Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/349/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. G., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká

30, proti žalovaným 1/ I. G., bývajúcemu v B. a 2/ V. G., bývajúcemu v T., obom

zastúpeným JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom v Bratislave, nám. Slobody

10, o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39 C

26/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2012 sp.

zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 12. júna 2012 sp. zn. v zmeňujúcom výroku o zmietnutí žaloby a vo výroku

o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 9. februára 2009 (po pripustení jej

zmeny v priebehu konania) sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia svojho

podielového spoluvlastníctva k trojizbovému bytu č. X., nachádzajúcemu sa

na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. X. na B. (ďalej len „byt“), zapísanému

v katastri nehnuteľností pre kat. úz. P. na liste vlastníctva č. X., a k podielu 6995/516496 na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parcela registra X.

a parcela registra X., a to v rozsahu 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Existenciu svojho

spoluvlastníctva vyvodzovala z neplatnosti zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva uzavretej medzi ňou a žalovaným 2/ 2. 2. 2005, podľa ktorej sa mal stať

výlučným vlastníkom bytu žalovaný 2/, a z neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi

žalovaným 2/ ako darcom a žalovaným 1/ ako obdarovaným 27. 2. 2008.

Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 24. júna 2011 č. k. -189 určil, že žalobkyňa je podielovou

spoluvlastníčkou v 1/2 spoluvlastníckeho podielu k bytu a k príslušnému podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch, na ktorých je dom

postavený. Zároveň rozhodol o trovách konania a o poplatkovej povinnosti žalovaných.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba o určenie vlastníctva (spoluvlastníctva) bola

dôvodne podaná, pretože zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba

považovať za absolútne neplatnú pre absenciu obligatórnych podmienok právneho úkonu

(žalobkyňa ju uzavrela pod nátlakom) a pre jej rozpor s dobrými mravmi.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

žalovaných rozsudkom z 12. júna 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaným sa nepriznáva náhrada trov

prvostupňového a odvolacieho konania a že o odmene ustanovenej zástupkyne žalobkyne

rozhodne súd prvého stupňa. Zamietnutie žaloby odôvodnil nevykonateľnosťou výroku

rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúcou v nespôsobilosti rozsudku ako verejnej listiny byť

predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, a to pre nespĺňanie náležitostí vyžadovaných

ustanovením a o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Uviedol, že

výrok prvostupňového rozsudku určuje za podielovú spoluvlastníčku bytu v podiele 1/2

z celku len žalobkyňu a nerieši ani neurčuje podiely ostatných spoluvlastníkov, pričom ak by

zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a darovacia zmluva boli

neplatné, tak by podielovým spoluvlastníkom bol aj žalovaný 2/. Vyslovil názor, že aj keď

petit žaloby nebol vadný, mala byť žaloba hneď zamietnutá, a to pre nespôsobilosť zápisu

navrhovaného petitu v katastri nehnuteľností.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil tak, že potvrdí

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Nesúhlasila s právnym záverom

odvolacieho súdu o nevykonateľnosti prvostupňového rozsudku. Uviedla, že podľa jej názoru

rozsudok súdu prvého stupňa je listinou spôsobilou na vykonanie zmeny vlastníctva v katastri

nehnuteľností, keďže spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Zápisom jej

spoluvlastníckeho podielu sa iba zmenší podiel zapísaného vlastníka.

Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1

veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že ho treba v dovolaním napadnutej časti

zrušiť.

V preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd zamietnutie žaloby procesným

nedostatkom spočívajúcim v nevykonateľnosti navrhovaného petitu žaloby a tým aj

v nevykonateľnosti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo podľa navrhovaného

petitu rozhodnuté.

Dovolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého

procesným následkom nevykonateľnosti v žalobe navrhovaného petitu, t. j. návrhu ako má

súd rozhodnúť, má byť jej zamietnutie.

Vykonateľnosť rozsudku predstavuje predovšetkým vlastnosť (účinok) rozsudku byť

titulom pre výkon rozhodnutia (exekúciu), teda spôsobilosť štátnym donútením vynútiť

splnenie povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. V prípade rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté o určovacej žalobe, sa vykonateľnosť rozsudku prejaví v tom, že práva

a povinnosti ním založené alebo deklarované sa zapíšu do príslušných evidencií (napr.

do katastra nehnuteľností).

