Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53C/50/2023

Potvrdené rozhodnutím 15Co/151/2023
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: I & F, s. r. o., IČO: 50 418 637, Bratislava, Miletičova č. 72, v 2. rade: K.. X. Š. T. E. F. O. R. J. V. C. Á., R. A. X.X.XXXX, T. D. D., K. Č.. XXX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998, Bratislava, Dunajská č. 48, za ktorú koná JUDr. Ondrej Matejka proti žalovaným v I. rade: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, v II. rade: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, Bratislava, Junácka č. 3216/1, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2023, č.k. 53 C 50/2023-117, takto rozhodol: I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2023, č.k. 53 C 50/2023-117, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému v I. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči každému zo žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %. III. Žalovanému v II. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ I & F, s. r. o., IČO: 50 418 637, so sídlom Miletičova 72, 821 09 Bratislava a 2/ K.. X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX D., obaja zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava a 2/ Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom Junácka 3216/1, 832 91 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd nepriznáva žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2023 sa žalobcovia domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu 1/ k spevneným plochám, ktoré sú súčasťou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v D., katastrálny odbor na LV č. XXXX v kat. úz. R. K. bližšie špecifikované v petite návrhu, a to tak, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označovania spevnených plôch dopravným značením, zasahovania do spevnených plôch stavebne alebo akokoľvek inak, ako aj spoplatňovania a sankcionovania ich užívania, alebo akéhokoľvek konania, ktorým by zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu 1/ a súčasne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu 2/ k spevneným plochám, ktoré sú súčasťou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor na LV č. XXXX v kat. úz. R. K. bližšie špecifikované v petite návrhu, a to tak, že sú povinní zdržať sa akéhokoľvek označovania spevnených plôch dopravným značením, zasahovania do spevnených plôch stavebne alebo akokoľvek inak, ako aj spoplatňovania a sankcionovania ich užívania, alebo akéhokoľvek konania, ktorým by zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu 2/.

2. Návrh odôvodnili tým, že z konania a vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že v najbližšej dobe plánujú využívať a ponúkať spevnené plochy a pozemky vo vlastníctve žalobcov na účel parkovania tretím osobám za odplatu. Žalovaní verejne prezentujú, že na predmetných spevnených plochách umiestnia dopravné značenia, v prípade potreby ich stavebne upravia, čím zasiahnu do vlastníckeho práva žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu. Bližšie uviedli, že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a žalobca 2/ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, všetky evidované Okresným úradom D., katastrálnym odborom, okres D. X., obec D. - R. K., kat. úz. D. - R. K., podrobnejšie rozpísané v podanom návrhu. Na predmetných pozemkoch sa nachádzajú spevnené plochy, ktoré sú verejnosťou využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá. Pozemky a rovnako aj spevnené plochy priamo nadväzujú na časť cestného telesa ulíc I. a S.. P.. H.. Uvedené ulice sú v časti priľahlej k pozemkom postavené na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 1/. Vlastníkom cestného telesa týchto ulíc je žalovaný 1/, a to na základe o pozemných komunikáciách (ďalej len „“), pričom ich správcom je žalovaný 2/. Zdôraznil, že

žalovaní nie sú vlastníkmi ani správcami spevnených plôch, hoci tie na ulice nadväzujú. Ďalej uviedli, že prijatím všeobecného záväzného nariadenie č. X/XXXX (ďalej len „VZN“), žalovaný 1/ upravil dočasné parkovanie motorových vozidiel na území mesta, vrátane parkovania na sídlisku N. a uliciach I. O. S.. P.. H.. Bližšie vysvetlili, že systém spoplatneného dočasného parkovania motorových vozidiel sa v zmysle VZN zavádza postupne v jednotlivých častiach mesta. Po jeho zavedení bude možné vozidlá parkovať po zaplatení úhrady za parkovanie iba na vyznačených parkovacích miestach. Uviedli, že k novému projektu parkovania zorganizovali žalovaní dňa 07.06.2023 online video-prezentáciu, zverejnenú na webovej adrese H.:/..G..P.?C.. Z projektu organizovania dopravy zverejnenom na webovej stránke H.:/..I. P.-I..N. ako aj z prezentácie vyplýva, že žalovaní v zmysle VZN plánujú využívať a ponúkať na platené parkovanie aj pozemky, vo vlastníctve žalobcov a spevné plochy. Z tohto dôvodu, žalobca 1/ po odvysielaní prezentácie zaslal žalovanému 2/ dňa 19.06.2023 a žalovanému 1/ dňa 27.06.2023 žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorými sa domáhal poskytnutia informácie či a na základe akej skutočnosti žalovaný 1/ a žalovaný 2/ evidujú spevnené plochy vo svojom vlastníctve. Zároveň požiadal o sprístupnenie karty miestnej komunikácie vzťahujúcej sa k spevneným plochám a pozemkom. Žalovaný 2/ vo svojej odpovedi len všeobecne konštatoval, že miestne komunikácie sú v zmysle vo vlastníctve obcí, pričom uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný 1/ vo svojej odpovedi vlastníctvo k spevneným plochám odvodzuje tiež od , pričom podľa neho patrí do miestnej komunikácie aj parkovisko. Uvedené, však nijako nepreukázal, len stroho uviedol, že miestne komunikácie boli v roku 1992 zverené žalovanému 2/. Zároveň žalobcovi 1/ poskytol dokumenty, v ktorých sú uvedené rozmery miestnych komunikácií v jeho vlastníctve a z ktorých, podľa názoru žalobcu 1/, vyplýva, že spevnené plochy nie sú súčasťou cestných telies ulíc I. a S.. P.. H.. V zozname miestnych komunikácii (dôkaz 12d/) je uvedený rozmer zverenej komunikácie ulice S.. P.. H. (s pôvodným názvom W.). Dĺžka tejto miestnej komunikácie je 738 m a šírka je 7m. Poukazujúc na záznam z informačného systému Úradu geodézie kartografie a katastra SR (www.zbgis.skgeodesy.sk) majú za to, že miestna komunikácia so šírkou 7 m s určitosťou nezahrňuje aj spevnené plochy. Pre úplnosť dodali, že súčasťou miestnej komunikácie sú na základe uvedeného dokumentu dva chodníky

