Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Csp-189-2016.pdf
PDF · 147.44 KB
No categories available
22Csp/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, C. E., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie 8.405,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.279,62 € spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.279,62 € odo dňa 16.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 45,76% . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 8.405,33 € ako istinu, úrok vo výške 1.640,63 €, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 6.852,64 € od 01.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.071,43 € od 01.10.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.01.2012 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXR ( ďalej aj „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli tiež Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 8.000,-€. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať jednorazovo dňa 26.01.2012. Úver bol dňa 26.01.2012 čerpaný. Žalovaný sa v súlade s článkom V. Zmluvy ako aj článok 5 Všeobecných obchodných podmienok zaviazal splácať úver v 120 mesačných anuitných splátkach splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.02.2012, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa článku IV Zmluvy. Splátky boli dohodnuté vo výške 137,89 €. Zmluvné strany si v článku IV dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90%. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.04.2015. V zmysle článku IV Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa Zmluvy je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude žalovaný v omeškaní, úrokom z omeškania.
Splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Žalobca eviduje ku dňu 30.09.2016 voči žalovanému pohľadávku zo Zmluvy vo výške 10.045,96 € pozostávajúcu z istiny 6.852,64 €, z úroku 443,40 € vyčísleného ku dňu 15.04.2015, z úroku 1.640,63 € za obdobie od 16.04.2015 do 30.09.2016, z úroku z omeškania 974,53 € vyčísleného ku dňu 30.09.2016 a z neuhradených poplatkov 134,76 €.
3. Žalobca na výzvu súdu dňa 11.07.2017 uviedol, že k požadovaniu zmluvných úrokov po splatnosti s poukazom na § 497, 502 a § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 26.01.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Právna norma výslovne a jednoznačne ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru, keď určuje jeho koniec do splatenia, t. j. do faktického vrátenia peňažných prostriedkov. Je teda nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi „splatením úveru“ a „zosplatnením úveru“, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty pre veriteľa a splatením úveru zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením úveru sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom však táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a povinnosti platiť úrok z neho. K poplatkom vo výške 134,76 € žalobca uviedol, že pozostávajú z obdobia január 2015 z poistného 9,92 €, výzvy v sume 35,-€ zo dňa 07.01.2015, výzvy v sume 35,-€ zo dňa 22.01.2015, z februára 2015 z poistného 9,92 €, výzvy v sume 35,-€ zo dňa 20.02.2015, z obdobia marec 2015 z poistného 9,92 €.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že spotrebiteľská zmluva nemôže byť uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to z dôvodu ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“). Občiansky zákonník neumožňuje zhoršiť postavenie spotrebiteľa, preto nemožno použiť ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, údajne priložené k Zmluve, sú neurčité, nakoľko odkazujú na ďalšie dokumenty žalobcu, ktoré neboli súčasťou týchto Obchodných podmienok, ako napr. Sadzobník poplatkov. Nie sú podpísané žalovaným a mali byť inkorporované do textu samotnej zmluvy, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/56/2014. Žalobca tvrdí, že Obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Obchodné podmienky sú vo forme, ktorá budí dojem vzorových obchodných podmienok určených pre obchodné miesta, nie je uvedený ani dátumy vyhotovenia a nie je možné z nich vyvodiť záver, že boli „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“. Obchodné podmienky mali byť osobitne podpísané žalovaným ako spotrebiteľom ako dôkaz toho, že sa s nimi skutočne oboznámil a súhlasí s nimi. Nedodržaním základnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že zmluva odkazuje na obchodné podmienky, ktoré nie sú súčasťou zmluvy a teda nie sú v písomnej forme a žalovaný ako spotrebiteľ tieto nedostal v listinnej podobe ani na inom