Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnom spore žalobcu F. spoločenstvo lesného urbariátu s právnou subjektivitou O., so sídlom XXX XX S. M., zapísané v Registri pozemkových spoločenstiev SR pod č. R XXXX/ZC, G.: XX XX 882, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč, s. r. o., so sídlom Nám. Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Krnáč, proti žalovanému P.. U. O., bytom F. XX, XXX XX N. nad M., právne zastúpenému JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -177 zo dňa 04. 05. 2016, takto

rozhodol:

I. Zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu s pevným základom postavenú na časti spoločnej nehnuteľnosti na pozemku parcely registra „E“ určeného operátu, č. X/X o výmere XXXX m2

- trvalé trávnaté porasty, zapísaná na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N. nad M., obec S. M., k. ú. O. ( ďalej v texte aj „nehnuteľnosti“ alebo „časť spoločnej nehnuteľnosti“). Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť uviesť do pôvodného stavu časť spoločnej nehnuteľnosti, a to pozemok parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere XX m2, trvalé trávnaté porasty č. X/X o výmere XXXX m2

- trvalé trávnaté porasty, č. XXX/Xj o výmere XXX m2 - ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, obec S. M. k. ú. O. ( ďalej v texte „časť spoločnej nehnuteľnosti“).

2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že v čase podania návrhu žalobcom bola na LV č. XXXX pre k. ú. O. evidovaná spoločná nehnuteľnosť podľa o pozemkových spoločenstvách ako EKN parcela č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, EKN parcela č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, EKN parcela č. XXX/X (v žalobe nesprávne označená ako XXX/Xj) - ostatné plochy o výmere XXX m2. Zo stanov (dodatku) žalobcu okresný súd zistil, že žalobca vykonáva činnosť riadneho hospodára na spoločnom majetku evidovanom na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX pre k. ú. O.. Na LV č. XXX pre k. ú. O. v čase podania žaloby boli evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, okrem iných I. parcela č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, I. parcela č. XX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a CKN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady. Zároveň mal okresný súd za preukázané, a to z výpisu LV č. XXXX zo dňa 20. 07. 2015 pre k. ú. O., že žalovaný je výlučným vlastníkom CKN parcely č. XXXX - ostatné plochy o výmere XXX m2 na základe rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZH-F./XXXX/XXXXXX zo dňa 30. 04. 2015.

3. Okresný súd vzhľadom na žalobu formulovanú žalobcom a na ním poukázaný skutkový stav žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť podľa jeho tvrdenia neoprávnenú stavbu a ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu. Zdôraznil, že žalobca v priebehu konania nepodal ani prípadný návrh na zmenu žalobu s doložením geometrického plánu, resp. ani iným spôsobom nešpecifikoval svoje nároky. Keďže petit formulovaný žalobcom nepovažoval okresný súd za určitý, v dôsledku toho i vykonateľný, nakoľko presne neuvádza, v ktorej konkrétne časti spoločnej nehnuteľnosti sa má žalovaný zdržať zásahov do nehnuteľností. Ak sa teda žalobca domáhal nároku k časti nehnuteľnosti, mal presne vymedziť, v ktorej konkrétne časti tak, aby predmetné rozhodnutie bolo určité a vykonateľné. K takto neurčitému petitu, neurčito vymedzenej časti nehnuteľnosti, preto žalobca neosvedčil svoj nárok vo veci samej a s poukazom na uvedené, ako i hospodárnosť konania následne okresný súd ďalšie dokazovanie nevykonával.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).

5. Okresný súd Žiar nad Hronom pod č. k. -183 zo dňa 01. 06. 2016 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil rozsudok okresného súdu zo dňa 04. 05. 2016 tak, že II. výrok mal správne znieť, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalovaného U.. Samuela W., pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 576,55 EUR a iných trov vo výške 49,- EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatných častiach zostal rozsudok okresného súdu nezmenený. Opravné uznesenie okresný súd odôvodnil poukazom na zrejmú nesprávnosť, a to v označení U.. X. Baránika, kde súd uviedol, že je právny zástupca žalobcu, pričom správne malo byť, že ide o právneho zástupcu žalovaného.

6. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Spochybnil právny názor okresného súdu vyjadrený v rozsudku, nakoľko konajúci súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, t. j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, keďže súd nevykonával ďalšie dokazovanie napriek návrhom zo strany žalobcu. Zároveň považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepresvedčivé, a to aj z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor spočívajúci v tom, že nepreukázal, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť neoprávnenú stavbu, ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu, podal návrh na zmenu žaloby, ktorú považoval za prípustnú v zmysle konštantnej judikatúry Z IV strana XXX a navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu s pevným základom, postavenú na spoločnej nehnuteľnosti - na pozemku parcely registra „E“ určeného operátu, č. X/X o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, obec S. M. pre k. ú. O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne, aby žalovanému bola uložená povinnosť uviesť do pôvodného stavu spoločnú nehnuteľnosť - pozemok parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere XX m2, trvalé trávne porasty, č. X/X o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere XXX m2, ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, obec S. M., k. ú. O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Ďalším odvolacím dôvodom bola najmä skutočnosť, že okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, najmä aby vykonal miestnu obhliadku za účelom oboznámenia sa so skutočným stavom veci na mieste samom, ktoré doposiaľ napriek návrhu žalobcu nevykonal s odvolaním sa na hospodárnosť konania. V tejto súvislosti žalobca predložil geometrický plán na obnovenie hraníc celej pôvodnej parcely č. X/X, XXX/X (nové parcelné číslo XXX/X), ktorý si pre účely tohto konania vyžiadal

od autorizovaného geodeta a vo fotokópii ho predložil. Má za to, že z takto predloženého geometrického plánu vyplýva, že pozemky parcely č. KN „E“ X/X v k. ú. O., na ktorých žalovaný zrealizoval stavbu terasy sa nachádza na spoločných pozemkoch žalobcu. Pôvodne projekt rátal s výstavbou terasy len na pozemkoch žalovaného, pričom navrhovaná šírka bola 1,5 m od obvodových múrov stavby. V skutočnosti šírka žalovaným zrealizovanej terasy presahuje 7 m od obvodových múrov stavby a nepochybne tak zasahuje pozemky žalobcu.

9. Pokiaľ ide o navrátenie do pôvodného stavu spoločnej nehnuteľnosti - pozemku - parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere XX m2, trvalé trávne porasty, č. X/X o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, Obec S. M. pre k. ú. O., tieto žalovaný znehodnotil, ktorá skutočnosť vyplýva aj z oznámenia skutočností zistených na Štátnom stavebnom dohľade a podnet na ďalšie správne konanie zo dňa 09. 09. 2014, ktorý adresovala Obec S. M. vykonávajúca štátny stavebný dozor Okresnému úradu Žiar nad Hronom. Žalovaný tak vykonáva práce, ktoré sú v rozpore so stavebným povolením, vydaným dňa 19. 12. 2000. Poukázal na to, že odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v .

10. Na záver namietal žalobca i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, resp. jeho nesprávne vyčíslenie, a to v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „vyhláška“) hotové výdavky, a to náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 04. 05. 2016, cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť, 10 polhodín, pričom cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť trvá 3 hodiny 34 minút, čo predstavuje 8 polhodín.

11. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe formou návrhu na zmenu žaloby vyhovie v celom rozsahu, alternatívne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nereagoval na právny názor vyslovený súdom ohľadom neurčitosti formulácie petitu vo veci samej napriek tomu, že žalobca zastúpený advokátom mal dostatočný časový priestor na to, aby tak spravil v konaní pred okresným súdom, ktoré nedostatky sa snaží napraviť až v odvolacom konaní, kde navrhuje zmenu žalobu a predkladá ďalšie listinné dôkazy. Žalobca návrh na vykonanie ďalších dôkazov na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 nenavrhol a odvolacie konanie neslúži na to, aby žalobca korigoval svoj žalobný petit a dopĺňal dôkazné návrhy. Naviac súd všeobecne vykonáva jedine tie navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci a keďže žalobca je dominus litis, on formuloval petit, teda sám si nesprávnou formuláciou petitu zapríčinil to, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz ako dôkaz nadbytočný, vzhľadom na zlý petit. Pokiaľ aj žalobca predkladal odvolaciemu súdu nový dôkaz, nie je zrejmé, na základe čoho malo byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

13. K žalobcom predloženému geometrickému plánu uviedol, že žalobca bol účastníkom konania o pozemkových úpravách, pričom bolo aj jemu známe, že pozemok parcela č. CKN XXXX bude v zmysle schválených zásad pre umiestnenie nových pozemkov predmetom výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobca tak účelovo jeden deň pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav si nechal uvedený plán zhotoviť, aby mohol žalovaného a orgány verejnej moci zavádzať o tom, že predmetný pozemok je naďalej spoločnou nehnuteľnosťou. Vlastnícke právo k novým (sceleným) pozemkov, teda aj k pozemku parcela č. XXXX zapísanému na LV č. XXXX bolo nadobudnuté dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkového a lesného odboru zo dňa 30. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2015, pričom predložený geometrický plán žalobcom je overený ku dňu 26. 05. 2015, teda účelovo jeden deň predtým, ako nadobudla právoplatnosť nová reorganizácia pozemkového vlastníctva prebiehajúca v k. ú. O. už od roku 2004. Žalobca totiž nie je vlastníkom, ani správcom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného.

14. K výške náhrady trov právneho zastúpenia poukázal, že jej výpočet vykonaný okresným súdom je vecne správny, ak vyhláška v ustanovení § 17 ods. 1 nepriznáva náhradu straty za teoretický čas trvania cesty, ale za čas reálne strávený cestou.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril v súdom uloženej lehote.

16. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 05. 2016 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 01. 06. 2016). Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (á contrario ) rozsudok okresného súdu rozsudkom č. k. -212 zo dňa 28. 09. 2017 podľa potvrdil ako vecne správny.

18. Krajský súd vyššie uvedeným rozsudkom (v poradí prvým) na odvolanie žalobcu zmenu žaloby nepripustil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie. Takýto postup by podľa odvolacieho súdu odporoval základnému účelu civilného sporového konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zmenu žalobu nepripustil a konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého procesným následkom nevykonateľnosti v žalobe navrhovaného petitu t. j. návrhu, ako má súd rozhodnúť, má byť jej zamietnutie. Bol názoru, že nevykonateľnosť výroku rozsudku ako dôsledok vadného žalobného petitu neznamená jeho rozpor s hmotným právom, ale vadu žaloby spočívajúcu v nepresnosti, neurčitosti, alebo nezrozumiteľnosti žalobného petitu. Napriek tomu odvolací súd svojím v poradí prvým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby a na uloženie povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu určitú časť nehnuteľnosti. Dodal, že k uvedenému právnemu posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyjadrili obe strany, nakoľko žalovaný od počiatku aktívnu legitimáciu žalobcu namietal, nešlo teda podľa odvolacieho súdu o právne posúdenie, ktoré by bolo pre strany sporu dosiaľ neznáme a ktoré malo za následok vydanie prekvapivého rozhodnutia.

19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodov podľa , pretože odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby z časti spoločnej nehnuteľnosti a uloženie povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu časť spoločnej nehnuteľnosti, pričom nedal žalobcovi možnosť sa k takémuto právnemu posúdeniu vyjadriť.

20. Na základe vyššie uvedeného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -298 zo dňa 27. 03. 2019 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2017 (rozsudok v poradí prvý) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nezoznámil strany so svojim odlišným právnym názorom a nedal im príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie vo svojom rozhodnutí nezaoberal, len stroho uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Strany tak podľa dovolacieho súdu nevedeli, že odvolací súd bude na vec nazerať inak a nemohli tomu prispôsobiť svoje právne a skutkové námietky. Doplnil, že výzva odvolacieho súdu podľa je potrebná vždy, keď odvolací súd dospeje k názoru, že nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Keďže odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu založil svoje rozhodnutie na iných nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie, došlo tým nesprávnym

postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znovu o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania.

