Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-152-2023.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/152/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha, v spore žalobcu: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 915, zastúpený JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 591 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.263,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/54/2021-120 z 27. októbra 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/54/2021-165 z 11. júla 2023, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/54/2021-120 z 27. októbra 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 21Cb/54/2021-165 z 11. júla 2023 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.03.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1.262,33 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zo škodovej udalosti, ku ktorej došlo na motorovom vozidle zn. Mercedes Benz, typ E 404 4MATIC, EČV: A. XXX B.. Podľa žalobcu ku škodovej udalosti došlo dňa 04.03.2019 v čase cca 7:50 hod na úseku diaľnice D1 v časti Prešov – Malý Šariš, kedy spod zadného kolesa osobného motorového vozidla zn. AUDI A4 škodcu C. D., IČO: 47 389 320, s miestom podnikania 080 05 Ruská Nová Ves, odletel kameň do osobného motorového vozidla žalobcu, pričom na vozidle žalobcu vznikla škoda – prasklina na čelnom skle. V čase vzniku škodovej udalosti mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. 6601072154. Žalobca ako poškodený a škodca pri osobnom stretnutí dňa 11.03.2019 vyplnili Oznámenie škodovej udalosti, oznámili vznik škodovej udalosti žalovanej poisťovni a žalobca si súčasne písomne uplatnil nárok na náhradu škody v predmetnej poisťovni. Žalovaná podaním zo dňa 27.06.2019 oznámila žalobcovi, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou osobného motorového vozidla škodcu a preto žalovaná odmietla plniť s poukazom na § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Následne došlo v autorizovanom servise k výmene čelného skla na poškodenom motorovom vozidle a na základe faktúry č. 12511901223 žalobca uhradil autorizovanému servisu sumu 1.514,82 eura s DPH. Podľa žalobcu pasívna legitimácia žalovanej poisťovne bola daná § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže osobné motorové vozidlo, ktoré
spôsobilo škodu na majetku žalobcu, malo ku dňu vzniku dopravnej nehody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorené u žalovanej ako poisťovni.
3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 04.06.2021 namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže tento v čase škodovej udalosti bol len leasingovým nájomcom dotknutého vozidla na základe leasingovej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. ako vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/198/2007, podľa ktorého žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodovou udalosťou. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobca sa o škodovej udalosti dozvedel dňa 04.03.2019 a o výške škody dňa 12.03.2019, kedy bola vystavená faktúra za opravu dotknutého vozidla. Žaloba však bola podaná až dňa 31.03.2021, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty.
4. Žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že dňa 26.02.2018 uzavrel s leasingovým prenajímateľom Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. Zmluvu o finančnom leasingu č. 132022-L, v zmysle ktorej sa právny vzťah medzi leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako leasingovým nájomcom okrem ustanovení danej zmluvy riadil aj tzv. Všeobecnými podmienkami finančného leasingu spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. č. 201601 platnými od 01.05.2016 do 17.05.2018 a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa čl. 2, bod 2.1 Všeobecných podmienok nebezpečenstvo akejkoľvek škody na predmete leasingu alebo inej škody vzniknutej nájomcovi, ako aj akékoľvek náklady spojené s užívaním predmetu leasingu znáša výlučne nájomca. Podľa čl. 16, bod 16.1 Všeobecných podmienok nájomca znáša nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek škody na predmete leasingu a podľa bodu 16.4 nájomca je povinný bezodkladne na vlastné náklady zaistiť odstránenie všetkých škôd vzniknutých na predmete nájmu. Na základe dohody strán Leasingovej zmluvy došlo od počiatku leasingového vzťahu k prechodu nebezpečenstva vzniku škody na vozidle na nájomcu, ktorý toto nebezpečenstvo znášal aj v čase vzniku škodovej udalosti, a de facto aj k vzniku oprávnenia žalobcu na uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za škodu. Žalobca bol označenou škodovou udalosťou poškodený, pričom pre odmietavý postoj žalovanej následne nútený zo svojho vynaložiť náklady na odstránenie škody tak ako bol k tomu zmluvne zaviazaný vlastníkom predmetu leasingu. Žalobca je poškodeným podľa § 2 písm. g) a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo v predsúdnej komunikácii nenamietala ani žalovaná.
5. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany zotrvala na tvrdení, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že v čase vzniku škodovej udalosti nebol vlastníkom, ale len leasingovým nájomcom poškodeného motorového vozidla. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2012, sp. zn. III. ÚS 266/2014, podľa ktorého ak súd prizná navrhovateľovi alebo leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalovaná tvrdila, že poškodením motorového vozidla došlo v dôsledku škodovej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorým bola leasingová spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., nie žalobcu ako nájomcu vozidla. Na tejto skutočnosti podľa žalovanej nič nemenil ani fakt, že na základe dohody nájomca užíval označené motorové vozidlo na vlastné nebezpečenstvo a náklady.
6. Po vykonanom dokazovaní a ustálení skutkového stavu ako je uvedený vyššie súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) upravujúceho všeobecnú subjektívnu zodpovednosť za škodu, podľa §§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení upravujúceho priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uplatnená zo strany žalovanej je dôvodná. Uviedol, že škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, avšak v danom prípade nemohol utrpieť škodu žalobca, pretože tento nebol vlastníkom dopravnou nehodou poškodeného osobného motorového vozidla. Škodu mohla utrpieť len leasingová spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o, ktorá bola v rozhodnom čase vlastníkom poškodeného vozidla, a teda žalobca nemohol utrpieť skutočnú škodu z titulu zníženia
hodnoty motorového vozidla Mercedes-Benz, typ E400 4MATIC, evidenčné číslo: E.. Podľa súdu prvej inštancie na tom nič nemení ani dojednanie leasingového prenajímateľa a leasingového nájomcu o prechode nebezpečenstva škody na veci na nájomcu podľa bodu 16.1 Všeobecných podmienok finančného leasingu, keďže žalovaná nebola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o finančnom leasingu číslo 132022-L uzatvorenou medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o ako leasingovým prenajímateľom. V uvedenom prípade má žalovaná ako poisťovateľ len zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uhradiť náhradu škody priamo poškodenému, pričom len poškodený bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (žalovanej). Poškodeným v danom prípade je spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o ako leasingový prenajímateľ a vlastník dotknutého motorového vozidla. Citovanú povinnosť nemá poisťovateľ (žalovaná) voči leasingovému nájomcovi (žalobcovi), ktorý v rozhodnom čase nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla. U žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal jednak Zmluvou o finančnom leasingu č. 13/2022-L z 26.02.2016, ako aj Všeobecnými podmienkami finančného leasingu spoločnosti Mercedes- Benz Financial Services Slovakia s.r.o. č. 201601, a to konkrétne ustanoveniami čl. 1 bod 1.1, čl. 2 bod 2.1 a 2.4 a čl. 16. Zároveň žalobca predložil súdu prvej inštancie prehlásenie obchodnej spoločnosti Mercedes-Benz, v zmysle ktorej bol nájomca (žalobca) oprávnený uplatňovať si všetky nároky súvisiace s označeným vozidlom zo všetkých škodových udalostí, ktoré vzniknú počas trvania leasingovej zmluvy č. 13/2022-L na vlastné meno a vlastný účet. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa s citovaným vyhlásením leasingového prenajímateľa a vlastníka dotknutého motorového vozidla žiadnym spôsobom nevyporiadal. Zdôraznil, že poškodené motorové vozidlo užíval výlučne on a zároveň znášal aj nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek škody na ňom, v dôsledku čoho vzniknutá škoda na motorovom vozidle bola odstránená výlučne na náklady žalobcu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 6Cdo/12/2018, z ktorého vyplýva, že žalobca ako leasingový nájomca je zároveň aj prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako leasingovým nájomcom nemá právny význam pre súdne uplatnený nárok, keďže medzi týmito subjektami existovala dohoda o prevode tzv. nebezpečenstva škody na predmete leasingu.
