Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-30Cb-42-2022.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-30Cb/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: SABRE, s.r.o., so sídlom Matúškovo 682, 925 01 Matúškovo, IČO: 36 663 557, zastúpeného HHB advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: KOOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 634,73 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 634,73 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 23.03.2022, postúpenou príslušnému súdu dňa 26.05.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 634,73 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovo motorové vozidlo značky FIAT, EČV: F (ďalej aj „Vozidlo 1“) bolo vedené po cestnej komunikácii v blízkosti vozidla značky FORD, EČV: F (ďalej aj „Vozidlo 2“). Obe vozidlá jazdili po ceste medzi obcami Matúškovo - Topoľnica. Počas jazdy oboch vozidiel došlo zrazu k vymršteniu kameňa od kolies Vozidla 2, t. j. v dôsledku jeho jazdy. Vymrštený kameň narazil na čelné sklo žalobcovho Vozidla 1, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu jeho čelného skla. Táto udalosť sa stala dňa 15.08.2021, a to približne o 10:00 hod. (ďalej aj „Škodová udalosť“). Uvedený priebeh Škodovej udalosti bol písomne potvrdený oboma jej účastníkmi, a to vodičom Vozidla 1 aj vodičom Vozidla 2 - p. H. I., bytom Šafárikova 13, Galanta, ktoré škodu spôsobilo. Vodič Vozidla 2 svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu na Vozidle 1 písomne uznal v správe o nehode. Držiteľ Vozidla 2 mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6590965458 v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). V dôsledku vzniku Škodovej udalosti bol žalobca nútený dať Vozidlo 1 (jeho poškodené čelné sklo) opraviť v servise; celkové náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, sú vo výške 634,73 eur (bez DPH). Žalobca uvedenú sumu riadne uhradil dňa 09.09.2021. Žalobca je platiteľom DPH, ktorá mu bola vrátená; škoda na jeho majetku tak tvorí sumu len vo výške 634,73 eur. Vzhľadom na vznik škody, priznanie zodpovednosti zo strany vodiča Vozidla 2, príčinnú súvislosť medzi škodou a Škodovou udalosťou bola Škodová udalosť oznámená žalovanému. Žalobca si riadne uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody (na preplatenie opravy čelného skla). Predložením príslušných dokladov zo strany žalobcu bol preukázaný rozsah povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný však odmietol žalobcov nárok na náhradu škody uznať, a to listom zo dňa 08.09.2021; v ktorom však uviedol svoje tvrdenia bez toho, aby zohľadnil existujúce právne závery a judikatúru vo veciach rovnakých alebo podobných tomuto prípadu.
2.1. Vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v jeho prevádzke, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, za ktorú je žalovaný povinný poskytnúť plnenie ako poisťovateľ v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. V tomto prípade neexistuje možnosť plnenie neposkytnúť, keďže tu neexistuje ani možnosť liberácie podľa § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaného neexistuje oprávnenie zadržiavať poistné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi zákonný nárok. V tomto smere žalobca poukázal na: stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013 (ďalej aj „Stanovisko NBS“); stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, v zmysle ktorého: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.08.2013, spis. zn. č. 2Co/109/2012 v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.02.2012, spis. zn. 23C/215/2011, v ktorom oba súdy vyslovili právny názor v súlade so Stanoviskom NBS; rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Co/5/2012 zo dňa 11.9.2012; ďalšie rozhodnutia súdov v tomto smere, ktoré majú relevanciu pre Škodovú udalosť: Krajský súd v Bratislave, spis. zn. 8Co/298/2013, rozhodnutie zo dňa 25.02.2014, Krajský súd Trnava, spis. zn. 23Co/285/2013, rozhodnutie zo dňa 13.10.2014, Krajský súd Žilina, spis. zn. 9Co/307/2013, rozhodnutie zo dňa 26.09.2013. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalovaný povinnosť nahradiť žalobcovi preukázanú škodu, čo do dnešného dňa nesplnil a splniť odmieta.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/299/2022 zo 04.04.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na to, že žalobca nebol v čase poistnej udalosti zo dňa 15.08.2021 vlastníkom predmetného motorového vozidla. V čase vzniku škodovej udalosti bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom Šancová l/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978 (ďalel aj „UniCredit Leasing Slovakia, a.s.“ alebo „vlastník“). Žalovaný pritom poukázal na osvedčenie o evidencii k poškodenému motorovému vozidlu (ďalej aj „Osvedčenie o evidencii“), ktoré predložil žalobca spolu so žalobou. Z obsahu listinného dokumentu „Oznámenie o škodovej udalosti poškodeným“ zo dňa 16.08.2021 je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo užíval ako leasingový nájomca. Žalobca bol teda oprávnený užívať motorové vozidlo len ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy, ktorú uzatvoril s leasingovou spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako vlastníkom poškodeného motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 198/2007 zo dňa 30.09.2008: „Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však žalobca nie je aktívne legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodnou udalosťou. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby.“ „Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky.“ 3.2. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014 sp. zn. III.ÚS 266/2014, kde Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, podľa ktorého, ak súd prizná navrhovateľovi alebo leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou. Poškodením motorového vozidla prišlo teda v dôsledku škodovej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorým
bola leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Dôkazné bremeno k žalobcom tvrdeným skutočnostiam tak zaťažovalo žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol.
