Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-81-2023.pdf
PDF · 103.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/81/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkýň 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom E. - F., G. XXX/XX, zastúpení JUDr. Jozefom Podobom, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32, proti žalovaným: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX, zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, IČO: 37 918 460, 2/ I. J. K., L. M. N., so sídlom O., P. X, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 174 856, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-11C/64/2020-170 zo dňa 20. júla 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .
Žalobkyne 1/, 2/, 3/ m a j ú voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) výrokom I. rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 55 000,- eur s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 15 000,- eur s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 10 000,- eur s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalobkyni 1/, žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/ priznal nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (výroky IV., V., VI.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobkýň, ktorou žalobkyňa 1/ žiadala uhradiť sumu 55 000,- eur, žalobkyňa 2/ sumu 15 000,- eur a žalobkyňa 3/ sumu 10 000,- eur je v celom rozsahu dôvodná. Bolo nepochybným, že zodpovednostným konaním žalovaného 1/ ako vodiča osobného motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka bolo neoprávnene zasiahnuté do osobnostného práva žalobkýň, ich práva na súkromie a práva na rodinný život. Žalovaný 1/ tak zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, z ktorej vyplýva zdroj zvýšeného nebezpečenstva pre okolie v súvislosti s činnosťou a pohybom tohto dopravného prostriedku, pričom riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené touto prevádzkou je zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žaloba
proti žalovanému 2/ bola uplatnená titulom poistného plnenia vyplývajúceho zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/. Poistený z poistenia zodpovednosti má podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vrátane náhrady nemajetkovej ujmy a podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona sú žalobkyne oprávnené ako poškodené uplatniť svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovateľovi, teda žalovanému 2/. Za základné kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti považoval závažnosť vzniknutej ujmy ako i okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (ktoré môžu byť významné tak u osoby postihnutej ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila). Konštatoval, že okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva v danom prípade sú odlišné od iných prípadov nedbanlivostného usmrtenia pri dopravných nehodách. Dopravnú nehodu zapríčinil žalovaný 1/. Bol uznaný vinným a odsúdený na 2 roky nepodmienečne a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov. Žalovaný 1/ svojou ľahkovážnosťou, nebezpečným a nezodpovedným spôsobom jazdy vedome hazardoval, arogantne a riskantne jazdil so svojím osobným motorovým vozidlom v inkriminovanom čase v nočných hodinách, po ceste prvej triedy, kde je maximálna dovolená rýchlosť 90 km/hodinu, a to rýchlosťou viac ako 170 km/h, nesprávne predchádzal, nezvládol kolíznu situáciu, havarijne brzdil, stratil kontrolu nad vozidlom a došlo k stretu s vozidlom. Za previnenie na úseku cestnej premávky bol v minulosti niekoľkokrát potrestaný. Podľa komunikácie na sociálnej sieti malo ísť o automobilovú naháňačku. Obzvlášť závažným, devastačným dôsledkom tejto dopravnej nehody bola smrť manžela žalobkyne 1/, smrť otca žalobkyne 2/, smrť otca žalobkyne 3/ a ťažká ujma na zdraví poškodenému J. F.. Šokujúcim a nečakaným úmrtím slušného človeka, manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkýň 1/ a 2/, ktorý sa vracal v nočných hodinách z práce domov k rodine, kde ho čakala manželka, prišla rodina o manžela a otca. Žiadna peňažná náhrada nedokáže zmierniť psychické útrapy a ťažší život matky s dvoma maloletými deťmi. Manžel zomrel v produktívnom veku, mal 39 rokov, žalobkyňa zostala s dvoma maloletými deťmi sama, manželmi boli spolu 12 rokov a pred uzatvorením manželstva vo vzťahu 8 rokov. Viedli usporiadaný rodinný život. Manžel bol živiteľom rodiny, spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti, chodili na turistiku, športovali, žili spoločensky, pokračovali s prestavbou rodinného domu. Žalobkyne po tragickej nehode stratili manžela a otca, ich