelové, pričom žalobca tento argument použil po prvýkrát až potom, keď oznámil žalovanej svoje rozhodnutie zájazdu sa nezúčastniť a pán L. tak urobil ešte neskôr. Žalovaná zotrváva na svojom názore, že presný čas vystavenia leteniek je bez významu, nakoľko už e-mailom pani F. zo 17.12.2014 bola končená ponuka vrátane leteniek odsúhlasená. Pán L. ako svedok potvrdil, že žalovanej potvrdil účasť na zájazde a to ako svojej rodiny, tak by rodiny žalobcu už e-mailom zo dňa 13.12.2014. Napokon kúpu leteniek nenamietal ani žalobca, ktorý po prvýkrát kontaktoval žalovanú telefonicky 20.12.2014, keď jej oznámil, že on a jeho syn nemajú platné cestové doklady, takže vyplnenú a podpísanú zmluvu pošle po novom roku bezodkladne po vystavení cestovných dokladov a nič iné nepožadoval. Ďalej žalovanú kontaktoval e-mailom zo dňa 22.12.2014, ktorým potvrdil úhradu zálohy vo výške 2.400,- Eur a nič iné nepožadoval. Z e-mailu je zrejmé, že použil časť z textu z e-mailu žalobkyne z 19.12.2014, čím potvrdil objednávku konkrétnych leteniek.
27. Ďalšie podania strany do spisu v odvolacom konaní nedoručili.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom, v dôsledku čoho bolo dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania potvrdiť (§ 387 CSP).
29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť zamietajúcu časť preskúmavaného rozsudku z hľadiska odvolacích argumentov uplatnených žalobcom, a teda či v danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedúcej k záveru súdu prvej inštancie, že výkon žalobcom uplatňovaného práva je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho mu súd neposkytol právnu ochranu a jeho žalobu (v nespäťvzatej a nezastavenej časti) zamietol. Nadväzne bolo tiež potrebné posúdiť výrok o náhrade trov konania, ktorý je závislý od úspešnosti sporových strán. Výrok I. preskúmavaného rozsudku, ktorým súd konanie v späťvzatej časti čiastočne zastavil, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol tak právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, keď má za to, že na vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia správnym spôsobom, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani po zohľadnení odvolacích argumentov uplatnených žalobcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledované:
31. Súd prvej inštancie správne v preskúmavanom rozsudku uzavrel, čo napokon ani v odvolacom konaní nebolo sporné, že v danom prípade nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy o
obstaraní zájazdu a to pre absenciu podpísanej písomnej formy zmluvy (§ 741b ods. 1 OZ), a preto pokiaľ žalobca žalovanej plnil zaplatením preddavku, na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), ktoré by bola žalovaná povinná vydať aktuálne v žalovanom rozsahu 2.138,49 Eur (§ 456 OZ). Súd prvej inštancie ale s prihliadnutím na širšie okolnosti daného prípadu pristúpil v danom prípade k aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálil, že výkon práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy by bol v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu nárok uplatnený žalobou nepriznal. Okolnosti prípadu, ktoré súd uviedol v ods. 53 svojho rozsudku sú popísané vyššie, pričom odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetný právny vzťah, ktorého účelom bolo obstaranie zájazdu žalovanou pre žalobcu resp. skupinu osôb, ktorej bol žalobca s jeho rodinou členom, prebiehalo neštandardne jednak preto, že za celú skupinu známych majúcich záujem o daný zájazd komunikovali len niektorí (pani F. a pán L.) a žalobca získaval informácie sprostredkovane prostredníctvom nich a zároveň neštandardný postup bol ovplyvnený tiež tým, že výhodnosť leteniek bola časovo obmedzená, v dôsledku čoho v záujme klientov žalovaná letenky na zájazd zakúpila skôr ako došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi stranami. Nemožno odhliadnuť ani od toho, že v danom prípade, ako na to správne poukázal prvoinštančný súd, žalobca poskytol finančné plnenie žalovanej v situácii, keď nemali medzi sebou uzavretú zmluvu o obstaraní zájazdu, pričom podpísanie zmluvy, ktorá mu bola e-mailom doručená dňa 