Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-69-2023.pdf
PDF · 133.48 KB
Case nature
Subarea
1Cob/69/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: SBK INVEST, a.s., Nobelova 9, 831 02 Bratislava, IČO: 35 764 066, zastúpenému advokátom JUDr. Jankou Hazlingerovou, Nobelova 9, 831 02 Bratislava o zaplatenie úrokov z omeškania a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/31/2011-374 zo dňa 13.3.2023 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/31/2011-374 zo dňa 13.3.2023 o d m i e t a .
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/31/2011-374 zo dňa 13.3.2023 vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 26.560,96 eura od 16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 929,43 eura od 16.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 958,49 eura od 16.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.6.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 958,49 eura od 16.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.10.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 958,49 eura od 16.11.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 958,49 eura od 16.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 958,49 eura od 16.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 914,19 eura od 16.4.2012 do zaplatenia a zo sumy 914,19 eura od 16.4.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III. vo zvyšku konanie zastavil.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.9.2010 žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 53.462,48 eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie dňa 12.6.2017 vydal rozsudok č. k. 35Cb/31/2011-285, ktorým prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49.200,- eur, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna
zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podali žalobca aj žalovaný odvolania a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.9.2022 č. k. 1Cob/86/2020-343 napadnutý rozsudok v napadnutej zaväzujúcej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49.200,- eur potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti nároku na úrok z omeškania zo sumy 49.200,- eur a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v dôsledku čoho predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu ostala otázka priznania zákonných úrokov, ktorých sa žalobca domáhal. Za účelom ďalšieho konania vo veci súd prvej inštancie nariadil na deň 13.3.2023 pojednávanie.
3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 137 písm. a), § 274, § 275, § 178 ods. 1, ods. 2, § 183 ods. 1, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ďalej uviedol, že na pojednávanie konané dňa 13.3.2023 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, čo malo za dôsledok vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného s tým, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: predmetom konania musí byť žaloba podľa § 137 písm. a) CSP (žaloba o splnenie povinnosti); procesná iniciatíva žalobcu, ktorý musí vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní sám navrhnúť; žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; absencia riadneho ospravedlnenia žalovaného zdôvodňujúceho jeho neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Splnenie prvej podmienky je podľa súdu prvej inštancie nepochybne dané, keďže predmetom žaloby bol návrh na splnenie peňažnej povinnosti vzniknutej z titulu bezdôvodného obohatenia. Po otvorení pojednávania a zistení neprítomnosti na strane žalovaného (vrátane právneho zástupcu) navrhol žalobca vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, čím je dané splnenie druhej podmienky. Súd prvej inštancie rovnako konštatoval aj splnenie tretej podmienky týkajúcej sa riadneho a včasného predvolania na pojednávanie, čo je preukázané predvolaním (č.l. 366), ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 12.2.2023 pri zachovaní päťdňovej lehoty na prípravu. Zároveň je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že doručené predvolanie obsahovalo poučenie o možnosti rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Súd prvej inštancie tiež ustálil splnenie poslednej štvrtej podmienky (absencie riadneho ospravedlnenia