Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudcu spravodajcu) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: D.A.L., spol. s r.o., so sídlom Považský Chlmec č. 500, Žilina, IČO: 36 413 861, právne zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského č. 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/2439, O-355/2018 zo dňa 12.07.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 327/2016-IZA-1.2/pok/R2, IPZA/KHIP/ROZ/2018/250 zo dňa 23.05.2018 uložil účastníkovi konania D.A.L., spol. s r.o. podľa o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 2 000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa o inšpekcii práce, ktorý bol vykonaný dňa 04.08.2015 u účastníka konania D.A.L., spol. s r.o. tým, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď 04.08.2015 o 14:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, ktorá vykonávala prácu pomocného robotníka na stavbe „Estakáda na D3 Považský Chlmec“, mala s menovaným uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.08.2015) a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). V odôvodnení poukázal na Protokol z výkonu inšpekcie práce č. IZA-105-24-1.2/P-A24, 28-15 114 zo dňa 19.08.2015 (ďalej len Protokol zo dňa 19.08.2015), Dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2018, ako aj Dodatok č. 2 zo dňa 14.05.2018, vyjadrenie H. R. do priebežného protokolu pri výkone inšpekcie, Dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.08.2015. Vychádzal zo skutkového zistenia pri výkone inšpekcie práce, že H. R. dňa 04.08.2015 o 14:30 hod. na kontrolovanom pracovisku „Estakáda na D3 Považský Chlmec“ vykonával pracovnú činnosť ako pomocný robotník na základe Dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.08.2015. Správny orgán poukázal na výpoveď H. R., ktorý pri výkone inšpekcie práce uviedol, že vykonáva prácu regulovčíka, prácu vykonáva na základe dohody o brigádnickej práci študenta, prácu vykonáva od 16.07.2015, prácu mu zadáva dispečer a je platený 2,50 € na hodinu. Správny orgán nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že bol zamestnanec prihlásený do Sociálnej poisťovne pred reálnym výkonom práce. Správny orgán vychádzal zo skutkového

zistenia, že oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splnil až dňa 05.08.2015 o 11:38:01 hod., teda až po výkone inšpekcie práce. Správny orgán prvého stupňa ďalej cituje ust. , , , a ust. , . Vo vzťahu k ust. uvádza, že dané ustanovenie hovorí o tom, že zamestnanec si môže určiť, že nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ale zamestnávateľ ho musí v každom prípade prihlásiť - zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca v právnom vzťahu na základe určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. Registračný list musí byť podaný v každom prípade, pretože nehovorí o prihlasovacej povinnosti ale o možnosti zvolenia si práva na uplatnenie uvedenej výnimky z dôchodkového poistenia. Keďže si žalobca pred reálnym výkonom práce nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca, došlo k porušeniu povinnosti v zmysle , za ktorej porušenie správny orgán uložil pokutu s poukazom na vo výške 2 000 €. Správny orgán uložil pokutu na dolnej hranici sadzby, pričom zhodnotil kritériá pre uloženie pokuty v zmysle , a to závažnosť zisteného porušenia povinností, kde správny orgán uvádza, že porušenie bolo zistené vo vzťahu k jednej fyzickej osobe. Zákonnou a obzvlášť významnou povinnosťou zamestnávateľa je dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnával 150 zamestnancov, pričom nelegálne zamestnávanie bolo zistené len v jednom prípade. Nakoľko inšpekcia práce bola vykonaná u zamestnávateľa po prvýkrát, ide prvé zistenie nelegálneho zamestnávania.

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: PO/ , O-355/2018 zo dňa 12.07.2018 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu o tom, že účastník v pozícii zamestnávateľa dňa 04.08.2015 o 14:30 hod. využíval závislú prácu H. R. na základe Dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 04.08.2015. Účastník mal v súlade s zákonnú povinnosť prihlásiť menovanú fyzickú osobu do registra poistencov pred vznikom tohto poistenia, najneskôr však pred začatím výkonu jeho činnosti. Z registračného listu fyzickej osoby tohto zamestnanca a výpisu z registra Sociálnej poisťovne je preukázané, že prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v prípade tohto zamestnanca splnil účastník konania až 05.08.2015 o 11:38 hod.. Žalovaný poukazuje aj na Priebežný protokol o kontrole zo 04.08.2015, v ktorom H. R. inšpektorom práce podpisom potvrdil, že vykonáva prácu regulovčíka na základe dohody o brigádnickej práci študentov, prácu mu zadáva dispečer a je platený 2,50 €/ hod.. Správny orgán prvého stupňa na základe tohto dokladu v napadnutom rozhodnutí poukázal na tento fakt, že dotknutý zamestnanec sa priamo pri výkone inšpekcie práce vyjadril o tom, že mal pracovať už od 16.07.2015. Inšpekcia práce však bola začatá 04.08.2015, kedy preukázateľne inšpektori práce osobne zistili výkon práce týmto zamestnancom, mali preto za preukázaný práve výkon práce 04.08.2015 o 14:30 hod.. Priebežný protokol bol obsahom administratívneho spisu, s ktorým sa pri prerokovaní protokolu alebo po začatí správneho konania mohol účastník konania kedykoľvek oboznámiť. Žalovaný dodáva, že na základe dokladu predloženého v správnom konaní - Oznámenia a čestného vyhlásenia H. R. k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa zo dňa 04.08.2015 je preukázané, že zamestnanec využil svoje právo určiť, že nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené však znamená, že zamestnanec síce nie je účastníkom dôchodkového poistenia a zamestnávateľovi následne nevznikne povinnosť prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie, avšak musí si splniť prihlasovaciu povinnosť podľa . K odvolacej námietke účastníka, že sa zamestnanec v danom prípade v mieste a čase výkonu inšpekcie iba oboznamoval s prácou, k uvedenému žalovaný uvádza, že toto vyjadrenie účastníka sa nezhoduje so zisteniami inšpektorov. Inšpektorát práce poukazoval v odôvodnení na to, že odskúšanie práce rieši v skúšobná doba. Žalovaný v súvislosti s uzavretou dohodou o brigádnickej práci študentov dodáva, že v čase kontroly preukázateľne vykonával tento zamestnanec prácu na základe dohody a bez ohľadu na to, či sa oboznamoval s prácou alebo prácu riadne vykonával. Uvedené oboznámenie sa s prácou je taktiež súčasťou pracovných povinností aj v prípade dohôd. Takáto informácia však inšpektormi práce pri výkone kontroly nebola zistená, ani zaznamenaná. Preto v tomto prípade žalovaný má za preukázané, že uvedený zamestnanec riadne vykonával prácu na základe uzatvorenej dohody. Žalovaný dodáva, že v danom prípade nebola použitá novšia právna úprava ust. účinná od 01.01.2018, nakoľko si v danom prípade zamestnávateľ nestihol splniť ohlasovaciu

