Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_22Csp-189-2016.pdf
PDF · 107.99 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, C. E., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie 8.405,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 4.356,03 Eur, dlžné poistné v sume 29,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.385,79 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22Csp/189/2016 - 83 zo dňa 18.05.2018 bola výrokom prvým žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na istinu 2.279,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.279,62 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd výrokom druhým súd žalobu zamietol a výrokom tretím rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že pre absenciu podstatnej náležitosti zmluvy, ktorá podlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keď zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd dovtedy poskytnuté plnenie žalovaného žalobcovi započítal na istinu úveru, a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú splatnú časť istiny 2.279,62 Eur (z pôvodne poskytnutej istiny 8.000,-Eur žalovaný splatil 5.720,38 Eur, odsek 31 odôvodnenia rozsudku) spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy istiny odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť do výroku prvého dňa 05.07.2018. Odvolací súd na základe žalobcom včas podaného odvolania do druhého výroku rozsudku - ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobného návrhu v uplatnených úrokoch v sume 443,40 Eur, v úrokoch v sume 1.640,63 Eur, úroku z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 6.852,64 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
dlžných neuhradených poplatkoch v sume 134,76 Eur zamietol - a do závislého tretieho výroku o nároku na náhradu trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení uznesenia najmä v odseku 14 až 21 uviedol právne posúdenie s vyjadrením záveru, že predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto záver súdu prvej inštancie o považovaní úveru za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie tohto údaja, nie je opodstatnený a dôvodný. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie (odsek 22 až 24 uznesenia) povinnosť opätovne vec preskúmať, zaoberať sa vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom doplniť dokazovanie a opätovne vo veci rozhodnúť.
3. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 31.05.2018 a doloženej kópie vkladu na účet mal súd preukázané, že dňa 23.05.2018 vykonal klient A. O., S. XXXX/X, C. E., vklad na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 2.850,-Eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX (súladný s variabilným symbolom uvedeným žalobcom v žalobe), správa: sp. zn. 22Csp/189/2016. Žalovaný dal súdu na vedomie, že došlo k úhrade pohľadávky žalobcu v plnom rozsahu vo výške 2.849,25 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 2.279,62 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.279,62 Eur od 16.04.2015 do 23.05.2018, t. j. vo výške 569,63 Eur.
4. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že predmetom ďalšieho konania sa stali žalobcom uplatnené úroky a poplatky v žalobnom návrhu, ktoré súd prvej inštancie v prvom rozsudku zamietol.
5. Súd nariadil na doplnenie dokazovania pojednávanie. Na pojednávaní dňa 23.08.2019 bol žalobca toho názoru, že predmetom konania je aj dlžná istina, o ktorej súd vo zvyšnej časti nerozhodol. Doteraz vykonané plnenia žalovaného sa naďalej rozpočítavajú na istinu, úroky a poplatky, nakoľko právny názor súdu prvej inštancie o považovaní úveru za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej náležitosti výšok, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bol odvolacím súdom vyhodnotený za nie správny. Procesná obrana žalovaného spotrebiteľa naďalej spočívala v skutkových a právnych tvrdeniach, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal už v prvom rozsudku zo dňa 18.05.2018 a to v sporovaní absencie náležitosti druhu spotrebiteľského úveru, nepreukázanej písomnej formy obchodných podmienok, a v spochybňovaní splnenia si povinnosti veriteľom posúdiť schopnosť žalovaného spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho by žalobcovi nevzniklo právo pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru. Súd odročil pojednávanie za účelom špecifikácie žalobného návrhu žalobcom po zohľadnení uhradenia istiny v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2018.
