Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/41/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO : 48 411 884, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. H. XXXX/XX, XXX XX I. D., zastúpenému JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -115 zo dňa 18. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -115 zo dňa 18. januára 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení podrobne uvedenom v žalobnom petite, ktorej predmetom by boli pozemky nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres I. D. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcely KN-E č. 162 s výmerou 4082 m2 druh pozemku - orná pôda a č. 302 s výmerou 2472 m2 druh pozemku - orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/2; ďalej na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 161 s výmerou 887 m2 druh pozemku - orná pôda v spoluvlastníckom podiele 4/121 a napokon na LV č. XXX ako parcely KN-E č. 50 s výmerou 4936 m2 druh pozemku - orná pôda, č. 115 s výmerou 4666 m2 druh pozemku - orná pôda, č. 266 s výmerou 445 m2 druh pozemku - orná pôda a č. 301 s výmerou 1380 m2 druh pozemku - orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/25. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, je že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 a na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 2/11. Podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov bol aj A. B. C., ktorého spoluvlastnícke podiely boli rovnaké ako jej spoluvlastnícke podiely. Tiež je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/5. Podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov bol aj D. J. C., ktorého spoluvlastnícke podiely boli rovnaké ako jej spoluvlastnícke podiely. A. B. C. a D. J. C. previedli tieto svoje spoluvlastnícke podiely na D. D., a to na základe kúpnej zmluvy zo 16.07.2018, evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č. V 3278/2018, ktorý v tejto veci vydal dňa 03.10.2018 rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K tomuto prevodu pritom došlo bez jej vedomia a pôvodní spoluvlastníci (prevodcovia) jej neponúkli tieto podiely na predaj, preto nebolo dodržané jej zákonné

predkupné právo. Listom zo dňa 30.03.2021 vyzvala D. D. na predloženie ponuky na predaj týchto spoluvlastníckych podielov, a to za rovnakých podmienok, za akých tieto podiely získal on od prevodcov. D. D. však nereagoval na jej výzvu, ale vykonal úkony vedúce k prevodu týchto spoluvlastníckych podielov na svojho brata (žalovaného), čím len skomplikoval daný stav, čo sa jej tiež javí ako účelové s cieľom poškodiť jej práva. Dňa 08.04.2021 podala na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor námietku proti vkladu č. V 1352/2021. Z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, ktoré jej bolo doručené dňa 16.04.2021 (o prerušení vkladového konania č. V 1352/2021) sa dozvedela, že predmetom vkladového konania vedeného pod č. V 1352/2021 boli spoluvlastnícke podiely k pozemkom zapísaným na LV č. XXX G. K. XXX, a to v rozsahu, v akom boli prevedené z pôvodných prevodcov na D. D.. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor nakoniec povolil vo vzťahu k týmto spoluvlastníckym podielom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 13.08.2015, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.05.2009, pričom uviedla, že D. D. ako predchádzajúci podielový spoluvlastník účelovo previedol tieto spoluvlastnícke podiely v prospech tretej osoby, t. j. v prospech žalovaného bez toho, aby vykonal ponuku prevodu spoluvlastníckeho podielu v zmysle jej výzvy s dodržaním zákonných povinností ponuky. V prípade predkupného práva sa jedná o vecné právo a pokiaľ bolo predkupné právo porušené tak, ako k tomu došlo v tomto prípade, tak nároky z neho vyplývajúce sa vzťahujú na vec a zaväzujú aj právnych nástupcov. Žalovaný je tak povinný uzatvoriť zmluvu o prevode podielov za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol predchádzajúci vlastník (D. D.). Žalovaný bol ňou takisto vyzvaný, aby jej ponúkol vec na predaj za rovnakých podmienok, no na výzvu nereagoval. 3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Tvrdil, že žalobkyňa v roku 2019, keď si vo vzťahu k D. D. uplatňovala svoje nároky z titulu porušenia jej zákonného predkupného práva pri prevode na D. D., výslovne tomuto uviedla, že ak prevedie späť na D. J. C. spoluvlastnícke podiely na pozemkoch nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. 07.2018 na ňou presne označených piatich pozemkoch (parcely č. 194, 201/1, 198, 199 a 200), tak si už nebude titulom porušenia jej predkupného práva v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky. Na túto požiadavku D. D. reagoval tak, že ňou požadované spoluvlastnícke podiely nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018 previedol (vrátil) pôvodnému spoluvlastníkovi (D. J. C.), čím považoval všetky prípadné nároky žalobkyne z titulu porušenia jej predkupného práva v dôsledku kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 za zaniknuté, keďže sa ich takto vyslovene (aj keď len v ústnej podobe) vzdala. Pozemky na LV č. XXX, K. XXX G. K. XXX, ktoré (okrem iných pozemkov) nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 od A. B. C. a D. J. C., daroval v prospech svojho brata (žalovaného) na základe dvoch darovacích zmlúv, a to najprv darovacej zmluvy zo dňa 12.02.2021, kedy mal na neho previesť (okrem iných pozemkov) aj spoluvlastnícke podiely na pozemkoch uvedených na LV č. XXX a následne darovacou zmluvou zo dňa 26.03.2021 (omylom pozabudnuté) podiely na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX G. XXX. Vklad vlastníckeho práva v jeho prospech na základe druhej darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021 bol povolený dňa 21.04.2021, a to pod č. V 1352/2021. Nešlo preto o žiadne účelové prevody zo strany D. D., ako tvrdila žalobkyňa (s poukazom na krátky časový úsek od výzvy žalobkyne pre D. D. na dobrovoľné splnenie si povinnosti ponúknuť prevedené podiely na žalobkyňu), ale išlo len o omyl, kedy už do vopred dohodnutého prevodu podielov na pozemkoch v darovacej zmluve zo dňa 12.02.2021 zabudli zahrnúť aj pozemky zapísané na LV č. XXX G. K. XXX. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že D. D. je jeho bratom, teda ide medzi nimi o vzťah blízkych osôb podľa ust. (ďalej len „“). Povinnosť nahradiť prejav vôle pri tvrdenom porušení predkupného práva v prospech ostatných spoluvlastníkov možno však uložiť len osobe, ktorá z porušeného predkupného práva nadobudla určitý majetok, on ako žalovaný však takouto osobou nie je. Pri porušení zákonného predkupného práva žalobkyne kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018, č. V 3278/2018 nezískal žiadne podiely. Týmto nadobúdateľom bol D. D., ktorý však ako riadny vlastník previedol jemu ako svojej blízkej osobe podiely na daných nehnuteľnostiach. Týmito prevodmi však už nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkyne, keďže porušenie predkupného práva je v tomto prípade vylúčené s poukazom na ust. . Žalovaný argumentoval tým, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, potom platí, že do doby, kým sa oprávnené osoby nedovolajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je nadobúdateľ oprávnený nakladať s vecou ako riadny vlastník a ďalší nadobúdateľ nadobúda vec od riadneho vlastníka so všetkými s tým spojenými právnymi účinkami. Voči tomuto ďalšiemu nadobúdateľovi, v prípade, ak ide o blízku osobu prevodcu, sa však už nemožno s úspechom domáhať nároku s porušeného predkupného práva, keďže k porušeniu predkupného práva pri prevode na neho nedošlo. Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. , na ktorý poukazovala žalobkyňa, riešil v dovolacom konaní otázku pomeru, v akom je spoluvlastník oprávnený uplatňovať svoj nárok z porušeného predkupného práva. Skutkový stav

síce bol porovnateľný s predmetnou vecou, avšak v uvedenom konaní sa žalovaná vôbec nebránila, že jej nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pričom predmetom dovolacieho konania bol výlučne uvedený pomer. Najvyšší súd SR teda ani v tomto rozhodnutí neriešil to, či pri prevode podielu na blízku osobu pôsobí povinnosť zo skôr porušeného predkupného práva aj voči blízkej osobe ako ďalšiemu nadobúdateľovi a v tomto smere nie je v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR uvedená žiadna právna argumentácia. Označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sa javí ako ojedinelý a aj to výslovne neriešiaci spornú problematiku. V záujme ochrany svojich práv mala preto žalobkyňa zvoliť iné právne prostriedky, ktoré jej priznáva slovenský právny poriadok a zabrániť tak možnosti prevodu sporných podielov nadobúdateľa z porušeného predkupného práva (D. D.) na žalovaného. Žalobu považoval žalovaný za nedôvodnú (minimálne v časti žalobkyňou žiadaných podielov na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX) aj pre rozpor so zákonným zákazom drobenia poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce podľa ust. v spojení s ust. a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ohľadne pozemkov zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX si žalobkyňa nárokuje len nadobudnutie na ňu pripadajúcej pomernej časti z podielu žalovaného. Takéto drobenie spoluvlastníckych podielov však nie je možné, pretože nebude splnená podmienka, že vlastníctvo prevádzaného podielu žalovaného zanikne. V danej veci pritom nie sú splnené ani výnimky zo zákazu drobenia uvedené v ust. až d) 4. V replike žalobkyňa uviedla, že D. J. C. spolu so svojim otcom A. B. C. poverili právneho zástupcu na vyporiadanie majetkových pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré boli v ich vlastníctve. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 bolo niekoľko pozemkov. V roku 2019 si uplatňovala svoje nároky na všetky pozemky na základe porušenia zákonného predkupného práva, ktoré vznikli uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 voči D. D.. D. J. C. bol upovedomený o týchto zmenách vlastníctva, avšak bol nemilo prekvapený, keďže nemal žiadne vedomosti o týchto zvláštnych prevodoch, ktoré doslova pôsobili proti jeho záujmom v snahe usporiadať vlastnícke pomery na jeho pozemkoch. Právny zástupca D. J. C. urýchlene hľadal riešenie, keďže predať pozemky pod domom D. J. C., ktorý mal snahu usporiadať vlastníctvo všetkými možnými spôsobmi, bolo prinajmenšom neštandardné. Prebehlo preto urýchlene vrátenie pozemkov, nie však všetkých. Došlo k vráteniu len okolitých pozemkov, nachádzajúcich sa v blízkosti rodinných domov na pôvodného vlastníka. Tvrdenie D. D., že ak prevedie spoluvlastnícke podiely späť na pôvodného vlastníka, a to konkrétne na pozemkoch parcelách KN-E č. 194, č. 198, č. 199, č. 200 a č. 201/1, nebude si žalobkyňa ďalšie nárokovať, považovala za nehoráznosť, pretože išlo o vymyslené, ničím nepreukázané tvrdenia. Neuzatvorila žiadnu dohodu s D. D.. Vrátením len niektorých pozemkov neboli splnené jej uplatnené nároky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.05.2009 žalobkyňa argumentovala, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamietal. To, že