4. Žalobca v replike uviedol, že je pravdou, že žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla značky FIAT s evidenčným číslom F (ďalej aj „Vozidlo“) v čase vzniku škody na ňom (15.08.2021), náhrada ktorej je predmetom tohto konania. Vlastníkom Vozidla bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. (ďalej aj „Vlastník“). Žalobca však bol na základe príslušných zmlúv uzavretých s Vlastníkom zaviazaný sám uhrádzať akékoľvek náklady potrebné na opravu Vozidla, ktoré vzniknú počas jeho používania žalobcom tak, aby toto vozidlo bolo riadne funkčné, pojazdné a spôsobilé pre premávku. 4.1. Žalobca uzavrel s Vlastníkom zmluvu o úvere CarCredit č. XXXXXXXXXX dňa 04.04.2019, ku ktorej prislúchajú aj Obchodné podmienky pre úverové financovanie CarCredit 2017/01/CC. V bode 5 písm. b) Obchodných podmienok pre úverové financovanie CarCredit 2017/01/CC je uvedené, že Žalobca je povinný udržiavať Vozidlo v technicky bezchybnom stave a riadne ho opravovať. Ak teda na Vozidle vznikne škoda, Žalobca je na základe uvedenej dohody s Vlastníkom povinný ju na vlastné náklady opraviť. 4.2. Žalobca uzavrel s Vlastníkom aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k Vozidlu dňa 04.04.2019, na základe ktorej sa Vlastník stal vlastníkom Vozidla. V článku V bod 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k Vozidlu zo dňa 04.04.2019 je uvedené, že žalobca je povinný starať sa o Vozidlo s odbornou starostlivosťou a znášať všetky náklady, ktoré vzniknú z dôvodu jeho udržiavania v prevádzkyschopnom a bezvadnom stave. Ak teda na Vozidle vznikne škoda, žalobca je na základe aj tejto dohody s Vlastníkom povinný ju na vlastné náklady opraviť. 4.3. Podľa názoru žalobcu je vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočne preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia, keďže žalobca bol osobou, ktorá bola povinná následky škodovej udalosti z 15.08.2021 odstrániť a znášať s tým spojené náklady. Žalobca mal s Vlastníkom dojednané, že môže Vozidlo užívať, pričom je povinný si hradiť všetky náklady na prípadnú opravu Vozidla. K potrebe opravy Vozidla došlo v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 15.08.2021. Vozidlo bolo opravené na náklady žalobcu a vzhľadom na charakter škodovej udalosti majú byť náklady na jej odstránenie preplatené z PZP vinníka škodovej udalosti prostredníctvom žalovaného. K tomu doposiaľ zo strany žalovaného nedošlo. Záverom dodal, že žalovaný si od Vlastníka pýtal informáciu, či môže vyplatiť poistné plnenie priamo žalobcovi alebo Vlastníkovi. E-mail vlastníka z 18.05.2022 potvrdzuje, že Vlastník súhlasil s priamym plnením poistného plnenia na účet žalobcu (súhlasil s tzv. devinkuláciou). Žalovaný však žalobcovi následne nič neplnil.