trvanlivom médiu, sa úver stal na základe § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročným a bez poplatkov. Vzhľadom na znenie rozsudku v obdobnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19c/266/2015 žalovaný nie je povinný platiť ani úroky z omeškania. Zmluva okrem toho neobsahovala náležitosť prikázanú v § 9 ods. 2 písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov. Žalobca v zmluve uviedol iba celkovú výšku splátok a nie ich jednotlivé zložky. Žalovaný ako spotrebiteľ nebol informovaný, akou časťou splátky bude splácať istinu a akou úroky, aj preto je úver vyplývajúci zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodovaciu činnosť vybraných súdov. Okrem toho žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si splnil povinnosť uloženú mu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Má teda za to, že žalobca si túto povinnosť nesplnil, čo v zmysle §11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch znamená, že nemohol v súlade s článkom 9.1 Obchodných podmienok určiť predčasnú splatnosť úveru a preto sa žalovaný z dôvodu neplatnosti zosplatnenia nemohol dostať do omeškania s plnením zosplatnenej nesplatenej časti úveru. Žalobca taktiež nemôže požadovať poplatky za upomienky vo výške 3x35,-€, keďže žalovaný nebol s takýmto poplatkom oboznámený, nakoľko nebol priamo a výslovne uvedený vani v zmluve, ani v obchodných podmienkach.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uviedol vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. ( ďalej len „C.s.p.“), že samotná zmluva o úvere je upravená výlučne v obchodnom zákonníku, Nie je preto možné uzatvoriť úverovú zmluvu bez použitia jej základnej zákonnej charakteristiky, ktorá je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.
Ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka je kogentné a preto nie je možné sa od neho odchýliť, t. j. nie je možné dojednať bezúročné poskytnutie peňažných prostriedkov. Aplikáciu Obchodného zákonníka ako celku nemožno považovať za postup v neprospech spotrebiteľa. Esenciálnou náležitosťou úverovej zmluvy je povinnosť platiť úroky popri povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Tieto náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve. Všeobecné zmluvné podmienky nekonštituujú ďalšie povinnosti dlžníka. Pre spotrebiteľa, ktorý do úverového vzťahu nevstupuje špekulatívne, ale s vôľou svoj záväzok plniť, je rozhodujúca suma, ktorú má vrátiť a výška jednotlivých splátok, čo bolo uvedené priamo v zmluve a spotrebiteľ nebol uvedeným postupom žalobcu poškodený, ani mu žiadna škoda vzniknúť nemohla. Nie je daný žiaden zákonný dôvod na vyhlásenie neplatnosti zmluvných podmienok, rovnako tak vyhlásenie neplatnosti všeobecných obchodných podmienok. Následne poukázal na princíp právnej istoty, t. j. legitimity očakávania žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. K absencii členenia úveru na splátky istiny a úroku poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ z 09.11.2016 vo veci C 42/15. Podotkol, že úprava ochrany spotrebiteľa tak ako je zakotvená v smernici 2008/48 predpokladá úplnú harmonizáciu právneho rámca v rámci Európskeho spoločenstva. Ak sa má uľahčiť vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, je potrebné, aby sa v niekoľkých kľúčových oblastiach ustanovil harmonizovaný rámec Spoločenstva. Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Zastáva názor, že je možné predpokladať, že ak zákonodarca implementuje ustanovenie smernice do vnútroštátneho práva, robí tak s úmyslom urobiť to správne, a teda v súlade s úníjným právom. Plánom zákonodarcu je tak plne eurokonformná vnútroštátna právna úprava. Pre správny výklad dotknutej právnej úpravy je preto potrebné pracovať s domnienkou racionálneho zákonodarcu. Ak mala byť vnútroštátna právna úprava úplne harmonizovaná so znením smernice, tak žiadny racionálny zákonodarca by neprijal znenie, ktoré by sa odlišovalo od obsahu smernice. Rozsudok SD EÚ už aplikovali do svojej rozhodovacej činnosti i súdy SR, t. j. pristúpili k eurokonformnému výkladu príslušných ustanovení. Rozsudok KS Prešov spis. zn.: 9Co/39/2017 zo dňa 29.06.2017 uvádza: je potrebné poukázať na rozsudok SD EÚ 14183 Von Colson & Kamann v /Land Nordrhein - Westfalen, podľa ktorého majú národné súdy povinnosť interpretovať vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje ... Odvolací súd má preto za to, že text § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. sa nemá vykladať tak, že je povinnosťou veriteľa uviesť osobitnú splatnosť platby úroku, osobitnú istiny a osobitnú poplatkov.