6. Dňa 14.10.2019 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaného spotrebiteľa, v ktorom začal rozporoval správnosť výšky RPMN uvedenej v zmluve. O novom dôvode, pre ktorú by mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, súd oboznámil žalobcu na pojednávaní dňa 16.10.2019, ktorý uviedol, že o obsahu podania žalovaného spotrebiteľa bol oboznámený dňa 15.10.2019, avšak do termínu pojednávania sa mu nepodarilo zabezpečiť listinu preukazujúcu správnosť výpočtu včas. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a z tohto dôvodu o odročenie pojednávania za účelom preukazovania správnosti výpočtu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko mal za to, že RPMN je uvedená správne. Z článku V. Splácanie zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.01.2012 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver prvou až predposlednou anuitnou splátkou vo výške 137,89 Eur s tým, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Súd sa nestotožnil so žalovaným vykonaným prepočtom „priemernej“ výšky splátky, vychádzajúc z podielu celkovej sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (18.137,24 Eur) a počtu splátok (120). Pokiaľ mal žalovaný za to, že RPMN je uvedená nesprávne, mal možnosť označiť túto skutočnosť a navrhnúť dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia včas. Žalovaný spotrebiteľ je od počiatku zastúpený advokátom, vzťahuje sa naň sudcovská a zákonná koncentrácia konania. Súd mal za to, že žalovaný neuplatnil prostriedok procesnej obrany včas, skutkové tvrdenie spochybňujúce správnosť výpočtu RPMN mohol predniesť už v konaní predchádzajúcom prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie dňa 18.05.2018, v odvolacom konaní, v konaní bezprostredne po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/210/2018 zo dňa 11.06.2019, príp. až na pojednávaní konanom dňa 23.08.2019, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prednesenie nových skutkových a právnych tvrdení viac ako tri roky po začatí súdneho sporu nemožno hodnotiť ako včas uvedené. Zároveň mal súd za to, že online kalkulačky sú nastavené na výpočet RPMN pri fixnej výške všetkých splátok a preto nezohľadňujú odlišné dojednania ako progresívne splácanie úveru (každá splátka je v inej výške), resp. ak posledná splátka úveru splácaného viac ako jeden rok je v odlišnej výške. Úlohou súdu
je postupovať v konaní čo najrýchlejšie, tak aby vec bola riadne prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (článok 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Z uvedeného dôvodu súd návrh na odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania zamietol.
7. Žalobca dňa 14.10.2019, po uplynutí 30dňovej sudcovskej lehoty, špecifikoval petit s ohľadom na judikovanú časť pohľadávky žalobcu, s rozpisom poplatkov, pričom mal za to, že žalovaný je ešte povinný zaplatiť dlžnú istinu v sume 4.573,02 Eur (rozdiel v žalobe uplatňovanej dlžnej istiny v sume 6.852,64 Eur a sume uhradenej žalovaným dňa 23.05.2018 vo výške 2.279,62 Eur), úrok 443,40 Eur ku dňu 15.04.2015, úrok vyčíslený za obdobie od 6.04.2015 do 30.09.2016 vo výške 1.640,63 Eur, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 6.852,64 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.791,81 Eur (súčet dlžnej istiny, dlžných kapitalizovaných úrokov, dlžných poplatkov), poplatky v sume 134,76 Eur, spolu s nárokom na náhradu trov konania.
8. Podľa § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Z Oznámenia žalovaného dlžníka zo dňa 31.05.2018 je nepochybné, že dlžník určil plnenie v sume 2.850,-Eur ako plnenie na istinu v sume 2.279,62 Eur a na dlžný úrok z omeškania z istiny 2.279,62 Eur od 16.04.2015 do 23.05.2018.
14. Žalobcom špecifikovaný žalobný návrh po úprave zo dňa 14.10.2019 nezohľadňuje rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 22Csp/189/2016 - 83 zo dňa 18.05.2018 v časti, v ktorej je právoplatný, keď súd započítal celé dovtedy poskytnuté peňažné plnenia žalovaným na dlžnú istinu. Žalobca zohľadnil len plnenie žalovaného zo dňa 23.05.2018, ktoré v rozsahu 2.279,62 Eur ako označil žalovaný v súlade s výrokom prvým rozsudku súdu, započítal na dlžnú istinu vyčíslenú v žalobe na sumu 6.852,64 Eur. S týmto postupom žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/210/2018 - 118 zo dňa 11.06.2019 vyplýva, že predmetom ďalšieho prejednania veci je právna a vecná dôvodnosť žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov zo spotrebiteľskej zmluvy, t. z. že aj odvolací súd mal za to, že vzhľadom na nenapadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2018, je uhradená celá istina započítaním dovtedajších úhrad žalovaného na istinu.