povinnosť do dňa začatia kontroly 04.08.2015. K námietke uplynutia prekluzívnej doby žalovaný dodáva, že nedošlo k uplynutiu prekluzívnej doby v zmysle , nakoľko do plynutia lehoty sa v zmysle nemohla započítať doba, po ktorú prebiehalo konanie vo veci vo veci prieskumu zákonnosti pôvodného rozhodnutia žalovaného, ktoré prebiehalo od 07.02.2017 do 07.03.2018 (na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ), po ktorú dobu lehoty na rozhodnutie o správnom delikte neplynuli. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa formálnych vád protokolu, žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. a jeho závery, v zmysle ktorých prípadné vady nezákonnosti protokolu nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietke, že v protokole nebol uvedený čas vykonania inšpekcie práce, a tiež časť protokolu s názvom Opatrenia, poukazuje na rozhodnutie súdu, ktorý konštatoval, že čo sa týka námietky o neuvedení času vykonania inšpekcie, táto je nedôvodná, pretože z protokolu vyplýva jednoznačne, kedy bola inšpekcia vykonaná, tzn. dátum vykonania inšpekcie, a tiež aj hodinu výkonu inšpekcie, pričom zákona o inšpekcii práce neustanovuje, že hodina výkonu inšpekcie musí byť uvedená v záhlaví protokolu, ale môže byť uvedená aj v jeho obsahu samotnom. Je potrebné konštatovať, že hodina výkonu inšpekcie je totožná s hodinou, kedy podľa protokolu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnania, čo mohlo byť kontrolórmi skonštatované len pri výkone inšpekcie, a teda inšpekcia v tento časový moment musela byť vykonaná. Čo sa týka tvrdenej nezákonnosti opatrení nariadených v tomto protokole, tieto boli samostatne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, preto nemôžu byť predmetom prieskumu v konaní o rozhodnutí ako individuálnom správnom akte. Vady inšpekcie práce, protokolu a dodatkov k nemu sú preskúmateľné v rámci samostatného konania. Žalovaný má za to, že správny orgán prvého stupňa sa vysporiadal s námietkami účastníka konania, pričom žalovaný doplnil svoje vysporiadanie sa k námietkam podaným v odvolaní. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správny delikt bol náležite v odôvodnení rozhodnutia preukázaný. Pokiaľ ide o výšku pokuty, aj v tomto smere sa správny orgán prvého stupňa riadne vysporiadal s jej určením. Popísal bližšie dôsledky zisteného porušenia povinnosti, počet dotknutých zamestnancov, uviedol prečo považuje porušenie povinnosti, za ktorú uložil pokutu účastníkovi, za závažné, dobu pretrvávania nelegálneho zamestnávania, to, že nejde o opakované porušenie povinností. Sankcia s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch neodporuje ani zásade premietnutej v Správneho poriadku, t. j. dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

3. Žalobca voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodňuje s poukazom na ust. , , , , . Namieta predovšetkým, že dodatkom k protokolu po viac ako dvoch rokoch nemožno odstrániť absenciu zdôvodnenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Naviac s poukazom na takýto nedostatok ani nemožno odstrániť dodatkom. V dodatku sa neuvádza zákonné znenie, na základe ktorého je oprávnený správny orgán prijať dodatok z protokolu z dôvodu takejto zmeny. Ide pritom o zákonnú náležitosť rozhodnutia v zmysle ust. Správneho poriadku. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 02.12.2018 sp. zn. a zdôrazňuje, že z protokol je ustálenou súdnou praxou považovaný za rozhodnutie. Ďalej namieta neodôvodnenie zmeny v právnom posúdení porušenia povinností z na ust. . Poukazuje na registračný list fyzickej osoby, ktorý predložil kontrolórom pri vykonaní kontroly, je teda nelogické, aby tento nebol odoslaný a bol vypracovaný. Zároveň, keďže v danom prípade bol uzatvorený pracovný vzťah na základe dohody o brigádnickej práci študentov, nemožno opomenúť okamih vzniku povinnosti registrácie tohto pracovníka s poukazom na . Žalobca zdôrazňuje, že v danom prípade nedošlo k reálnemu výkonu práce. Pracovník sa v mieste a v čase vykonania inšpekcie zdržiaval len z dôvodu, aby sa zaúčal s prácou, ktorú bude vykonávať, teda pred začatím výkonu práce. Žalobca ďalej namieta, že v protokole nie je uvedené, resp. presne špecifikované, o akú závislú prácu pracovníka dňa 04.08.2015 o 14:30 hod. išlo. Z uvedeného dôvodu skutkový stav, ktorý je základom pre rozhodnutie žalovaného a inšpektorátu práce je v zjavnom rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom žiadnu oporu. Žalobca považuje za nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný poukazujú na vyjadrenie pracovníka, ktorý mal do priebežného protokolu uviesť, že prácu vykonáva od 16.07.2015, a teda podľa nich protiprávny vzťah trval dlhšiu dobu. Ide o absurdné tvrdenie, pretože ak by bolo toto pravdivé, v deň vykonania kontroly by nemohla byť predložená inšpektorom práce dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená s týmto pracovníkom 04.08.2015 a zároveň by takúto informáciu okamžite preverili a premietlo by sa to v rozhodnutí a aj v protokole. Naviac

žalobca zdôrazňuje, že o uvedenom tvrdení pracovníka sa dozvedel až z vlastnej iniciatívy po nahliadnutí do spisu. Túto informáciu žalobcovi správne orgány neoznámili, čím mu odňali právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca namieta, že správny orgán prvého stupňa nezdôvodnil oznamovaciu povinnosť žalobcu podľa v nadväznosti na určenie podľa , a túto vadu neodstránil ani žalovaný. Pokiaľ ide o poukaz správneho orgánu na ust. vo vzťahu k možnosti zamestnávateľa dohodnúť si so zamestnancom skúšobnú dobu, uvedený poukaz správneho orgánu prvého stupňa, pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil ani napriek námietke žalobcu v odvolaní, je neodôvodnený, nakoľko dané ustanovenie sa neaplikuje v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný bez relevantného zdôvodnenia tvrdí, že oboznámenie sa s prácou považuje sa za výkon práce. Táto argumentácia je nepochopiteľná, keďže nevychádza z platnej právnej úpravy a už vôbec nie je v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi. Zároveň vidí žalobca zmätočnosť rozhodnutia žalovaného aj v tom, keď napriek tvrdeniu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že podľa jeho názoru pracovník vykonával prácu preukázateľne na základe dohody a bez ohľadu na to, či sa oboznamoval s prácou alebo prácu riadne vykonával, pretože oboznámenie sa s prácou je súčasťou pracovných povinností. Žalobca ďalej poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého, základným predpokladom pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania je zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca, s tým, že predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že zmluva bola účastníkmi podpísaná dňa 13.07.2010 a prihláška do registra spísaná a podpísaná v tento istý deň a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená deň nasledujúci v doobedňajších hodinách. Žalobca ďalej namieta uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty v zmysle . Rovnako namieta procesný postup správneho orgánu, ktorý v oboznámení sa „s novým dôkazom“ zo dňa 15.05.2018 neuviedol, k akému novému dôkazu sa má žalobca vyjadriť. Zároveň v deň doručenia oznámenia 17.05.2018 správny orgán doručil žalobcovi aj Dodatok č. 2 zo dňa 14.05.2018 k protokolu. Žalobca bol preto odôvodnene v domnení, že sa má práve vyjadriť k tomuto novému podkladu - Dodatku č. 2. Napriek tomu, že sa k Dodatku č. 2 vyjadril, správny orgán prvého stupňa jeho vyjadrenie neakceptoval a s týmto sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal, čím porušil právo žalobcu účinne brániť svoje práva a právo na spravodlivé zákonné rozhodnutie. Ďalej žalobca namieta, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané dňa 23.05.2018, pričom až následne bolo doručené žalobcovi stanovisko inšpektorátu práce zo dňa 30.05.2018 k vyjadreniu žalobcu k Dodatku č. 2 k protokolu. Správny orgán prvého stupňa tak rozhodol skôr, ako zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k Dodatku č. 2. Ďalej namieta neoznámenie začatia konania o uložení pokuty, ako aj skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa nereagoval na tie námietky žalobcu, ktoré krajský súd v pôvodnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. vyhodnotil ako neopodstatnené, čím konal v rozpore s ustálenou súdnou praxou. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok NS SR z 02.11.2011 sp. zn. , rozsudok NS SR zo dňa 31.03.2010 a ďalšie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.12.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok pokiaľ ide o námietku prijatia dodatku k protokolu až po uplynutí dvoch rokov, žalovaný uvádza, že postup ktorý zvolili inšpektori práce bol štandardný. Potreba zmeny nedostatku uvedeného v protokole vyplynula až z právoplatného rozsudku krajského súdu, a preto k vypracovaniu dodatku k protokolu, ktorým bol nedostatok opravený došlo až po dvoch rokoch. Pokiaľ ide o námietku zmeny právneho posúdenia z porušenia povinnosti podľa na ustanovenie . citovaného zákona, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Oznámenie a čestné vyhlásenie H. R. k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa zo dňa 04.08.2015 nemali k dispozícií inšpektori práce pri vypracovaní protokolu dňa 19.08.2015. K dispozícií doklad mali až pri formulácii nedostatku v dodatku č. 1 k protokolu, preto inšpektori práce konštatovali, že oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni nebola splnená podľa . . Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil tento dôkaz tak, že zamestnanec nebol účastníkom dôchodkového poistenia a zamestnávateľovi nevznikla povinnosť prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie podľa , ale podľa ustanovenia citovaného zákona. K námietke žalobcu, že predloženie Registračného listu fyzickej osoby preukazuje splnenie povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni uvádza žalovaný, že vyplnenie formulára o prihlásení