5. Žalovaný sa v duplike nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná napriek tomu, že v čase vzniku škodovej udalosti nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, keďže podľa predložených zmlúv s leasingovou spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., bol povinný uhrádzať náklady na opravu motorového vozidla, ktoré vzniknú počas jeho užívania žalobcom ako držiteľom. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že pre posúdenie existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie sú relevantné vzájomné dojednania medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla. Tieto zmluvné podmienky vyplývajúce z leasingového vzťahu majú charakter dvojstranného právneho úkonu, pričom práva a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, sa nevzťahujú na tretie strany. Z uvedeného dôvodu nemôže takéto dojednanie zaväzovať žalovaného, keďže nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere CarCredit zo dňa 04.04.2019. To, akým spôsobom majú medzi sebou vysporiadané vzájomné vzťahy žalobca a vlastník, je výlučnou záležitosťou týchto subjektov. 5.1. Podľa Zmluvy o úvere CarCredit zo dňa 04.04.2019 bol žalobca iba držiteľom poškodeného motorového vozidla, čo bolo aj riadne zapísané v Osvedčení o evidencii motorového vozidla. O jednotlivých poistných udalostiach mal žalobca podľa V. časti 6. čl. povinnosť informovať vlastníka motorového vozidla. Zároveň poistné plnenie bolo vinkulované v prospech vlastníka, čo potvrdzuje skutočnosť, že nároky vyplývajúce z poistenia motorového vozidla prislúchajú leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi, a nie žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla. Žalovaný poukázal taktiež na V. časť 8. čl. Zmluvy, podľa ktorého aj v prípade začatia exekučného konania alebo vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu mal tento povinnosť informovať príslušné konajúce orgány, že motorové vozidlo nie je v jeho vlastníctve, a teda nemôže byť predmetom speňažovania v konkurze resp. podliehať exekúcii. 5.2. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Škoda je teda majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie „poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona“. Keďže vlastnícke právo prináleží leasingovej spoločnosti, iba táto poškodením motorového vozidla utrpela škodu, keďže sa tým zmenšil jej majetkový stav. Z tohto dôvodu len vlastník, t. j. leasingová spoločnosť, je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi podľa zákona o PZP, a teda je aj jediným subjektom, ktorý si nároky vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z. z. môže uplatňovať v súdnom konaní.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to technickým preukazom MV s EČV: F záznamom o dopravnej nehode z 15.08.2021, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 19.08.2021 na sumu 634,73 (bez DPH), detailom pohybu na bankovom účte žalobcu z 09.09.2021, oznámením žalovaného o riešení škodovej udalosti z 08.09.2021, Stanoviskom NBS zo 16.07.2013, stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, žalobcom vyplneným formulárom žalovaného týkajúcim sa náhrady škody zo 16.08.2021 (č. l. 37 spisu), zmluvou o úvere CarCredit XXXXXXXXXX zo 04.04.2019, obchodnými podmienkami pre úverové financovanie CarCredit 2017/01/CC zo 04.04.2019, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo 04.04.2019, e-mailovou komunikáciou (č. l. 60 až 65 spisu), súhlasom spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. s preplatením poistného plnenia na účet nájomcu (žalobcu) z 30.08.2021 ako i ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
7. Z vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že žalobca ako leasingový nájomca bol držiteľom osobného motorového vozidla zn. FIAT, EČV: F a to na základe zmluvy o úvere CarCredit XXXXXXXXXX, uzatvorenej so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako s vlastníkom a leasingovým prenajímateľom označeného motorového vozidla. Dňa 15.08.2021 približne o 10:00 hod. došlo ku škodovej udalosti na dotknutom motorovom vozidle tak, že na úseku cesty medzi obcami Matúškovo - Topoľnica spod kolies osobného motorového vozidla zn. FORD, EČV: F p. H. I., bytom Šafárikova 13, Galanta, odletel kameň do osobného motorového vozidla žalobcu, pričom na vozidle žalobcu vznikla škoda - poškodenie čelného skla. V čase vzniku škodovej udalosti mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Škodca svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu na žalobcovom vozidle písomne uznal v správe o nehode. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody (na preplatenie opravy čelného skla); žalovaný však odmietol žalobcov nárok na náhradu škody uznať, a to listom zo dňa 08.09.2021, v ktorom žalobcovi oznámil, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou osobného motorového vozidla škodcu, a preto žalovaný odmietol plniť s poukazom na § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Následne došlo v servise k výmene čelného skla na poškodenom motorovom vozidle a na základe faktúry č. XXXXXXXXXX žalobca uhradil 09.09.2021 servisu sumu 634,73 eura (bez DPH). Žalobca je platiteľom DPH, ktorá mu bola vrátená; škoda na jeho majetku tak tvorí sumu len vo výške 634,73 eur. Uvedenú sumu žalobca žiadal uhradiť zo strany žalovanej poisťovne ako poistné plnenie zo škodovej udalosti. Žalovaná poisťovňa v konaní odmietla uhradiť žalobcovi náhradu škody s poukazom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže za poškodeného, ktorému prislúcha právo na náhradu škody zo škodovej udalosti, považovala vlastníka motorového vozidla, teda v tom čase leasingového prenajímateľa spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Medzi stranami ostalo sporným, kto je poškodeným zo škodovej udalosti podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, či je ním vlastník dotknutého motorového vozidla alebo leasingový nájomca, a teda či žalovaný oprávnene odmietol vyplatiť žalobcovi náhradu škody vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle.
8. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 8.1. Podľa § 2 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 8.2. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 8.3. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 8.4. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 8.5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 8.6. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 8.7. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 8.8. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
9. Podľa bodu 5 písm. b/ Obchodných podmienok pre úverové financovanie CarCredit 2017/01/CC dlžník sa zaväzuje predmet financovania udržiavať v technicky bezchybnom stave a riadne ho opatrovať tak, aby nedošlo ku škode na predmete financovania, t. j. k zníženiu jeho hodnoty nad rámec bežného opotrebovania. 9.1. Podľa článku V bod 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu dlžník je povinný starať sa o predmet financovania s odbornou starostlivosťou a znášať všetky náklady, ktoré vzniknú z dôvodu jeho používania ako aj z dôvodov potrieb jeho udržiavania v prevádzkyschopnom a bezvadnom stave. 9.2. Podľa článku V bod 6 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva pokiaľ nebolo dohodnuté inak, zaväzuje sa dlžník uzavrieť poistenie predmetu financovania proti škodám a odcudzeniu v rozsahu a za podmienok upravených v Zmluve o úvere a Obchodných podmienkach alebo oznámených dlžníkovi splnomocnencom veriteľa. Ak nie je určené inak, je dlžník povinný poistné plnenie vinkulovať v prospech veriteľa. V prípade vzniku škodovej resp. poistnej udalosti, pri ktorej predpokladaná výška škody na predmete financovania prevyšuje 664,- eur, je dlžník povinný písomne bezodkladne informovať o tejto poistnej udalosti veriteľa.
10. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu ako leasingového nájomcu na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia škodcu poisteného u žalovaného za škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle vo vlastníctve leasingového prenajímateľa a v držbe leasingového nájomcu.
11. Súd predovšetkým skúmal námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
11.1. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu účastníkov, považuje súd za potrebné uviesť, že na to, aby sa niekto stal stranou konania, nie je nevyhnutné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo bude žaloba podaná proti nemu (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.
12. Súd konštatuje, že súdna prax v prípadoch vzniku škody na motorovom vozidle v čase, kedy toto bolo predmetom leasingu, dospela k ustálenému záveru, že poškodeným je v zásade, nie však bezvýnimočne, leasingový prenajímateľ ako vlastník poškodeného motorového vozidla. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/198/2007 „tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúca pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky.“ 12.1. Ustálená súdna prax pri odcudzení, totálnom poškodení alebo úplnom zničení motorového vozidla teda vychádza z predpokladu, že ak vlastníkom motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode je leasingová spoločnosť, potom v dôsledku dopravnej nehody dochádza k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda leasingového prenajímateľa. V jeho majetkových pomeroch sa prejavil rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a po ňom.
13. Uvedené sa však nedotýka posudzovaného prípadu, kedy nedošlo v dôsledku dopravnej nehody k totálnemu zničeniu motorového vozidla a jeho majetková hodnota zostala po oprave nedotknutá; žalobca a leasingový prenajímateľ mali zároveň v rámci obchodných podmienok pre úverové financovanie dohodnutý spôsob riešenia práv a povinností v prípade, ak bude predmet leasingovej zmluvy poškodený, pričom žalobca preukázateľne sám na vlastné náklady uskutočnil opravu poškodeného motorového vozidla, a teda k zníženiu majetkového stavu o sumu zaplatenej úhrady došlo výlučne na strane leasingového nájomcu a nie na strane leasingového prenajímateľa, ktorému v súvislosti so škodovou udalosťou nevznikli žiadne náklady.
14. Za škodu sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým finančnými prostriedkami. Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
15. Škoda v danom prípade nepredstavovala zníženie majetkovej hodnoty vozidla, keďže po vykonanej oprave zostala hodnota motorového vozidla zachovaná. Škoda v posudzovanej veci predstavovala náklady vynaložené na opravu motorového vozidla, ktoré znášal výlučne žalobca ako leasingový nájomca za účelom uvedenia motorového vozidla do predošlého stavu.