15. Preto súd dospel k právnemu záveru, že povinnosťou žalovaného je zaplatiť dlžné úroky z úveru, ktoré boli dojednané v zmluve ako úrok z úveru (úroková sadzba) vo výške 16,90 % ročne za obdobie od uzavretia zmluvy o úvere dňa 26.01.2012 do mimoriadneho zosplatnenia úveru žalobcom dňa
15.04.2015, čomu zodpovedá suma 4.356,03 Eur. V súlade s článkom VII. Poistenie úveru Zmluvy uložil súd žalovanému zaplatiť dlžné poistné za mesiace január 2015 až marec 2015 (3 x 9,92 Eur) 29,76 Eur, ktorú sumu si uplatňoval žalobca pod položkou poplatky v sume 134,76 Eur.
16. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatňovaných úrokov z úveru po mimoriadnom zosplatnení dňa 15.04.2015, t. j. v úrokoch z úveru od 16.04.2015 či už vyčíslených alebo nevyčíslených a v poplatkoch spočívajúcich vo výzvach žalobcu za mesiace január 2015 až marec 2015 (3x35) 105 Eur súd žalobu zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou k tejto možnosti opakovane zaujali negatívne stanovisko. Z uvedeného dôvodu súd poukazuje na právoplatné rozhodnutia súdov vyššej inštancie, napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 1Co/47/2017 zo dňa 20.02.2018 ako aj Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/164/2017 zo dňa 13.03.2018, ktorý uviedol, že .... Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33Odo/657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za „užívaní istiny“ a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá, kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať. ... Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom. ... pri plnení záväzku je potrebné za každých okolnosti vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitosti zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku,.... Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. ... Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robia absolútne neplatnou. ... úroky z úveru sú cenou peňažných prostriedkov a že ich nemožno zamieňať s úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany „delikventných klientov“, znevýhodňujúcich riadne platiacich klientov/dlžníkov, patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením úveru je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver. Úroky ako cena úverovej služby a ich platenie aj napriek tomu, že služba bola jednostranne predčasne ukončená vyvoláva tiež spoločensky nežiadúci stav. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úroky predstavujú dôležitý prvok pri podnikaní s úvermi. Žalobca by mal o klientov súťažiť s inými obchodníkmi práve s akcentom na úroky a tak prispieť k skvalitneniu verejného života a nižším cenám úverov. Ak sa však prijme názor, že sa úroky majú platiť aj po splatnosti, potom banka ani nemusí súťažiť o nových klientov, pretože to kruciálne, o čo ide pri tomto podnikaní z pohľadu veriteľa (úroky) má banka zabezpečené od svojich dlžníkov; postačí, že sú v omeškaní.
17. Z uvedeného dôvodu súd uplatňovaný úrok z úveru po predčasnom zosplatnení úveru nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. K uplatňovaným poplatkom za výzvy (3x35 Eur), ktoré majú charakter upomienok, mal súd za to, že výzvu zo dňa 07.01.2015 a zo dňa 22.01.2015 súd nemal v konaní preukázanú. Výzvu zo dňa 20.02.2015 žalobca síce preukázal, avšak cenu tejto upomienky súdu nevysvetlil ani nepreukázal, v zmluve nebola ani dojednaná odplata za výzvy. Súdy pritom svojou konštantnou rozhodovacou činnosťou deklarujú, že náklady za upomienky resp. výzvy, urgencie a pod, nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch), považuje súd za neprijateľnú. Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky nemá žalobca zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2014 sp. zn. 9Co/350/2012, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/2/2017, a pod.).
18. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania. Z Oznámenia žalovaného spotrebiteľa mal súd preukázané, že žalovaný spotrebiteľ uhradil dňa 23.05.2018 úrok z omeškania z dlžnej istiny v sume 569,63 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 s poukazom na § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., t. j. vo výške 8,05 % ročne zo súčtu dlžných úrokov z úveru do predčasného zosplatnenia úveru (4.356,03 Eur) a z dlžného poistného (29,76 Eur) 4.385,79 Eur od 16.04.2015 ako dňa nasledujúceho po dni mimoriadneho zosplatnenia úveru do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
19. O trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej zamietnutia v časti uplatnených úrokov po zosplatnení a v časti uplatnených poplatkov za výzvy, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.