žalovaného), ktoré je dané na základe toho, že právny zástupca žalovaného doručil listinne prostredníctvom poštového podniku (čo je v rozpore s povinnosťou advokáta komunikovať so súdom výhradne elektronickou formou) podanie, ktorého obsahom bola žiadosť žalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2023 a žiadosť o stanovenie nového termínu, čo bolo odôvodnené tým, že štatutárny zástupca žalovaného pani A. bude v termíne nariadeného pojednávania hospitalizovaná a druhý štatutárny zástupca pani B. bude na pracovnej ceste. Podanie neobsahovalo žiadne prílohy a z uvedenej formulácie žiadosti je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že právny zástupca ospravedlňuje neúčasť žalovaného (štatutárov), a nie seba ako právneho zástupcu splnomocneného na celé konanie, keďže žiaden z uvedených dôvodov nemožnosti účasti na pojednávaní nemožno vztiahnuť na osobu právneho zástupcu. Právny zástupca zároveň nesplnil svoju povinnosť podľa § 183 ods. 4 CSP, keď neuviedol telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Napriek nesplneniu tejto povinnosti súd prvej inštancie iniciatívne v súdnom spise (č.l. 253) dohľadal elektronickú adresu (mail) právneho zástupcu žalovaného, na ktorú mu doručil upovedomenie o neodročení nariadeného pojednávania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že upovedomenie bolo odoslané na elektronickú adresu v súlade s § 105 ods. 2 CSP dňa 27.2.2023 (zákonnou fikciou doručené dňa 2.3.2023), pričom právny zástupca žalovaného v priebehu konania neuviedol žiadnu inú elektronickú adresu. Odoslaná správa je v mailovej schránke sudcu evidovaná ako riadne doručená, jednalo sa teda o funkčnú elektronickú adresu. V samotnom upovedomení súd prvej inštancie uviedol, že nevyhovuje žiadosti o odročenie pojednávania, nakoľko mal za to, že účasť žalovaných na pojednávaní nie je nutná (procesná strana je riadne zastúpená advokátom) a dôvody uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania nie sú preukázané, teda pojednávanie odročené nebude. K nepreukázaniu dôvodov na odročenie pojednávania súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je aj potrebné preukázať ich dôvodnosť (napr. strana musí preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu – uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/167/2010). Právny zástupca vo svojom podaní nijakým spôsobom nepreukázal reálnu existenciu ním tvrdených skutočností na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania. Avšak aj preukázanie týchto skutočností by nič nezmenilo na tom, že pri existencii riadneho zastúpenia
advokátom by účasť žalovaného nebola absolútne potrebná, a teda by nebol daný dôvod na odročenie pojednávania, keďže po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo pre rozhodnutie prejednávaného sporu potrebné iba nové právne posúdenie veci (nebolo potrebné opätovne vypočuť žalovaného), v rámci čoho je na zastupovanie na pojednávaní plne kvalifikovaný advokát, ktorý nepotrebuje pre riadne plnenie si svojich povinností prítomnosť strany konania (klienta). Súd prvej inštancie opätovne podotkol, že právny zástupca nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu na strane jeho osoby, a teda je nevyhnutné konštatovať splnenie aj štvrtej podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že pri vyššie opísanom skutkovom a právnom stave nemal možnosť, ale povinnosť vydať rozsudok pre zmeškanie, v súvislosti s čím poukázal na nález ÚS SR pod č. k. IV. ÚS 88/2020-108.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
5. Vo vzťahu k výroku III., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku konanie zastavil, je v odôvodnení napadnutého rozsudku odkaz na § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP s tým, že žalobca si v rámci odvolacieho konania uplatňoval (a žiadal zmeniť) v podanom odvolaní (č.l. 288) úrok z omeškania už len zo súdom prvej inštancie priznanej istiny vo výške 49.200,- eur a predmetnú časť odvolania súd prvej inštancie vyhodnotil podľa § 145 ods. 2 CSP ako čiastočné späťvzatie žaloby, pričom žalobca túto skutočnosť sám potvrdil na pojednávaní konanom dňa 13.3.2023. Podanie žalobcu (odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie) bolo riadne doručené žalovanému, ktorý