zamestnanca (dňa 04.08.2015) nie je ešte splnením prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, nakoľko formulár musí byť aj odoslaný, pričom sa osobe vykonávajúcej prihlásenie na formulári zobrazí rozhodujúci čas.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.01.2019 opakuje jednotlivé žalobné námietky obsiahnuté v žalobe. Na dôvažok udáva, že ak žalobca neurčil pracovníkovi povinnosť vykonávať prácu v daný deň, ale len sa oboznámiť s prostredím, kde bude vykonávať prácu, preto nemôže ísť o reálny výkon činnosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie R., tento im uviedol prácu, ktorú má vykonávať a vzhľadom na svoj a vek a neskúsenosť nemožno od tohto pracovníka vyžadovať, aby výslovne rozlišoval medzi tým, akú má náplň práce a tým, že sa len oboznamuje s prácou, ktorú bude vykonávať. Žalobca poukazuje aj na zápis v priebežnom protokole o kontrole zo 04.08.2015 s tým, že do uvedeného protokolu R. uvádza, že mu prácu zadáva dispečer, avšak jeho meno nepozná. Aj táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že tento pracovník v deň vykonania inšpekcie práce prácu reálne nevykonával, len sa s ňou oboznamoval. Z tohto dôvodu ani nemohol uviesť meno osoby, ktorá by mu mala prácu prideľovať. Žalobca ďalej namieta, že na „zápise zoznamu kontrolovaných osôb“ absentuje podpis zástupcu kontrolovaného subjektu, teda žalobcu a tiež podpis H. R., preto naň nemožno prihliadať. Ďalej žalobca poukazuje, že na jednej strane žalovaný a správny orgán prvého stupňa tvrdia, že pracovník R. mal vykonávať prácu už od 16.07.2015 a na druhej strane vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 vo veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. (v ktorom konaní žalobca napáda zákonnosť protokolu v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2) potvrdil, že nebolo preukázané vykonávanie prác týmto pracovníkom od 16.07.2015. „Doba trvania nelegálneho zamestnávania v ich protokole bola uvedená v prípade, ak by sa zistilo, že fyzická osoba vykonávala závislú prácu predtým, ako bolo nelegálne zamestnávanie zistené kontrolou na mieste. Vykonávanie práce od 16.08.2015 ako to H. R. pri kontrole na mieste uviedol do priebežného protokolu nebolo preukázané“. Žalobca tiež namieta vyjadrenie žalovaného, v ktorom uvádza celkom novú informáciu, a to že pracovník R. mal prácu vykonávať „v prítomnosti ďalších piatich kontrolovaných zamestnancov“. Žalobca udáva, že ide o celkom nové tvrdenie a žalobcovi nie je zrejmé, ako žalovaný k nemu dospel.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 04.02.2019 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok vo vzťahu k námietke žalobcu, že v súdnom konaní bol uvedený nový fakt ohľadne prítomnosti ďalších piatich kontrolovaných zamestnancov žalovaný konštatuje, že uvedené vyplýva zo zoznamu kontrolovaných osôb zo 04.08.2015, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (pod č. 41) uvedený fakt už konštatoval žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, teda nejde o novú informáciu

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 15.10.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle v spojení s a nasl. , a to v medziach žalobných bodov ( , ), pričom nezistil vady uvedené v , na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu 04.08.2015 (deň spáchania iného správneho deliktu) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú

prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6). 1) Napríklad o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, . 2) o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) o sociálnom poistení v znení

Podľa o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci v znení účinnom ku dňu 16.07.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ďalej len ) protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

Podľa veta prvá jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Podľa inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny

orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 04.08.2015 (ďalej len ) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa , ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa a a po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca.