sa súd vyslovene k vecnej legitimácii nevyslovil, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.06.2010). V súvislosti s poukazom žalovaného na rozpor so zákonným zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy, žalobkyňa uviedla, že nemala inú možnosť ako žalovať nárok na prislúchajúce podiely z prevádzaných podielov. Pokiaľ by v žalobe žiadala o nahradenie prejavu vôle na celé prevádzané podiely, viedlo by to k zamietnutiu žaloby. Nemožno preto v spore o nahradení prejavu vôle aplikovať , pretože by tak v prípade porušenia predkupného práva pri prevode menších podielov a výmer pozemkov stratil spoluvlastník možnosť účinne sa brániť. Stratil by tak možnosť domáhať sa svojich práv, ktoré mu zo zákona priamo vyplývajú. V tomto spore nejde o drobenie, nakoľko sa nerozširuje okruh spoluvlastníkov a ani sa nevytvára nový pozemok, ale sa v rámci ňou nadobúdaného podielu pozemok sceľuje. Zákon zároveň vymedzuje, kedy nemôže dôjsť k rozdeleniu pozemkov a v prípade rozhodnutia súdu je v zákone uvedené len rozhodnutie súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva a nie aj rozhodnutie súdu o nahradenie prejavu vôle. Zákonodarca preto nemal v úmysle zamedziť spoluvlastníkom nehnuteľností domáhať sa svojich nárokov z porušeného zákonného predkupného práva. 5. V duplike žalovaný v prevažnej miere zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, keďže všetky relevantné skutkové tvrdenia (pre potreby rozhodnutia o veci) mal za nesporné, a tieto si osvojil aj bez vykonania dokazovania, pričom v tomto smere poukázal na zásadu hospodárnosti konania uvedenú v (ďalej „“). Za nesporné a relevantné z hľadiska rozhodnutia (pre nepopretie protistranou podľa ust. ) považoval to, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018 (evidovanou vo vkladovom konaní pod č. V 3278/2018) došlo k prevodu spoluvlastníckych

podielov A. B. C. na pozemkoch parcelách KN-E č. 162, č. 302 a č. 161, zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX, k. ú. B., ako aj podielov D. J. C. na pozemkoch parcelách KN-E č. 50, č. 115, č. 266 a č. 301, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B., ktorých rozsah v prípade oboch prevodcov bol totožný s rozsahom spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch u žalobkyne, na D. D., a to bez toho, aby títo prevodcovia predtým písomne ponúkli tieto spoluvlastnícke podiely na predaj žalobkyni ako spoluvlastníkovi. Žalobkyňa však nevyužila možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018, a to v žiadnej prípustnej forme, t. j. ani vo vzťahu k účastníkom tejto zmluvy, ani vo forme podania žaloby na súd, či inej prípustnej forme a tiež nevyužila možnosť domáhať sa voči D. D. ako nadobúdateľovi, aby jej takto nadobudnuté podiely ponúkol na predaj (vo forme žaloby o nahradenie tohto prejavu vôle.) Obrátila sa na D. D. len s obyčajnou výzvou, aby jej ponúkol tieto podiely na predaj (ktorej však tento dobrovoľne vyhovel). Darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2021 došlo k darovaniu (okrem iného aj) spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXX, t. j. podielov na pozemkoch parcelách KN-E č. 50, č. 115, č. 266 a č. 301 z D. D. na jeho brata (žalovaného.) Darovacou zmluvou zo dňa 26.03.2021 (evidovanou vo vkladovom konaní pod č. V 1352/2021) došlo ešte aj k dodatočnému darovaniu spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX, t. j. pozemkov parciel KN-E č. 161, č. 162 a č. 302, z D. D. na jeho brata (žalovaného). Voči druhému darovaniu (na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021) však už podala žalobkyňa dňa 08.04.2021 na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore námietku proti vkladu, napriek tomu bol nakoniec aj v tomto katastrálnom konaní vklad (spolu)vlastníckeho práva povolený a (spolu)vlastníkom všetkých v žalobe uvedených podielov k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, K. XXX G. K. XXX sa tak následne stal žalovaný. D. D. pred prevodmi týchto podielov na brata (žalovaného) pritom takisto neponúkol tieto podiely žalobkyni na kúpu. 7. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. , , , a ustálil, že prevodom dotknutých spoluvlastníckych podielov A. B. C. a D. J. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 na D. D. došlo zo strany týchto prevodcov k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne podľa ust. ako podielovej spoluvlastníčky, pretože išlo o prevod tretej osobe, ktorá nebola blízkou osobou prevodcov a prevodcovia si predtým nesplnili svoju zákonnú povinnosť svoje podiely písomne ponúknuť tejto spoluvlastníčke (aplikujúc ust. vety tretej ako súčasť právnej úpravy týkajúcej sa zmluvného predkupného práva per analogiam legis podľa , pre absenciu právnej úpravy pri zákonnom predkupnom práve v ust. ako právnej úpravy, ktorá je obsahom a účelom najbližšie právnej úprave zákonného predkupného práva). Obdobne (per analogiam legis na základe ust. ) aplikujúc ust. , ako aj priamo podľa ust. , vznikli žalobkyni v dôsledku tohto porušenia jej predkupného práva nové práva (odlišné od pôvodného predkupného práva), a to: a) právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov na tretiu osobu (D. D.) podľa ust. , či už mimosúdne, resp. žalobou, b) právo domáhať sa voči nadobúdateľovi podielov na základe tejto zmluvy (D. D.), aby žalobkyni ponúkol prevedené spoluvlastnícke podiely na kúpu za rovnakých podmienok, za ktoré ich nadobudol od osôb zaviazaných z predkupného práva (pôvodných prevodcov), s tým, že ak tak tento nadobúdateľ neurobí dobrovoľne, mohla