21. Po zrušení a vrátení veci na odvolací súd v súlade s vysloveným právnym záverom dovolacieho súdu bola stranám sporu doručená výzva v zmysle s tým, aby sa obe strany vyjadrili v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 03. 2019 k aktívnej legitimácii žalobcu, ako aj k dôvodom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo dovolacím súdom zrušené, a to vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu , bod 20. zrušujúceho uznesenia.

22. Žalovaný reagujúc na výzvu odvolacieho súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 01. 08. 2019 uviedol, že žalobca podal súdu žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby a uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, teda žalobu vlastnícku, ktorou sa vo všeobecnosti môže vlastník veci (nehnuteľnosti) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a odstránenia následkov neoprávneného zásahu. Prvým a základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby v merite veci je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu, t. j. jeho aktívna vecná legitimácia. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že v roku 2015 sa stal žalovaný výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli v rámci konania o pozemkových úpravách aj prečíslované a v žalobe fotografiami dokumentované práce sú tohto času na pozemku s parcelným číslom CKN XXXX - ostatné plochy o výmere XXX m2. Žalovaný doložil do spisu aj výpis z LV a kópiu katastrálnej mapy vo forme verejnej listiny. Keďže žalobca obsah týchto listín, ani vlastnícke právo žalovaného k predmetnému pozemku nespochybnil, o tomto vlastníckom práve sa nevedie ani žiadne správne, či súdne konanie napriek tomu, že žalobca inicioval rôzne konania, vrátane trestných oznámení a pod., nebolo dosiaľ spochybnené, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo v súlade so zákonom. To, že žalobca odmietol participovať na pozemkových úpravách, nesúhlasil s nimi a nezúčastnil sa príslušných jednaní, je jeho vlastným rozhodnutím, čo samo o sebe nemôže mať vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného. Je teda zrejmé, že žalobca sa v tomto konaní domáha na súde odstránenia stavby žalovaného a uvedenia veci do pôvodného stavu, a to vo vzťahu k stavebnej činnosti žalovaného na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

23. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu v písomnom vyjadrení uviedol, že pozemok v susedstve parcely č. CKN XXX (pozemok vo výkrese s parcelným č. CKN XXX/X) v dôsledku pozemkových úprav, ktoré boli dokončené po podaní žaloby už neexistuje a susedný pozemok k pozemku parcelné č. XXX má nový tvar a nové parcelné č. CKN XXXX, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. O. ako vlastníctvo žalovaného v celosti. Z uvedeného preto vyplýva, že v dôsledku pozemkových úprav sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Žalobca však vzhľadom na zmeny, ktoré nastali pozemkovými úpravami v odvolaní proti rozsudku žiadal, aby odvolací súd pripustil zmenu petitu nasledovného rozsahu: I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu s pevným základom, postavenú na spoločnej nehnuteľnosti - na pozemku parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 2801 m2, trvalé trávne porasty zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, obec S. M., katastrálne územie O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný uviesť do pôvodného stavu spoločnú nehnuteľnosť - pozemok parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty, č. X/X, o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X, o výmere XXX m2, ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, obec S. M. pre k. ú. O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Žalobca v písomnom vyjadrení k výzve doplnil, že odvolací súd zmenu žaloby nepripustil. Poukázal však na to, že vzhľadom na zmeny, ktoré nastali pozemkovými úpravami, a teda na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k prvému petitu žaloby, aj keď v čase podania žaloby žalobca bol aktívne vecne legitimovaný. Žalobca však nesúhlasí s tým, že by trpel nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie aj vo vzťahu k druhému petitu žaloby, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu „časť spoločnej nehnuteľnosti“ - pozemok parcely registra „E“ určeného operátu X/X o výmere XX m2, trvalé trávne porasty č. X/X o výmere XXXX m2 a trvalé trávne porasty č. XXX/X o výmere XXX m2, ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom pre obec S. M., pre k. ú. O.. Aktívnu legitimáciu odôvodnil

tým, že členovia pozemkového spoločenstva lesného urbariátu s právnou subjektivitou boli, aj naďalej sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov vedených na LV č. XXXX pre k. ú. O.. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím petitom uvedeným v jeho odvolaní.