11. Žalobca zdôraznil, že v zmysle leasingovej zmluvy a všeobecných podmienok užíval ako nájomca v čase škodovej udalosti predmet leasingu výlučne na vlastné nebezpečenstvo a zároveň bolo jeho povinnosťou na vlastné náklady odstrániť vzniknutú škodu na predmete nájmu. Vzhľadom na odmietavé stanovisko žalovanej bol žalobca nútený zo svojho vynaložiť všetky náklady na vykonanie opravy poškodeného predmetu nájmu, a to v autorizovanom servise, keďže bol na to povinný v zmysle všeobecných podmienok. Na základe dohody strán leasingovej zmluvy došlo od počiatku leasingového vzťahu k prechodu nebezpečenstva vzniku škody na vozidle na nájomcu, ktorý toto nebezpečenstvo znášal aj v čase vzniku škodovej udalosti na predmete leasingu. Preto bol žalobca ako nájomca nielen povinný znášať vzniknutú škodu na predmete nájmu vo vlastníctve prenajímateľa, ale aj oprávnený na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu. Žalobca bol škodovou udalosťou poškodený, lebo bol nútený zo svojho vynaložiť finančné prostriedky na odstránenie škody. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že je daná jeho aktívna vecná a procesná legitimácia v prejednávanej veci a je potrebné ho považovať za poškodeného v zmysle § 2 písm. g) a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 10.02.2023 a napadnutý rozsudok ako vecne správny žiadala potvrdiť.
13. Žalovaná zotrvala na svojej doterajšej právnej argumentácii obsiahnutej v písomných, ako aj ústnych prednesoch a zdôraznila, že podľa jej posúdenia žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, a teda nie je ani subjektom, ktorému mala vzniknúť škoda, ktorú by si mohol nárokovať v súdnom konaní. Žalovaná poukázala na bežný postup pri uzatváraní záväzkových vzťahov s leasingovými spoločnosťami, kedy sa pre účely poskytnutia poistného plnenia vystavuje tzv. vinkulácia a v prípade vzniku škodovej udalosti a vyplatenia poistného plnenia držiteľovi vozidla je potrebná tzv. devinkulácia plnenia zo strany vlastníka vozidla, leasingovej spoločnosti. V prípade poistnej udalosti je teda súčasťou postupu pri jej likvidácii aj povinnosť žalovanej písomne požiadať záložného veriteľa, t. j. leasingovú spoločnosť o uvoľnenie poistného plnenia, tzv. devinkuláciu. Leasingová spoločnosť potvrdí devinkuláciu a žalovaná alebo iný poisťovateľ preplatí náklady na opravu poškodeného motorového vozidla priamo držiteľovi vozidla, v tomto prípade žalobcovi. Tento postup však nič nemení na skutočnosti, že vlastníkom motorového vozidla a jediným subjektom, ktorý je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby je leasingová spoločnosť. Rovnako nič na tom nemení ani súhlas tejto spoločnosti žalobcovi na samostatné uplatňovanie pohľadávky voči žalovanej, ani vzájomná úprava práv a povinností vlastníka a držiteľa motorového vozidla. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014, v ktorom tento konštatoval, že ak súd prizná žalobcovi alebo leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/198/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 25Cdo/267/2005).
14. Žalobca v replike odvolania zo dňa 31.03.2023 a žalovaná v duplike svojho vyjadrenia zo dňa 11.04.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody boli naplnené.
20. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu ako leasingového nájomcu na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia škodcu poisteného u žalovanej za škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle vo vlastníctve leasingového prenajímateľa a v držbe leasingového nájomcu.
21. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca ako leasingový nájomca bol držiteľom osobného motorového vozidle zn. Mercedes Benz, typ E 404 4MATIC, EČV: A. XXX B., a to na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. 132022-L uzatvorenej so spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. ako s vlastníkom a leasingovým prenajímateľom označeného motorového vozidla. Dňa 04.03.2019 v čase cca 7:50 hod došlo ku škodovej udalosti na dotknutom motorovom vozidle tak, že na úseku diaľnice D1 v časti Prešov – Malý Šariš spod zadného kolesa osobného motorového vozidla zn. AUDI A4 škodcu C. D., IČO: 47 389 320, s miestom podnikania 080 05 Ruská Nová Ves odletel kameň do osobného motorového vozidla žalobcu, pričom na vozidle žalobcu vznikla škoda – prasklina na čelnom skle. V čase vzniku škodovej udalosti mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. 6601072154. Žalobca a škodca pri osobnom stretnutí dňa 11.03.2019 vyplnili Oznámenie škodovej udalosti, oznámili vznik škodovej udalosti žalovanej poisťovni a žalobca si súčasne písomne uplatnil nárok na náhradu škody v predmetnej poisťovni. Žalovaná podaním zo dňa 27.06.2019 oznámila žalobcovi, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou osobného motorového vozidla škodcu a preto žalovaná odmietla plniť s poukazom na § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Následne došlo v autorizovanom servise k výmene čelného skla na poškodenom motorovom vozidle a na základe faktúry č. 12511901223 žalobca uhradil autorizovanému servisu sumu 1.514,82 eura s DPH, neskôr poníženú o sumu 252,47 eur (vrátená suma DPH). Uvedenú sumu žalobca žiadal uhradiť zo strany žalovanej poisťovne ako poistné plnenie zo škodovej udalosti.