6. Žalovaný na svoju obranu v súlade s § 167 ods. 4 C.s.p. uviedol, že § 1 ods. 2, § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch spolu so znením Občianskeho zákonníka poskytujú viac ako dostatočnú úpravu nielen Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ale aj vo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako celku. Žalovaný nespochybňuje kogentnosť § 497 Obchodného zákonníka. Uvedené sa však vzťahuje len na prípady, kedy bol režim Obchodného zákonníka zvolený v súlade s právnym poriadkom SR, a nie na vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý je komplexne upravený v zákone ako o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Žalobca síce poukázal ja na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. i ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2006. V čase, kedy bol vydaný vyššie uvedený nález, nebol ešte platným a účinným zákon o spotrebiteľských úveroch. K absencii obligatórnych náležitostí zmluvy uviedol, že pre spotrebiteľa je skutočne na prvý pohľad rozhodujúca suma, ktorú má vrátiť a výška jednotlivých splátok, avšak nie je možné opomenúť zákonnú úpravu, ktorá v § 9, § 10 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje, čo musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere a aké sú dôsledky v prípade, ak zákonodarcom požadované náležitosti absentujú, t. j. kedy je takáto "neúplná zmluva" síce ako celok platná, avšak je bez úrokov a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je výslovne zakotvená požiadavka, aby zmluva o úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovala aj druh spotrebiteľského úveru. V bode č. 1 Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR je síce ako druh spotrebiteľského úveru označený "spotrebiteľský úver", uvedené ale ich nášho názoru nepredstavuje také určenie druhu spotrebiteľského úveru, aké má na mysli 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ale len jeho všeobecné označenie. Na základe uvedeného je preto odôvodneným aj ten predpoklad, že takáto spotrebiteľská zmluva je bezúročnou a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si splnil povinnosť uloženú mu v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nevyjadril sa k nej, nerozporoval ju. K žalobcom uvádzanému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/434/2014 zo dňa 04.06.2015 žalovaný poukázal na to, že v ňom nie je obsiahnutý právny názor ako ho uviedol žalobca. K neprijateľnosti uplatňovať si
administratívne poplatky poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co/350/2012 z 22.05.2014, obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/434/2014. preto žiadali žalobný návrh žalobcu v časti úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov zamietnuť.