25. Odvolací súd po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom opätovne prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu, ktorý rozsudok vo veci samej vydal dňa 04. 05. 2016 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 01. 06. 2016).

26. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Krajský súd ako súd odvolací ( ) opätovne prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27. 03. 2019, potom ako stranám sporu predložil výzvu podľa bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa potvrdil, Dospel k záveru, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný napriek tomu, že súd prvej inštancie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nepovažoval za rozhodujúci pre rozhodnutie a touto námietkou sa nezaoberal.

28. Odvolací súd doručil výzvu v zmysle stranám sporu v zmysle vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR, splnil si osobitný druh tzv. manudukčnej povinnosti, nakoľko mienil založiť svoje rozhodnutie na iných nových právnych dôvodoch, než súd prvej inštancie, na základe ktorej výzvy obe strany zaslali odvolaciemu súdu písomné vyjadrenia tak, že mohli svojou procesnou aktivitou uskutočňovať im patriace procesné oprávnenia.

29. Odvolací súd sa opätovne prioritne zaoberal návrhom žalobcu na zmenu žaloby, ktorá bola podaná spolu s odvolaním. V bode 11. odvolania žalobcu tento uvádza, že vzhľadom na právny názor okresného súdu, podľa ktorého nepreukázal, v akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť podľa jeho tvrdenia neoprávnenú stavbu a ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu, pristúpil k zmene žalobného petitu a mal za to, že počas odvolania je zmena návrhu na začatie konania prípustná.

30. Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

31. Nemožno v tomto prípade opomenúť, že pokiaľ ide o zmenu žalobu, ide o procesnoprávnu normu, keď podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu, čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. Viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 04. 07. 2017. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu konania by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie. Takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zmenu žaloby nepripustil v súlade s .

32. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo namietanie porušenia jeho práva na spravodlivý proces, ak okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom, na základe čoho ho žalobca považuje za prejav arbitrárnosti. Uvedená odvolacia námietka zo strany žalobcu neobstojí, ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, ( str. 3 odôvodnenia ), na základe akých skutkových zistení a následne zisteného skutkového stavu v spojení s právnym posúdením v prejednávanej veci dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Žalobca v priebehu konania nepodal ani prípadný návrh na zmenu žaloby s predložením geometrického plánu, teda presne nevymedzil, v ktorej konkrétnej časti spoločnej nehnuteľnosti sa má žalovaný zdržať zásahov do nehnuteľnosti a ani to, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť neoprávnenú stavbu a ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu. Uvedený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Už v čase konania pred okresným súdom mal žalobca

možnosť špecifikovať, v akom rozsahu má dôjsť k odstráneniu neoprávnenej stavby, ak za túto považoval práve oddychovú terasu, keď v tom čase zároveň disponoval kópiou mapy - projektu spoločnosti Y. F. s. r. o., č. XX/XX, názov akcie: Prestavba rodinného dobu O. parcela č. XXX (ďalej v texte „Výkres“).

33. V petite žalobca uvádza, ako by podľa neho mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku, ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého procesným následkom nevykonateľnosti v žalobe navrhovaného petitu, t. j. návrhu ako má súd rozhodnúť, má byť jej zamietnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Nevykonateľnosť výroku rozsudku ako dôsledok vadného žalobného petitu neznamená jeho rozpor s hmotným právom, ale vadu žaloby spočívajúcu v nepresnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti žalobného petitu.

34. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, ako vo výroku vecne správny z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby a na uloženie povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu časť spoločnej nehnuteľnosti.

35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

36. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalovaný spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku - parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere XX m2, trvalé trávne porasty, č. X/X o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy (ďalej v texte „predmetné nehnuteľnosti“) v rozsahu viac ako 51 %, t.j. v rozsahu nadpolovičnej väčšiny. Žalovaný nebol pozbavený užívacích práv k pozemku, naopak žalovanému svedčí vo vzťahu k predmetným pozemkom na LV č. XXXX užívacie právo vyplývajúce z jeho vlastníctva a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho podielu. Žalovaný nevykonáva svoje vlastnícke právo nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

37. Pozemok v susedstve parc. č. I. XXX - t.j. pozemok vo Výkrese s parc. č. CKN XXX/X už neexistuje a po vykonaní pozemkových úprav má susedný pozemok k pozemku parc. č. XXX nový tvar a nové parc. č. CKN XXXX, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. O. ako vlastníctvo žalovaného v 1/1. Žalobca už pred dokončením projektu pozemkových úprav v k.ú. O. bol majoritným spoluvlastníkom parc č. XXX/X uvedenej na Výkrese. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 25.05.2009 č. XXXX/XXXXX/XXX, boli v k. ú. O. nariadené pozemkové úpravy z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a na odstránenie prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona ( ). Po dokončení pozemkových úprav bolo spoluvlastnícke právo žalovaného vysporiadané zákonným spôsobom do jeho výlučného vlastníctva (1/1) , čo aj bolo cieľom pozemkových úprav.(viď Kópia katastrálnej mapy zo dňa 20. 07. 2015 - č. l. 95 spisu ).

38. Stavba terasy, ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu zasahovať do spoločnej nehnuteľnosti zasahuje do pozemku parcely č. CKN XXXX - ostatné plochy o výmere 868 m2, ktorá je výlučným vlastníctvom žalovaného. O vlastníctvo relevantného pozemku parcely č. CKN XXXX sa nevedie žiadny súdny spor, vlastnícke právo žalovaného nie je spochybnené (LV č. XXXX pre k. ú. O.). Viď aj rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci zo dňa 26.01.2016 (č. l. 154). Naviac geometrický plán vyhotovený dňa 15. 05. 2015 bol žalobcovi k dispozícii už pred rozhodnutím vo veci samej, pričom vo výpovedi žalobcu na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 tento sám konštatoval, že sa v tomto konaní domáha odstránenia stavby realizovanej žalovaným, ktorá je čiastočne postavená na spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne na pozemku EKN X/X o výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX

pre k. ú. O. a sám upresnil, že ide o stavbu - prestavbu rodinného domu. Napriek tomu podľa jeho tvrdenia „neoprávnenú stavbu“ bližšie nešpecifikoval, teda ani v akom rozsahu by malo k odstráneniu predmetnej neoprávnenej stavby dôjsť, ak predmetná terasa bola súčasťou rodinného domu, stavbu ktorého žalovaný realizoval na základe stavebného povolenia. Žalobca nie je vlastníkom a ani správcom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného.

39. Vyššie uvedené právne závery sa vzťahujú i k v poradí druhému petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu „časť spoločnej nehnuteľnosti“

