Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/132/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu C. J., bytom E. XXXX/X, X. H. nad Y., právne zastúpeného Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Komenského 2700/7, Nové Mesto nad Váhom proti žalovaným 1/ Mestský bytový podnik Nové Mesto nad Váhom, s.r.o., so sídlom Vajanského 2116/16, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 310 743, 2/ Mesto Nové Mesto nad Váhom, Čsl. armády 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 00 311 863, o určenie nájomcu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. augusta 2019, č. k. -20, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 07.08.2019 domáha voči žalovaným 1/, 2/ určenia, že je výlučným nájomcom dvojizbového bytu č. XX na treťom poschodí bytového domu č. XXXX, o.č. X na ulici E. v X. H. nad Y., stojaceho na parcele č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. X. H. nad Y., v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny (ďalej len "nájomný byt"). Dňa 08.08.2019 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť umožniť žalobcovi nerušené užívanie nájomného bytu a to až do právoplatného skončenia konania a rozhodnutia vo veci samej. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca skutočnosťou, že so žalovaným 1/ uzavrel dňa 13.09.2017 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na dobu určitú od 01.09.2017 do 30.09.2018. Ako spolunájomníčka bola v zmluve uvedená jeho vtedajšia partnerka, s ktorou medzičasom ukončil vzťah. Nájomná zmluva zanikla v zmysle čl. VII bod 3. nájomnej zmluvy uplynutím času. Po zániku nájomnej zmluvy nedošlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k uzavretiu nájomnej zmluvy v písomnej forme. Žalobca užíva predmetný nájomný byt od 01.10.2018 kontinuálne výlučne sám, bez spoločného nájomcu, bývalej partnerky. Žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ nevyzvali žalobcu na vypratanie nájomného bytu, nikdy nespochybnili jeho právo nájmu, naopak konkludentne ho akceptovali, tým že prijímali od žalobcu platby nájomného v ním určenej sume, čím je podľa názoru žalobca založená dohoda o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy podľa a nasl. podľa ktorého nájomná zmluva pri nájme bytu nevyžaduje písomnú formu. Právne postavenie žalobcu je bez nariadenia neodkladného opatrenia neisté najmä po doručení stanoviska žalovaného 2/ (Komisie pre rozvoj bývania) zo dňa 13.06.2019, kedy bolo žalobcovi oznámené, že nájomná zmluva s ním ako nájomcom uzavretá nebude. Žalobca nemá bytovú otázku vyriešenú žiadnym iným spôsobom. Bezprostredne hroziacu ujmu vidí žalobca v tom, že konaním žalovaných 1/, 2/, mu bude znemožnené ďalšie užívanie bytu a stane sa bezdomovcom. Podľa nájomnej zmluvy má žalovaný 1/ právo aj bez prítomnosti žalobcu nájomný byt vypratať a vymeniť zámok na vstupných dverách. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť že voči nemu nie je zo strany žalovaných pristupované objektívne, keďže právny zástupca jeho bývalej partnerky s ktorou vedie na tunajšom

súde súdny spor, je predsedom Komisie pre rozvoj bývania žalovaného 2/. Možnosť jeho vypratania z bytu svojpomocou žalovaného 1/ predstavuje bezprostredne hroziacu ujmu na právach žalobcu. Dňa 26.08.2019 bola do spisu doručená nájomná zmluva týkajúca sa predmetného nájomného bytu. V zmluve je ako nájomca uvedený žalobca, ako spolunájomníčka H. H.. Zmluva je uzavretá na dobu určitú a to od 01.10.2018 do 29.02.2020. Ostatné náležitosti zmluvy sú z obsahového hľadiska totožné so zmluvou zo dňa 13.09.2017. Zmluvu dňa 22.08.2019 za stranu nájomcov podpísala iba H. H.. Podpis žalobcu absentuje. Z úradnej činnosti súd zistil, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, kde sa žalobkyňa H. H. domáha proti C. Podolanovi ako žalovanému určenia, že právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného zaniklo, že predmetný byt bude naďalej užívať ako nájomca žalobkyňa a žalovaný je povinný ho vypratať. N. konanie nie je t.č. právoplatne skončené.

2. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nájomnej zmluvy, ostatných príloh žaloby a aktuálne uzavretej nájomnej zmluvy súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností medzi stranami sporu (žalobcom a žalovaným 1/) bola uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom bytu na dobu určitú. Z bodu I. nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom vyplýva, že nájomný pomer vzniká dňom 01.09.2017 a uzatvára sa na dobu určitú do 30.09.2018. Doba nájmu teda uplynula dňa 30.09.2018. Vzhľadom na ustanovenie došlo týmto k zániku nájmu bytu, pričom pri nájme bytu je zo zákona vylúčené jeho konkludentné obnovenie tak, ako je to možné pri nájme iných vecí podľa . Dňa 22.08.2019 bola uzavretá nová nájomná zmluva k predmetnému nájomnému bytu a to medzi žalovaním 1/ ako prenajímateľom a H. H. ako nájomníčkou. Žalobca, hoci je ako zmluvná strana v zmluve uvedený, svojim podpisom neprejavil vôľu uzavrieť tento právny úkon. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal podstatnú náležitosť potrebnú pre nariadenie neodkladného opatrenia a to aktuálnu existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, čiže nájomný vzťah. Postavenie žalobcu ako nájomcu nie je neisté, nakoľko nájomcom nie je a predmetný byt užíva t.č. bez právneho dôvodu. Právny dôvod od ktorého svoje užívacie právo odvodzoval uplynutím času skončil. Za danej situácie nie je potrebné upravovať pomery medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný 1/ využil svoju zmluvnú voľnosť a nájomnú zmluvu k predmetnému bytu uzavrel s H. H.. Záverom súd poznamenáva, že žalobca mal od skončenia nájmu t.j. 30.09.2018, čo je doba takmer jedného roka dostatok času na to, aby si svoju bytovú otázku vyriešil vyhovujúcim spôsobom. V dôsledku nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok na navrhované rozhodnutie bolo preto nevyhnutné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, súd prvej inštancie dospel na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zaujal v tejto veci nesprávny právny názor vo viacerých smeroch a v odôvodnení napadnutého uznesenia vopred prejudikoval výsledok samotného sporu v merite veci, pričom opätovne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta, že dôvody, ktoré uvádzal vo svoj prospech tak v žalobe ako aj v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd zmätočne uviedol ako dôvody v žalobcov neprospech a následne v zmysle takto nesprávneho vyhodnotenia potrebných skutočností, vec nesprávne právne posúdil. K tvrdeniam súdu, ktorými odôvodnil napadnuté uznesenie, uviedol nasledovné. Nájomný pomer vzniká dňom 01.09.2017, uzatvára sa na dobu určitú do 30.09.2018, doba nájmu teda uplynula dňa 30. 09.2018, týmto dňom došlo k zániku nájmu bytu, pričom pri nájme bytu je zo zákona vylúčené jeho konkludentné obnovenie tak, ako je to pri nájme iných vecí podľa -uvedené skutočnosti žalobca nepopiera, práve naopak, odôvodňoval nimi svoj žalobný návrh. V tejto súvislosti je treba uviesť, že žalobca nikdy netvrdil, že nájom bytu bol konkludentne obnovený - naopak, vyslovil právny názor, že z okolností prípadu, celkového stavu veci a v zmysle ustálenej judikatúry vnikla nová, nájomná zmluva medzi ním a žalovaným 1/ ( teda nie konkludentné predĺženie pôvodnej nájomnej zmluvy ). Dňa 22.08.2019 bola uzavretá nová nájomná zmluva k predmetnému bytu medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a H. H. ako nájomníčkou..... žalobca svojim podpisom neprejavil vôľu uzavrieť tento právny úkon - uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Dňa 22.08.2019, po podaní žaloby, pod vplyvom tejto skutočnosti, predvolal žalovaný 1/ samostatne a oddelene žalobcu ako aj pôvodnú spoločnú nájomníčku H. H., pričom žalobcovi ponúkli na podpis novú nájomnú zmluvu za tých istých podmienok ako pôvodná nájomná zmluva zo dňa 13.09.2017 - teda aj s ,,vedľajším nájomcom družkou“ H. H., s ktorou už viac ako rok nežijú a táto je z bytu natrvalo

odsťahovaná - je teda logické, že takúto nájomnú zmluvu so spoločným nájomcom H. H. žalobca odmietol podpísať - veď práve žalobným návrhom vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že vznikla nová nájomná zmluva výlučne medzi ním a prenajímateľom ( teda už bez spoločného nájomcu H. H., ktorá už 3 roky nie je družkou žalobcu - dňa 15.09.2016 sa z bytu natrvalo odsťahovala a t.č. má nový vzťah ). Rovnako treba uviesť, že dňa 22.08.2019 nebola uzavretá nová nájomná zmluva k predmetnému bytu medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a H. H. ako nájomníčkou - H. H. nikdy nevystupovala v žiadnej nájomnej zmluve ako nájomníčka, ale vždy len ako spoločný nájomca, popri nájomcovi, ktorým bol vždy žalobca, čo súd úmyselne opomína. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sám prenajímateľ ponukou novej nájomnej zmluvy zo dňa 22.08.2019 aj spoločnej nájomníčke H. H. porušil svoje vlastné normy a VZN, nakoľko táto osoba nesplnila podmienky Mesta Nové Mesto nad Váhom na uzavretie takejto nájomnej zmluvy ( úplne nelogicky a nezmyselne vyplýva fakt, že ,,novú nájomnú zmluvu“ mali uzavrieť žalobca ako nájomca a H. H. ako spoločný nájomca a ,,družka“ - pričom tieto osoby spolu 3 roky nežijú, vedú samostatné životy a o predmetný byt vedú súdne spory ). Postavenie žalobcu ako nájomcu nie je neisté, nakoľko nájomcom nie je a predmetný byt užíva t.č. bez právneho dôvodu

- uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Tento právny názor súdu, ktorý de facto prejudikoval výsledok konania vo veci samej, vychádza z nesprávneho právneho názoru, je v rozpore so zákonom, ustálenou judikatúrou a okolnosťami prípadu, na ktoré poukazoval v žalobnom návrhu - teda že po zániku pôvodnej nájomnej zmluvy vznikla medzi žalobcom a žalovaným 1/ nová nájomná zmluva od 01.10.2018, a to konkludentným spôsobom, v ústnej forme ( teda ešte raz - nedošlo k predĺženiu pôvodnej nájomnej zmluvy a rovnako nová nájomná zmluva už vnikla mimo H. H., teda bez jej účasti ako spoločného nájomcu ). Žalobca preto byt neužíva bez právneho dôvodu - ale ako nájomca z novej ústnej nájomnej zmluvy ( o čom svedčí minimálne platenie nájomného a poplatkov žalovanému 1/, ktorý sám vystavuje žalobcovi predpisy nájomného a poplatkov služieb spojených s užívaním predmetného bytu ), čím bez námietok akceptoval nový nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/. Na podporu svojho právneho názoru, ktorý je v rozpore s právnym názorom súdu prvej inštancie, prezentovaným v napadnutom uznesení, predkladá rozhodnutia v obdobných sporoch, kde súdy prezentovali rovnaký názor o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, v ústnej forme ( napr. uznesenie NS SR zo dňa 15.04.2015, sp.zn. , uznesenie NS SR zo dňa 08.02.2012, sp.zn. ). Na základe vyššie uvedeného má za to, že dôvody a zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia existujú, pričom súd pri vydávaní napadnutého uznesenia dospel na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalovaný 1/ je správcom a prenajímateľom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XXXX/X na Ul. E. v X. H. nad Y., vo vlastníctve žalovaného X/. Byty v bytovom dome E. XXXX/X v X. H. nad Y. žalobca 2/ obstaral výstavbou s použitím verejných prostriedkov - dotácie na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania podľa o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov a majú charakter sociálneho bývania v zmysle a nasl. tohto zákona. Spoločnými nájomcami bytu č. XX boli od 1.4.2016 žalobca a družka H. H.. Podľa ustanovenia Z.z, v znení neskorších predpisov na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia , pričom nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti a) začiatok nájmu, b ) dobu nájmu, c) výšku mesačného nájomného, d) podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, e) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu, f) opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu, g) podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu, h) skončenie nájmu, i) spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej zábezpeke podľa odseku 7, j) zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu. Podľa ustanovenia a v znení neskorších predpisov v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. Pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy sa môže uzavrieť nájomná zmluva aj s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu a) nie je vyšší ako triapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa tohto zákona a b) nie je vyšší ako štyriapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa tohto zákona. Nakoľko zákonná úprava (okrem ďalších náležitostí) vyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy a žalobca svojím podpisom neprejavil vôľu uzavrieť novú nájomnú zmluvu so žalovaným 1/, hoci bol ako zmluvná strana na novej nájomnej zmluve uvedený, k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

1/ nedošlo. Na základe uvedeného považujú dôvody žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za irelevantné a stotožňujú sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považujú v celom rozsahu za správne. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru (aj keď z iných dôvodov než súd prvej inštancie), že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebola žalobcom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov, krokov žalovaných, z ktorých by vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie. V danom prípade teda nebol preukázaný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda žalobca neosvedčil, že žalovaní konajú tak, že nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nie je podľa odvolacieho súdu možné vyvodiť ani s poukazom na konštatovanie žalobcu, že podľa nájomnej zmluvy má žalovaný 1/ právo aj bez prítomnosti žalobcu nájomný byt vypratať a vymeniť zámok na vstupných dverách. Žalobca síce opakovane uvádza, ako mu bezprostredne hrozí ujma, avšak žiadne takéto tvrdené skutočnosti žalobca nepreukázal a ani len neosvedčil. Teda v predmetnej veci vzhľadom na skutkový a právny stav mal odvolací súd za to, že nie sú naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nemal odvolací súd za preukázané.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).