22. Žalovaná poisťovňa v konaní odmietla uhradiť žalobcovi náhradu škody s poukazom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže za poškodeného, ktorému prislúcha právo na náhradu škody zo škodovej udalosti, považovala vlastníka motorového vozidla, teda v tom čase leasingového prenajímateľa Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., s čím sa súd prvej inštancie stotožnil.
23. Žalobca okrem § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení odvodzoval svoje právo na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanej poisťovni a svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní zo Zmluvy o finančnom leasingu č. 132022-L z 26.02.2018 (č. l. 54), zo Všeobecných podmienok finančného leasingu spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. č. 201601 (č. l. 55), a to konkrétne z ustanovení čl. 1 bod 1.1, čl. 2 bod 2.1 a 2.4 a čl. 16 a z prehlásenia obchodnej spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. zo dňa 28.01.2022 (č. l. 118), v zmysle ktorej bol nájomca (žalobca) oprávnený uplatňovať si všetky nároky súvisiace s označeným vozidlom zo všetkých škodových udalostí, ktoré vzniknú počas trvania leasingovej zmluvy č. 13/2022-L na vlastné meno a vlastný účet okrem prípadov, kedy dôjde k totálnej škode alebo k odcudzeniu predmetu leasingu.
24. Otázka komu v danom prípade svedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku na náhradu škody z popísanej škodovej udalosti bola predmetom skúmania zo strany súdu prvej inštancie a namietaná žalobcom v podanom odvolaní. Jej vyriešenie predstavuje podstatu odvolacieho prieskumu, keďže ako to už naznačil žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 3Cdo/358/2015 „otázku, kto je v tom – ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu, ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného škodcu a žalobcom tvrdenou škodou. ... Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.“
25. Podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
26. Podľa § 4 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
27. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
28. V posudzovanom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že na motorovom vozidle Mercedes- Benz typ E 404 4MATIC, EČV: A. XXX B. vznikla škoda a že v čase vzniku škodovej udalosti prevádzkovateľ iného motorového vozidla C. D. mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej poisťovni. Sporná v konaní ostala otázka, kto je poškodeným zo škodovej udalosti podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, či je ním vlastník dotknutého motorového vozidla alebo leasingový nájomca.
29. Odvolací súd konštatuje, že súdna prax v prípadoch vzniku škody na motorovom vozidle v čase, kedy toto bolo predmetom leasingu, dospela k ustálenému záveru, že poškodeným je v zásade, nie však bezvýnimočne, leasingový prenajímateľ ako vlastník poškodeného motorového vozidla. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/198/2007 „tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky.“
30. Ustálená súdna prax pri odcudzení, totálnom poškodení alebo úplnom zničení motorového vozidla vychádza z predpokladu, že ak vlastníkom motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode je leasingová spoločnosť, potom v dôsledku dopravnej nehody dochádza k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda leasingového prenajímateľa. V jeho majetkových pomeroch sa prejavil rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a potom.
31. Uvedené sa však nedotýka posudzovaného prípadu, kedy na strane jednej nedošlo v dôsledku dopravnej nehody k totálnemu zničeniu motorového vozidla a jeho majetková hodnota zostala po oprave nedotknutá, na strane druhej žalobca a leasingový prenajímateľ mali v rámci Všeobecných podmienok finančného leasingu dohodnutý spôsob riešenia práv a povinností v prípade, ak bude predmet leasingovej zmluvy poškodený, pričom žalobca preukázateľne sám na vlastné náklady uskutočnil opravu poškodeného motorového vozidla a teda k zníženiu majetkového stavu o sumu zaplatenej úhrady došlo výlučne na strane leasingového nájomcu a nie na strane leasingového prenajímateľa, ktorému v súvislosti so škodovou udalosťou nevznikli žiadne náklady.