7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrení žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 26.01.2012, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výzvou na úhradu pohľadávky, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.04.2015, Výpisom - Prehľadom platobnej disciplíny žalovaného, výpisomz úverového účtu žalovaného, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.04.2018, kópiami výplatných pások za obdobie február 2017 až marec 2018, výsledkom lustrácie žalovaný v registri obyvateľov, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k chýbajúcej náležitosti zmluvy členenia na formu tzv. amortizačnej tabuľky Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017 uviedol, že túto požiadavku je potrebné preklenúť a vypustiť pri rozhodovacej činnosti súdov už podľa doterajšej právnej úpravy. Obrana žalovaného sa zakladá na tvrdeniach, ktoré možno interpretovať tým spôsobom, že žalovaný už od počiatku nemal v úmysle plniť úverovú zmluvu v rámci jej pojmových znakov, t. j. vrátiť istinu spolu s odplatou za jej užívanie. K absencii uvedenia druhu spotrebiteľského úveru uviedol, že neexistuje zákon na zákonné delenie úverov, pretože sa nejedná o formu spotrebiteľských úverov, ale o formu úverov poskytnutých spotrebiteľom. Zákon o spotrebiteľských úveroch toto nedefinuje, nedôslednosť možno vidieť aj pri zmene zákona č. 258/2001 Z. z. na zákon č. 129/2010 Z. z., kedy sa opätovne pomenili pojmové názvy uplatňované v tom zákone, napr. boli vypustené slová „kreditná karta“. Podľa jeho názoru hmotnoprávne právne úkony treba vykladať primárne podľa ich obsahu, v celom ich rozsahu. Pokiaľ ide o obchodné podmienky, neexistuje ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť podpísať Všeobecné obchodné podmienky. Sama skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky sú primárne definované v Obchodnom zákonníku, nespôsobuje, že by v občianskoprávnom vzťahu nemohli byť použité. Uvedené ostatne potvrdil aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Home Credit vs. Klára Bírová. Samotné obchodné podmienky iba upravujú vzťahy, ktoré boli dojednané zmluvou a vzhľadom na rozsah súdnej kontroly v spotrebiteľských sporoch má za to, že požiadavka na ich podpísanie nemá svoje opodstatnenie, nakoľko značne znevýhodňujúca podmienka by sa v prípade podpísania Všeobecných obchodných podmienok platnou nestala.
9. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia k prednesu žaloby a vyjadrení uviedol, že čo sa týka pohľadávky v celej jej výške, s touto nesúhlasí, nakoľko k časti zosplatnenia istiny neboli splnené podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nebolo posúdené s odbornou starostlivosťou, či je klient schopný predmetný úver splácať. Z dôvodu, že zmluva obsahuje už spomínané vady podľa § 9 v spojení s § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je žalobca oprávnený požadovať úroky spojené s istinou a taktiež nebol oprávnený predmetný úver v celku zosplatniť. K absencii VOP poukázal na článok 9 zmluvy, v rámci ktorej je uvedené, že tieto sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Má za to, že nie je možné označiť ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy listinu, ktorá k nej nebola zrejme ani len pripojená.
10. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalovaný neuviedol jedinú skutkovú okolnosť, ktorá by sa týkala vlastného plnenia, a len dodatočne rozporuje úverový vzťah, ktorý po dobu 35 mesiacov plnil a hlásil s a k nemu. Novelou s účinnosťou od 01.05.2018 bolo legislatívne presnejšie vyjadrením odstránené ustanovenie o požiadavke splátkového kalendára. K uvedenému zaujal jednoznačné stanovisko Najvyšší súd SR, podľa ktorého v už i doposiaľ prebiehajúcich sporoch je potrebné pokračovať v kontexte smernice EÚ eurokonformným výkladom. Námietky ohľadom druhu spotrebiteľského úveru považuje za veľmi nejasné. Prijatím výkladu žalovaného by podľa jeho názoru prišlo k absurdnej situácii, kedy by legislatívny pojem „druh spotrebiteľského úveru“ vytvárali samotné bankové inštitúcie a neexistovali by unifikované pravidlá pre takéto vytváranie. Nenamieta neplatnosť takéhoto ustanovenia, ale z hľadiska právnej teórie má za to, že sa jedná o hypotézu bez konkrétnej právnej dispozície, ktorou by boli práve definované druhy spotrebiteľských úverov. Na pojednávaní dňa 18.05.2018 po vykonanom dokazovaní majetkových pomerov žalovaného uviedol, že veľká časť koncepcie ochrany spotrebiteľa spočíva v hmotnoprávnom vyvažovaní tých skutočností, že žalobca ako veriteľ určil predčasnú splatnosť celého úveru a súčasne požaduje zaplatenie odplaty za poskytnuté finančné prostriedky. NS SR v tom rozhodnutí z r. 1999, ktoré predstavuje základ pre všetky ďalšie
rozhodnutia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere uvádza, že ak je spotrebiteľ chránený pred ďalším platením zmluvných úrokov, potom nemá nárok na ďalšie platenie dlhu v splátkach. Chceme preto poukázať, že určenie doby splatnosti dlhu na základe procesnoprávnych noriem musí podľa nášho názoru rešpektovať vyššie spomenutý hmotnoprávny názor a máme zato, že takéto plnenie v splátkach je možné povoliť len vo výnimočných prípadoch, ktoré vzhľadom na deklarovaný príjem žalovaného, splnené neboli.
11. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný klient k úverovému vzťahu so žalobcom pristupoval seriózne a jeho záujmom nebolo žalobcu žiadnym spôsobom poškodiť. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver plnil takmer 3 roky. Žalovaný ako spotrebiteľ v rámci uzatvárania predmetnej spotrebiteľskej zmluvy so žalobcom nemal vedomosť o jej nedostatkoch, ako bolo v tomto konaní opakovane zdôraznené. Pre posudzovanie podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné vychádzať z právnej úpravy, ktorá bola platná a účinná v čase ich uzatvárania a teda nie je možné ich znenie odôvodňovať, resp. vykladať s poukazom na budúcu právnu úpravu. Má za to, že slovné spojenie druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona predstavuje jeho bližšie určenie a teda v sebe obsahuje účel, na aký sú peňažné prostriedky spotrebiteľovi poskytované. Má za to, že žalobca nebol oprávnený zosplatniť predmetný poskytnutý úver, nakoľko podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca si pred uzatvorením predmetného úveru nevyžiadal potvrdenie od zamestnávateľa žalovaného a spoliehal sa len na formulár, ktorý zväčša je vypĺňaný práve zamestnancami žalobcu. Z uvedeného dôvodu má za to, že žaloba, ktorá bola podaná na tunajší súd, je v celosti nedôvodná. V prípade, ak by súd priznal žalobcovi právo na výšku žalovanej sumy v jej istine, žalovaný v súčasnej dobe nemá možnosť uhrádzať vyššie splátky ako 130,-€ mesačne. V prípade priznania povinnosti žalovanému uhradiť výšku žalovanej istiny jednorazovo, uvedené by nepredstavovalo konečné rozhodnutie vo veci, avšak spôsobilo by to len ďalšie súdne spory.
12. Zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.01.2012 vyplýva dojednanie spotrebiteľského úveru medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom; s označením druhu: spotrebiteľský úver; do výšky úverového limitu 8.000,-€, s možnosťou dlžníka čerpať jednorazovo dňa 26.01.2012, ak sú splnené všetky podmienky v zmysle Zmluvy; bez uvedenia účelu; s prevodom finančných prostriedkov na dlžníkom uvedené účty v sume 4.859,12 € a 3.140,88 €. Riadne splácanie úveru je v článku II. Zmluvy zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou s dlžníkom; bez špecifických podmienok čerpania; úroková sadzba je pevná vo výške 16,90%, RPMN 21,74 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 18.137,24 €; priemerná RPMN 11,66 %, poplatok za poskytnutie úveru 160,-€. V článku V. zmluvy je dojednaný počet mesačných splátok 120, prvá anuitná splátka splatná dňa 15.02.2012, posledná je splatná dňa 15.01.2022, výška prvej až predposlednej anuitnej splátky 137,89 €. Súčasťou úveru je dojednanie poistenia pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti v celkovej výške 9,92 €; splatné v deň splatnosti úverovej splátky, s prehlásením dlžníka, že bol oboznámený s rozsahom poistenia a poistných podmienok a svojím podpisom vyjadruje súhlas s dojednaním takéhoto poistenia. V článku IX. Obchodné podmienky dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár (Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) a poistné podmienky vrátane Zmluvy prevzal.
13. Z predložených Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery ( ďalej aj „OP“) vyplýva, že nadobúdajú účinnosť dňa 15.12.2010. V článku 9.1 písm. a) OP je vymedzené oprávnenie banky v prípade, že nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo Zmluvy voči banke, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.