- pozemok parcely registra „E“ určeného operátu 2/1 o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty č. 2/3 o výmere 2081 m2 a trvalé trávne porasty č. 206/2 o výmere XXX m2, ostatné plochy zapísané na č. XXXX vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom pre obec S. M. a k. ú. O.. Pozemok EKN parcely č. X/X žalovaný podľa jeho tvrdenia vôbec neužíva. Naviac odvolací súd dopĺňa, že nie je z obsahu žaloby a prednesov žalobcu zrejmé, aký pôvodný stav mal byť uložením povinnosti dosiahnutý. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vykonával stavebné práce, resp. terénne úpravy v súvislosti so stavbou rodinného domu, na ktoré mal vydané stavebné povolenie. Žalobca ničím neuviedol, v čom konkrétne dochádza k nadmernému znečisteniu a znehodnocovaniu pozemkov spoločnej nehnuteľnosti, teda akým konkrétnym spôsobom má byť ním nešpecifikovaná časť spoločnej nehnuteľnosti daná do pôvodného stavu, v čom teda uvedený nežiadúci stav podľa žalobcu pretrvával. Obec S. M. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím pod č. XXX/XXXX zo dňa 25. 10. 2011 s okamžitou platnosťou zastavil podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona všetky stavebné práce realizované nad rámec právoplatného stavebného povolania pod č. 2000/20348 zo dňa 19. 12. 2000 vydaného Okresným úradom v Žiari nad Hronom, odborom životného prostredia. Od roku 2011 žalovaný v stavebných prácach nad rámec právoplatného stavebného povolenia nepokračuje, a aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol odvolacím súdom (č. l. 79) v tomto rozsahu zamietnutý. Žalobca len tvrdil, že žalovaný vykonáva stavebné a terénne úpravy na pozemkoch mapy určeného operátu, ktoré susedia s jeho dvorom, avšak nie sú špecifikované hranice medzi týmito pozemkami a ako podklad boli zo strany žalobcu použité len fotky z dvora a pozemkov vo vlastníctve žalovaného.

40. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní považuje za nadbytočné a nedôvodné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k uloženiu povinností žalovanému v rozsahu, v akom to žalobca navrhoval, preto okresný súd postupoval správne, ak nevykonal žalobcom navrhnutú ohliadku na mieste samom. Súd vykonáva tie navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Predložený geometrický plán žalobcom v odvolacom konaní je overený ku dňu 26. 05. 2015, teda nejde o dôkaz, ktorý by bez svojho zavinenia nemohol žalobca predložiť už v konaní pred okresným súdom a nie je ani zrejmé, na základe čoho by ním malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

41. Po doručení výzvy v zmysle žalobca v písomnom vyjadrení k aplikácii ustanovení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto prebiehajúcom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, alebo tvrdenia, ktoré by dosiaľ neboli obsahom spisu. Po opise časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá, len doplnil, že vzhľadom na zmeny, ktoré nastali pozemkovými úpravami, uznáva, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k prvému petitu žaloby, aj keď v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaný bol. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k druhému petitu žaloby, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu „časť spoločnej nehnuteľnosti“, ktorú špecifikoval, pričom k tomuto právnemu záveru neuviedol žiadne skutkové, ani právne závery, či hodnotiace úvahy, na základe ktorých k takémuto záveru dospel. Konštatovanie, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v konaní z dôvodu, že členovia Pozemkového spoločenstva lesného urbariátu s právnou subjektivitou boli a aj naďalej sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov vedených na LV č. XXXX pre k. ú. O., aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ) právne závery odvolacieho súdu v tejto prejednávanej veci nespochybňuje. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal že žalovaný vykonáva stavebné a terénne úpravy na pozemkoch mapy určeného operátu, ktoré susedia s jeho dvorom, nie sú špecifikované hranice medzi týmito pozemkami a ako podklad boli zo strany žalobcu použité len fotky z dvora a pozemkov vo vlastníctve žalovaného, teda žalobca nepreukázal, že žalovaný zasiahol svojimi stavebnými prácami, ktorými mal zmeniť pôvodný stav pozemku, do neurčenej časti spoločnej nehnuteľnosti.