Podľa lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

9. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu (ďalej a.s.) správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 04.08.2015 bola u žalobcu na stavenisku Estakáda na D3 Považský Chlmec vykonaná inšpekcia práce. Predmetom výkonu inšpekcie práce bola kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a dodržiavania ustanovenia . Zo zoznamu kontrolovaných osôb (č. 41 a.s.) správny súd zistil, že 04.08.2015 o 14:30 hod. bolo v danom mieste kontrolovaných šesť osôb, medzi inými aj H. R.. Z Registračného listu fyzickej osoby - H. R. (č. 39 a.s.) správny súd zistil, že v danom Registračnom liste je vyznačený dátum vzniku poistenia 04.08.2015. Dátum vyplnenia formulára 04.08.2015. Dátum prijatia formulára 05.08.2015 a označený rozhodujúci čas: 05.08.2015 o 11:38:01. Z dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorenej medzi žalobcom a H. R. (č. 38 a.s.) správny súd zistil, že dňa 04.08.2015 bola medzi žalobcom a H. R. uzatvorená dohoda o brigádnickej práci študenta s dojednaným druhom práce - pomocný robotník, s miestom výkonu práce - Žilina, dňom začatia pracovnoprávneho vzťahu 04.08.2015. Z priebežného protokolu o kontrole zo dňa 04.08.2015 vyplneného o 14:30 hod. (č. 37 a.s.) správny súd zistil, že H. R. do priebežného protokolu uviedol, že na danom mieste vykonáva druh práce - regulovčík na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Prácu mu zadáva dispečer, ktorého meno nevedel uviesť. Platený je 2,50 za hodinu. Prácu vykonáva od 16.07.2015. Dňa 19.08.2015 bol vypracovaný protokol č.: IZA-105-24-1.2/P-A24,28-15 114 (ďalej len protokol zo dňa 19.08.2015) o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na ustanovenie a až 5 z inšpekcie vykonanej dňa 04.08.2015 (č. 36 administratívneho spisu). Ako podklady k protokolu boli označené: dohoda o brigádnickej práci študenta H. R., potvrdenie zo školy, Registračný list FO, pracovná zmluva p. M. O., výpis z Obchodného registra. V označenom protokole bolo konštatované, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 04.08.2015 o 14:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby (H. R.), ktorá vykonávala prácu pomocného robotníka na „Estakáda na D3 Považský Chlmec“ mala s menovaným uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (dohoda o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.08.2015) a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu () čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie . Oznámenie o začatí o uložení pokuty zo dňa 24.10.2016 (č. 34 a.s.) s poukazom na označený protokol z inšpekcie práce bolo žalobcovi doručené dňa 25.10.2016. Dňa 03.11.2016 žalobca doručil správnemu orgánu Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa zo dňa 04.08.2015 H. R. (č. 9 a.s.). Pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k.: 327/2016-IZA-1.2/pok/R z 21.11.2016 a rozhodnutie žalovaného č.: OPS/BEZ/2017/2439, O-892/2016 zo dňa 25.01.2017 v predmetnej veci boli zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 09.01.2018. Správny súd zrušil pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti výroku, keďže v ňom nebolo obsiahnuté konkrétne ustanovenie , ktoré malo byť porušené, a porušením ktorého malo dôjsť k

naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania v zmysle . Ďalej sa správny súd vysporiadal aj s ostatnými v žalobe obsiahnutými námietkami, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Dňa 03.05.2018 bol so žalobcom prerokovaný Dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2018 (č. 13 a.s.) k protokolu zo dňa 19.08.2015. V Dodatku č. 1 (č. 13 a.s.) správny orgán poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. a uvádza, že pôvodné znenie nedostatku obsiahnuté v protokole zo dňa 19.08.2015 (ktoré v dodatku č. 1 cituje) mení tak, že nové znenie nedostatku znie: Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 04.08.2015 o 14.30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby (H. R.), ktorý vykonával prácu pomocného robotníka na Estakáda na D3 Považský Chlmec, mal s menovanou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (dohoda o brigádnickej práci študenta zo dňa 04.08.2015) a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (. ) - nesplnil oznamovaciu povinnosť prihlásiť zamestnanca pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na . Dňa 09.05.2018 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalobcu k dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018 (č. 12 a.s.). Dňa 14.05.2018 bol správnym orgánom prvého stupňa vypracovaný Dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 19.08.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018 (č. 11 a.s.), v ktorom správny orgán prvého stupňa obsiahol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018. V závere správny orgán prvého stupňa udáva, že na nedostatku uvedenom v protokole z inšpekcie práce v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018 trvá a Dodatkom č. 2 protokol z výkonu inšpekcie práce z 19.08.2015 v znení Dodatku č. 1 z 03.05.2018 uzatvára. Listom zo dňa 15.05.2018 doručeným žalobcovi dňa 17.05.2018 (č. 10 a.s.) označeným ako oboznámenie s novým dôkazom správny orgán prvého stupňa konštatuje, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 09.01.2018 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 19.08.2015, pričom v nadväznosti na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu k dodatku č. 1 bol vypracovaný dodatok č. 2 k protokolu z výkonu inšpekcie, ktorým bola inšpekcia uzatvorená. Správny orgán dáva pred vydaním rozhodnutia vo veci v zmysle ustanovenia o správnom konaní (Správny poriadok) možnosť vyjadriť sa žalobcovi k novému podkladu pre vydanie rozhodnutia v lehote 5 dní odo dňa doručenia listu. Žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.05.2018 podanie s označením „vyjadrenie k dodatku č. 2 zo dňa 14.05.2018 k protokolu zo dňa 19.08.2015“(č. 9 a.s.). Správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 30.05.2018 označeným ako stanovisko k vyjadreniu z 22.05.2018 k Dodatku č. 2 k protokolu zo dňa 19.08.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018 (č. 8 a.s.) okrem iného udáva, že správny orgán prvého stupňa sa už Dodatkom č. 2 z 14.05.2018 vysporiadal s námietkami splnomocnenca k Dodatku č. 1 z 03.05.2018. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa oznamuje, že protokol v znení dodatku bol uzatvorený a výkon inšpekcie ukončený Dodatkom č. 2 z 14.05.2018.

10. Žalobca v žalobe namieta, že dodatkom k protokolu po viac ako dvoch rokoch nemožno odstrániť absenciu zdôvodnenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa má preto vážnu vadu, lebo v ňom absentuje dôvod konkretizácie právnej kvalifikácie oproti pôvodnému zneniu protokolu a na základe ktorého zákonného ustanovenia je oprávnený takúto zmenu prijať dodatkom. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že citované ust. predpokladá vypracovanie dodatku k protokolu po posúdení vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa, v ktorom správny orgán obsiahne toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu. Tento inštitút však nie je na mieste použiť na odstránenie absencie zákonných náležitostí protokolu. Podľa citovaného ust. protokol (okrem iného) obsahuje aj označenie „zisteného porušenia predpisov“. Pokiaľ protokol zo dňa 19.08.2015 nenapĺňal túto zákonnú náležitosť, mohol správny orgán túto náležitosť doplniť „doplnením“ tohto protokolu z kontroly za analogickej aplikácie ust. . Takéto „doplnenie“ sa stáva súčasťou protokolu s vyvolaním následkov predpokladaných zákonom (v ust. ), t. j. povinnosti správneho orgánu takto doplnený protokol doručiť, prerokovať so zamestnávateľom a k vyjadreniu zamestnávateľa (doplnenému protokolu) vypracovať dodatok k protokolu (s obsahom podľa ). Správny orgán síce pochybil, ak označil doplnenie protokolu z kontroly názvom „dodatok“ (resp. Dodatok č. 1 k protokolu), avšak uvedené pochybenie v samotnom označení nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, resp. nebolo tzv. podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobcovi totiž v súvislosti s nesprávnym označením tohto dokumentu nevznikla žiadna ujma na jeho procesných právach. Z obsahu „dodatku“ je totiž zrejmé, že nejde o dodatok v intenciách ust. ale o