žalobkyňa podať žalobu na súd na vydanie rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav vôle nadobúdateľa ponúknuť na predaj tieto podiely a c) právo ponechať si zákonné predkupné právo podľa ust. , ktoré by však začalo pôsobiť až voči ďalšiemu prípadnému prevodu podielov. Žalobkyňa však nevyužila možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti prevodu podielov na D. D. (neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018), a to ani jednostranným právnym úkonom (mimosúdne) adresovaným účastníkom tejto prevodnej zmluvy, ani žalobou (podanou voči nim) na súd, ktorou by sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a ani iným právom pripusteným spôsobom dovolania sa relatívnej neplatnosti (ako napr. námietkou vo vkladovom konaní). Žalobkyňa sa síce výzvou zo dňa 30.03.2021 obrátila na D. D., aby jej predal tieto podiely za rovnakých podmienok, ako ich získal, avšak potom ako tento na jej výzvu dobrovoľne nereagoval, nepodala voči nemu na súd žalobu na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd nahradil jeho prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu na základe, ktorej by D. D. predal žalobkyni na neho prevedené spoluvlastnícke podiely, čím podľa záveru súdu prvej inštancie možno mať za to, že jej zostalo zachované zákonné predkupné právo podľa ust. voči ďalším prípadným nadobúdateľom týchto podielov, na ktoré by žalovaný tieto podiely chcel previesť a ktoré by nespĺňali charakteristiku jeho blízkej osoby. Následne však došlo k prevodu (darovaniu) postupne na základe dvoch darovacích zmlúv z februára 2021 a z marca 2021 týchto podielov z D. D. na žalovaného, pričom D. D. pred týmito prevodmi tieto spoluvlastnícke podiely neponúkol na predaj žalobkyni. Súd prvej inštancie ustálil, že týmito prevodmi na svojho brata však D. D. neporušil zákonné predkupné právo žalobkyne podľa ust. (ktoré vo všeobecnosti vo vzťahu k D. D. ako povinnej osobe naďalej pôsobilo), pretože k prevodu došlo na jeho blízku osobu (brata), a preto ani nemohli žalobkyni vzniknúť práva vyplývajúce z

porušenia predkupného práva vo vzťahu k nadobúdateľovi týchto podielov (žalovanému), a to vrátane práva domáhať sa voči nemu, aby jej ponúkol tieto podiely na predaj, čoho sa žalobkyňa domáhala žalobou, a preto považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a túto zamietol z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. 8. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.05.2009 súd prvej inštancie síce súhlasil s tým, že aj v označenom spore išlo o identickú skutkovú situáciu, ako aj s tým, že každý súd (aj dovolací) je vždy povinný skúmať ex offo otázku vecnej legitimácie a napokon aj s tým, že ak sa súd vyslovene k otázke vecnej legitimácie nevysloví, ešte to neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Ďalej však uviedol, že spomínaný rozsudok je súdu prvej inštancie (a zjavne aj stranám sporu) jediným známym rozhodnutím najvyššej súdnej autority SR, ktoré riešilo skutkovú situáciu porovnateľnú so skutkovou situáciou v posudzovanom spore, teda prípad, keď žalovaný nadobudol podiely prevodom od svojho právneho predchodcu ako blízkej osoby, ktorý ich predtým nadobudol prevodom od osoby, ktorá mu nebola blízka a ktorá pri prvom prevode porušila zákonné predkupné právo žalobcu, a preto považoval toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za ojedinelé, ktoré navyše nebolo doteraz publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Takéto rozhodnutie však podľa súdu prvej inštancie nemôže byť považované za tzv. ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít SR, ktorú by bol súd prvej inštancie povinný nasledovať, resp. v prípade, ak sa chce od nej odkloniť dôsledne sa argumentačne vysporiadať s týmto odklonom. Poukázal a stotožnil sa s rozhodnutím Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/115/2020, ktorý odmietol závery z napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo predmetom konania pred ústavným súdom a uviedol, že nielen jedno, ale dokonca ani dva nepublikované (v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) rozhodnutia dovolacieho súdu ešte nepredstavujú tzv. ustálenú rozhodovaciu prax. Navyše, keďže najvyšší súd v označenom rozhodnutí nijako nezdôvodnil, prečo považoval žalovanú (ohľadne časti podielov, kde došlo k darovaniu z matky na žalovanú) za pasívne vecne legitimovanú, tak súd prvej inštancie sa ani pri najlepšej vôli objektívne nemal s čím vysporiadavať. Ani samotná žalobkyňa nakoniec nepredostrela nijakú právnu argumentáciu v tomto smere, iba sa odvolala na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR tým spôsobom, že pokiaľ najvyšší súd konal so žalovanou, tak asi vedel prečo a žalovaný tak musí byť pasívne vecne legitimovaný. Takéto zdôvodnenie však zo strany súdu prvej inštancie podľa jeho záverov neprichádzalo do úvahy. 9. K tvrdeniu žalobkyne, že prevod podielov z D. D. na jeho brata je potrebné (v spojení s ostatnými žalobkyňou spomínanými okolnosťami prípadu) vyhodnotiť ako účelové konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia zjavne smerovala k záveru o možnej absolútnej neplatnosti tohto prevodu podľa ust. . V tomto smere súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že ak by sa aj preukázali tieto tvrdenia žalobkyne, tak záver o absolútnej neplatnosti prevodu z D. D. na žalovaného by znamenal, že takáto zmluva by od počiatku nemala žiadne právne účinky a za vlastníka predmetných spoluvlastníckych podielov by bolo potrebné považovať D. D., a nie žalovaného. Potom by však bola žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného ponúknuť na predaj tieto podiely žalobkyni takisto nedôvodná pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného (i keď z iného dôvodu), keďže žalovaný ako osoba, ktorá nie je vlastníkom týchto podielov nemôže byť nositeľom takejto hmotnoprávnej povinnosti. Preto boli z hľadiska rozhodnutia o veci skutkové tvrdenia oboch strán ohľadne účelovosti, či nemravnosti tohto prevodu irelevantné, a tak z dôvodu hospodárnosti konania súd prvej inštancie vo vzťahu k nim nevykonal dokazovanie, ktoré strany navrhovali. 10. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj nebol správny jeho právny názor, podľa ktorého pri prevode z D. D. na jeho brata, nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne podľa ust. , keďže išlo o prevod na blízku osobu, tak aj potom by musel žalobu (v jej podstatnej časti) zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože vo vzťahu k prevodu podielov k pozemkom z LV č. XXX G. K. XXX z D. D. na žalovaného (na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021, ktorá bola v katastrálnom konaní evidovaná pod č. V 1352/2021), žalovaná dňa 08.04.2021 podala na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore námietku proti tomuto vkladu a podanie námietky v katastrálnom konaní o povolení vkladu (proti vkladu) je treba považovať za jednu z ďalších prípustných foriem dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podľa ust. . Dovolaním sa relatívnej neplatnosti na základe takejto námietky proti vkladu by sa potom považoval tento prevod (vo vyššie uvedenom rozsahu) za neplatný od počiatku (ex tunc), čo by však malo za následok obnovu pôvodných spoluvlastníckych vzťahov z obdobia pred uzavretím tejto zmluvy o prevode, a teda za vlastníka týchto nehnuteľností by sa považoval D. D., a preto by bola žaloba o nahradenie prejavu vôle voči žalovanému nedôvodná pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , keď priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne jeho zmeny tak, že odvolací súd by jej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 13. Žalobkyňa v podanom odôvodnení namietala naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. ods. písm. b) a h) . Tieto dôvody špecifikovala tak, že sa nestotožnila so zamietnutím jej žaloby z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za arbitrárne a zmätočné. Súd prvej inštancie sa na jednej strane stotožnil s niektorými jej vyjadreniami ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.05.2009, na ktorý poukazovala, na druhej strane však považoval toto rozhodnutie za ojedinelé, ktoré navyše nebolo doteraz publikované a zároveň uviedol, že nejde o ustálenú súdnu prax. Súd prvej inštancie teda dospel k odlišnému záveru ako Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí, s čím sa ona nemôže stotožniť. Najvyšší súd SR pri rozhodovaní postupoval tak, aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu, keď došlo k porušeniu predkupného práva a obchádzaniu zákona spôsobeného následným prevodom spoluvlastníckych podielov na blízku osobu. Naopak výklad súdu prvej inštancie práve takéto protiprávne konanie a obchádzanie zákona podporuje. Podľa výkladu súdu prvej inštancie by ktokoľvek, kto má záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a chcel by pri tomto prevode obísť zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, mohol v prípade kúpy požiadať najskôr blízku osobu o nadobudnutie tohto podielu. Následne by ju ďalším prevodom v priebehu pár dní s urýchleným vkladom do katastra nadobudol od tejto blízkej osoby. Takýmto spôsobom by v zmysle výkladu súdu prvej inštancie mohol ktokoľvek nie v priebehu 3 rokov, ale v priebehu pár dní obísť zákon tak, aby sa spoluvlastníci ktorých predkupné právo bolo porušené, nemohli domáhať nápravy nahradením prejavu vôle tak, ako im to priznáva ust. . Za správny tak považovala postup, ktorý zvolila ona. Najvyšší súd SR usúdil, že pasívna vecná legitimácia bola v označenom spore daná, aby tak spravodlivo rozhodol a zamedzil obchádzaniu a porušovaniu zákona. Spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR preto podporuje argumentáciu v prospech dodržiavania zákona a toho, že pasívna vecná legitimácia je v takomto spore daná. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie je ojedinelé, nie je jej známe, že by doposiaľ iný súd (okrem súdu prvej inštancie v tomto konaní) zaujal opačné stanovisko a výklad. Už v skoršej argumentácii uviedla, že nároky z porušenia predkupného práva sa vzťahujú k veci nie k osobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 13.08.2015), kde v rámci skutkového stavu síce dochádzalo k následnému prevodu na opačnej strane teda u spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, no v rámci prevodu prešli aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. 14. V podanom odvolaní zároveň žalobkyňa uviedla, že netvrdila tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, že pri prevode z D. D. došlo k porušeniu jej zákonného predkupného práva. K tomuto porušeniu došlo už vtedy, keď spoluvlastnícky podiel nadobúdal D. D.. Toto porušenie zákona a predkupného práva však nemožno zhojiť následným prevodom na blízku osobu. Dochádzalo by tak k obchádzaniu zákona a protiprávneho konania. Za nesprávny považovala aj výklad súdu prvej inštancie, že nebola daná pasívna vecná legitimácia z dôvodu podania námietky v katastrálnom konaní. Nespochybňovala záver súdu prvej inštancie, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj námietkou v katastrálnom konaní, v prvom rade to ale musí vyplývať z obsahu námietky a vôle namietajúceho. Z obsahu podanej námietky nič také nevyplynulo. Upozornila len, že bolo porušené jej zákonné predkupné právo, a priamo upozornila, ako sa chce tejto nápravy domáhať (nahradením prejavu vôle). Nemohlo byť na jej ťarchu, že si toto Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vyložil ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pričom to z obsahu námietky nevyplývalo. Taktiež by muselo byť takéto dovolanie sa relatívnej neplatnosti prípustné, aby mohlo byť vôbec účinné. Zákon v zmysle ust. v spojení s ust. nepripúšťa možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti pri prevode medzi blízkymi osobami, pretože pri prevode na blízku osobu nedochádza k porušeniu predkupného práva. Vzhľadom na uvedené sa ani nemohla účinne dovolať relatívnej neplatnosti, teda neplatnosť právneho úkonu nenastala a správne podala žalobu voči žalovanému, ktorý je pasívne vecne legitimovaný. 15. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa opierala o hypotézu, že v prípade prevodu podielov na žalovaného od jeho brata D. D. sa malo jednať o účelový prevod v snahe zabrániť žalobkyni uplatniť si nároky z porušeného predkupného práva, resp. dokonca, že malo ísť o protiprávne konanie a obchádzanie zákona. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že svojim právnym názorom podporil protiprávne

konanie, pričom Najvyšší súd SR naopak v ňou označenom rozhodnutí spis. zn. rozhodol tak, aby sa zamedzilo obchádzaniu zákona prevodom na blízku osobu. Predkupné právo žalobkyne neporušil D. D. ako kupujúci, ale predávajúci daných prevodov, t. j. členovia jej širšej rodiny. Nešlo o ojedinelý prevod, kedy by D. D. prevádzal darovacou zmluvou na žalovaného podiely na pozemkoch, ako to naznačuje žalobkyňa, ale len jeden z viacerých prevodov. Žalovaný napríklad už v roku 2019 darovacou zmluvou zo dňa 25.07.2019 nadobudol od svojho brata D. podiely na pozemkoch v k. ú. B., pričom rovnako ako vtedy, ani v prípade prevodov darovacími zmluvami zo dňa 12.02.2021 a zo dňa 26.03.2021 nemal vedomosť o prípadnom porušení predkupného práva iných spoluvlastníkov pri skoršom prevode podielov na jeho brata. Uvedené nemal ani odkiaľ vedieť, keďže brat mu len uviedol, že tak ako sa v minulosti dohodli, prevedie naňho bezodplatne nejaké pozemky, resp. podiely na nich a či s tým súhlasí. Žiadne vecno-právne obmedzenie, ako to naznačuje žalobkyňa nevyplývalo ani z údajov katastra na príslušných LV a nebola na nich zapísaná ani žiadna poznámka o právach k nehnuteľnostiam. Od svojho brata nadobúdal podiely v dobrej viere, že brat je vlastníkom daných podielov a nič mu nebráni v nakladaní s nimi. Nakoniec dané prevody na žalovaného boli nielen z jeho pohľadu subjektívne uzavreté dobromyseľne, ale boli uzavreté i z pohľadu objektívneho práva v súlade so zákonom. Totižto ak dôjde k porušeniu predkupného práva, potom v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok spis. zn. ) platí, že do doby, pokiaľ sa oprávnené osoby nedovolajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v dôsledku čoho by sa z relatívne neplatného úkonu stal úkon absolútne neplatný), je nadobúdateľ oprávnený nakladať s vecou ako riadny vlastník a ďalší nadobúdateľ ju nadobúda od riadneho vlastníka so všetkými s tým spojenými právnymi účinkami. 16. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa pri svojich tvrdeniach a úvahách opomína skutočnosť, že je potrebné chrániť i dobromyseľnosť nadobúdateľa, pričom ide o právnu kategóriu, ktorá požíva ochranu nielen pred všeobecnými súdmi, ale i v rozhodnutiach Ústavného súdu SR a v Listine základných práv a slobôd. S poukazom na uvedené preto podľa názoru žalovaného povinnosť nahradiť prejav vôle pri tvrdenom porušení predkupného práva v prospech ostatných spoluvlastníkov možno uložiť len osobe, ktorá z porušeného predkupného práva nadobudla určitý (spoločný) majetok. Žalovaný však takouto osobou nie je, keďže on nenadobudol pri porušení zákonného predkupného práva žalobkyne (kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018, č. V 3278/2018) žiadne podiely. Týmto nadobúdateľom bol D. D., ktorý darovacími zmluvami ako riadny vlastník previedol žalovanému ako svojej blízkej osobe podiely na daných nehnuteľnostiach. Týmito prevodmi nedošlo ani nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkyne, keďže porušenie predkupného práva v tomto prípade bolo vylúčené podľa ust. prvej vety . Ak žalobkyňa tvrdila, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sa v prípade zákonného predkupného práva jedná o vecné právo, toto právo sa viaže ku spoluvlastníckemu podielu (spojenie s vecou) a nie k osobe oprávneného spoluvlastníka. Preto, ak dôjde k prevodu spoluvlastníckeho podielu, prechádza toto právo i na nadobúdateľa veci, pričom zároveň platí, že ak došlo k porušeniu zákonného predkupného práva právneho predchodcu oprávneného spoluvlastníka, môže nároky z toho vzniknuté uplatňovať i nadobúdateľ podielu, a to i v prípade, ak právny predchodca si tieto nároky neuplatňoval. Uvedený vecno-právny charakter predkupného práva sa však týka len osoby oprávneného spoluvlastníka, t. j. jeho oprávnenia a jeho predkupné právo prechádza automaticky s vecou na nového nadobúdateľa, nie však povinnosti z predkupného práva v prípade, ak pri následnom prevode už k porušeniu predkupného práva nedôjde. Pokiaľ mala skutočný záujem o uplatnenie si svojich nárokov z porušeného predkupného práva, mala si ich v prvom rade uplatniť včas a voči priamemu nadobúdateľovi (D. D.), a nie až takmer na konci trojročnej premlčacej doby, pričom v záujme ochrany svojich práv mala zvoliť iné právne prostriedky, ktoré jej priznáva právny poriadok. Vo vzťahu ku skutočnostiam, z ktorých má vyplývať absolútna neplatnosť prevodov na žalovaného pre obchádzanie zákona, ktoré tvrdila v konaní žalobkyňa, správne súd prvého stupňa v rozsudku podotkol, že ak by dané prevody boli neplatné pre rozpor s ust. , išlo by o absolútnu neplatnosť, čo by nevyhnutne znamenalo, že žalovaný nie je vlastníkom sporných podielov, a teda v danom spore by mu aj z tohto dôvodu nesvedčila pasívna vecná legitimácia. Žalobkyňa teda na jednej strane sa domáhala voči žalovanému nahradenia prejavu vôle vychádzajúc z toho, že je riadnym vlastníkom podielov, avšak zároveň protichodne na strane druhej produkovala skutkové tvrdenia. Tie podiely, ktoré skutočne žalobkyňa požadovala, jej D. D. po vzájomnej dohode všetkých zúčastnených vrátil ešte v roku 2019. 17. Ďalšie podania procesných strán neboli v rámci odvolacieho konania produkované. 18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané oprávneným subjektom ( – súd prvej inštancie rozhodol v jej neprospech, keď žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania), včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a

a ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 20. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. 21. Na doplnenie tak považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. 22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/78/2005, spis. zn. , spis. zn. IV.ÚS/372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 08.10.2009). Preto ak sa s určitou argumentáciou strany nevyporiadal súd prvej inštancie, nie je vylúčené, aby sa s touto vyporiadal samotný odvolací súd ako súd opravný a nemusel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. . 23. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa ust. , ide o relatívne neplatný právny úkon ( ). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. veta prvá spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená (v danom prípade opomenutý spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym úkonom dotknutej osoby adresovaný účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa do ich dispozície končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s účinkami ex tunc, teda od začiatku). V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna, pretože chráni dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľostí) o tom, že prevodca je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Správnosť tohto výkladu možno

podoprieť aj argumentom, podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ust. veta prvá slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 20.12.2021 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3, ročník 2013 pod poradovým číslom 31). 24. V posudzovanej veci má doposiaľ uvedené ten význam, že ak v čase, kedy sa žalobkyňa (ešte) nedovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018, ktorou nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely právny predchodca žalovaného (D. D.), tento nakladal so spornými spoluvlastníckymi podielmi tak, že ich darovacími zmluvami previedol na žalovaného (jeho brata) ako obdarovaného, nie sú takéto následné darovacie zmluvy neplatným právnym úkonom (a to ani relatívne neplatným, keďže išlo o prevod blízkej osobe podľa ) za podmienky, že nie sú postihnutá vadou absolútnej neplatnosti (napr. podľa z dôvodu namietaného žalobkyňou, že by žalovaný konal nedobromyseľne v zhode s jeho právnym predchodcom obísť zákonné predkupné právo žalobkyne, teda konali in fraudem legis). Nebola tak dôvodná argumentácia žalobkyne, že súd prvej inštancie svojim právnym posúdením podporil možné obchádzanie zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa ust. , keďže v prípade zámeru účastníkov obísť následným prevodom spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu predkupné právo podielového spoluvlastníka, by bolo potrebné považovať následný scudzovací právny úkon za absolútne neplatný pre obchádzanie zákona podľa ust. . 25. Právo podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý na predaj (resp. domáhať sa voči vlastníkovi dotknutého podielu nahradenia prejavu jeho vôle previesť jeho spoluvlastnícky podiel dotknutému spoluvlastníkovi), vzniká v zmysle ust. v spojení s ust. a iba za predpokladu, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Zákon presne neustanovuje, v čom treba vidieť porušenie predkupného práva. Iba z povahy predkupného práva, ako aj z dôsledkov porušenia predkupného práva upravených v ust. možno vyvodiť, že porušením predkupného práva možno rozumieť stav, že ten, kto mal povinnosť vec oprávnenému ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu inému, prípadne, ak bolo predkupné právo dohodnuté aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom (), vec iným spôsobom než predajom scudzil tretej osobe. Ak bolo predkupné právo oprávnenej osoby porušené uvedeným spôsobom, oprávnený má nasledovné možnosti, a to: a) môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo b) môže sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu ( ), alebo c) mu zostane predkupné právo zachované. 