Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-263-2018.pdf
PDF · 118.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/263/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: KALDOREAL, s.r.o., Trnava, Pekárska 160/14, IČO: 46 403 086, zastúpený advokátkou: Mgr. Marianna Paulíková, Bratislava, Karloveské rameno 8/A, IČO: 42 129 125, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, Q., O. M. XXXX/ XX, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C 338/2014-257 zo dňa 22. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 774, § 775, § 544 ods. 1, 2, 3 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že z potvrdenia vystaveného žalovaným dňa 10.1.2014 vyplýva, že provízia za sprostredkovanie sa týka celej nehnuteľnosti a činí sumu 2.000 euro. Zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami vyplýva, že provízia za sprostredkovanie podielu žalovaného, ktorý činí 1/5-inu je 2.000 euro. Zo sprostredkovateľskej zmluvy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (č.l. 36 a 37 spisu) vyplýva, že provízia za ich podiely, ktoré sú 4/5-iny je 2.000 euro. Podľa potvrdenia žalovaného zo dňa 10.1.2014 by mala na neho pripadať povinnosť zaplatiť províziu vo výške 400 euro. Podiel žalovaného je 1/5 t.j. 2000 : 5 = 400. Taktiež ostatní spoluvlastníci by mali zaplatiť každý províziu vo výške 400 euro. Podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.2.2014 má však žalovaný za svoj podiel zaplatiť províziu 2.000 euro. Ostatní spoluvlastníci podľa zmluvy zo dňa 15.1.2014 za svoje podiely, ktoré sú 4/5-iny by mali zaplatiť províziu 2.000 euro. Nie je teda jasné, koľko činí provízia za sprostredkovanie, či je to suma 2.000 euro alebo 4.000 euro. Nie je zrejmé, či mal žalovaný zaplatiť províziu vo výške 2.000 euro pri hodnote jeho podielu 14.700 euro, alebo mal zaplatiť províziu vo výške 400 euro pri hodnote jeho podielu 14.700 euro. Podľa zmluvy má byť zmluvná pokuta 1,5% z kúpnej ceny. Keďže zmluva je neurčitá, nie je možné určiť či kúpna cena je 73.500 euro je vo výške 14.700 euro podľa podielu pripadajúceho na žalovaného. V zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami je jednoznačne uvedené v bode 3.1. kúpna cena požadovaná objednávateľom za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je 71.500 eur (slovom sedemdesiatjedentisícpäťsto eur). Aj bod 3.3. hovorí o kúpnej cene pre O. V.. V tomto bode sa hovorí, že celková kúpna cena vrátane provízie, ktorá je 2.000 euro je 73.500 eur. Je nepochybné, že podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.2.2014 mal žalovaný obdržať 71.500 euro.
Žalobca predložil žalovanému k podpisu kúpnu zmluvu (č.l. 39 až 46 spisu) datovanú dňom 31.3.2014 kde bolo uvedené, že kúpna cena za predmet prevodu činí 14.700 euro. Kým v zmluve o sprostredkovaní predaja bola uvedená suma 71.500 euro v predbežnej kúpnej zmluve bola suma 14.700 euro. Tým, že žalovaný zmluvu nepodpísal neporušil tým žiadnu povinnosť vzhľadom na rozpor medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o sprostredkovaní a so samotnou kúpnou zmluvou. V samotnej kúpnej zmluve zo dňa 31.3.2014, ktorá bola predložená žalovanému nie sú vyplnené body 2.2.1; 2.2.2; 2.2.4;. Vadou právneho úkonu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu je neurčitosť právneho úkonu. Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových pravidiel. Treba zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je však možné nahrádzať prejav, ktorý nebol vyjadrený v samotnom úkone. Na základe toho možno konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol predložený žalobcom žalovanému k podpisu.
3. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech súd zaviazal žalobcu, aby mu nahradil 100% trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokátky. Odvolanie podal v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sprostredkovateľská zmluva zo dňa 11.2.2014 jasne a určito v ods. 2.1. určuje, že sprostredkovateľ má pre záujemcu zabezpečiť predaj nehnuteľností v jeho vlastníctve, tzn. uzatvorenie kúpnej zmluvy a taktiež jasne a určito v ods. 3.2. určuje, že výška odmeny, ktorú záujemca v prípade obstarania sprostredkovateľovi zaplatí je 2.000 eur. Sprostredkovateľská zmluva má všetky náležitosti. Nie je jasné, či súd skúmal platnosť sprostredkovateľskej zmluvy a v prípade, že platnosť skúmal ako ju vyhodnotil, teda súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistenia prvoinštančného súdu ohľadom provízie za sprostredkovanie, nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože výška provízie bola dohodnutá sporovými stranami jasne a určito na sumu 2.000 eur za nehnuteľnosť ako celok, tzn. 400 eur na každého spoluvlastníka. Teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výška provízie nebola medzi sporovými stranami sporná ani zo strany žalovaného namietaná. Prvoinštančný súd uvádza, že podľa zmluvy má byt' zmluvná pokuta 1,5% z kúpnej ceny. Toto skutkové zistenie však nie je v súlade so skutočnosťou, pretože zmluvná pokuta bola dohodnutá 1,5% z kúpnej ceny nehnuteľnosti, minimálne však 3.000 eur. Keďže kúpna cena za celú nehnuteľnosť bola sporovými stranami dohodnutá na sumu 73.500 eur, v obidvoch prípadoch je 1,5% nižšia ako suma zmluvnej pokuty 3.000 eur, teda zmluvná pokuta bola platne dojednaná vo výške 3.000 eur. Prvoinštančný súd neoznačil sprostredkovateľskú zmluvu za neplatnú, dokonca z odôvodnenia ani nevyplýva, či platnosť sprostredkovateľskej zmluvy skúmal, či túto považuje za neplatnú, z akého dôvodu, pričom podľa názoru žalobcu je sprostredkovateľská zmluva jasná, určitá a spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti. Kúpna cena uvedená v sprostredkovateľskej zmluve bola 73.500 eur z toho odmena provízie bola dohodnutá na 2.000 eur a takto stanovená kúpna cena nebola sporná ani zo strany žalovaného namietaná. Boli dodržané všetky podstatné náležitosti týkajúce sa zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka a táto zmluvná pokuta zakladá vedľajší zabezpečovací záväzok. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa 10.7.2014, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu teda inú ako osobu sprostredkovanú, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Prvoinštančný súd sa však nárokom žalobcu nezaoberal, absentuje právne posúdenie ohľadom tohto nároku. Prvoinštančný súd neprihliadol na skutočnosť, že návrhy kúpnych zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené neboli vyplnené úplne z dôvodu, že na spoluvlastníckom podiele žalovaného viazli exekučné záložné práva, pričom žalobca sa domnieva, že v tomto prípade bol žalovaný povinný poskytnúť pri zisťovaní zostatku exekúcie súčinnosť tak, aby bol naplnený účel sprostredkovateľskej zmluvy. Prvoinštančný súd ďalej neprihliadol na skutočnosť, že žalovanému boli predložené dva návrhy kúpnych zmlúv a nie jedna ako uvádza súd. Pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov sa nezaoberal kúpnou zmluvou č. 1, teda nie je jasné, či ju použil ako podklad pre svoje rozhodnutie. Podľa názoru prvoinštančného súdu tým, že žalovaný zmluvu nepodpísal, neporušil tým žiadnu povinnosť vzhľadom na rozpor medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o sprostredkovaní a samotnou kúpnou zmluvou, s týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože kúpna cena nehnuteľnosti bola sporovými stranami jasne a určito dohodnutá a takisto aj sprostredkovateľská provízia. Kúpne zmluvy predložené
žalovanému boli jasné, určité, zrozumiteľné, teda platné právne úkony. Taktiež nie je možné posúdiť platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2014 z dôvodu, že platnosť resp. neplatnosť zmluvy sa posudzuje ku dňu jej uzatvorenia a takéto kúpne zmluvy uzatvorené neboli. Pokiaľ prvoinštančný súd poukazuje na judikát R 14/1999 tak súd sprostredkovateľskú zmluvu neprehlásil za neplatnú, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančné rozhodnutie nedáva dostatočný a nepochybný záver o tom, že z akého právneho dôvodu vychádzal pri zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a akými konkrétnymi úvahami sa pritom riadil. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že návrh žalobcu rozporuje v plnom rozsahu čo do dôvodu ako aj výšky. Uviedol, že na základe vlastnej iniciatívy našiel manželov I., ktorí mali záujem o predávanú nehnuteľnosť. Upozorňuje súd, že žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja s výhradnou exkluzivitou so všetkými účastníkmi konania zámerne, cielene a vedome, pričom poškodzovala záujmy predávajúcich. Nie je správny názor žalobcu, že žalovaný ostatným podielovým spoluvlastníkom neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Podľa žalovaného exkluzivita odporuje zákonu, pretože nerešpektuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Zmluva je aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože ten kto mieni ponúknuť na predaj svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe ktorou je iný podielový spoluvlastník, bol nútený pod sankciou zmluvnej pokuty podpísať zmluvu o predaji svojho podielu s inou osobou, aby tak obišiel ostatných podielových spoluvlastníkov. Výška zmluvnej pokuty je neprijateľná. Žiadal o vytýčenie pojednávania s rozšíreným dokazovaním. Žiada predvolať F. L., B. V., F. R., E. N., Mgr. W. N., B. W., W. O., riaditeľku žalobcu, V. I., X. I.. Navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila advokátka žalobcu. Žalovaný po prvý raz uvádza, že našiel kupcov manželov I., uvedené sa nezakladá na pravde, pretože ponuku našli na internete konkrétne na webovej stránke žalobcu manželia I., čo uviedli aj vo svojej svedeckej výpovedi. Každý z podielových spoluvlastníkov podpisom predmetnej zmluvy súhlasil s predajom svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom žalovaný ešte svoj súhlas udelil v potvrdení zo dňa 10.1.2014. Žalovaný opomenul, že v prípade porušenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka zakladá toto iba relatívnu neplatnosť zmluvy. Žalovaný nebol do ničoho nútený, nehnuteľnosť sa plánovala predávať ako celok, tzn. každý podielový spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel mal previesť na kupujúcich. Žalovaný ostatným podielovým spoluvlastníkom neponúkal a ani neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Návrhy kúpnej zmluvy boli tri. Jednalo sa o návrh, nie finálnu verziu zmluvy. Čakalo sa na vyčíslenie jednotlivých exekúcií. Čo sa týka názoru, že na predmetnom spoluvlastníckom podiele viazlo záložné právo exekútora, ustanovenie § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku neobsahuje zákonný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Žalovaný mal zákaz nakladať s majetkom. Z tohto dôvodu považuje za neplatnú kúpnu zmluvu s kupujúcimi, tak rovnako by tento zákaz mal sa vzťahovať aj na predaj spoluvlastníckeho podielu ostatným podielovým spoluvlastníkom, teda kúpna zmluva žalovaného s jeho súrodencami by mala byť takisto neplatná. K tomu sa žalovaný nevyjadruje. Žalobca sa domnieva, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty v žiadnom prípade nie je neprimerane vysoká, pretože predstavuje 4% z kúpnej ceny. Neuplatňuje si ani úroky z omeškania.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému v sume 3.000 eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 6.3. zmluvy na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne podstatné logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
10. Odvolateľ namietal viaceré skutkové zistenia súdu prvej inštancie, v prvom rade dôvodil, že predmetná sprostredkovateľská zmluva jasne a určito stanovuje v ods. 2.1. výšku odmeny, ktorú záujemca v prípade obstarania sprostredkovateľovi zaplatí a tvrdil, že výška provízie bola dohodnutá na sumu 2.000 eur za nehnuteľnosť ako celok tzn. 400 eur pre každého spoluvlastníka.
11. Uvedené skutkové závery však z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Odvolací súd odkazuje na znenie zmluvy na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v ktorej bola dohodnutá provízia sprostredkovateľa na sumu 2.000 eur, ktorú sumu považoval súd prvej inštancie za neurčitú vzhľadom na rozpory medzi potvrdením vystaveným žalovaným dňa 10.1.2014 z ktorého vyplýva, že provízia za sprostredkovanie celej nehnuteľnosti predstavuje sumu 2.000 eur avšak podľa zmluvy o sprostredkovaní dojednanej s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi ktorej predaja sa týkala zmluva o sprostredkovaní provízia na ich podiely je 2.000 eur a podľa predmetnej zmluvy o sprostredkovaní má žalovaný zaplatiť províziu 2.000 eur. Tieto nejasnosti a neurčitosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, aj keď treba uznať argument odvolateľa, že takýto záver nie je v odôvodnení výslovne uvedený avšak z odôvodnenia vyplýva, pretože súd prvej inštancie založil zamietajúci výrok jednak na tom, že zmluvná pokuta bola dojednaná neplatne ako aj z dôvodu, že žalovaný neporušil dojednanú zmluvnú povinnosť, ak návrhy kúpnej zmluvy nepodpísal. V prípade, že dojednanie strán zmluvy o zmluvnej pokute bolo neplatné, potom už bolo nadbytočné posudzovať či žalovaný porušil povinnosť za ktorú si žalobca uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu.
12. Súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti aj v ďalších jej ustanoveniach, teda nielen v ustanovení o provízii. Skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie urobil zodpovedajú a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a spôsob ako hodnotil dôkazy zodpovedá ust. § 191 Civilného sporového poriadku.
13. Pokaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že zmluvná pokuta je 1,5% z kúpnej ceny, odvolateľ má pravdu že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá na 1,5% z kúpnej ceny nehnuteľnosti, minimálne však 3.000 eur. Teda súd prvej inštancie uviedol neúplný údaj, ktorý však nemal žiaden zásadný vplyv na správnosť skutkových zistení a následné právne posúdenie.
14. Pokiaľ ide o argument odvolateľa, že dohodnutá zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonnom vyžadované náležitosti dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pretože medzi stranami nevznikol hlavný záväzok a preto nemohli nastať účinky akcesorického záväzku, teda dojednaní o zmluvnej pokute.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojedané plnenie t.j. pokutu. Dojedaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) a má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného záväzku. Ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku, nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho vyplývajúcich.
18. V danom prípade zmluvná pokuta mala zabezpečovať hlavný záväzok žalovaného a to uzavretie kúpnej zmluvy so záujemcom, ktorého sprostredkuje žalobca. Preto správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie či žalovaný hrubo porušil sprostredkovateľskú zmluvu a to tým, že by uzatvoril s treťou osobou zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti po dobu účinnosti zmluvy alebo nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do 31.3.2014. Žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tým, že žalovaný bol vyzvaný k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ktorý následne previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu. V tejto súvislosti potom odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2014, pretože odvolateľ považuje predložené kúpne zmluvy za jasné určité a zrozumiteľné.
19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.
20. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch a vyjadruje požiadavku ekvivalentnosti výmeny veci, práva iných majetkových hodnôt za peniaze. Kúpna cena musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne stanoviť.
21. V zmluve na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 11.2.2014 medzi stranami sporu je v bode 3.1. časti III. Kúpna cena a provízia dohodnuté, že kúpna cena požadovaná objednávateľom za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je 71.500 eur. Písomnou výzvou žalobcu zo dňa 14.4.2014 a zo dňa 28.4.2014 bol žalovaný vyzvaný k podpisu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude odplatný prevod nehnuteľnosti za kúpnu cenu 73.500 eur. Takáto výška kúpnej ceny je stanovená v kúpnej zmluve v ktorej ako predávajúci okrem žalovaného boli uvedení aj ďalší spoluvlastníci (F. L., B. V., R. R., E. N.). V bode II. uvedenej kúpnej zmluvy týkajúcej sa spôsobu zaplatenie druhej časti kúpnej ceny 71.500 eur absentujú údaje o konkrétnych sumách v bodoch 2.2.5., 2.2.6.,2.2.7., 2.2.8. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 31.3.2014 táto nebola predmetom vyššie uvedených písomných výziev, pretože v kúpnej zmluve zo dňa 31.3.2014 bola stanovená kúpna cena 14.700 eur (výzvy sa týkajú kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 73.500 eur) a predávajúcim bol žalovaný, pričom v zmluve absentuje dohoda o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, nakoľko v bodoch 2.2.1., 2.2.3. a 2.2.4. nie sú vyplnené údaje o sumách. Uvedené nedostatky v spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v kúpnych zmluvách spôsobujú ich neurčitosť. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že ak takúto kúpnu zmluvu žalovaný nepodpísal, neporušil sprostredkovateľskú zmluvu.
22. Keďže z uvedených dôvodov k uzavretiu kúpnej zmluvy s osobou, ktorú sprostredkoval žalobca nedošlo, nie však z dôvodov na strane žalovaného, nevznikol záväzok žalovaného uzavrieť takúto kúpnu zmluvu, teda nevznikol záväzok zo zmluvnej pokuty, ktorý nemôže existovať samostatne bez hlavného záväzku. Preto nedošlo k porušeniu ustanovení o zmluvnej pokute.
23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
24. Žalobca tiež namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k záveru, že podmienky pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka za hrubé porušenie zmluvy neboli naplnené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.000 eur. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
26. K odvolacím argumentom žalobcu tak odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa posúdenia nároku na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty a v nadväznosti na to namietané nesprávne právne posúdenie veci, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil obsah pripojených listinných dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Takže súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, keď aplikoval správne právne predpisy na zistený skutkový stav, ktoré aj správne ale interpretoval. Rovnako nebolo zistené, že by konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté inou procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.
27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).