14. Z výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 20.02.2015 vyplýva výzva veriteľa dlžníkovi na úhradu dlhu z omeškaných splátok vo výške 481,60 € pod hrozbou vyhlásenia úvery za splatný vo výške 7.271,43 €.
15. Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.04.2015 vyplýva vyhlásenie celého úveru dňom 15.04.2015 za splatný v sume 7.393,43 € vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov.
16. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovaného za obdobie 01/2012 až 09/2016 vyplýva čerpanie úveru žalovaným v mesiaci január 2012, zaplatené celkom 5.720,38 €, posledná úhrada 12/2014. Nasleduje rozpis, aká výška sa z jednotlivých splátok pripísala na zaplatenie istiny, na zaplatenie úrokov z úveru, na zaplatenie úrokov z omeškania, na zaplatenie poplatkov. Dlžník nebol v omeškaní v úhradách jednotlivých zložiek záväzku v období od 11/2012 do 11/2014.
17. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.04.2018 vyplýva, že žalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.11.2014 do 04.04.2016.
18. Z výplatných pások predložených žalovaných od zamestnávateľa B. R. , s. r. o. vyplýva priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie 10/2017 až 03/2018 v sume cca 1.050,-€ v čistom.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 26.01.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa žalobca považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď žalovaný ako dlžník je zmluve vymedzený identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo dojednanie bezúčelového spotrebiteľského úveru, tak ako je uvedené v článku I Zmluvy, preto v tejto časti po zohľadnení celkového kontextu článku Zmluvy mal súd preukázaný druh spotrebiteľského úveru, ktorú náležitosť vyžaduje právna norma v § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bez toho, že by zákonodarca špecifikoval jednotlivé možné druhy spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver v sume 8.000,-€ splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 137,89 €, ktorú povinnosť si od novembra 2014 neplnil. Ako bolo následne preukázané, od novembra 2014 bol žalovaný nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného po splnení zákonných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pristúpil žalobca ako veriteľ k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovaný v konaní spochybnil právo žalobcu vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a to z dôvodu porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou definovanou v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v čase vzniku zmluvného vzťahu bola sankcionovaná odňatím tohto oprávnenia veriteľovi. Žalobca sa k predmetným skutkovým tvrdeniam žalovaného napriek poučeniu o koncentrácii konania nevyjadril. Pod posúdením s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súdna prax ustálila povinnosť veriteľa pred poskytnutím úveru zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Posúdenie bonity klienta v sebe zahŕňa povinnosť zisťovať nielen príjmy dlžníka, ale aj jeho výdavky, rodinný stav a prípadne nahliadnuť do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dlžník splácal poskytnutý úver spočiatku v období od 02/2012 do 11/2012 s omeškaním a v období od 11/2012 do 11/2014 úver riadne a včas splácal, t. j. v dojednanej výške a k termínu splatnosti jednotlivých splátok. Celkovo žalovaný plnil svoju povinnosť po dobu takmer troch rokov, pričom svoj záväzok prestal plniť až v dôsledku závažnej zmeny jeho pomerov, keď prišiel o zamestnanie. Aj keď žalobca v konaní nepreukázal, aké úkony vykonal v čase vzniku zmluvného vzťahu k vyhodnoteniu schopnosti spotrebiteľa plniť si záväzok z úverovej zmluvy tak, aby tieto bolo možné hodnotil za konanie veriteľa s odbornou starostlivosťou, s poukazom na riadne a včasné plnenie si povinnosti spotrebiteľa počas 35 mesiacov (z celkovo dojednaných 120 mesačných splátok), k porušeniu ktorej došlo v dôsledku závažnej zmeny pomerov na strane spotrebiteľa, súd vyhodnotil, že nie je možné ustáliť, že došlo k porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, keď je potrebné skôr predpokladať ako vylúčiť, že v prípade, že by žalovaný dlžník neprišiel o zamestnanie, k porušeniu jeho platobnej disciplíny pri splácaní úveru by nedošlo. Z uvedeného dôvodu súd došiel k záveru, že právo veriteľa predčasne zosplatniť úver pri porušení povinnosti dlžníka bolo dané.
29. Následne súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 26.01.2012 a zistil, že zmluva neobsahuje žalovaným namietanú podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 psím. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K predmetnej skutočnosti vyššie súdy opakovane uvádzajú: Je pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008).
30. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.
31. Nakoľko súd došiel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.01.2012 je pre nesplnenie obligatórnej náležitosti vymedzenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, nevykonal dokazovanie v zmysle § 295 C.s.p. ohľadne toho, či došlo k prevzatiu Všeobecných obchodných podmienok žalovaným, a či tieto boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy tak ako to žalovaný svojím podpisom v zmysle článku IX. Zmluvy potvrdil a následne v konaní poprel, nakoľko to už nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný z celkovo poskytnutých 8.000,-€ splatil 5.720,38 €, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.279,62.
32. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu v časti žalobcom uplatňovaného úroku vyčísleného ku dňu 15.04.2015 v sume 443,40 €, v časti kapitalizovaného zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru od 16.04.2015 do 30.09.2016 v sume 1.640,63 €, v časti zmluvného úroku 16,90 % ročne zo sumy 6.852,64 € od 01.10.2016 do zaplatenia, a v časti neuhradených poplatkov vo výške 134,76 € zamietol.
33. Nad rámec posúdenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov súd uvádza, že uplatňovanie zmluvného úroku odo dňa účinkov zosplatnenia žalobcovi nepatrí. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že
by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Obdobne k uplatňovaniu administratívnych poplatkov súdna prax ustálila, že uplatňovanie poplatkov za upomienky resp. výzvy k je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú si spotrebiteľ nevyjednal, je v jeho neprospech a spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán nerovnováhu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie (§ 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka), tie naopak sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom zaujme dodávateľa.
34. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 s poukazom na § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny úrok z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne od 16.04.2015 do zaplatenia. Dátum splatnosti 15.04.2015 a následného omeškania žalovaného s plnením povinnosti súd ustálil v súlade so žalobcom preukázaného predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po mimoriadnom zosplatnení úveru t. j. od 16.04.2015.
35. K žiadosti žalovaného podľa § 232 ods. 3 C.s.p. o uloženie povinnosti splatiť dlžnú istinu žalobcovi v splátkach súd vykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a došiel k záveru, že žiadosti žalovaného spotrebiteľa nie je dôvodné vyhovieť. Z vykonanej lustrácie mal súd preukázané, že žalovaný je slobodný, bezdetný a preto bez prednostnej vyživovacej povinnosti. Žalovaný v období posledného polroka dosahoval príjem zo zamestnania priemerne cca 1.050,-€ v čistom. Výdavky na uspokojenie základných životných potrieb žalovaný súdu netvrdil a preto ani nepreukázal. Žalovaný žiadal o umožnenie plniť v splátkach vo výške 130,-€ mesačne, ktorá navrhovaná výška bola nižšia než žalovaným dojednaná výška mesačnej splátky pri vzniku úverového vzťahu v roku 2012 (mesačne splátka úveru 137,89 € + poistné 9,96 € + 2,-€ ako poplatok za vedenie účtu). Nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal žiadosti žalovaného vyhovieť, rozhodol o povinnosti žalovaného plniť v paričnej lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď náhradu trov konania súd pomerne rozdelil a žalovanému, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu žalovaného v spore, súd zohľadnil výšku žalobcom uplatnenej istiny oproti výške žalobcovi priznanej istiny. Žalobca bol v spore úspešný vo výške 27,12 % a žalovaný bol v spore úspešný vo výške 72,88 %, čistý úspech žalovaného bol teda vo výške 45,76 %, ktorým percentom súd vyjadril rozsah nároku na náhradu trov konania priznaného žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.