doplnenie pôvodného protokolu o zákonnú náležitosť v intenciách ust. v nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 09.01.2018. Podstatné v danom prípade bolo, že správny orgánom nebolo účastníkovi odňaté žiadne z práv v zmysle ust. , t. j. pred vydaním doplnenia k protokolu bol žalobca výzvou zo dňa 24.04.2018 (bod 14 a.s.) vyzvaný na jeho prerokovanie, doplnenie protokolu obsahovalo náležitosti v zmysle (vrátane označenia porušenej právnej povinnosti), bolo účastníkovi riadne doručené, účastník bol vyzvaný na vyjadrenie sa k doplneniu protokolu, účastník svoje vyjadrenie podal (bod 12 a.s.) a správny orgán sa s vyjadrením účastníka zo dňa 07.05.2018 vysporiadal v súlade s citovaným ust. vydaním dodatku k protokolu (bod 11 a.s.), ktorý hoci niesol nesprávne označenie ako Dodatok č. 2 k protokolu, bol z hľadiska svojho obsahu a súvisiacich zákonných ustanovení de iure jediným dodatkom k protokolu zo dňa 19.08.2015. Pokiaľ žalobca namieta, že Dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2018 (správny súd poznamenáva, že išlo de iure o doplnenie protokolu) neobsahoval označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bol správny orgán oprávnený takýto dodatok prijať (žalobca namieta absenciu náležitosti podľa Správneho poriadku), pričom poukazuje na ustálenú súdnu prax s tým, že protokol je považovaný de iure za rozhodnutie, správny súd k uvedenej námietke uvádza nasledovné. Protokol z kontroly, resp. jeho doplnenie ( ) možno de iure považovať za „opatrenie“ v intenciách citovaného ust. . Protokol, resp. doplnenie protokolu nie je však de iure „rozhodnutím“ v zmysle citovaného ust. . Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.12.2008, je potrebné zdôrazniť, že označené rozhodnutie vychádza z odlišného právneho stavu, a to bolo prijaté pred účinnosťou , t. j. pred 01.07.2015, kedy inštitút „opatrenia“ nebol ešte súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že opatrenie nemožno stotožňovať s rozhodnutím. Opatrenie nemá (nemusí mať) formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaného ust. Správneho poriadku. V danom prípade opatrenie - protokol, resp. doplnenie k protokolu teda nemuselo mať zákonné náležitosti v zmysle Správneho poriadku ale náležitosti dané osobitným, špeciálnym ust. . Tieto náležitosti protokol v spojení s jeho doplnením (nesprávne označeným ako Dodatok č. 1 k protokolu) obsahuje.

11. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku o „zmätočnosti konania“ správnych orgánov, ktoré v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 25.01.2017 (jeho odôvodnení) uviedli, že malo ísť zo strany žalobcu o porušenie ust. , avšak po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Žiline už „tvrdia“, že ide o porušenie citovaného zákona s tým, že túto „zmenu“ správne orgány neodôvodnili. V prvom rade správny súd uvádza, že rozhodnutie zo dňa 25.01.2017, na ktoré žalobca poukazuje, nie je predmetom tohto správneho súdneho konania, toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 09.01.2018 práve z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil) nebolo obsiahnuté označenie povinnosti podľa osobitného predpisu (), porušením ktorej sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ bolo toto rozhodnutie zrušené, nemožno naň už prihliadať a nebolo povinnosťou správneho orgánu „odôvodňovať zmenu“ posúdenia z na najmä za tej skutkovej situácie, keď v konaní, ktoré predchádzalo zrušeniu žalobcom označeného rozhodnutia, či už v protokole, resp. oznámení o začatí konania o uložení pokuty z 31.10.2016, nebol konkrétny bod daného ustanovenia vôbec uvádzaný. Je potrebné poznamenať, že Oznámenie a Čestné vyhlásenie zamestnanca R. zo dňa 04.08.2015 bolo do administratívneho spisu doručené ako príloha vyjadrenia žalobcu k začatiu konania o uložení pokuty zo dňa 31.10.2016. Práve skutočnosti plynúce z označeného podkladu, t. j. skutkový stav z nej vyplývajúci, zdôvodňuje aplikáciu ust. na posudzovaný prípad. Ďalej správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v tomto správnom súdnom konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (bod 1 tohto rozsudku) a rozhodnutie žalovaného (bod 2 tohto rozsudku), pričom v oboch rozhodnutiach, a to tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (na strane 9 - 10 rozhodnutia) aj žalovaného (na strane 7 rozhodnutia) je podľa názoru správneho súdu dostatočne zrozumiteľné, hoci stručné, odôvodnenie aplikovaného ust. v spojení s ust. na skutkové okolnosti daného prípadu. Správny orgán prvého stupňa zvýrazneným písmom uviedol celé ust. a uviedol aj svoju správnu úvahu, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o tom, že žalobca porušil práve označený bod. Žalovaný dodal, že na základe dokladu predloženého v

správnom konaní, a to Oznámenia a čestného vyhlásenia H. R. k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa zo dňa 04.08.2015 je preukázané, že zamestnanec využil svoje právo určiť, že nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené ustanovenie znamená, že zamestnanec nie je účastníkom dôchodkového poistenia a zamestnávateľovi následne nevznikne povinnosť prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie. Avšak v prípade takéhoto zamestnanca musí zamestnávateľ si splniť prihlasovaciu povinnosť podľa , a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, resp. najneskôr pred začatím výkonu práce.

12. Žalobca ďalej vznáša námietky k meritórnemu posúdeniu veci. Tvrdí, že registračný list fyzickej osoby, ktorý žalobca predložil pri výkone kontroly, je dôkazom o tom, že registračný list bol aj odoslaný, je totiž nelogické, ak by bol vypracovaný, že by nebol aj odoslaný. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že obsah registračného listu u fyzickej osoby (bod 39 administratívneho spisu) jednoznačne preukazuje, kedy bol prijatý do Sociálnej poisťovne (t. j. dňa 05.08.2015). Nie je rozhodný dátum vyplnenia (04.08.2015), keďže vyžaduje nielen vyplniť prihlášku, ale ju aj odoslať, a to spôsobmi uvedenými v tohto zákona, t. j. dôležitý je dátum jej odoslania Sociálnej poisťovni. Pritom dôkaz, že žalobca odoslal túto prihlášku (nie vyplnil) už 04.08.2015 prostredníctvom faxu, sms alebo e-mailovej správy v zmysle žalobca, v správnom konaní nepredložil. Zo správneho spisu nevyplýva, že by registračný list žalobca dal na doručovanie adresátovi Sociálna poisťovňa dňa 04.08.2014. Dôkaz, ktorý predložil kontrolórom v rámci kontroly, preukazoval skutočnosť, kedy bol registračný list vyplnený. Z uvedených skutkových okolností správny súd prijal záver, že k splneniu povinnosti podľa došlo 05.08.2015, t. j. dňa, kedy Sociálna poisťovňa tlačivo prijala, a teda oneskorene (po začatí reálneho výkonu práce).

13. Žalobca ďalej namieta záver správneho orgánu o porušení ust. dôvodiac, že takáto povinnosť mu nevznikla, nakoľko v čase kontroly 04.08.2015 sa pracovník v mieste a čase výkonu inšpekcie zdržiaval len z dôvodu, aby sa zaúčal a oboznámil s prácou, ktorú bude vykonávať, teda pred začatím výkonu práce. Táto námietka je podľa názoru správneho súdu nedôvodná. Túto obranu žalobcu správny súd považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa objektívnej zodpovednosti za uvedený iný správny delikt (obdobný názor prijal v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2019). Táto obrana žalobcu naviac nekorešponduje s ostatnými dôkazmi plynúcimi z administratívneho konania, a to najmä s výpoveďou samotného zamestnanca (ktorý pri výkone inšpekcie práce dňa 04.08.2015 uviedol, že vykonáva prácu pre žalobcu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s platom 2,5 € za hodinu), predloženou Dohodou o brigádnickej práci študentov zo dňa 04.08.2015 (z ktorej je zrejmé, že pracovnoprávny vzťah na základe tejto dohody o brigádnickej práci študentov začína dňom 04.08.2015 a je dojednaný druh práce pomocný robotník), pričom tieto dôkazy korešpondujú aj so samotným obsahom registračného listu fyzickej osoby (hoc oneskorene podaného dňa 05.08.2015), v ktorom sám zamestnávateľ vyplnil ako dátum vzniku poistenia deň 04.08.2015.