42. Ak následne žalobca vo vyjadrení k výzve v zmysle uviedol, že Pozemkové spoločenstvo je oprávnené a povinné vykonávať v mene spoluvlastníkov a členov Pozemkového spoločenstva ich práva a konať za Pozemkové spoločenstvo pred súdom, ktoré právne závery vyslovil i odvolací senát vo svojom rozhodnutí sp. zn. , tieto právne závery neboli rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto prejednávanej veci žiadnym spôsobom spochybnené a odvolací súd uznáva, že žalobca je oprávnený a povinný vykonávať v mene spoluvlastníkov a členov jeho pozemkového spoločenstva ich práva a povinnosti a konať za pozemkové spoločenstvo pred súdom, avšak z tohto dôvodu žaloba zamietnutá nebola. Predmetom konania totiž neboli práva členov pozemkového spoločenstva, ak tieto boli uplatňované vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Opätovne je nutné poukázať na to, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval určitú „časť“ spoločnej nehnuteľnosti, z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, ktorej časti spoločnej nehnuteľnosti sa jeho žaloba mala týkať, ak sám žalobca nešpecifikoval, ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu a ak z tohto dôvodu následne aj žalobca podal návrh na zmenu žaloby, odvolací súd v zmysle platnej právnej úpravy a ustanovení , tak ako uvádza vyššie, túto uvedenú zmenu žaloby nepripustil. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti preto odvolaciemu odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku potvrdiť, nakoľko žalobca podal vlastnícku žalobu bez toho, aby preukázal súdu svoje vlastnícke právo, t. j. aktívnu legitimáciu podať vlastnícku žalobu, čo vždy nevyhnutne znamená zamietnutie vlastníckej žaloby z tohto prvotného dôvodu bez toho, aby súd bol povinný skúmať ďalšie nadväzujúce skutkové okolnosti. Je totiž nesporné, že v čase, kedy odvolací súd svojim prvým, ale i druhým rozsudkom vo veci rozhodol, žalobca sa domáhal odstránenia stavby žalovaného a uvedenia veci do pôvodného stavu vo vzťahu k stavebnej činnosti žalovaného na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Keďže nejde o spoločnú nehnuteľnosť, ale o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, akékoľvek nároky zo strany žalobcu nie sú odôvodnené a právne podložené. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že rozhodujúcim pre rozhodnutie vo veci je čas vyhlásenia rozsudku, ktorý aj v prípade vyhlásenia v poradí prvého rozsudku odvolacieho súdu zodpovedal vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom.

43. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase začatia konania bol žalovaný majoritným spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a v roku 2015 sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli v rámci konania o pozemkových úpravách aj prečíslované v žalobe fotografiami dokumentované práce, sú tohto času na pozemku a parcele č. CKN XXXX

- ostatné plochy o výmere XXX m2. Žalovaný tak doložil do spisu výpis LV a kópiu katastrálnej mapy vo forme verejnej listiny. Žalobca obsah týchto listín, a teda ani vlastnícke právo žalovaného k predmetnému pozemku nespochybnil v konaní pred súdom prvej inštancie, ani do rozhodnutia odvolacieho súdu a napriek tomu, že o vlastníckom práve žalovaného k predmetnému pozemku žalobca inicioval i ďalšie rôzne konanie, napr. trestné oznámenie smerované na Národnú kriminálnu agentúru, preskúmanie správneho konania o pozemkových úpravách nadriadeným orgánom, aj prokuratúrou, k zmene vlastníckeho práva dosiaľ nedošlo a žalovaný nadobudol vlastnícke právo v súlade so zákonom. Skutočnosť, že žalobca odmietol na pozemkových úpravách participovať resp. s nimi nesúhlasil a nezúčastňoval sa príslušných jednaní, na vyššie uvedených právnych záveroch nič nemení.

44. Za vecne správne považuje odvolací súd i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej žalobca namieta, že žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu nad rámec stanovený vyhláškou, a to vo vzťahu k hotovým výdavkom

- náhrade za stratu času v celkovej sume 143,- EUR za účasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 za cestu Bratislava - Žiar nad Hronom a späť. Okresný súd priznal žalovanému náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu za 10 polhodín po 14,30 EUR vo výške 140,- EUR v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky s tým, že cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť trvá 10 polhodín, nakoľko vyhláška nepriznáva náhradu straty času za teoretický čas trvania cesty, ale za čas reálne strávený cestou, čiže čas zohľadňujúci reálne trvanie cesty vzhľadom na zaťaženosť použitých ciest na prepravu na pojednávanie a späť. Odvolací súd preto konštatuje, že i rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného bolo ustálené v súlade s vyhláškou a ani v tomto rozsahu odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.

45. Pri zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok tvorí

jeden celok, a preto v tomto prípade odvolací súd rozhodol jedným výrokom. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , teda podľa úspechu v spore. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).