Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-2-2017.pdf
PDF · 152.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. J. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (predtým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ Západoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, o správnej žalobe zo dňa 30. 12. 2016 proti rozhodnutiu č. 25825/2016/ B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 25825/2016/B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2 - 2016/030744-015 zo dňa 20. 09. 2016 a vec v r a c i a Okresnému úradu Nitra na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Okresný úrad Nitra) bol dňa 04. 07. 2016 doručený návrh na kolaudáciu stavby a vydanie kolaudačného rozhodnutia stavebníka - Západoslovenská distribučná, a. s., s názvom stavby: „Príprava strategického parku Nitra - objekt: SO 601 VN káblové vedenia externej infraštruktúry“, miesto stavby katastrálne územie A., P. B. s tým, že na stavbu vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 15. 02. 2016 stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2016/004823-009.
2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 08. 07. 2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území A., P. a B., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na 10. 08. 2016 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou.
3. Súčasťou spisu je i protokol z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 10. augusta 2016 na mieste stavby.
4. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podanom stavebníkom Západoslovenská distribučná, a. s. vydal vo forme verejnej vyhlášky kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-007 dňa 16. 08. 2016 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 25825/2016/B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016), ktorým povolil užívanie stavby: „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 601 VN káblové vedenia externej infraštruktúry", ktorej účelom je inžinierska stavba za účelom rozvodu elektriny.
Stavebný úrad určil podmienky na užívanie stavby, uviedol podmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a v rozhodnutí skonštatoval, že v konaní neboli vznesení námietky, a preto nebolo potrebné o nich rozhodovať.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli stavebného úradu dňa 18. 08. 2016 a zvesené dňa 02. 09. 2016.
5. Proti kolaudačnému rozhodnutia podal žalobca odvolanie zo dňa 14. 09. 2016, v ktorom okrem iného poukázal na to, že je účastníkom konania i z dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, kde sú zahrnuté i jeho pozemky v katastrálnom území Y. v E., ktoré i špecifikoval parcelnými číslami. Okrem toho bol donedávna vlastníkom pozemku v k. ú. P. na LV č. XXXX, kde bol vyvlastnený a podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení. Mal za to, že stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania, spadá pod strategický park určený osvedčením Ministerstva hospodárstva SR. Dal do pozornosti, že ako vlastník susediaceho pozemku od 21. 12. 2015 podával námietky, odvolania týkajúce sa prípravy strategického parku a bol nútený podávať žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. Tiež inicioval žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO a to Automotive Nitre Project, kde okresný úrad rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie. Mal za to, že výstavba v rámci priemyselného parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny nebol v rámci Mesta Nitra schválený. V neposlednom rade namietal, že stavebnému konaniu, a teda ja kolaudačného konaniu, musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
6. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-015 dňa 20. 09. 2016 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2016 spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 03. 11. 2016), ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného Západoslovenskou distribučnou, a. s. a ktorá je vedená na stavebnom úrade pod č. OU-NR- OVBP2-2016/030744. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý označuje účastníkov kolaudačného konania. Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Mal ten názor, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú žiadnym spôsobom stavbou dotknuté, a preto nie sú jeho vlastnícke práva predmetnou stavbou dotknuté.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 04. 2016, o ktorom žalovaný (v tom čase Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 25825/2016/B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-015 zo dňa 20. 09. 2016.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 25825/2016/B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016 citoval ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 78 ods. 1, § 140 a § 140c zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný úrad na základe dokladov priložených k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zistil, že pozemky vo vlastníctve odvolateľa - žalobcu nie sú žiadnym spôsobom predmetnou stavbou dotknuté, a preto nie je žiadnym spôsobom dotknuté ani jeho vlastnícke právo. Postavenie žalobcu tiež nevyplýva z ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, lebo ako neukončenému kolaudačnému konaniu, tak aj právoplatným stavebným povolením ukončenému stavebnému konaniu vo veci stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 601 VN káblové vedenia externej infraštruktúry“ v katastrálnom území A., P. a B. v okrese E., nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z.
9. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi kolaudačného konania stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žalobca uvedené podmienky nespĺňa.
10. Procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym konaním, kde účastníkom konania je len osoba domáhajúca sa účastníctva v konaní, a preto správny orgán prvého stupňa nemá zo zákona povinnosť oboznamovať ostatných účastníkov meritórneho konania s týmto procesným konaním a následne aj s procesným rozhodnutím. Žalovaný uviedol, že nie je možné akceptovať námietky žalobcu a k námietkam, ktoré súvisia s meritórnym rozhodnutím sa žalovaný nevyjadruje. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a procesu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, žalovaný nezistil nesúlad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s právnymi predpismi, a preto rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. Podanou žalobou zo dňa 30. 12. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, t.j. v tom čase Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 25825/2016/ B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016 tvrdiac, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z predmetného kolaudačného konania nebolo v súlade so zákonom a bola mu odňatá možnosť vystupovať ako jeho účastník.
12. V ďalšej časti žaloby uviedol, že je účastníkom konania, okrem iného, aj z dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ktoré sú zahrnuté aj jeho pozemky, a to priamo v E., katastrálne územie Y. o výmere 149.886 m2, t. č. začlenené do strategického parku. Pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom území P., evidovaný na LV č. XXXX, bol jeho vlastníkom, ale bol vyvlastnený a podal voči rozhodnutiu o vyvlastnení správnu žalobcu. Uviedol, že stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania, spadá pod strategický park, ktorý je určený osvedčením Ministerstva hospodárstva SR, a od začiatku celého procesu vydania predmetného osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR namietal nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov do strategického parku katastrálne územie Y.. Namietal tiež, že stavebnému konaniu, a teda aj kolaudačného konaniu, musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak takýto proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 197/2010-52 zo dňa 13. januára 2011, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. júna 2013.
13. Namietal stručné odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal a neposkytol žiadnu odpoveď na ním namietané skutočnosti.
IV. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 04. 2017 k podanej žalobe uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a nebol účastníkom konania podľa § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože stavebné konanie sa nedotkne jeho práv a pávom chránených záujmov. Predmetom kolaudačného konania je povolenie na užívanie káblového vedenia, nie výstavba strategického parku ako celku. S poukazom na ust. § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku nie je možné preskúmavať rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, pričom podľa názoru žalovaného ide o rozhodnutie, ktoré má procesnú povahu a žalobca ani len nenaznačuje, ktoré jeho subjektívne právo môže byť ohrozené. Žalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom sa realizovala stavba káblového vedenia. Nie je teda účastníkom konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona.
Nie je možné aplikovať ust. § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžp/7/2011. Povolenie na užívanie káblového vedenia žiadnym spôsobom neovplyvní práva a právom chránené záujmy žalobcu.
15. V kolaudačnom konaní podľa § 81 stavebného zákona stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby, alebo jej užívanie, nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma súlad stavby s predchádzajúcimi rozhodnutiami, hlavne so stavebným povolením a územným rozhodnutím. Neskúma však ich zákonnosť, ani postup správnych orgánov v predchádzajúcich konaniach. Predmetom kolaudačného konania nie je ani posudzovanie postupu Ministerstva hospodárstva SR pri vydávaní osvedčenia, ani zákonnosť osvedčenia. Stavba káblového vedenia je v súlade so stavebným povolením zo dňa 15. 02. 2016.
Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b/ v súčinnosti s § 7 písm. e/ SSP a konanie zastavil, alebo aby žalobu ako bezdôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
16. Správny súd uznesením č. k. 11S/2/2017-71 zo dňa 31. 10. 2017 pribral do konania účastníka administratívneho konania Západoslovenskú distribučnú, a. s. a ďalším uznesením č.k. 11S/2/2017 - 87 zo dňa 11. 04. 20189 pribral do konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako účastníka administratívneho konania.
17. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. sa podaním zo dňa 04. 10. 2018 vyjadrila k žalobe a uviedla, že žalobca nepreukázal svoje postavenie účastníka konania a preto nespĺňa ani jeden z predpokladov uvedených v ust. § 78 stavebného zákona. Zároveň predmetnou stavbou nemôžu by dotknuté vlastnícke, ani iné práva žalobcu, čím nenapĺňa podmienky na to, aby bol účastníkom konania podľa ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, preto ani neprichádza do úvahy porušenie ust. čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru.
18. V súvislosti s námietkou neposúdenia strategického parku ako celku uviedla, že strategický park nadväzuje na už posúdený Priemyselný park Nitra - Sever a okrem toho boli posúdené viaceré činnosti v zisťovacom konaní.
Správne orgány v predmetnej veci postupovali správne, keď žalobcu vylúčili z kolaudačného konania, nakoľko nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania, pričom ich rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
19. Ďalším uznesením č. k. 11S/2/2017-177 zo dňa 27. 02. 2019 súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní (na jej návrh) .
20. Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietky zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členom senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej a JUDr. Kováčovej a to v konaniach 11S/22/2018 (počas pojednávania v tejto veci dňa 25. 09. 2019 predložil námietky zaujatosti i v ďalších konaniach), 11S/24/2018, 11S/2/2017 a 11S/124/2017. Napriek tomu súd vo veci konal, pretože dňa 09. 10. 2019 (pred pojednávaním v tejto veci) bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018. Súd takto postupoval z dôvodu, že vznesené námietky zaujatosti boli podané jedným totožným podaním, teda dôvody pre vylúčenie sudkýň sú totožné vo všetkých konaniach, v ktorých boli námietky podané. Dôvody vylúčenia sudkýň. - členiek senátu 11S na Krajskom súde v Nitre, sú totožné vo veci 11S/22/2018 (kde už Najvyšší súd SR rozhodol) a vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/2/2017 (v tejto veci), a preto v súlade s ust. § 91 ods. 2, 3 SSP mal súd za to, že ide o totožnú, opakovanú námietku zaujatosti voči senátu 11S, o ktorej už Najvyšší súd SR rozhodol. Okrem toho má za to, že dôvody uvedené v podaní - vznesení námietky zaujatosti sa týkajú procesného postupu súdu. Z dôvodu hospodárnosti konania tak súd konal v tejto veci i napriek vznesenej námietke zaujatosti, nakoľko Najvyšší súd SR sa dôvodmi námietok zaoberal a nezistil dôvod na vylúčenie sudkýň, ktoré tvoria senát 11S na tunajšom súde, teda i senát, ktorý rozhodoval v tejto veci.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 30. 12. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 03. 11. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 09. 2016 o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 09. 2016 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
22. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase kolaudačného konania, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 26 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 52 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.
Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 56 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
24. Podľa § 7 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že po podaní žaloby došlo v priebehu súdneho konania dňom 01. 01. 2017 (na základe zákona č. 378/2016 Z. z. zo dňa 06. 12. 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) k zmene v označení žalovaného z pôvodného označenia: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na nové označenie: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd v tomto smere vykonal zmenu v označení žalovaného a pod označením žalovaný treba do 31. 12. 2016 rozumieť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a od 01. 01. 2017 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
26. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. podala dňa 04. 07. 2016 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 601 VN káblové vedenia externej infraštruktúry“. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vydal formou verejnej vyhlášky kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-007 dňa 16. 08. 2016, proti ktorému podal žalobca odvolanie.
27. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky) ako príslušný stavebný úrad po podaní odvolania zo strany žalobcu postupoval tak, že vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-015 dňa 20. 09. 2016, ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z kolaudačného konania vo veci návrhu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. o vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 601
VN káblové vedenia externej infraštruktúry“ na parcelách v katastrálnom území A., P. a B.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 10. 2016, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 25825/2016/B625-SV/67862/Pek zo dňa 03. 11. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/030744-015 zo dňa 20. 09. 2016, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2016, čo znamená, že žalobca bol týmto dňom právoplatne vylúčený z kolaudačného konania.