19.12.2014 odložil s tým, že on a jeho dieťa nemajú platné cestovné doklady, a preto zmluvu vyplní a podpíše po 1.1.2015, k čomu nedošlo. Žalobca teda spočiatku iba zo subjektívnych dôvodov odložil samotné podpísanie zmluvy o obstaraní zájazdu, voči ktorej návrhu nevzniesol žiadne námietky. Dňa 6.1.2015 žalobca oznámil žalovanej, že na zájazd nepôjde, čo odôvodnil obavami členov rodiny pred pádmi lietadiel a zhoršením bezpečnostnej situácie v Ázii. Žalobcom uvádzané dôvody, pre ktoré sa zájazdu on a jeho rodina odmietli zúčastniť, pritom neboli dôvodmi, ktoré by vznikli až v krátkom období medzi zaplatením zálohy na zájazd a oznamom, že zájazdu sa nezúčastní. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu medzi stranami sporu nedošlo len z čisto subjektívnych dôvodov na strane žalobcu. Skutočnosť, že žalobca zabezpečil náhradníkov na zájazd na tomto závere nič nemení. Žalobca v rozhodnom období pri svojej komunikácii so žalovanou žiadne dokumenty nežiadal predložiť, nevzniesol žiadne požiadavky voči žalovanej, nežiadal vysvetlenie, so zájazdom súhlasil, čo jednoznačne potvrdil zaplatením zálohy. Len pre krátkosť času a v záujme klientov žalovaná nedodržala štandardné postupy, v dôsledku čoho napokon nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o obstaraní zájazdu medzi ňou a žalobcom. Žalobkyňa pri obstaraní zájazdu a kúpe leteniek pritom nepostupovala svojvoľne, zájazd a jeho podmienky mala odsúhlasené osobami, ktoré vystupovali ako zástupcovia skupiny účastníkov zájazdu, pričom klientom vychádzala v ústrety so snahou zabezpečiť im čo najvýhodnejšiu cenu zájazdu tým, že letenky zakúpila predtým, ako mala vrátené všetky podpísané zmluvy a zaplatené všetky zálohy, avšak za predchádzajúceho súhlasu klientov vo forme e-mailových správ. 33. Za popísaných okolností prípadu odvolací súd sa zhoduje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že žalobca využil situáciu, že zmluva o obstaraní zájazdu medzi ním a žalovanou nebola uzavretá, avšak len so subjektívnych dôvodov na strane žalobcu, následkom čoho sa predmetnou žalobou domáha vrátenia zálohy na zájazd spočívajúcej v cene leteniek, ktoré žalovaná preukázateľne uhradila svojmu zmluvnému partnerovi, i keď zjavne pre krátkosť času na zakúpenie výhodnejších leteniek, do krátko na to nasledujúceho stornovania zájazdu žalobcom, nedošlo k dôslednému dodržaniu všetkých zákonom predpísaných povinností žalovanej, ako na ne poukazuje žalobca (podľa zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch... ako aj ust. § 741a a nasl. OZ). Tento postup žalovanej ale odvolací súd považoval za irelevantný vo vzťahu k záveru, že nárok žalobcu uplatňovaný žalobou je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Samotná skutočnosť, že žalovaná pri zabezpečovaní predmetného zájazdu nedodržala štandardné, či zákonom predpísané podmienky a postupy, ako na to poukazuje odvolateľ, sama osebe nevyvracia uvedený záver, že uplatňovanie daného práva žalobcom pre rozpor s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu.
34. S prihliadnutím na vyššie popísané okolnosti daného prípadu odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú uhradil žalovanej ako zálohu za obstaranie budúceho zájazdu z titulu ceny leteniek, hoci neodporuje zákonu, naopak, má svoj základ v ustanovení aplikovaného § 451 ods. 2 OZ, je neakceptovateľná, keďže nezodpovedá požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov daného vzťahu, pričom je v rozpore so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Priznanie žalobou uplatneného nároku žalobcovi by za popísaných okolností prípadu bolo vo vzťahu k žalovanej nespravodlivé. Odvolací súd tak nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, keď má za to, že rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a že konanie nemá vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania, do ktorého v dôsledku potvrdenia rozsudku vo veci samej nebolo dôvodné zasahovať, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výrokoch vecne správny potvrdil.
36. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
38. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).