16. Leasingový nájomca, ktorý bol v dobe trvania leasingového vzťahu na základe zmluvných dojednaní s leasingovým prenajímateľom oprávnený nechať v prípade poškodenia prenajaté motorové vozidlo opraviť a ktorý tak skutočne na svoje náklady urobil, má právo na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na opravu veci proti škodcovi, ako aj priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi jeho zodpovednosti. V prípade opravy predmetu leasingu financovanej leasingovým nájomcom dochádza k zníženiu majetkového stavu leasingového nájomcu, nie vlastníka veci (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/152/2023 z 31.01.2024).
17. Žalobca ako leasingový nájomca a spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako leasingový prenajímateľ a vlastník motorového vozidla si dohodli v bode 5 písm. b/ Obchodných podmienok pre úverové financovanie CarCredit 2017/01/CC ako i v čl. V bode 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, že žalobca je povinný udržiavať vozidlo v technicky bezchybnom stave a riadne ho opravovať (porov. body 9 a 9.1 odôvodnenia tohto rozsudku). Nájomca teda znáša nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek škody na predmete leasingu, ako aj škody, ktorá vznikne v súvislosti s držaním, užívaním, používaním alebo prevádzkou predmetu leasingu nájomcom. Nájomca znáša všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním predmetu leasingu.
18. Súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade si strany úverovej zmluvy dohodli prechod nebezpečenstva vzniku škody na predmete leasingu na leasingového nájomcu, v dôsledku čoho bol tento nielen oprávnený, ale aj povinný zaobstarať opravu predmetu leasingu a uhradiť všetky náklady s tým súvisiace, čím došlo v súvislosti so škodovou udalosťou k zmenšeniu jeho majetkovej podstaty o sumu finančných prostriedkov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla.
19. V dôsledku tejto skutočnosti sa leasingový nájomca stal poškodeným podľa § 2 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa § 15 citovaného zákona bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti škodcovi zo škodovej udalosti, resp. jeho poisťovateľovi. Neobstojí preto názor žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že v čase škodovej udalosti žalobca nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, a teda na jeho strane nedošlo k zmenšeniu majetku. Ako už bolo uvedené vyššie, škoda v posudzovanom prípade nepredstavovala samotné „poškodenie“ motorového vozidla, ale sumu finančných prostriedkov vynaložených na jeho opravu, ktorú znášal žalobca.
20. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu tento nárok riadne preukázať. 20.1. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody.
21. Žalobca svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi odvodzuje z faktúry č. XXXXXXXXXX z 19.08.2021 a ňou fakturovanej sumy 634,73 eur bez DPH, predstavujúcej výšku škody vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle žalobcu. Faktúra bola následne zo strany žalobcu uhradená. Vznik a výška škody boli riadne nahlásené žalovanému, ktorý však odmietol žalobcov nárok na náhradu škody uznať, a to listom zo dňa 08.09.2021. Vykonaným dokazovaním mal súd žalobný nárok žalobcu preukázaný; žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov; výška náhrady škody napokon ani nebola v konaní sporná.
22. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok V bod 6 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v zmysle ktorého v prípade vzniku škodovej resp. poistnej udalosti, pri ktorej predpokladaná výška škody na predmete financovania prevyšuje 664,- eur, je dlžník povinný písomne bezodkladne informovať o tejto poistnej udalosti veriteľa (porov. bod 9.2 odôvodnenia tohto rozsudku in fine). V rozhodovanej veci vnikla na poškodenom motorovom vozidle žalobcu škoda vo výške 634,73 eur, a teda v zmysle predmetného zmluvného dojednania nebol leasingový nájomca povinný leasingového prenajímateľa o tejto poistnej udalosti ani len informovať. Rovnako súd poukazuje na súhlas spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. s preplatením poistného plnenia na účet nájomcu - žalobcu z 30.08.2021, z
ktorého vyplýva, že vlastník vozidla súhlasí len s preplatením riadnej faktúry za opravu v servise, avšak v prípade totálnej škody alebo odcudzenia žiada o zaslanie poistného plnenia na jej účet.
23. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že boli splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu; žalobca teda uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu aj výšky uplatneného nároku, a preto uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 634,73 eur.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 24.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).