32. Za škodu sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým finančnými prostriedkami. Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
33. Škoda v danom prípade nepredstavovala zníženie majetkovej hodnoty vozidla – ako sa mylne domnievala žalovaná a súd prvej inštancie – keďže po vykonanej oprave zostala hodnota motorového vozidla zachovaná. Škoda v posudzovanej veci predstavovala náklady vynaložené na opravu motorového vozidla, ktoré znášal výlučne žalobca ako leasingový nájomca za účelom uvedenia motorového vozidla do predošlého stavu.
34. Leasingový nájomca, ktorý bol v dobe trvania leasingového vzťahu na základe zmluvných dojednaní s leasingovým prenajímateľom oprávnený nechať v prípade poškodenia prenajaté motorové vozidlo opraviť a ktorý tak skutočne na svoje náklady urobil, má právo na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na opravu veci proti škodcovi, ako aj priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi jeho zodpovednosti. V prípade opravy predmetu leasingu financovanej leasingovým nájomcom dochádza k zníženiu majetkového stavu leasingového nájomcu, nie vlastníka veci.
35. Žalobca ako leasingový nájomca a spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. ako leasingový prenajímateľ a vlastník motorového vozidla dohodli v bode 16.1 Všeobecných podmienok finančného leasingu spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. č. 201601, že nájomca je oprávnený užívať počas doby leasingu predmet leasingu výlučne na vlastné nebezpečenstvo a náklady. Nájomca znáša nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek škody na predmete leasingu, ako aj škody, ktorá vznikne nájomcovi, prenajímateľovi alebo akejkoľvek tretej osobe v súvislosti s držaním, užívaním, používaním alebo prevádzkou predmetu leasingu nájomcom alebo akoukoľvek inou osobou. Nájomca znáša všetky náklady, ktoré vzniknú jemu, prenajímateľovi alebo akejkoľvek tretej osobe v súvislosti s užívaním predmetu leasingu.
36. Zároveň spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. dňa 28.01.2022 adresovala žalobcovi prehlásenie, v zmysle ktorého žalobca ako nájomca je oprávnený uplatňovať si všetky nároky súvisiace s predmetným motorovým vozidlom zo všetkých škodových udalostí, ktoré vzniknú počas trvania leasingovej zmluvy č. 132022-L na vlastné meno a vlastný účet.
37. Z ustanovení Všeobecných podmienok finančného leasingu (pozri bližšie bod 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia) a prehlásenia leasingového prenajímateľa má odvolací súd za to, že v posudzovanom prípade si strany leasingovej zmluvy dohodli prechod nebezpečenstva vzniku škody na predmete leasingu na leasingového nájomcu, v dôsledku čoho bol tento nielen oprávnený, ale aj povinný zaobstarať opravu predmetu leasingu a uhradiť všetky náklady s tým súvisiace, čím došlo v súvislosti so škodovou udalosťou k zmenšeniu jeho majetkovej podstaty o sumu finančných prostriedkov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla.
38. V dôsledku tejto skutočnosti sa leasingový nájomca stal poškodeným podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa § 15 citovaného zákona bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti škodcovi zo škodovej udalosti, resp. jeho poisťovateľovi. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla a teda na jeho strane nedošlo k zmenšeniu majetku. Ako už bolo uvedené vyššie, škoda v posudzovanom prípade nepredstavovala samotné „poškodenie“ motorového vozidla, ale sumu finančných prostriedkov vynaložených na jeho opravu, ktorú znášal žalobca.
39. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že rozhodnutím súdu prvej inštancie boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keď súd prvej inštancie konštatujúc vznik škody u vlastníka motorového vozidla dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil, ak ustálil, že poškodeným podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení je vlastník motorového vozidla.
40. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil a ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko po ustálení aktívnej vecnej legitimácie v konaní je potrebné sa ďalej vysporiadať so žalobou uplatneným nárokom ako takým.
41. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, a to podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Súd prvej inštancie je povinný opätovne žalobou uplatnený nárok prejednať a vzhľadom na prostriedky procesného útoku žalobcu a prostriedky procesnej obrany žalovanej vyhodnotiť dôkazy vykonané v konaní jednotlivo a vo
svojej vzájomnej súvislosti a zistené skutkové závery aj náležite právne posúdiť a rozhodnúť o žalobe žalobcu.
42. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a svoje rozhodnutie následne jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť.
43. Podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).