žiadnym spôsobom nenamietal takto čiastočne upravený (ponížený) žalobný návrh, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doručovať žalovanému osobitnú výzvu na vyjadrenie sa, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, keď ustanovenie § 146 ods. 1 CSP naviac normuje, že na nezastavenie konania je potrebný nesúhlas žalovaného len z vážnych dôvodov a v prejednávanom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno racionálne uvažovať o prítomnosti dôležitých dôvodov na čiastočné nezastavenie konania na strane žalovaného vzhľadom k tomu, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo na prospech žalovaného, keď žalobca znížil výšku pôvodne uplatňovaného nároku na priznanie úrokov z omeškania z vyššej istiny, čo odôvodňuje rozhodnutie vo výroku III.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že žalovaný riadne a včas svoju neprítomnosť ospravedlnil a zároveň požiadal o stanovenie nového termínu pojednávania, pričom vo svojej žiadosti, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 23.2.2023, výslovne uviedol, že žalovaný nesúhlasí, aby súd vo veci konal a rozhodol bez účasti žalovaného. Ospravedlnenie žalovaného, jeho žiadosť o odročenie termínu pojednávania súd prvej inštancie nerešpektoval, vo veci konal a rozhodol, pričom predtým ani žalovanému a ani právnemu zástupcovi neoznámil, že žiadosti nemieni vyhovieť a bude vo veci konať aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie bol povinný žalovanému alebo jeho právnemu zástupcovi oznámiť, že chce vo veci konať aj bez účasti žalovaného, a to napriek žiadosti žalovaného o stanovenie nového termínu pojednávania a riadneho ospravedlnenia jeho neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2023. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal k dispozícii elektronickú adresu právneho zástupcu žalovaného, pretože na túto adresu zaslal predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 13.3.2023 a na túto adresu poslal aj napadnutý rozsudok, čo podľa žalovaného znamená, že súd prvej inštancie mal na túto známu elektronickú adresu poslať aj oznámenie o tom, že bude napriek ospravedlneniu a žiadosti žalovaného vo veci konať dňa 13.3.2023. Toto však súd prvej inštancie neurobil a tým znemožnil účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 13.3.2023, ktorý sa riadil pokynmi a žiadosťou žalovaného, ktorý vo svojej žiadosti, ktorú súd prvej inštancie dostal dňa 23.2.2023, výslovne uviedol, že nesúhlasí, aby súd konal vo veci bez účasti žalovaného. Táto žiadosť a stanovisko žalovaného bola pre jeho právneho zástupcu záväzná a určujúca. Ak by bol súd prvej inštancie na známu elektronickú adresu právneho zástupcu žalovaného oznámil, že nechce žiadosti žalovaného vyhovieť a že bude vo veci dňa 13.3.2023 konať aj bez účasti žalovaného, určite by sa bol právny zástupca žalovaného pojednávania dňa 13.3.2023 zúčastnil. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neoznámil ani žalovanému a ani jeho právnemu zástupcovi, že bude vo veci dňa 13.3.2023 konať, hoci mal na toto oznámenie dostatok času a mal aj známu elektronickú adresu právneho zástupcu žalovaného, iba súd prvej inštancie zavinil
a spôsobil, že na pojednávaní dňa 13.3.2023 nebol ani právny zástupca žalovaného. Podľa názoru žalovaného preto súd prvej inštancie nemal zákonné právo vyhovieť žiadosti žalujúceho a vydať vo veci rozsudok pre zmeškanie. V danej veci neboli splnené zákonné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia vydaného pre zmeškanie, pretože neúčasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní spôsobil súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom, týmto konaním súd prvej inštancie vedome a závažným spôsobom poškodil žalovaného na jeho právach ako účastníka konania a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolaní tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal potrebné dokazovanie a preto nesprávne rozhodol o výške úrokov a aj dlžných sumách, z ktorých má byť platený úrok z omeškania. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, pretože žalujúcemu nevzniklo právo na náhradu trov konania a už vôbec nie vo výške 100%, pretože žalujúca strana nebola v spore úspešná v celom uplatnenom a vymáhanom nároku.