26. Z uvedeného tak možno ďalej vyvodiť, že opomenutý podielový spoluvlastník sa môže domáhať, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý na predaj, iba od osoby, ktorá spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe relatívne neplatného právneho úkonu (v danom prípade D. D., keďže žalobkyňou uplatnené právo sa viaže na porušenie jej predkupného práva, ktoré prevodom sporných spoluvlastníckych podielov na žalovaného ako blízkej osobe D. D. porušené nebolo). Opačný výklad prezentovaný žalobkyňou by však vo svojej podstate viedol rovnako (ako už bolo v predchádzajúcom odseku spomenuté) k popretiu účelu právnej úpravy uvedenej v ust. veta prvá . Ak sa totiž odvodene od relatívnej neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu (rozumej tým kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 uzavretej D. D. ako kupujúcim) nemožno zo strany žalobkyne domáhať voči žalovanému a D. D. relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv zo dňa 12.02.2021 a zo dňa 26.03.2021, nemožno sa domáhať ani nahradenia prejavu vôle žalovaného previesť sporné spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu. Inak povedané prevodom sporných spoluvlastníckych podielov z D. D. na žalovaného nedošlo k prechodu povinnosti D. D. previesť sporné spoluvlastnícke podiely žalobkyni. Zároveň v prípade absolútnej neplatnosti darovacích zmlúv (ako už bolo spomenuté napr. v prípade konania v snahe obísť predkupné právo žalobkyne podľa ust. ), ktorými nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely žalovaný, by sa žalovaný nestal vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov a nemohol by byť logicky nahradený jeho prejav vôle previesť sporné spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu, keďže previesť vec (spoluvlastnícky podiel) môže len vlastník. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v prípade absolútnej neplatnosti predmetných darovacích zmlúv by žalovaný nebol rovnako pasívne vecne legitimovaný, a preto bolo irelevantné skúmať skutkové tvrdenia ohľadom absolútnej neplatnosti predmetných darovacích zmlúv a vykonávať s tým spojené dokazovanie.

27. Pokiaľ žalobkyňa v rámci právnej argumentácie poukazovala na dosiaľ nepublikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 2009 ako na rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd SR ako súd dovolací riešil rovnakú právnu otázku, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom prieskumu v označenom dovolacom konaní nebola sporná právna otázka, ale otázka či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva ( veta druhá ), sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu – predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv, pričom dospel k záveru, že spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, má právo len na pomernú časť podielu, keďže mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. V danom prípade rozhodovania Najvyššieho súdu SR bolo dovolanie navrhovateľky (ako oprávnenej podielovej spoluvlastníčky) zamietnuté, a to práve z dôvodu pre ňu negatívneho zodpovedania právnej otázky nastolenej v dovolacom konaní, pričom tak už nebol dôvod, aby sa dovolací súd zaoberal ďalej otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, t. j. či na jej strane existuje povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel v dovolaním dotknutom rozsahu (veľkosti) navrhovateľke na kúpu. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za možné vzťahovať na posudzovanú právnu otázku právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení spis. zn. zo dňa 13.08.2015. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal vecným charakterom predkupného práva podľa ust. , pričom podľa právnej vety tohto rozhodnutia pri zákonnom predkupnom práve podielových spoluvlastníkov ( ) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel; pritom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, ak by následným prevodom spoluvlastníckeho podielu (predtým prevedeného na prevodcu na základe relatívne neplatného právneho úkonu) na ďalšieho nadobúdateľa mala prejsť na nadobúdateľa aj povinnosť prevedený spoluvlastnícky podiel ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi na kúpu, došlo by k popretiu účelu ochrany podľa ust. veta prvá . 29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. , teda že by napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na tom nič nemení ani odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k odseku č. 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (hoc aj dôvodná, keďže súd prvej inštancie posúdil námietku žalobkyne v konaní Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, vedenom pod č. V 1352/2021 z obsahového hľadiska nesprávne ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi D. D. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným), ktorú argumentáciu však súd prvej inštancie uviedol len na doplnenie pre prípad, že by bol jeho právny záver uvedený v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávny. 30. Napokon pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces [ ], ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Ako už bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. , pričom sa riadne vysporiadal tak so skutkovou, ako aj s právnou

argumentáciou strán sporu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s posúdením veci súdom prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 31. V nadväznosti na uvedené, keďže žalobkyňa zároveň vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neuviedla v odvolaní žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobkyne, ako vecne správny podľa ust. potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. pri aplikácii ust. a ust. . Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli ( ). Preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].