14. Pokiaľ žalobca namieta, že v protokole zo dňa 19.08.2015 nie je riadne špecifikované vykonávanie práce, pri ktorej mal byť pracovník „pristihnutý“ v rámci inšpekcie práce, správny súd k uvedenému udáva, že náležitosti protokolu sú upravené v ust. s tým, že k takým náležitostiam nepatrí presná špecifikácia vykonávanej práce. Ďalej pokiaľ ide o požiadavku nezameniteľnej identifikácie skutku, je správny súd toho názoru, že skutok bol identifikovaný nezameniteľným spôsobom. Túto identifikáciu je potrebné posudzovať z hľadiska súvisiacich aplikovaných právnych noriem. V danom prípade z hľadiska aplikovanej právnej normy , , , . Bolo teda postačujúce, že skutok bol špecifikovaný označením zamestnávateľa, zamestnanca, pracovným zaradením (pomocný robotník), miesta a času výkonu práce, oneskoreným splnením si oznamovacej povinnosti. Je nadbytočné uvádzať presnú pracovnú náplň zamestnanca do skutku iného správneho deliktu, pretože na účely naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu nie je právne relevantné, aký druh práce bol zamestnancom vykonávaný, ale to, že zamestnanec reálne vykonával prácu (akúkoľvek) predtým, ako bola zamestnávateľom splnená oznamovacia povinnosť v zmysle . Napokon čas spáchania skutku je deň 14.08.2015 o 14:30 hod., kedy boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, preto z hľadiska určitého konkrétneho časového

momentu nie je ani možné, aby zamestnanec vykonával viac druhov prác naraz. Táto námietka žalobcu je preto irelevantná.

15. Žalobca označuje za absurdné tvrdenie pracovníka, ktorý sa mal uviesť do priebežného protokolu, že práce pre žalobcu vykonáva od 16.07.2015, keďže ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, nebola by predsa v deň inšpekcie predložená inšpektorom Dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená s týmto pracovníkom dňa 04.08.2015. Ďalej namieta, že mu nebol daný priestor sa vyjadriť k tejto informácii, t. j. že zamestnanec pre žalobcu pracoval od 16.07.2015, pričom súčasne namieta, že chýba aj uvedenie tejto informácie v samotnom protokole. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Vyjadrenie účastníka o tom, že pracuje pre žalobcu od 16.07.2015, použili správne orgány, a to je dôležité, v odôvodnení rozhodnutí len podporne. Ďalej správny súd uvádza, že nevidí kolíziu, resp. rozpor dôkazov a skutočností z nich plynúcich, a to z vyjadrenia pracovníka, že pre žalobcu pracuje od 16.07.2015 a listinou - Dohodou o brigádnickej práci študentov z 04.08.2015. Táto dohoda nevylučuje pravdivosť tvrdenia pracovníka, len nasvedčuje skutočnosti, že pracovník mohol pre žalobcu vykonávať práce od 16.07.2015 do 03.08.2015 bez toho, že by mal s ním zamestnávateľ založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy, resp. dohody o brigádnickej práci študentov. V protokole nemusel byť údaj pracovníka, že práce vykonáva pre žalobcu od 16.07.2015 uvedený, keďže inšpekcia bola vykonávaná až dňa 04.08.2015, kedy boli zistené nedostatky na mieste samom, teda výpoveď zamestnanca (že na základe dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 04.08.2015 vykonával v ten deň prácu pre zamestnávateľa) podporená aj závermi zistenými inšpektormi zo samotného miestneho zistenia, ako aj samotnou dohodou o brigádnickej práci študentov zo 04.08.2015. Pre ustálenie záveru skutkového stavu, že od 16.07.2015 do 03.04.2015 pracoval zamestnanec pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu a splnenia si oznamovacej povinnosti, by bolo potrebné z hľadiska zmeny skutku doplniť dokazovanie. Z hľadiska predmetu správneho súdneho prieskumu je uvedené však bezpredmetné. Predmetom prieskumu je skutok zo dňa 04.08.2015. Žalobca ďalej namieta, že nemal možnosť sa oboznámiť s týmto podkladom, t. j. vyjadrením zamestnanca o tom, že pre zamestnávateľa pracuje od 16.07.2015. Správny súd podotýka, že správnym orgánom ani Správny poriadok neukladá povinnosť doručovať zamestnancovi priebežný protokol z kontroly a ani povinnosť vyzývať jednotlivo účastníka konania k oboznámeniu sa s každým jednotlivým podkladom rozhodnutia. Nič nebránilo účastníkovi, keďže uvedený podklad bol súčasťou administratívneho spisu pri prerokovaní protokolu z kontroly, sa s týmto podkladom nahliadnutím do spisu oboznámiť a k nemu sa vyjadriť. Napokon žalobca sám v žalobe uvádza, že sa s ním aj oboznámil.

16. Žalobca ďalej namieta nesprávne použitie ust. v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v časti, kde správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k obrane žalobcu (že pracovník sa v mieste a čase výkonu kontroly nachádzal len z dôvodu, že sa zaúčal, resp. oboznamoval s budúcou pracovnou náplňou) uvádza, že umožňuje dohodnúť si so zamestnancom skúšobnú dobu, v ktorej má zamestnávateľ možnosť overiť si schopnosti a znalosti novoprijatých zamestnancov. K uvedenému správny súd udáva, že v zmysle ust. (v znení účinnom k 04.08.2015) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, a , , až , , a šiestej časti. Z citovaného ustanovenia je skutočne zrejmé, že poukaz správneho orgánu na Zákonníka prác nebol dôvodný. Uvedené pochybenie však podľa názoru správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia a skutkový stav obsiahnutý v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, t. j. že sa v danom mieste a čase pracovník nezaúčal, ale išlo o reálny výkon práce. Žalovaný na strane 8 uvádza (okrem iného) „uvedené oboznámenie sa s prácou je taktiež súčasťou pracovných povinností aj v prípade dohôd“, pričom ďalej žalovaný udáva „takáto informácia však inšpektormi práce pri výkone kontroly nebola zistená, ani zaznamenaná, preto v tomto prípade má Národný inšpektorát práce za preukázané, že uvedený zamestnanec riadne vykonával práce na základe uzatvorenej dohody“. Správny súd v uvedenom odôvodnení nevidí žiaden rozpor. Prvú citovanú vetu z odôvodnenia žalovaného totiž správny súd vníma ako hypotetickú úvahu, t. j. žalovaný príkladmo uvádza, že aj keby pri miestnom zisťovaní vyšla najavo tá skutočnosť, že sa pracovník iba oboznamoval s prácou, nemalo by to vplyv na právne posúdenie veci, keďže aj oboznamovanie sa s prácou je súčasťou plnenia pracovných povinností, t. j. ide o reálny výkon práce. Správny súd však uvedenú hypotetickú úvahu žalovaného nevyhodnocuje a nemá dôvod vyhodnotiť, nakoľko žalovaný jednoznačne uvádza,

že k zistenému skutkovému stavu uvedená informácia nepatrí keď ďalej uvádza, že informácia o tom, že zamestnanec sa dňa 04.08.2015 oboznamuje s prácou, resp. sa zaúča, nevyplynula z vykonaného dokazovania, nebola zaznamenaná ani zistená, preto netvorí súčasť skutkového stavu posudzovaného správnym súdom. Tvrdenie žalobcu, že sa zamestnanec zaúčal, resp. oboznamoval s prácou, nebolo žiadnym dôkazom podporené. Námietka žalobcu je vytrhnutá z kontextu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nie je dôvodná.