7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 24.4.2023, v ktorom poukázal na ustanovenia § 356 a § 386 CSP s tým, že navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol. Ďalej uviedol, že na pojednávanie konané dňa 13.3.2023 sa nedostavili žalovaný ani právny zástupca žalovaného, čo malo za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, pričom podľa žalobcu boli kumulatívne splnené podmienky pre jeho vydanie. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť žalovaného a nie seba ako právneho zástupcu splnomocneného na celé konanie. Ďalej žalobca poukázal na § 183 ods. 1, ods. 4 CSP s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého právny zástupca žalovaného nesplnil svoju povinnosť podľa § 183 ods. 4 CSP. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je aj potrebné preukázať ich dôvodnosť. Právny zástupca žalovaného vo svojom podaní nijakým spôsobom nepreukázal reálnu existenciu ním tvrdených skutočností na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania. Rovnako má žalobca za to, že aj v prípade preukázania dôvodov na odročenie pojednávania by pri existencii riadneho zastúpenia advokátom účasť žalovaného nebola absolútne potrebná, a teda nebol by daný dôvod na odročenie pojednávania. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo potrebné iba nové právne posúdenie veci (nebol potrebný opätovný výsluch žalovaného). V časti týkajúcej sa náhrady trov konania má žalobca za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V prípade, ak odvolací súd neodmietne odvolanie žalovaného v súlade s § 286 písm. c) CSP, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu prvej inštancie svoju odvolaciu repliku zo dňa 2.5.2023, ktorá je obsahovo doslovne totožná s odvolaním, a teda v zásade nereflektuje na jednotlivé konkrétne skutočnosti uvádzané žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu.
9. Žalobca v odvolacej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 16.5.2023 uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti a zároveň k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku v rozsahu jeho výroku II. o nároku na náhradu trov konania a o potrebe vrátenia veci v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Z výrokovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že jeho obsahom boli tri výroky, medzi ktorými je potrebné rozlišovať s tým, že pod dikciu ustanovenia § 274 CSP upravujúceho procesné podmienky pre vyhovenie žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného spadá výlučne výrok I., ktorým súd prvej inštancie postupom podľa § 274 CSP rozhodol o žalobnom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania po čiastočnom späťvzatí žaloby, keď žalobca sa v ďalšom konaní domáhal zaplatenia úrokov z omeškania len zo súdom medzičasom už právoplatne priznanej časti istiny. Výrok III. o zastavení konania vo zvyšku reflektoval práve na toto čiastočné späťvzatie žaloby a bol súčasťou konečného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s § 145 ods. 2 veta druhá CSP a vo výroku II. je obsiahnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania,
pričom procesné pravidlá týkajúce sa osobitne späťvzatia žaloby a náhrady trov konania nie sú súčasťou zákonom stanovených kumulatívnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru o nutnosti samostatného posudzovania jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho prieskumu, pričom vo vzťahu k rozsahu odvolacieho prieskumu odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že smeruje len proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku, keďže v ňom nie sú uvádzané žiadne námietky týkajúce sa výroku III. o zastavení konania vo zvyšku, pričom navyše rozhodnutie súdu prvej inštancie obsiahnuté vo výroku III. napadnutého rozsudku je vo svojej podstate rozhodnutím vydaným v prospech žalovaného.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
14. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
16. Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky zákonom normované podmienky. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky predpokladané zákonom.
17. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
18. Podľa čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
19. Podľa čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
20. Podľa čl. 11 ods. 2 Základných princípov CSP pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
21. Podľa čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
22. Podľa čl. 13 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.
23. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
25. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
26. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
27. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
28. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
29. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
30. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
31. Podľa § 195 ods. 2 CSP ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný udelil advokátke JUDr. Janke Hazlingerovej splnomocnenie na zastupovanie pre celé dané konanie, v dôsledku čoho je v súlade s ustanoveniami § 92 ods. 1, ods. 2 CSP nutné konštatovať, že právny zástupca žalovaného bol v danom prípade oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 13.3.2023 o 12.30 hod. (č.l. 366 súdneho spisu) bolo právnemu zástupcovi žalovaného dňa 12.2.2023 úspešne doručené do jeho elektronickej dátovej schránky, a to spolu s poučením podľa § 274 CSP (doručenka na č.l. 368 súdneho spisu). Zo súdneho spisu je tiež zrejmé, že na pojednávanie nariadené na deň 13.3.2023 nebol predvolaný žalovaný, ale len jeho právny zástupca, čo je plne v súlade s dikciou ustanovenia čl. 13 ods. 1 Základných princípov CSP a ustanovenia § 178 ods. 1 CSP, keďže súčasťou spisu nie je žiadny návrh na výsluch žalovaného ako strany sporu v štádiu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudkom zo dňa 29.9.2022 pod č. k. 1Cob/86/2020-343, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2022, kedy predmetom sporu zostal už len žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z právoplatne priznanej časti istiny, t.j. zo sumy 49.200,- eur. Zároveň je nutné konštatovať, že v spise sa ani nenachádza žiadne podanie žalovanej strany, z ktorého by vyplývala procesná obrana vyvolávajúca potrebu výsluchu žalovaného ako strany sporu vo vzťahu k otázke uplatňovaného úroku z omeškania. Na č.l. 370 súdneho spisu sa nachádza nedatované podanie právneho zástupcu žalovaného nadpísané ako „Žiadosť žalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2023 a žiadosť o stanovenie nového termínu pojednávania“, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 23.2.2023 a ktorého obsahom je ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní dňa 13.3.2023 z toho dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného pani C. A. bude od 7.3.2023 hospitalizovaná v Nemocnici u Sv. Michala v Bratislave, kde sa podrobí plánovanému chirurgickému zákroku, ktorého následná liečba potrvá minimálne jeden mesiac a štatutárny zástupca žalovaného pani D. B. bude od 1.3. do 15.3. služobne v zahraničí, pričom táto pracovná cesta je dlhodobo plánovaná a dohodnutá, jej termín nie je možné zmeniť s tým, že z týchto dôvodov sa štatutárni zástupcovia žalovaného nemôžu zúčastniť na pojednávaní dňa 7.3.2023 (zrejme ide len o chybu v písaní – poznámka odvolacieho súdu), nesúhlasia s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez ich účasti a z týchto dôvodov preto žiadajú o stanovenie nového termínu pojednávania a ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 13.3.2023. Vychádzajúc z obsahu predmetného podania právneho zástupcu žalovaného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že toto podanie okrem toho, že jeho súčasťou neboli žiadne doklady preukazujúce pravdivosť tvrdení o dôvodoch ospravedlnenia štatutárnych zástupcov
žalovaného, neobsahuje ani žiadne ospravedlnenie a ani uvedenie akýchkoľvek dôvodov neúčasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 13.3.2023. Zároveň je nutné konštatovať, že predmetné podanie, napriek tomu že bolo urobené kvalifikovaným právnym zástupcom, v rozpore s § 183 ods. 4 veta druhá CSP neobsahuje uvedenie telefónneho čísla alebo elektronickej adresy, na ktorú možno upovedomiť stranu sporu o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 183 ods. 4 veta druhá CSP nie je povinnosťou bezobsažnou, ale jej účelom je práve naplnenie potreby rýchlej komunikácie konajúceho súdu s dotknutou stranou sporu v súvislosti s prípravou pojednávania, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie o návrhu žalovaného na odročenie pojednávania napriek nesplneniu tejto povinnosti zo strany žalovaného zaslal na elektronickú e-mailovú adresu právneho zástupcu žalovaného zistiteľnú zo spisu. V tomto smere je teda bez akejkoľvek relevancie argumentácia v odvolaní o potrebe doručovania aj do elektronickej dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného, keď navyše žalovaný v odvolaní ani žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že e-mail súdu prvej inštancie zo dňa 27.2.2023 bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený, a to napriek tomu, že táto skutočnosť je súdom prvej inštancie výslovne uvádzaná v odôvodnení napadnutého rozsudku. Predmetným podaním žalovaná strana ospravedlňovala výlučne neúčasť štatutárnych zástupcov žalovaného, ktorí ani neboli na pojednávanie predvolaní, o čom právny zástupca žalovaného pri riadnej komunikácii so svojím klientom musel mať vedomosť a rovnako musel mať vedomosť o tom, že výsluch štatutárnych zástupcov žalovaného vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu sporu predstavujúcemu úrok z omeškania ani nebol z jeho strany v konaní navrhnutý. Súčasne však platí, že aj v prípade, ak by právny zástupca žalovaného nedisponoval e-mailom súdu prvej inštancie zo dňa 27.2.2023, bolo vzhľadom na ním riadne obdržané predvolanie na pojednávanie obsahujúce riadne poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a vzhľadom na splnomocnenie na zastupovanie žalovaného udelené na celé konanie, ako aj vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní jeho povinnosťou riadne sa zúčastniť pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie dňa 13.3.2023, nakoľko ignorovanie predvolania na pojednávanie zo strany právneho zástupcu žalovaného nemá v danom prípade žiadnu oporu v procesných pravidlách upravujúcich civilný sporový proces. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade absentovalo riadne a včasné ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného z vážnych dôvodov na pojednávaní konanom dňa 13.3.2023 a v spojení s existenciou riadneho a včasného predvolania právneho zástupcu žalovaného ako zástupcu so splnomocnením pre celé konanie na toto pojednávanie spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a v spojení s návrhom žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného predneseným na tomto pojednávaní boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 274 CSP. V žiadnom prípade preto neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie zavinil a spôsobil, že na pojednávaní dňa 13.3.2023 nebol ani právny zástupca žalovaného. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu poškodeniu práv žalovaného a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal potrebné dokazovanie a preto nesprávne rozhodol o výške úrokov a aj dlžných sumách, z ktorých má byť platený úrok z omeškania. V prípade rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie nie je vykonávané dokazovanie, ale konajúci súd na pojednávaní buď žalobe vyhovie, ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP alebo žalobu zamietne, ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP.
33. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností a na základe príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal za preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že predmetné odvolanie proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
34. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, nakoľko ide o konanie o žalobe o splnenie
povinnosti, keďže predmetom sporu je žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania proti žalovanému, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie stanovené na termín 13.3.2023, hoci bol naň včas a riadne predvolaný (predvolanie bolo doručené dňa 12.2.2023 do elektronickej dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného), v predvolaní bol žalovaný riadne poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, pričom žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 13.3.2023 kvalifikovaným spôsobom súladným so znením ustanovenia § 274 CSP neospravedlnil, nakoľko súdu prvej inštancie nebolo včas doručené ospravedlnenie neprítomnosti strany žalovaného konajúcej prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu disponujúceho splnomocnením na celé konanie na pojednávaní konanom dňa 13.3.2023, ktoré by bolo odôvodnené vážnymi okolnosťami a splnomocnený zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní, navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
35. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by predstavovali naplnenie podmienok prípustnosti odvolania proti uvedenému rozsudku v zmysle ustanovenia § 356 písm. b) CSP. Obsah odvolania žalovaného vzhľadom na vyššie konštatovanú irelevantnosť ospravedlnenia štatutárnych zástupcov žalovaného obsiahnutého v nedatovanom podaní právneho zástupcu žalovaného doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.2.2023 a absenciu akéhokoľvek iného včasného ospravedlnenia neúčasti žalovanej strany na predmetnom pojednávaní z vážnych dôvodov z pohľadu ustanovenia § 274 CSP nebol spôsobilý spochybniť správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade jednak procesne správne reagoval na žiadosť žalovanej strany o odročenie pojednávania a následne postupoval správne, keď na návrh strany žalobcu rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Nakoľko odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené neboli, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP.