- jeden o rozmeroch 318 m x 2,1 m a druhý o rozmeroch 95 m x 2 m. Takéto chodníky sa na ulici S.. P.. H. nachádzajú, avšak s určitosťou žalobcovia tvrdia, že nejde o spevnené plochy nachádzajúce sa na pozemkoch. Umiestnenie chodníkov žalobcovia preukazujú nákresom a fotkami. Zdôraznili, že nimi tvrdenú skutočnosť, že spevnené plochy nie sú miestnou komunikáciou, v minulosti potvrdil žalovaný 2/, keď pán I. J., ako vlastník identicky orientovanej parcely s parc. č. XXXXX/XX priľahlej k ulici S.. P.. H., požiadal dňa 28.12.2018 žalovaného 2/ o vydanie povolenia na vyhradené parkovanie na tejto parcele. Žalovaný 2/ v odpovedi zo dňa 17.01.2019 uviedol, že je oprávnený povoľovať vyhradené parkovanie iba na miestnych komunikáciách a nakoľko predmetná spevnená plocha nie je súčasťou miestnej komunikácie, tejto žiadosti nemôže vyhovieť. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že spevnené plochy s určitosťou netvoria súčasť ulíc I. a S.. P.. H.. Uviedli, že cestné telesá ulíc ako miestnych ciest môžu byť v zmysle považované za stavbu, a teda z právneho hľadiska sú považované za samostatnú vec. Ich vlastníkom je v zmysle uvedeného ustanovenia obec bez ohľadu na to, kto je vlastníkom pozemku na ktorom sú postavené. Takúto úpravu odôvodňuje verejný charakter cesty (ulice), keďže slúži primárne bezpečnej a plynulej premávke. Verejný charakter takejto komunikácie v žiadnom prípade nemožno vykladať rozširujúco aj na priľahlé pozemky a spevnené povrchy, resp. parkoviská ktoré slúžia výhradne ako odstavné plochy pre vozidlá. Mali za to, že spevnené plochy ako odstavné plochy pre vozidlá sa však spravujú iným právnym režimom. Tie tvoria súčasť pozemkov, na ktorých ležia. Z občianskoprávneho hľadiska netvoria samostatnú vec, ale ako súčasť veci nesú právny osud veci hlavnej (pozemku). Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 30.08.2012, podľa ktorého ,,Spevnená plocha slúžiaca ako odstavná plocha pre automobily nie je stavbou a samostatnou vecou z právneho hľadiska. Je iba súčasťou pozemku a nesie jeho právny osud“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mali žalobcovia za preukázané, že spevnené plochy nie sú evidované ako miestne komunikácie a nenachádzajú sa ani na pozemku vo vlastníctve obce. Zároveň dodali, že rovnako preukázali ich vlastnícke právo k týmto spevneným pozemkom, ktoré nadobudli tým, že nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa spevnené plochy nachádzajú. Pre úplnosť dodali, že z prezentácie (od 36min a 14 s. do 37 min a 10 s.) vyplýva úmysel žalovaných osádzať a maľovať dopravné značenia, prípadne vykonať stavebné zásahy na spevnených plochách najneskôr na jeseň roku 2023 (t.j. do novembra 2023). Žalobca 2/ po telefonickom rozhovore so zamestnancom žalovaného 2/ zistil, že s prvými zásahmi do spevnených plôch chcú žalovaní začať už dňa 26.10.2023. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, považujú žalobcovia ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a žiadajú, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení požadovanom v petite návrhu.