17. Žalobca v ďalšej časti žaloby namieta procesný postup správneho orgánu, ktorý listom z 15.05.2018 oboznámil žalobcu s „novým dôkazom“ a dal lehotu piatich dní na vyjadrenie k novému podkladu pre vydanie rozhodnutia. Predmetné oboznámenie však bolo bez príloh a správny orgán prvého stupňa v ňom uviedol, že Dodatok č. 1 k protokolu bol prerokovaný a inšpektor práce k vyjadreniu k Dodatku č. 1 zaujal stanovisko, v ktorom uviedol, že žalobcom uvedené námietky neakceptoval, vykonal opravu zrejmej chyby v písaní a protokol uzavrel. Žalobca namieta, že uvedené oboznámenie bolo doručené bez akýchkoľvek príloh a bez označenia „nového dôkazu“. Teda nie je zrejmé, k akému novému dôkazu sa mali vyjadriť. Ďalej uvádza, že v rovnaký deň bol žalobcovi doručený Dodatok č. 2 zo dňa 14.05.2018 k protokolu. Žalobca teda dôvodne považoval za „nový dôkaz“ Dodatok č. 2, ku ktorému sa aj vyjadril. Preto tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca sa mal vyjadriť len k Dodatku č. 1 a nie k Dodatku č. 2, považuje žalobca za absurdné. Správny orgán prvého stupňa pochybil, pokiaľ neakceptoval vyjadrenie žalobcu k Dodatku č. 2 a s týmto sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal, čím porušil právo žalobcu účinne brániť svoje práva a právo na spravodlivé konanie a zákonné rozhodnutie. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým správny súd poukazuje na odôvodnenie obsiahnuté v bode 10 tohto rozsudku. Ako bolo už uvedené v uvedenom citovanom bode tohto rozsudku, v danom prípade je potrebné Dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2018 k protokolu zo dňa 19.08.2015 považovať de iure za doplnenie protokolu v intenciách ust. a nie za dodatok k protokolu v intenciách ust. . Oba inštitúty nemožno zamieňať. Majú rozdielny obsah a účel. V danom prípade, keďže išlo o doplnenie protokolu, ktoré je potrebné považovať za súčasť protokolu, t. j. de iure za protokol v zmysle ust. , postupoval správny orgán prvého stupňa v súlade so zákonom, ak uvedené doplnenie protokolu doručil účastníkovi konania a poskytol v poučení označeného doplnenia právo vyjadriť sa k jeho obsahu do piatich dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca sa k uvedenému doplneniu vyjadril podaním zo dňa 07.05.2018 (označeným ako Vyjadrenie k Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2018 k protokolu zo dňa 19.08.2015). Následne inšpektorát práce v súlade s ust. , po posúdení uvedeného písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa, vyhotovil dodatok k protokolu (ktorý nesprávne označil ako Dodatok č. 2 zo dňa 14.05.2018 k protokolu zo dňa 19.08.2015 v znení Dodatku č. 1 z 03.05.2018, pričom z hľadiska obsahu išlo de iure o dodatok k protokolu z 19.08.2015 prvý, ako aj jediný v administratívnom konaní vydaný). Uvedené pochybenie v označení však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia ani vplyv na správnosť postupu správneho orgánu v intenciách ust. . V označenom Dodatku zo dňa 14.05.2018 v súlade so zákonom uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu zamestnávateľa, pričom súčasne označil, s poukazom na skutočnosť, že zamestnávateľ vo vyjadrení k protokolu neuviedol dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie nedostatku obsiahnutého v bode 1. protokolu, protokol za uzatvorený. Ďalšie vyjadrenie účastníka zo dňa 21.05.2018 k uvedenému dodatku (č. 9 administratívneho spisu) už bolo nadbytočným vyjadrením a zo neplynie povinnosť správneho orgánu prvého stupňa postupovať po prijatí ďalšieho vyjadrenia účastníka opätovne podľa ust. a vyhotovovať ďalší dodatok, v ktorom by mal povinnosť udávať stanovisko k ďalšiemu vyjadreniu účastníka. Pokiaľ teda žalobca doručil do administratívneho spisu vyjadrenie zo dňa 21.05.2018, toto bolo nadbytočné a správnemu orgánu neplynula povinnosť na toto vyjadrenie žalobcu reagovať. Nepochybne má účastník konania v intenciách právo v priebehu administratívneho konania vyjadrovať sa k skutkovému a právnemu stavu veci, uvedené je však treba odlišovať od vyjadrenia v intenciách ust. , s ktorým by sa bol povinný správny orgán prvého stupňa za každým zaoberať vo forme dodatku k protokolu. V je upravený presný procesný postup správneho orgánu prvého stupňa, čo je zákonnou náležitosťou protokolu a kedy je protokol uzavretý. Vyhotovením dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou pôvodného protokolu, je pôvodný protokol uzavretý bez ohľadu na to, že by k dodatku účastník podal ďalšie vyjadrenie. V súvislosti s posudzovanou otázkou je potom dôležité zdôrazniť, že Oboznámenie zo dňa 15.05.2018 (č. 10 administratívneho spisu), ktoré bolo doručené žalobcovi, a v ktorom správny orgán poukazuje na procesný postup najmä na uzatvorenie protokolu z výkonu

inšpekcie, bolo de iure výzvou na oboznámenie sa žalobcu s podkladmi podľa Správneho poriadku (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) a nie výzvou na opätovné vyjadrovanie sa k protokolu. Uvedenú listinu je potrebné posudzovať z hľadiska jej obsahu ako výzvu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia vo všeobecnosti. Citované ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku neprikazuje správnemu orgánu, aby v každom jednotlivom prípade bolo uvádzané vo výzve na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia v intenciách ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré všetky podklady boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. O okruhu podkladov rozhodnutia, resp. ich presnom označení mal žalobca vedomosť z Protokolu o inšpekcii práce z 19.08.2015, Doplnenia protokolu zo dňa 03.05.2018 a Dodatku k protokolu zo dňa 19.08.2015, z ktorých je zrejmé, z akých podkladov relevantných pre rozhodnutie vo veci správny orgán vychádzal. Tak protokol, ako aj doplnenie protokolu a dodatok k protokolu, boli žalobcovi riadne doručené. Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo datované dňom 23.05.2018, pričom až dňa 30.05.2018 bolo vypracované a žalobcovi následne doručené stanovisko inšpektora práce k podaniu (k vyjadreniu Dodatku č. 2). Žalobca je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa rozhodol skôr, ako si zabezpečil všetky podklady pre rozhodnutie, teda skôr, ako zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Správny súd je toho názoru, že uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Toto stanovisko zo dňa 30.05.2018 je totiž nadbytočné, lebo, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom bode, nevyžaduje vyjadrenie inšpektora k vyjadreniu účastníka k dodatku k protokolu. Stanovisko inšpektora zo dňa 30.05.2018 nebolo podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného, nie je citované ani v ich odôvodneniach ako podklad.