36. Podľa čl. 7 ods. 1 Základných princípov CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
37. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
38. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
39. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
40. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
46. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
47. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
48. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
49. Odvolací súd však ako dôvodné vyhodnotil odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, k čomu v odôvodnení napadnutého rozsudku len poukázal na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie zdôvodnil len tým, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd opakovane uvádza, že pod dikciu ustanovenia § 274 CSP upravujúceho procesné podmienky pre vyhovenie žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného spadá výlučne výrok I., ktorým súd prvej inštancie postupom podľa § 274 CSP rozhodol o žalobnom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania obsiahnutému vo výroku II. napadnutého rozsudku je daná ustanovením § 357 písm. m) CSP, ktoré je aplikovateľné aj na prípady, kedy je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd v prípade samostatného rozhodovania môže rozhodovať formou uznesenia, zahrnuté do rozhodnutia súdu vo forme rozsudku. Žalovaný v odvolaní správne namietal, že žalobca nebol v spore úspešný v celom uplatnenom a vymáhanom nároku, čo nepochybne vyplýva z obsahu spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 53.462,48 eura s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania, pričom v priebehu konania žalobca svoj žalobný nárok opakovane upravoval či už prostredníctvom viacerých návrhov na zmenu žaloby, o ktorých súd prvej inštancie opakovane rozhodoval, alebo prostredníctvom viacerých čiastočných späťvzatí žaloby. Po poslednej úprave petitu žaloby zo strany žalobcu prostredníctvom čiastočného späťvzatia žaloby a návrhu žalobcu na zmenu žaloby, v nadväznosti na ktoré bolo súdom prvej inštancie vydané uznesenie č. k. 35Cb/31/2011-155 zo dňa 4.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2014, bol predmet sporu ustálený tak, že predstavoval žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny 86.334,58 eura s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania v žalobcom špecifikovaných úrokových sadzbách. Následne došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti uplatňovaného úroku z omeškania. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 35Cb/31/2011-285 zo dňa 12.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/86/2020-343 zo dňa 29.9.2022 zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 49.200,- eur a napadnutým rozsudkom č. k. 35Cb/31/2011-374 zo dňa 13.3.2023 zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť len časť pôvodne uplatňovaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, a to s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby. Už len s poukazom na tieto vyššie uvedené skutočnosti (predstavujúce len časť žalobcom realizovaných dispozičných úkonov so žalobným návrhom) nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru o plnej úspešnosti žalobcu v danom spore. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere postráda akékoľvek relevantné zdôvodnenie, keďže v ňom nie sú uvedené vôbec žiadne úvahy súdu prvej inštancie nadväzujúce na konkrétne skutočnosti vyplývajúce zo spisu, ktoré by tento záver podporovali, v dôsledku čoho je odvolací súd nútený konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nemožno považovať za presvedčivé a dávajúce stranám sporu náležité odpovede umožňujúce im pochopiť rozhodnutie súdu a v konečnom dôsledku ani neumožňuje riadny odvolací prieskum, nakoľko záver súdu prvej inštancie premietnutý do rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo výroku II. napadnutého rozsudku je nezdôvodneným záverom bez akejkoľvek opory v spise.
50. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
51. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
52. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP), ako aj uznesenia s poukazom na § 234 ods. 2 CSP, je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku/uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
53. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacích konaní, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP je súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania ako celku, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu (v danom prípade ide o okolnosti vyplývajúce z jednotlivých zmien žaloby a čiastočných späťvzatí žaloby vo vzťahu k obsahu konečných meritórnych rozhodnutí) aplikovaním zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach §§ 255 a 256, čo sa následne musí premietnuť do rozhodnutia o priznanom rozsahu nároku na náhradu trov konania. Vo svojom novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie bude musieť dôsledne vysporiadať s otázkou pomerného úspechu strán sporu, pričom toto nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 234 ods. 2 CSP.
54. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).