3. K návrhu žalobcovia pripojili: List vlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. - R. K., kat. úz. R. K., Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými Pozemkami 1/, List vlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. - R. K., kat. úz. R. K., Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými Pozemkami 2/, Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačenými ulicami I. a S.. P.. H., Fotografie Spevnených plôch, Všeobecné záväzné nariadenie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 6/2023 zo dňa 25.05.2023, Výsek mapy projektu zverejnenej na webovej stránke H.:/..I.-P.-I..N., Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 19.06.2023, Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 27.06.2023, Odpoveď Mestskej časti zo dňa 27.06.2023 na žiadosť o sprístupnenie informácie, Odpoveď Hlavného mesta zo dňa 03.07.2023 na žiadosť o sprístupnenie informácie, Delimitačný protokol, Karta majetku, Protokol o zverení miestnych komunikácii, Zoznam miestnych komunikácii, Zoznam k delimitačnému protokolu, Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačením šírky komunikácie S.. P.. H., Mapa z portálu zbgis.sk s vyznačením rozmerov chodníkov na ulici S.. P.. H., Fotografie chodníkov na ulici S.. P.. H., Odpoveď na žiadosť o vydanie povolenia na výhradné parkovanie zo dňa 17.01.2019, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.08.2012.

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie

jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.

17. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.

18. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

20. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

21. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi konštatuje, že žalobcom sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu.

22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú jeho nariadenia najmä z dôvodu obavy zo zásahov do ich vlastníckeho práva k spevneným plochám bez právneho titulu, pričom potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidia vo verejnej prezentácii žalovaných, že s týmito zásahmi plánujú začať najneskôr v novembri 2023.

23. Z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovia sú v súčasnosti zapísaní ako výluční vlastníci vyššie špecifikovaných pozemkov v katastrálnom území R. K., obec D. - R. K.. Vychádzajúc z predložených LV č. XXXX a LV č. XXXX je zrejmé, že niektoré dotknuté pozemky žalobcov sú evidované v katastri nehnuteľností ako zastavené plochy a nádvoria a niektoré ako ostatné plochy. Spôsob využitia týchto pozemkov sa tiež líši. Buď sa využívajú ako: a) pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti zapísané pod kódom 22 (napr. par.č. XXXXX/ XXX, o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie), alebo ako: b) pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie zapísané pod kódom 29 (napr. parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 4 m2, ostatná plocha) či ako:

c) pozemok využívaný podľa druhu pozemku pod kódom 99 (napr. par. č. XXXXX/XXX, o výmere 17 m2, ostatná plocha). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v prípade pozemkov, ktoré sa využívajú pod bodom 29 (pozemok, na ktorom sú okrasné záhrady, zeleň, park a pod.), vychádzajúc pritom aj zo žalobcami predloženej fotodokumentácie, na týchto nemôžu byť spevné plochy využívané ako odstavné plochy na parkovanie. Z uvedeného dôvodu sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týchto pozemkov nemôže týkať, nakoľko sa žalobcovia domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva k spevneným plochám využívaných verejnosťou ako odstavné plochy na parkovanie motorových vozidiel a nie parkom, či zeleni pred zásahom žalovaných.

24. Žalobcovia v konaní síce preukázali evidované vlastníctvo k dotknutým pozemkom, neosvedčili však nepochybne svoj právny vzťah k inžinierskym stavbám miestnych komunikácii nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch v ich vlastníctve, súčasťou ktorých sú i spevnené plochy využívané na parkovanie vozidiel širokou verejnosťou. Navyše skutočnosť, že predmetné spevnené plochy slúžia verejnosti ako odstavné plochy pre motorové vozidlá, tvrdia aj samotní žalobcovia v podanom návrhu.

25. Súd konštatuje, že v danej veci je podstatná otázka charakteru spevnených plôch vybudovaných na pozemkoch žalobcov, či ide o inžinierske stavby, napr. o miestne komunikácie zaradené do siete miestnych komunikácií, kedy boli tieto stavby na cudzom pozemku zriadené, či sa tak stalo v súlade s vôľou (súhlasom) vlastníka pozemku a komu vlastnícky patria. Preto nie je možné ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ustáliť a relevantné právne posúdiť vec, aby bolo možné ustáliť aký právny režim sa na predmetné spevnené plochy vzťahuje, a teda či spadá pod režim súkromného práva alebo verejného práva. Avšak zo spôsobu samotného využitia dotknutých pozemkov a aj z tvrdenia žalobcov možno vyvodiť, že predmetné spevnené plochy slúžia pre verejnosť. To znamená, že nemožno bez pochybností vylúčiť, že nie sú napr. miestnou komunikáciou.

26. Ohľadne tvrdenia žalobcov, že žalovaný 2/ v liste zo dňa 17.01.2019 potvrdil skutočnosť, že spevnené plochy netvoria súčasť ulíc I. a S..P.. H., súd uvádza, že žalovaný 2/ sa vyjadril k parkovisku, ktoré leží na pozemkoch vo vlastníctve iných osôb ako žalobcov.

27. Súd uvádza, že pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu bolo potrebné prihliadnuť i na to, že sami žalobcovia uviedli, že pozemky, na ktorých nachádzajú spevnené plochy, sa širokou verejnosťou využívajú na parkovanie áut, z čoho možno vyvodiť, že slúžia verejnému účelu, hoci sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve žalobcov, avšak vlastníctvo spevnených plôch a jeho režim, preukázané nebolo.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia. Preto súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 29. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na . Žalobcovia boli v konaní neúspešní a preto by úspešní žalovaný 1/ a 2/ mali proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovaným žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.