Pokiaľ by nevykonateľnosť rozsudku bola spôsobená tým, že by do jeho výroku bol

prevzatý petit žaloby tak, ako bol v nej navrhnutý, potom to znamená, že tento petit bol

vadný, t. j. nebol presný, určitý a zrozumiteľný. Procesná požiadavka na presnosť, určitosť

a zrozumiteľnosť žalobného petitu sleduje práve ten cieľ, aby súd presne vedel, o čom má

konať a rozhodnúť, a aby rozhodnutie súdu, do výroku ktorého bol prevzatý žalobný petit,

bolo vykonateľné, teda aby vôbec mohli nastať žalujúcou stranou zamýšľané účinky.

V prípade nepresného, neurčitého alebo nezrozumiteľného petitu je povinnosťou súdu vyzvať

účastníka konania na odstránenie tejto vady žaloby postupom podľa

Povinnosť súdu takto postupovať je zároveň základným procesným právom účastníka

konania. Procesným dôsledkom neodstránenia vady žaloby môže byť v zmysle § 43 ods. 2

len odmietnutie podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, nie však

jej zamietnutie. Vadou podania však nie je to, že žalobnému petitu nemožno vyhovieť preto,

že nie je v súlade s hmotným právom. Len v takomto prípade, t. j. ak inak bezvadný petit je

v rozpore s hmotným právom, možno žalobu zamietnuť.

V preskúmavanej veci odvolací na jednej strane konštatoval, že petit žaloby nebol

vadný, no na druhej strane vyslovil záver, že petit nespĺňal náležitosti vyplývajúce

z ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a že rozsudok, do ktorého bol tento petit

prevzatý, bol v dôsledku toho nevykonateľný. I keď to výslovne neuviedol, vzniknutú situáciu

akoby považoval za rozpor žalobného petitu s hmotným právom. O takúto situáciu však nešlo

a ani ísť nemohlo. Ako už bolo uvedené vyššie, nevykonateľnosť výroku rozsudku ako

dôsledok vadného žalobného petitu neznamená jeho rozpor s hmotným právom, ale vadu

žaloby spočívajúcu v nepresnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti žalobného petitu.

Okrem toho označené ustanovenie katastrálneho zákona je súčasťou jeho štvrtej časti

nazvanej „Katastrálne konanie“, teda je procesnou normou. Neprichádzal preto do úvahy

záver o rozpore žalobného petitu s hmotným právom, a teda zamietnutie žaloby z tohto

dôvodu, ale len postup podľa (ak by rozsudok podľa navrhovaného petitu

bol skutočne nevykonateľný).

Navyše podľa názoru dovolacieho súdu žalobný petit náležitosti vyplývajúce

z ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona spĺňal, pretože spoluvlastnícky podiel,

určenia ktorého sa žalobkyňa domáhala, bol vyjadrený zlomkom k celku. Rešpektujúc

dispozičné právo žalobkyne sa totiž táto náležitosť vyžadovaná katastrálnym zákonom mohla

týkať len toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa stal predmetom žaloby. Keďže v katastri

nehnuteľností zapísaný vlastník bol inak účastníkom konania (žalovaný 1/), bol by rozsudok,

ktorým by bolo určené spoluvlastnícke právo žalobkyne v príslušnom spoluvlastníckom

podiele (ak by nadobudol právoplatnosť), spôsobilou verejnou listinou pre zápis

spoluvlastníckeho práva žalobkyne v určenom spoluvlastníckom podiele a zároveň pre zmenu

zápisu výlučného vlastníckeho práva žalovaného 1/ na jeho spoluvlastnícke právo

v spoluvlastníckom podiele žalobkyňou (resp. rozsudkom) nedotknutom.

Odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia následkov údajnej

nevykonateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného, resp. v dôsledku

nesprávneho právneho záveru o nevykonateľnosti tohto rozsudku, sa nezaoberal právnym

posúdením veci v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho nároku, teda nepodrobil

odvolaciemu prieskumu právne závery súdu prvého stupňa. Tým zároveň zaťažil konanie

pred ním vadou spočívajúcou v odňatí možnosti žalobkyni riadne konať pred súdom, t. j.

v odňatí jej možnosti dozvedieť sa právne relevantným spôsobom, či v odvolacom konaní

spochybnené právne posúdenie veci prvostupňovým súdom bolo alebo nebolo vecne správne.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku vo veci samej

a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2014

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová