Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/151/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: I & F, s. r. o., IČO: 50 418 637, Bratislava, Miletičova č. 72, v 2. rade: K.. X. Š. T. E. F. O. R. J. V. C. Á., R. A. X.X.XXXX, T. D. D., K. Č.. XXX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998, Bratislava, Dunajská č. 48, za ktorú koná JUDr. Ondrej Matejka proti žalovaným v I. rade: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, v II. rade: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, Bratislava, Junácka č. 3216/1, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2023, č.k. -117, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2023, č.k. -117, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v I. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči každému zo žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému v II. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.11.2023, č. k. -117, I. návrh žalobcov v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. žalovaným v I., II. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z podania doručeného súdu dňa 23.10.2023, ktorým sa obaja žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalovaným v I., II. rade povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade k spevneným plochám, ktoré sú súčasťou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území R. K., bližšie špecifikované v petite návrhu tak, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označovania spevnených plôch dopravným značením, zasahovania do spevnených plôch stavebne alebo akokoľvek inak, ako aj spoplatňovania a sankcionovania ich užívania, alebo akéhokoľvek konania, ktorým by zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade a súčasne uložil žalovaným v I., II. rade povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne v 2. rade k spevneným plochám, ktoré sú súčasťou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území R. K., bližšie špecifikované v petite návrhu tak, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označovania spevnených plôch dopravným značením, zasahovania do spevnených plôch stavebne alebo akokoľvek inak, ako aj spoplatňovania a sankcionovania ich užívania, alebo akéhokoľvek konania, ktorým by zasahovali do vlastníckeho práva žalobkyne v 2. rade. Žalobcovia v 1., 2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že z konania a vyjadrenia oboch žalovaných je zrejmé, že v najbližšej dobe plánujú využívať a ponúkať spevnené plochy a pozemky v ich vlastníctve na účel parkovania tretím osobám za odplatu a zároveň verejne prezentujú, že na predmetných spevnených