18. Žalobca ďalej namieta, že mu správny orgán neoznámil začatie konania o uložení pokuty, čím porušil ust. § 18 Správneho poriadku. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bolo podaním zo dňa 24.10.2016, doručeným žalobcovi dňa 25.10.2016, oznámené začatie konania o uložení pokuty, pričom je ďalej z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že žalobca aj k uvedenému oznámeniu podal vyjadrenie zo dňa 31.10.2016. Rovnako túto skutkovú okolnosť uviedol správny orgán prvého stupňa na strane 2 rozhodnutia.

19. Ďalej žalobca namieta, že správny orgán prvého stupňa nereagoval na tie námietky, ktoré krajský súd v rozhodnutí č. k. zo dňa 09.01.2018 vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalobca tvrdí, že ak správny orgán vydáva nové rozhodnutie, je povinný sa vysporiadať opätovne so všetkými skutočnosťami a námietkami. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č. k. zo dňa 31.03.2010. Správny súd uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. V prejednávanej veci nie je možné postupovať s poukazom na označený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2010, nakoľko v prejednávanej veci ide o osobitú, špecifickú situáciu, keď sa skutkový stav nezmenil a správny súd sa v rozhodnutí vysporiadal so žalobnými námietkami, ktoré boli totožné s odvolacími a za situácie, keď správny orgán je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom, sa ani správny orgán nemohol odkloniť už od správnym súdom vyhodnotených námietok. Je pravdou, že správne orgány, hoci sú viazané právnym názorom správneho súdu, by mali vyhodnotiť odvolacie námietky, konkrétne napríklad aj tak, že by ich vyhodnotenie bolo totožné s vyhodnotením uvedených námietok správnym súdom a teda nepostačuje len odkaz na rozhodnutie súdu ako také, pretože právna úprava Správneho poriadku takýto postup správnemu orgánu, t. j. možnosť odkázať na dôvody rozhodnutia súdu, neumožňuje. V danom prípade teda v tejto časti došlo k procesnému pochybeniu, ktoré však nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko v rozhodnutí žalovaného bol uvedený nedostatok odstránený a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval aj na tie odvolacie námietky, ktoré vyhodnotil v pôvodnom rozhodnutí správny súd ako nedôvodné (strana 9 odsek 2 rozhodnutia žalovaného).

20. Pokiaľ žalobca namieta, že rozhodnutie správnych orgánov nie je náležite odôvodnené, pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. a , a cituje: „ Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite odôvodnené“, správny súd udáva nasledovné. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribút náležitého odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uvedené je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Správny súd má za to, že správny orgán sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými - relevantnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil.

21. Pokiaľ žalobca namieta ďalej v žalobe, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty v intenciách ust. , správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. , ktoré významným spôsobom modifikuje citované ust. a v zmysle ktorého, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, clách, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že protokol o výsledku inšpekcie bol prerokovaný s konateľom žalobcu dňa 19.08.2015. V zmysle ustanovení prebiehalo správne súdne konanie od 07.02.2017 (dátum podania žaloby účastníka konania na súde) do 07.03.2018 (právoplatnosť rozsudku správneho súdu - Krajského súdu v Žiline č. k. -83 zo dňa 09.01.2018), kedy pri uplatnení ust. lehoty na rozhodnutie o správnom delikte neplynuli. Plynutie dvojročnej lehoty teda začalo 19.08.2015 a plynula do 06.02.2017, čo predstavuje 1 rok a 172 dní. Počas súdneho konania lehota neplynula 1 rok a 29 dní. Následné plynutie lehoty pokračovalo po skončení súdneho preskúmania rozhodnutia od 08.03.2018. Dňa 16.07.2018 nadobudlo právoplatnosť napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom v tento deň uplynulo ďalších 131 dní dvojročnej lehoty. Spolu teda lehota na uloženie pokuty od prerokovania protokolu plynula 1 rok a 303 dní, a teda v čase uloženia pokuty (dňom právoplatnosti rozhodnutia) neuplynula ešte subjektívna lehota dvoch rokov oprávňujúca inšpektorát práce uložiť žalobcovi pokutu. K porušeniu povinnosti účastníkom konania došlo dňa 04.08.2015. Uložiť pokutu bolo možné do 04.08.2018. V čase uloženia pokuty dňa 16.07.2018 ešte objektívna lehota troch rokov neuplynula.

22. Žalobca ďalej poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012, v intenciách záverov ktorého je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho, považuje odvolací súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovná zmluva bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná dňa 13.07.2010, prihláška do registra bola spísaná a podpísaná v tento istý deň a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená deň nasledujúci v doobedňajších hodinách. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že skutkové okolnosti veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod označenou spisovou značkou sa odlišujú od skutkových okolností veci prejednávanej správnym súdom, kedy vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR skutočnosť začatia výkonu činnosti nepotvrdila ani samotná zamestnankyňa, keď len uviedla, že v deň nástupu absolvovala školenie externým školiteľom. Vo veci prejednávanej pred správnym súdom však zamestnanec potvrdil, že dňa 14.08.2015 vykonával prácu pre žalobcu, a to na základe dohody o brigádnickej práci študentov z toho istého dňa.

23. Žalobca ďalej namieta, že na „zápise zoznamu kontrolovaných osôb“ absentuje podpis zástupcu kontrolovaného subjektu, teda žalobcu a tiež podpis H. R., preto naň nemožno prihliadať. K uvedenej námietke správny súd uvádza že podpis R. sa na uvedenej listine nachádza. Pokiaľ ide o absenciu podpisu žalobcu, správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona o inšpekcii práce ani

Správneho poriadku neplynie, že by mal správny orgán opatriť podpisom kontrolovaného subjektu zoznam kontrolovaných osôb, resp. akúkoľvek záznam vypracovaný správnym orgánom na mieste samom. Odhliadnuc od uvedeného, označená listina bola súčasťou administratívneho spisu pri prerokovaní protokolu aj počas plynutia lehoty na vyjadrenie k protokolu a žalobca mohol sa oboznámiť s uvedenou listinou nahliadnutím do administratívneho spisu. Naviac z hľadiska podstaty skutkových záverov správneho orgánu nie je táto listina podstatná (nie je právne relevantné, že okrem R. boli kontrolované na mieste samom aj ďalšie osoby) keďže pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu postačujú zistenia správneho orgánu na mieste samom o výkone práce R. pre žalobcu dňa 4.8.2015, Dohoda o brigádnickej práci študenta zo dňa 4.8.2015, Oznámenie a čestné vyhlásenie H. R. k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa zo dňa 04.08.2015, a absencia dôkazu o včasnom splnení registračnej povinnosti žalobcom.

24. Z uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobcu z časti za irelevantné a z časti za neopodstatnené, žalobu s poukazom na ust. zamietol.

25. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.