28. Nemožno ale opomenúť, že žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 16. 08. 2016 odvolanie zo dňa 14. 09. 2016 (teda ešte v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka kolaudačného konania), o ktorom v čase podania žaloby žalobcu zo dňa 30. 12. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03. 11. 2016 (vylúčenie z kolaudačného konania) na správny súd a ani v čase rozhodovania súdu o tejto žalobe nerozhodol správny orgán prvého stupňa v rámci autoremedúry a nerozhodol ani žalovaný ako odvolací správny orgán.
29. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadne podanie žalovaného, ktorým by reagoval na podané odvolanie žalobcu zo dňa 14. 09. 2016 proti rozhodnutiu zo dňa 16 08. 2016 (kolaudačné rozhodnutie) a týmto odvolaním sa ani nezaoberal, čo vyplýva z administratívneho spisu žalovaného.
30. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa ust. § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. 01. 2013, v zmysle ktorého súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009). Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu „konečného rozhodnutia", ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha.
31. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva a správny súd je toho názoru, že kolaudačné konanie začaté na návrh stavebníka zo dňa 30. 06. 2016, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený žalobou napadnutým rozhodnutím, nemôže byť právoplatne skončené. K takémuto názoru dospel súd na základe zistenia, že žalobca podal proti kolaudačného rozhodnutiu zo dňa 16. 08. 2016 odvolanie (v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka stavebného konania) a podaním tohto odvolania sa začalo odvolacie konanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom ukončené, pretože o podanom odvolaní nebolo vôbec rozhodnuté.
32. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie, ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom
odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.
33. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval, teda nedodržal zákonom stanovený postup, keď o podanom odvolaní nerozhodol sám a ani odvolanie nepredložil na rozhodnutie o ňom odvolaciemu orgánu. Z predmetného administratívneho spisu je zrejmé, že o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 14. 09. 2016 proti kolaudačného rozhodnutiu zo dňa 16. 08. 2016 nebolo rozhodnuté ku dňu podania žaloby v tejto predmetnej veci (čo žalobca v žalobe namietal), ale nie je rozhodnuté ani ku dňu rozhodovania súdu o podanej žalobe. S poukazom na tieto zistenia je správny súd toho názoru, že kolaudačné konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený dňom 08. 11. 2016 (kedy podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho vylúčení z konania), nemôže byť právoplatne skončené (i keď je na kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 16. 08. 2016 vyznačená právoplatnosť dňom 08. 11. 2016) práve z dôvodu, že o odvolaní žalobcu zo dňa 14. 09. 2016 proti kolaudačnému rozhodnutiu nebolo vôbec, resp. žiadnym spôsobom rozhodnuté. Správny súd je toho názoru, že procesný postup, ktorý v predmetnej veci zvolil správny orgán prvého stupňa nemá oporu v zákone. Tento postup spočíva v tom, že potom, ako žalobca (považovaný za účastníka kolaudačného konania) podal odvolanie zo dňa 14. 09. 2016 proti meritórnemu rozhodnutiu - kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 16. 08. 2016, bol rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2016 vylúčený z kolaudačného konania, pričom o ním podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Dôsledkom tohto procesného postupu je skutočnosť, že kolaudačné konanie vedené na základe návrhu stavebníka zo dňa 30. 06. 2016 nie je právoplatne skončené, napriek tomu, že na kolaudačnom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť.
34. Z vyššie uvedených dôvodov je potom splnená podmienka preskúmania procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania, a to, že správne (kolaudačné) konanie v čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 11. 2016 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 09. 2016 o vylúčení žalobcu ako účastníka správneho konania) trvá, teda nebolo právoplatne skončené. V opačnom prípade, teda pokiaľ by kolaudačné konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený, bolo právoplatne skončené v dôsledku skončenia začatého procesného postupu, nebolo by možné vykonať súdny prieskum procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania a podanú žalobu by súd musel odmietnuť, resp. konanie o správnej žalobe zastaviť. O takúto situáciu sa ale nejedná, nakoľko kolaudačné konanie nie je právoplatne skončené (nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu) a teda rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 11. 2016 je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
35. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že je nedôvodná námietka žalovaného vznesená v jeho vyjadrení zo dňa 25. 04. 2017 spočívajúca v tom, že kolaudačné konanie je právoplatne skončené a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov súd na túto námietku žalovaného nemohol prihliadnuť a v rozsahu podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal.
36. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
37. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
38. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
39. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
40. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
41. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".
42. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so žalobcom v začatom kolaudačnom konaní ako s jeho účastníkom, čoho dôkazom je skutočnosť, že v kolaudačnom rozhodnutí sám správny orgán, okrem iného uvádza, že sa rozhodnutie doručí verejnou vyhláškou - účastníkom konania - stavebníkovi, X. T. a vlastníkom vyššie uvedených dotknutých pozemkov. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31. 05. 2017).
43. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona.
44. Stavebný úrad rozhodol o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania, pričom tak urobil až potom, ako žalobca podal odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu.
V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 20. 09. 2016 o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania správny orgán prvého stupňa uviedol, že pozemky vo vlastníctve odvolateľa nie sú žiadnym spôsobom predmetnou stavbou dotknuté, a preto nie sú žiadnym spôsobom dotknuté ani jeho vlastnícke práva. Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení z konania, rovnako skonštatoval, že žalobca nie je stavebníkom stavby ani je vlastníkom a ani vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená. Žalovaný okrem toho v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že predmetnému neukončenému kolaudačnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie podľa osobitného predpisu a preto nie je možné akceptovať námietky odvolateľa, ktorými sa domáha postavenia účastníka konania v neukončenom kolaudačnom konaní vo veci predmetnej stavby.
45. Zisťovanie okruhu účastníkov konania a následné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení účastníka z konania po vydaní rozhodnutia vo veci samej, resp. vylúčenie účastníka konania (ktorý bol v čase rozhodovania považovaný za účastníka konania) potom, ako podal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, nemá oporu v platnej právnej úprave. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 56 a § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že o podanom odvolaní žalobcu proti kolaudačnému rozhodnutiu nie je ani doteraz rozhodnuté, čo znamená, že nie je ukončené odvolacie konanie v rámci kolaudačného konania. Súd nespochybňuje povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený, ale je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nemôže postupovať tak, ako v predmetnej veci, teda že žalobcu vylúčil z konania až po vydaní meritórneho rozhodnutia a potom, ako žalobca podal proti meritórnemu rozhodnutiu odvolanie, pričom žalovaný tvrdí, že o podanom odvolaní žalobcu už nie je potrebné ani rozhodovať. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa (tým, že žalobcu vylúčil z konania po vydaní kolaudačného rozhodnutia a potom, ako žalobca podal odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu) neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie žalobcu o vylúčení z konania, napriek tomu, že takéto rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.
46. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 11. 2016, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 09. 2016 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
47. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 14. 09. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 08. 2016, pričom bude postupovať vo vyššie naznačenom smere. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Bude teda potrebné pokračovať v odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobcu zo dňa 14. 09. 2016 proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 16. 08. 2016. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.
48. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je
účastníkom kolaudačného konania podľa ust. 78 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny odkaz na ust. § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania kolaudačného rozhodnutie zo dňa 16. 08. 2016, resp. v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka konania podľa ust. § 78 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní zo dňa 14. 09. 2016 proti kolaudačnému rozhodnutiu.
50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
51. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania, t. j. Západoslovenskej distribučnej, a. s. a spoločnosti MH Invest, s.r.o. a osobe zúčastnenej na konaní neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 03. 09. 2018 zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom) a výzvu zo dňa 27. 03. 2019 zaslanú právnemu zástupcovi osoby zúčastnenej na konaní, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania a osoba zúčastnená na konaní neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca pribratého účastníka konania (MH Invest, s.r.o.) podal písomné vyjadrenie zo dňa 04. 10. 2018 k podanej žalobe, ale v predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.
52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.