plochách umiestnia dopravné značenia, v prípade potreby ich stavebne upravia, čím zasiahnu do ich vlastníckeho práva bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, všetky evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres Bratislava III, obec Bratislava - R. K., katastrálne územie D. - R. K., podrobnejšie rozpísané v podanom návrhu. Na predmetných pozemkoch sa nachádzajú spevnené plochy, ktoré sú verejnosťou využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá. Pozemky a rovnako i spevnené plochy priamo nadväzujú na časť cestného telesa ulíc I. a J. C. H., ktoré ulice sú v časti priľahlej k pozemkom postavené na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Vlastníkom cestného telesa týchto ulíc je žalovaný v I. rade na základe o pozemných komunikáciách (ďalej „“), pričom ich správcom je žalovaný v II. rade. Zdôraznili, že žalovaní v I., II. rade nie sú vlastníkmi, ani správcami spevnených plôch, hoci tie na ulice nadväzujú. Prijatím všeobecného záväzného žalovaný v I. rade upravil dočasné parkovanie motorových vozidiel na území mesta, vrátane parkovania na sídlisku Pokrok a uliciach I. a J. C. H.. Systém spoplatneného dočasného parkovania motorových vozidiel sa v zmysle uvedeného všeobecného záväzného nariadenia zavádza postupne v jednotlivých častiach mesta. Po jeho zavedení bude možné vozidlá parkovať po zaplatení úhrady za parkovanie iba na vyznačených parkovacích miestach. K novému projektu parkovania zorganizovali žalovaní v I., II. rade dňa 7.6.2023 online video-prezentáciu, zverejnenú na webovej adrese <https:// www.youtube.com/watch?v=f0TF0ICs9q4>. Z projektu organizovania dopravy zverejnenom na webovej stránke <https://paas.sk/wp> content/uploads/2023/06/ POKROK-SPOLU.pdf, ako aj z prezentácie vyplýva, že obaja žalovaní v zmysle všeobecne záväzného nariadenia plánujú využívať a ponúkať na platené parkovanie aj pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve a spevnené plochy. Z tohto dôvodu žalobca v 1. rade po odvysielaní prezentácie zaslal žalovanému v II. rade dňa 19.6.2023 a žalovanému v I. rade dňa 27.6.2023 žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorými sa domáhal poskytnutia informácie či a na základe akej skutočnosti obaja žalovaní evidujú spevnené plochy vo svojom vlastníctve a taktiež požiadal o sprístupnenie karty miestnej komunikácie vzťahujúcej sa k spevneným plochám a pozemkom. Žalovaný v II. rade vo svojej odpovedi len všeobecne konštatoval, že miestne komunikácie sú v zmysle vo vlastníctve obcí, ale uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný v I. rade vo svojej odpovedi vlastníctvo k spevneným plochám odvodzuje rovnako od , pričom podľa neho patrí do miestnej komunikácie aj parkovisko, čo nijako nepreukázal, iba stroho uviedol, že miestne komunikácie boli v roku 1992 zverené žalovanému v II. rade. Zároveň žalobcovi v 1. rade poskytol dokumenty, v ktorých sú uvedené rozmery miestnych komunikácií v jeho vlastníctve a z ktorých, podľa názoru žalobcu v 1. rade vyplýva, že spevnené plochy nie sú súčasťou cestných telies ulíc I. a J. C. H.. V zozname miestnych komunikácii (dôkaz 12d/) je uvedený rozmer zverenej komunikácie ulice J. C. H. (s pôvodným názvom W.). Dĺžka tejto miestnej komunikácie je 738 m a šírka je 7 m. Poukazujúc na záznam z informačného systému Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky (www.zbgis.skgeodesy.sk) majú za to, že miestna komunikácia so šírkou 7 m s určitosťou nezahrňuje aj spevnené plochy. Pre úplnosť dodali, že súčasťou miestnej komunikácie sú na základe uvedeného dokumentu dva chodníky - jeden o rozmeroch 318 m x 2,1 m a druhý o rozmeroch 95 m x 2 m. Takéto chodníky sa na ulici J. C. H. nachádzajú, avšak s určitosťou tvrdia, že nejde o spevnené plochy nachádzajúce sa na pozemkoch. Umiestnenie chodníkov preukázali nákresom a fotkami. Zdôraznili, že nimi tvrdenú skutočnosť, že spevnené plochy nie sú miestnou komunikáciou, v minulosti potvrdil žalovaný v II. rade, keď I. J., ako vlastník identicky orientovanej parcely s parcelným č. XXXXX/XX, priľahlej k ulici J. C. H., požiadal dňa 28.12.2018 žalovaného v II. rade o vydanie povolenia na vyhradené parkovanie na tejto parcele. Žalovaný v II. rade v odpovedi zo dňa 17.1.2019 uviedol, že je oprávnený povoľovať vyhradené parkovanie iba na miestnych komunikáciách a nakoľko predmetná spevnená plocha nie je súčasťou miestnej komunikácie, tejto žiadosti nemôže vyhovieť. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že spevnené plochy s určitosťou netvoria súčasť ulíc I. a J. C. H.. Poukázali na to, že cestné telesá ulíc ako miestnych ciest môžu byť v zmysle považované za stavbu, teda z právneho hľadiska sú považované za samostatnú vec. Ich vlastníkom je v zmysle uvedeného ustanovenia obec bez ohľadu na to, kto je vlastníkom pozemku na ktorom sú postavené. Takúto úpravu odôvodňuje verejný charakter cesty (ulice), keďže slúži primárne bezpečnej a plynulej premávke. Verejný charakter takejto komunikácie v žiadnom prípade nemožno vykladať rozširujúco aj na priľahlé pozemky a spevnené povrchy, resp. parkoviská, ktoré slúžia výhradne ako odstavné plochy pre vozidlá. Spevnené plochy ako odstavné plochy pre vozidlá sa však spravujú iným právnym režimom, tie tvoria súčasť pozemkov, na ktorých ležia. Z občianskoprávneho hľadiska netvoria samostatnú vec, ale ako súčasť veci nesú právny osud veci hlavnej (pozemku). V tejto

súvislosti odkázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2012, sp. zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti mali za preukázané, že spevnené plochy nie sú evidované ako miestne komunikácie a nenachádzajú sa ani na pozemku vo vlastníctve obce. Dodali, že rovnako preukázali svoje vlastnícke právo k týmto spevneným pozemkom, ktoré nadobudli tým, že nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa spevnené plochy nachádzajú. Z prezentácie (od 36 minúty a 14 sekundy do 37 minúty a 10 sekundy) vyplýva úmysel oboch žalovaných osádzať a maľovať dopravné značenia, prípadne vykonať stavebné zásahy na spevnených plochách najneskôr na jeseň roku 2023 (t.j. do novembra 2023). Žalobkyňa v 2. rade po telefonickom rozhovore so zamestnancom žalovaného v II. rade zistila, že s prvými zásahmi do spevnených plôch chcú obaja žalovaní začať už dňa 26.10.2023.

2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami ods. l, ods. 2, , , , , , , , veta prvá, , dôvodiac tým, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného a predložených listinných dôkazov (list vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - R. K., katastrálne územie R.; mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými pozemkami 1/; list vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - R. K., katastrálne územie R. K.; mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými pozemkami 2/; mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými ulicami I. a J. C. H.; fotografie spevnených plôch; Všeobecné záväzné nariadenie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 25.5.2023, č. 6/2023; výsek mapy projektu zverejnenej na webovej stránke <https://paas.sk/wp-content/uploads/2023/06/ POKROK-SPOLU.pdf>; žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 19.6.2023 a dňa 27.6.2023; odpoveď Mestskej časti zo dňa 27.6.2023 na žiadosť o sprístupnenie informácie; odpoveď Hlavného mesta zo dňa 3.7.2023 na žiadosť o sprístupnenie informácie; delimitačný protokol; karta majetku; protokol o zverení miestnych komunikácii; zoznam miestnych komunikácii; zoznam k delimitačnému protokolu; mapa z portálu zbgis.sk s vyznačením šírky komunikácie J. C. H.; mapa z portálu zbgis.sk s vyznačením rozmerov chodníkov na ulici J. C. H.; fotografie chodníkov na ulici J. C. H.; odpoveď na žiadosť o vydanie povolenia na výhradné parkovanie zo dňa 17.1.2019; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2012, sp. zn. ) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, keďže žalobcovia v 1., 2. rade nepreukázali zákonné predpoklady jeho nariadenia. Poukázal na účel neodkladného opatrenia a predpoklady jeho nariadenia s tým, že je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že obaja žalobcovia sa domáhajú jeho nariadenia najmä z dôvodu obavy zo zásahov do ich vlastníckeho práva k spevneným plochám bez

právneho titulu, pričom potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidia vo verejnej prezentácii žalovaných v I., II. rade, že s týmito zásahmi plánujú začať najneskôr v novembri 2023. Z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobcovia v 1., 2. rade sú v súčasnosti zapísaní ako výluční vlastníci vyššie špecifikovaných pozemkov v katastrálnom území R., obec Bratislava - R. K.. Vychádzajúc z predložených listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX je zrejmé, že niektoré dotknuté pozemky oboch žalobcov sú evidované v katastri nehnuteľností ako zastavené plochy a nádvoria a niektoré ako ostatné plochy; spôsob využitia týchto pozemkov sa tiež líši, buď sa využívajú ako: a/ pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti zapísané pod kódom XX (napr. parcela č. XXXXX/XXX, o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie); b/ pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie zapísané pod kódom XX (napr. parcela č. XXXXX/XXX, o výmere 4 m2, ostatná plocha); c/ pozemok využívaný podľa druhu pozemku pod kódom XX (napr. parcela č. XXXXX/XXX, o výmere 17 m2, ostatná plocha). Na základe uvedeného mal za to, že v prípade pozemkov, ktoré sa využívajú pod bodom XX. (pozemok, na ktorom sú okrasné záhrady, zeleň, park a pod.), vychádzajúc pritom aj so žalobcami v 1., 2. rade predloženej fotodokumentácie, na týchto nemôžu byť spevné plochy využívané ako odstavné plochy na parkovanie, preto sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týchto pozemkov nemôže týkať, nakoľko sa obaja žalobcovia domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva k spevneným plochám využívaných verejnosťou ako odstavné plochy na parkovanie motorových vozidiel a nie parkom, či zeleni pred zásahom žalovaných v I., II. rade. Žalobcovia v 1., 2. rade v konaní síce preukázali evidované vlastníctvo k dotknutým pozemkom, neosvedčili však nepochybne svoj právny vzťah k inžinierskym stavbám miestnych komunikácii nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v ich vlastníctve, súčasťou ktorých sú i spevnené plochy využívané na parkovanie vozidiel širokou verejnosťou. Navyše skutočnosť, že predmetné spevnené plochy slúžia verejnosti ako odstavné plochy pre motorové vozidlá, tvrdia aj samotní žalobcovia v 1., 2. rade v podanom návrhu. V danej veci je podstatná otázka charakteru spevnených plôch vybudovaných na pozemkoch oboch žalobcov, či ide o inžinierske stavby, napr. o miestne komunikácie zaradené do siete miestnych komunikácií, kedy boli tieto stavby na cudzom pozemku zriadené, či sa tak stalo v súlade s vôľou (súhlasom) vlastníka pozemku a komu vlastnícky patria. Z tohto dôvodu tak nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ustáliť a relevantné právne posúdiť vec, aby bolo možné ustáliť aký právny režim sa na predmetné spevnené plochy vzťahuje, teda či spadá pod režim súkromného práva alebo verejného práva. Zo spôsobu samotného využitia dotknutých pozemkov i tvrdení oboch žalobcov ale možno vyvodiť, že predmetné spevnené plochy slúžia pre verejnosť, tzn. že nemožno bez pochybností vylúčiť, že nie sú napr. miestnou komunikáciou. Ohľadne tvrdenia žalobcov v1., 2. rade, že žalovaný v II. rade v liste zo dňa 17.1.2019 potvrdil skutočnosť, že spevnené plochy netvoria súčasť ulíc I. a J. C. H. konštatoval, že žalovaný v II. rade sa vyjadril k parkovisku, ktoré leží na pozemkoch vo vlastníctve iných osôb ako oboch žalobcov. Dodal, že pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu bolo potrebné prihliadnuť i na to, že sami žalobcovia v 1., 2. rade uviedli, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú spevnené plochy, sa širokou verejnosťou využívajú na parkovanie áut, z čoho možno vyvodiť, že slúžia verejnému účelu, hoci sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú v ich súkromnom vlastníctve, avšak vlastníctvo spevnených plôch a jeho režim, preukázané nebolo. 2.2. Náhradu trov konania právne odôvodnil ustanoveniami , , , dôvodiac tým, že obaja žalobcovia boli v konaní neúspešní, preto by úspešní žalovaní v I., II. rade mali proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že obom žalovaným žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, nárok na náhradu trov konania im nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. rade, dôvodiac ustanovením , , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový sta v neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkli prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol iba všeobecné teoretické tvrdenia o ich povinnosti osvedčiť naliehavý právny záujem. Osvedčenie má spočívať v preukázaní reálnych faktických alebo právnych úkonov oboch žalovaných, ktorými ohrozujú ich záujmy a práva. Nesúhlasili s argumentáciou uvedenou v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým spôsobom k tomuto záveru dospel. K svojmu návrhu predložili dostatok dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a preukázali právne a faktické úkony

oboch žalovaných, ktoré preukazujú ich úmysel zasahovať do ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú definované v návrhu a spevneným plochám. Súd prvej inštancie sa ale s ich predloženými dôkazmi žiadnym spôsobom nevysporiadal a oni nemajú inú možnosť ako odôvodnenosť neodkladného opatrenia osvedčiť. Podmieňovanie osvedčenia ďalšími dôkazmi by mohlo podľa ich názoru viesť k „ad absurdum“ nemožnosti vydania neodkladného opatrenia s preventívnym účinkom ochrany ich vlastníckeho práva. Dali do pozornosti skutočnosť, že žalovaní v I., II. rade v čase od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia začali na spevnených plochách umiestňovať vodorovné a zvislé dopravné značenia, k čomu priložili fotodokumentáciu. Žalovaný (pravdepodobne v II. rade, poznámka odvolacieho súdu) taktiež na internetovej stránke https://paas.sk/nove-mesto/ <https://paas.sk/nove-mesto/>uvádza, že s uplatňovaním parkovacej politiky v zmysle všeobecného záväzného nariadenia, teda aj so zásahmi do vlastníckeho práva žalovaných (správne žalobcov, poznámka odvolacieho súdu) začnú dňa 6.12.2023. Nariadenie neodkladného opatrenia však napriek tejto skutočnosti nestratilo svoj význam, nakoľko im za využívanie svojho majetku, v prípade nevydania neodkladného opatrenia, hrozí zo strany oboch žalovaných ukladanie peňažných sankcií. Ďalej dôvodili, že podľa názoru prvoinštančného súdu neosvedčili ich vlastnícke právo k „inžinierskym stavbám miestnych komunikácii nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v ich vlastníctve, súčasťou ktorých sú i spevnené plochy využívané verejnosťou.“ Oni ale nikdy netvrdili, že sú majiteľmi miestnych komunikácii, t. j. cestných telies ulíc I. a J. C. H.. Sú si vedomí skutočnosti, že v zmysle môže byť vlastníkom cestných telies miestnych komunikácii iba obec. Naopak preukazovali, že sú vlastníkmi spevnených plôch, ktoré v žiadnom prípade nie sú miestnou komunikáciou, čo jasne preukázali predloženými dôkazmi. Z „dôkazu 12d/ Zoznam miestnych komunikácii“ vyplýva, že žalovaný v I. rade má vo svojej evidencii iba cestné teleso ulice J.C. H. široké 7 m. Z predlženého „dôkazu 13/ Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačením šírky komunikácie J. C. H.“, je zrejmé, že ulica J. C. H. o šírke 7 m spevnené plochy nezahŕňa, tie teda k miestnej komunikácii nepatria. V opačnom prípade by šírka cestného telesa nachádzajúceho sa v evidencii žalovaného v I. rade bola minimálne o 3 m väčšia. Týmto sa súd prvej inštancie odmietol zaoberať. Rovnako preukázali predloženými dôkazmi i poukázaním na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že spevnená plocha, ktorá slúži ako odstavná plocha pre automobily, ktorá neleží priamo na miestnej komunikácii, nie je stavbou a samostatnou vecou z právneho hľadiska. Spevnená plocha je iba súčasťou pozemku a nesie jeho právny osud, takže je vo vlastníctve majiteľa pozemku. Ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal a založil pochybnosť o ich vlastníctve k spevnenej ploche na abstraktnom tvrdení o jej verejnej prospešnosti. To, že spevnené plochy sú využívané verejnosťou nepopierajú, pričom to, že sú spevnené plochy verejnosťou využívané s ich tichým súhlasom neznamená, že im tým zaniklo vlastnícke právo, alebo že by sa ich vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom oslabilo. V návrhu ako dôkaz predložili „dôkaz 16/ Odpoveď na žiadosť o vydanie povolenia na výhradné parkovanie zo dňa 17.01.2019“ vydaný samotným žalovaným v II. rade, ktorý v ňom potvrdil, že spevnená plocha nie je súčasťou miestnej komunikácie, takže nie je majetkom žalovaných v I., II. rade, ktorí nemajú ani právo o tejto spevnej ploche rozhodovať. Prvoinštančný súd vykonaním dôkazu dospel k zisteniu, že tento dokument bol vydaný k pozemku vo vlastníctve inej osoby, preto zrejme pokladal tento dôkaz za irelevantný. Oni nerozporujú, že bol tento dokument vydaný k pozemku a spevnenej ploche vo vlastníctve inej osoby, avšak súd prvej inštancie pri vykonaní tohto dôkazu nevzal do úvahy skutočnosť, že spevnená plocha, ktorej sa tento dokument týka, je časťou jednej a tej istej identickej spevnenej plochy, nachádzajúcej sa aj na parcelách v ich vlastníctve. Je teda nemožné, aby jedna časť spevnenej plochy, patriaca im, bola súčasťou miestnej komunikácie a druhá identická časť tej istej spevnenej plochy, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, súčasťou miestnej komunikácie nebola. Tým, že žalovaný v II. rade potvrdil p. J., že jeho parkovacie miesto (teda časť spevnenej plochy) nie je súčasťou miestnej komunikácie, rovnako potvrdil aj to, že jej súčasťou nie je spevnená plocha ako celok (zahŕňajúca aj parcely v ich vlastníctve), nakoľko tá je na parcely rozdelená „iba“ formálne v evidencii katastra nehnuteľností. Dali do pozornosti skutočnosť, že obaja žalovaní v čase od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, začali uplatňovať parkovaciu politiku aj na parcele a ploche vo vlastníctve p. J. napriek ich predošlým vyjadreniam o tom, že táto plocha nie je miestnou komunikáciou. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež uviedol, že sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva k spevneným plochám nachádzajúcim sa na pozemkoch, ktorých spôsob využitia je v katastri evidovaný ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie a tak poskytnutie ochrany vlastníkovi spevnenej plochy na takomto pozemku nie je možný. Pri rozhodovaní však súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že evidencia katastra sa môže líšiť od faktického využitia pozemku s odkazom na „dôkaz 8 - Výsek mapy projektu zverejnenej na webovej

stránke <https://paas.sk/wp-content/uploads/2023/06/POKROK- SPOLU.pdf.%e2%80%9c> Z dôkazu je pritom zrejmé, že obaja žalovaní majú v úmysle uplatňovať parkovaciu politiku aj na pozemkoch s týmto spôsobom využitia a práve táto skutočnosť odôvodňuje poskytnutie súdnej ochrany aj vlastníkom takýchto parciel. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

4. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu oboch žalobcov uviedol, že spevnené plochy, nachádzajúce sa na pozemkoch oboch žalobcov sú v jeho vlastníctve, keď boli vybudované jeho právnym predchodcom o čom predložil dôkaz - výsek z projektu rekonštrukcie ulice J. C. H. (v tom čase W.) z roku 1979 i výsek z projektu rekonštrukcie ulice I., z ktorých je zrejmé, že súčasťou výstavby a rekonštrukcie boli aj parkovacie pásy priamo napojené na hlavné cestné teleso miestnej cesty J. C. H., resp. I.. Vlastníctvo predmetných spevnených plôch, ako súčasť miestnej cesty J. C. H. a I., ako jednej stavby v zmysle Stavebného o majetku obcí, ktorým prešiel majetok štátu na obce. Miestnu cestu J. C. H. a I., priľahlé spevnené plochy, ako aj spevnené plochy medzi bytovými domami eviduje vo svojom vlastníctve a nie je si vedomý prevodu vlastníctva týchto spevnených plôch na iný subjekt, pričom vlastnícke právo je možné nadobudnúť jedine od vlastníka. Na pozemky, na ktorých sa spevnená plocha nachádza, sa v zmysle o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , vzťahuje zákonné vecné bremeno, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Osadenie, prípadne odstránenie vodorovného i zvislého dopravného značenia na spevnených plochách, ktoré sú predmetom návrhu, bolo realizované na základe určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení zo dňa 21.9.2023, č. MAGS ODP 57168/2023-481925. Pre určenie dopravného značenia a dopravných zariadení je potrebné stanovisko správcu pozemnej komunikácie a dopravného inšpektorátu, čo bolo naplnené. Postupoval a postupuje v zmysle právnych predpisov a nijakým spôsobom nezákonne nezasahuje do vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod spevnenými plochami. K tvrdeniam oboch žalobcov v ich návrhu, že „Žalovaní vedome nesprávne prezentujú Spevnené plochy ako súčasť miestnej komunikácie a označujú ich ako svoje vlastníctvo. Odkazujú pri tom na ustanovenie , podľa ktorého sú všetky miestne komunikácie nachádzajúce sa v Bratislave vo vlastníctve hlavného mesta, na základe čoho si Žalovaní odôvodňujú právo o. i. Spevnené plochy označiť vodorovným a zvislým dopravným značením. V prípadoch kde spevnené plochy nemajú dostatočnú šírku a dĺžku, chcú tieto spevnené plochy dokonca rozširovať.“ „Žalobcovia preukážu, že žalovaní o nesprávnosti svojich tvrdení vedia. Žalovaný takýmito tvrdeniami podvodne preukazujú vlastnícke právo k Spevneným plochám a tým odôvodňujú údajnú zákonnosť výberu poplatkov za parkovanie, hoci Spevnené plochy v skutočnosti nie sú vo vlastníctve ani jedného z nich.“, že s ním nesúhlasí, najmä vo výroku, že si je vedomý nesprávnosti svojich tvrdení vo veci vlastníctva spevnených plôch a podvodne preukazuje vlastnícke právo k spevneným plochám. Nadobudol vlastníctvo spevnených plôch zákonným spôsobom, a to , ako už uviedol. Naopak tvrdí, že žalobcovia v 1., 2. rade nemohli nadobudnúť a ani nenadobudli spolu s pozemkom aj spevnené plochy nachádzajúce sa na týchto pozemkoch, k čomu pripojil dôkazový materiál: V rámci Registra obnovy evidencie pozemkov (ďalej „ROEP“), ktorý bol v katastrálnom území R. K. ukončený v roku 2010, bol pozemok registra „E“, parcela č. XXXXX/X, identifikovaný v priebehu ako vidieť v prílohe (Dôkaz 3). Predmetný pozemok bol následne rozdelený na pozemky, ktoré sa uvádzajú v návrhu. Pôvodný pozemok bol na základe zápisu ROEP-u v roku 2010 zapísaný v prospech vlastníka Bratislavské elektrotechnické závody, štátny podnik, podnik v likvidácii. V roku 2012 vlastníctvo k pozemku nadobudla súkromná firma. V kúpnej zmluve (Dôkaz 4) sa výslovne uvádza, že na pozemku je nesúlad druhu pozemku a nachádzajú sa na ňom miestne cesty, spevnené plochy, parkoviská a zeleň, ktoré nie sú predmetom prevodu (viď 3.3 Dôkazu 4). Žalobcovia v 1., 2. rade nemohli nadobudnúť do vlastníctva vec, ktorú predávajúci nevlastnil, v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse haberet - nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než má sám. Spevnené plochy, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch uvedených v návrhu, sú súčasťou miestnej cesty J. C. H., resp. I. a boli budované v rámci celkovej rekonštrukcie týchto komunikácií a sú vedené v jeho vlastníctve. Vyjadrenie žalovaného v II. rade ohľadom spevnených plôch považuje za irelevantné, pretože sa môže vyjadrovať len k správe, nie k vlastníctvu spevnených plôch. Kompetencia rozhodnutia o zaradení do siete miestnych ciest je na posúdení Cestného správneho orgánu, ako preneseného

výkonu štátnej správy. Nestotožnil sa ani s argumentáciou oboch žalobcov v ich odvolaní, že preukázali právne a faktické úkony oboch žalovaných, ktoré preukazujú ich úmysel zasahovať do ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú definované v návrhu, pretože on nezasahuje do vlastníckych práv k pozemkom, ktoré sú zo zákona zaťažené zákonným vecným bremenom. Všetky jeho úkony boli realizované na základe povolení a rozhodnutí príslušných orgánov verejnej a štátnej správy. Súhlasí so záverom prvoinštančného súdu najmä vo veci nepreukázania právneho vzťahu k spevneným plochám zo strany oboch žalobcov, ktorý ani nie je možné preukázať, nakoľko vlastníkom spevnených plôch je on a nadobúdateľ pozemkov (resp. pôvodného pozemku registra „E“, parcela č. XXXXX/X, ) jasne nadobudol len pozemok bez stavby na ňom, čo je presne špecifikované v kúpnej zmluve, ktorá tvorí prílohu vyjadrenia.

5. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade nevyjadril. Odvolací súd vyjadrenie žalovaného v I. rade k odvolaniu oboch žalobcov nedoručoval žalobcom v 1., 2. rade na vyjadrenie z dôvodu, že prípadné vyjadrenie by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

6. Odvolací súd preskúmal vec [, , , , , ďalej len ()], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu oboch žalobcov nemožno priznať úspech.

7. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, a to uloženia povinnosti žalovaným v I., II. rade zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva k spevneným plochám, ktoré sú súčasťou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX . (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade) a č. XXXX (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade) v katastrálnom území R. K., bližšie špecifikované v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označovania spevnených plôch dopravným značením, zasahovania do spevnených plôch stavebne alebo akokoľvek inak, ako aj spoplatňovania a sankcionovania ich užívania, alebo akéhokoľvek konania, ktorým by zasahovali do ich vlastníckeho práva.

8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia.

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

11. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nejde o prípad, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán, pretože pri dočasnej úprave pomerov musí ísť o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo

obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

12. Žalobcovia v 1., 2. rade vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že z konania a vyjadrenia oboch žalovaných je zrejmé, že v najbližšej dobe plánujú využívať a ponúkať spevnené plochy a pozemky v ich vlastníctve na účel parkovania tretím osobám za odplatu a zároveň verejne prezentujú, že na predmetných spevnených plochách umiestnia dopravné značenia, v prípade potreby ich stavebne upravia, čím zasiahnu do ich vlastníckeho práva bez akéhokoľvek právneho titulu, že žalovaní v I., II. rade nie sú vlastníkmi, ani správcami spevnených plôch a že spevnené plochy nie sú evidované ako miestne komunikácie. V danom prípade žalobcovia v 1., 2. rade neosvedčili bezprostredne hroziacu ujmu, pretože aj keď predložili dôkazy o tom, že sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú spevnené plochy a na ktorých obaja žalovaní plánujú uplatňovať tzv. parkovaciu politiku, neprodukovali dôkazy o tom, ako ich nimi uvedená úprava spevnených plôch oboma žalovanými vplýva na výkon ich vlastníckeho práva k týmto spevneným plochám, teda akú ujmu im týmto spôsobili, resp. spôsobia, pričom ani v odvolaní neuviedli také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia v 1., 2. rade pritom taktiež tvrdili, že spevnené plochy sa využívajú na parkovanie motorových vozidiel, tzn. na rovnaký účel ako sa majú využívať po ich úprave. Odvolací súd dodáva, že obava bez ďalšieho nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

13. Bolo potrebné súhlasiť aj s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že obaja žalobcovia neosvedčili svoj právny vzťah k inžinierskym stavbám miestnych komunikácii nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v ich vlastníctve, súčasťou ktorých sú i spevnené plochy využívané na parkovanie vozidiel širokou verejnosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu oboch žalobcov tvrdil, že je vlastníkom spevnených plôch a v zmysle sa na ne vzťahuje vecné bremeno. Z uvedeného je zrejmé, že otázka vlastníckeho práva k spevneným plochám nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch vo vlastníctve oboch žalobcov doteraz vyriešená nebola, tak ako aj konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Bez vyriešenia tejto otázky tak nie je možné ustáliť, či je potrebný okamžitý zásah súdu vo forme oboma žalobcami požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia, keďže cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť danú situáciu a dokazovanie o uvedenej otázke by prekročilo význam a cieľ neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

14. Odvolací súd dodáva, že žalobcovia v 1., 2. rade pripojili k svojmu odvolaniu fotografie zvislého a vodorovného dopravného značenia osadeného na spevnených plochách v ich vlastníctve a spevnenej plochy nachádzajúcej sa na parcele vo vlastníctve p. J. i žalobcu v 1. rade, avšak na tieto dôkazy odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadol, keď podľa ustanovenia je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu tak nebol naplnený odvolací dôvod podľa , t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

15. K odvolacím námietkam oboch žalobcov o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové

strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , v tomto prípade v spojení s , Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

16. Pokiaľ žalobcovia v 1., 2. rade v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

17. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov konania, podľa ods. l, ods. 2, ods. 3, v spojení s , potvrdil, keďže žalobcovia v 1., . rade neosvedčili splnenie zákonných podmienok pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu.

18.1. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného v I. rade odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s a žalovanému v I. rade, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči každému zo žalobcov v 1., 2. rade, keďže v ich prípade ide o samostatné spoločenstvo ( ), v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v II. rade rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , za použitia analógie podľa Žalovaný v II. rade bol v odvolacom konaní úspešní (odvolaniu oboch žalobcov nebolo vyhovené) a tak by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale nakoľko mu žiadne výdavky v odvolacom konaní nevznikli a ani mu zo spisu nevyplývajú (nevyjadril sa k odvolaniu oboch žalobcov), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).