život sa podstatne zmenil. Žalobkyňa 1/ bola nútená pre psychickú bolesť vyhľadať lekársku pomoc, bola jej nasadená medikamentózna liečba, bola nútená odísť zo zamestnania, nakoľko pracovala ako personalistka, nevyhovovalo jej dochádzanie a nadčasy pri uzávierkach, prestala zvládať túto prácu aj po psychickej stránke. Následne sa zamestnala v mieste bydliska, ráno a po škole zabezpečovala deti, jej príjem klesol o 300,- eur. O spoločenský život ani aktívny život už žalobkyňa 1/ nejaví záujem, má rada pokoj, venuje sa dcéram, práci, robí rozhodkyňu v atletike. Fungujúca a kompletná rodina sa zmenila na spolužitie matky s dcérami, prišli o pomoc, oporu a citový vzťah, na ktorých je človek existenčne závislý. Devastačným zásahom žalovaného vznikla žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ preukázateľne psychická a fyzická ujma, ktorá u žalobkýň naďalej pretrváva. Podľa názoru súdu náhrada nemajetkovej ujmy patrí žalobkyniam v celej uplatnenej výške.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietne. Súdu vytýkal, že sa nedokázal vysporiadať s argumentáciou žalovaného 2/ a nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v skoršom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/78/2022 zo dňa 08.03.2023. Zotrval na všetkých svojich doterajších námietkach vrátane námietky premlčania. Vyjadril nesúhlas so závermi prvostupňového súdu, odôvodnenie rozsudku považuje za nepresvedčivé. Zdôraznil, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd, ale s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobcovia si môžu uplatniť v zásade akúkoľvek výšku, avšak musia svoj nárok dôsledne odôvodniť a preukázať. Ust. § 13 Občianskeho zákonníka neustanovuje síce žiadne medze, to však neznamená, že súčasne neustanovuje zákonné predpoklady pre jej priznanie, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nevyporiadal a dôsledne sa neriadil princípmi primeranosti a proporcionality nemajetkovej ujmy. Napadnutému rozhodnutiu nepredchádzalo žiadne dokazovanie smerujúce k odôvodneniu priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia pre preukázanie uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, nebol vykonaný výsluch maloletých osôb. Inštitút náhrady nemajetkovej ujmy je preukázanie intenzity zásahu a tá nemôže byť preukázaná len sprostredkovane, nepriamym spôsobom prostredníctvom právneho zástupcu a výpoveďami ostatných žalobcov. Ide o osobnostný nárok, kde práve žalujúca osoba má preukázať vnútorné prežitie udalostí, dopad zásahu
a možnosti satisfakcie. Podľa názoru žalovaného 2/ konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že s odvolacím návrhom žalovaného 2/ nesúhlasí. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného 2/ o premlčaní uplatneného nároku. Súhlasil s odvolacími námietkami žalovaného 2/, že súd prvej inštancie sa pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy dôsledne neriadil princípmi jej primeranosti a proporcionality, v odôvodnení neuniesol bremeno logickým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť a preukázať, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcom tak neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné.
4. Žiadne ďalšie vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP vo vzťahu k žalovanému 2/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, preto vo vzťahu k žalovanému 2/ rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 55 000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 15 000,- eur a žalobkyni 3/ sumu 10 000,- eur s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalobkyňa 3/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, a to v rozsahu 100 %. Na strane žalovanej vystupuje žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Žalovaný 1/ je vodič osobného motorového vozidla, konaním žalovaného 1/ bolo neoprávnene zasiahnuté do chránených osobnostných práv žalobkýň 1/, 2/, 3/. Žalovaný 2/ je subjekt, ktorý ako poisťovateľ v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. za podmienok v ňom uvedených a v rozsahu ním určenom poskytuje poškodenému za poisteného náhradu škody podľa tohto zákona. Ak je v sporovom konaní na jednej alebo oboch procesných stranách viacero subjektov, ide o ich procesné spoločenstvo (aktívne alebo pasívne). V závislosti od intenzity prepojenia jednotlivých subjektov v takomto procesnom spoločenstve so zreteľom na obsah ich vzájomného hmotnoprávneho vzťahu, prípadne spoločného vzťahu k tretím osobám, sa rozlišuje spoločenstvo samostatné, pri ktorom každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne a nerozlučné, ktoré je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne.
7. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi.
8. V danom prípade z právnej normy, ktorú treba aplikovať na vzájomný vzťah žalovaného 1/ a žalovaného 2/, t. j. zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. Vzhľadom na to, že medzi žalovanými 1/ a 2/ ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov a odvolanie podal žalovaný 2/, odvolací súd preskúmal vec len vo vzťahu k plneniu, na ktoré bol rozhodnutím súdu prvej inštancie zaviazaný žalovaný 2/.
9. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia.
10. V podanom odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že zotrváva na všetkých v doterajšom konaní prezentovaných a uvedených skutočnostiach vrátane námietky premlčania, ktorú námietku bližšie
nešpecifikoval. Otázkou premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa odvolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení č. k. 19Co/78/2022-154 zo dňa 08.03.2023 zaoberal, keď s poukazom na rozhodnutie občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 58/2014 publikované rozhodnutie najvyššieho súdu spočívajúce na právnom názore, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu, avšak námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa premlčania uplatnených nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy odvolací súd považoval za nedôvodnú, nakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej na následky nehody došlo k smrti manžela a otca žalobcov, došlo dňa 18.05.2018. Premlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti, preto žaloba žalobcov zo dňa 07.10.2020 bola podaná včas. Súd prvej inštancie preto nepochybil, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo všeobecnosti patrí medzi práva, ktoré sa premlčujú, avšak v danom prípade k premlčaniu práva žalobcov voči žalovanému 2/ nedošlo.
11. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Zastával názor, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné.
12. V súvislosti s uvedenou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvod jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v danej veci vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami, ktoré podmieňujú určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, na akých skutkových zisteniach a aplikácii zákonných ustanovení svoje rozhodnutie založil, nie je odchylné a ani nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Koncepcia rozhodnutia po formálnej a obsahovej stránke je absolútne dostatočná a preskúmateľná, a pokiaľ by aj napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené podľa predstáv žalovaného 2/, dané nie je možné považovať za porušenie procesných práv odvolateľa. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ zapríčinil dopravnú nehodu, za ktorú bol uznaný vinným a odsúdený na 2 roky nepodmienečne a zákaz činnosti viezť motorové vozidlo každého druhu na dobu 6 rokov. Prihliadol na hazardné vedenie motorového vozidla v cestnej doprave žalovaným 1/, ktorý svojou ľahkovážnosťou, nebezpečným a nezodpovedným spôsobom jazdy vedome hazardoval, pričom už v minulosti bol niekoľkokrát potrestaný za previnenie na úseku cestnej premávky. Zohľadnil arogantnú a riskantnú jazdu v nočných hodinách po ceste I. triedy v rýchlosti 170 km/h pri maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy 90 km/h, nesprávne predchádzanie, nezvládnutie kolíznej situácie, havarijné brzdenie, stratu kontroly nad vozidlom a stret s vozidlom, ktoré viedol otec žalobkýň, vracajúci sa v nočných hodinách z práce domov k rodine. Neponechal bez povšimnutia, že z trestného spisu zistil, že podľa komunikácie nezainteresovaných osôb na sociálnej sieti malo ísť o automobilovú naháňačku, pri ktorej sa žalovaný 1/ naháňal s iným osobným motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol tieto okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, zohľadnil ich pri určení výšky nemajetkovej ujmy a neopomenul závažnosť následkov vzniknutej ujmy na strane žalobcov (bod 39., 40. a 41. rozsudku súdu prvej inštancie).
13. V súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že výška náhrady za utrpenú ujmu nie je zákonom nijako limitovaná a jej určenie je ponechané na voľnej úvahe rozhodujúceho súdu. I keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 13 Občianskeho zákonníka (život, zdravie, súkromie, rodinný život a podobne) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, neoceniteľnosť jednotlivých stránok osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť adekvátnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do týchto práv. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy možno určiť, a to spôsobom, ktorý uvádza zákon – vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti charakterizujúce závažnosť vzniknutej ujmy a na jedinečnú povahu okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.
14. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dôvodne poukazuje na to, že výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Odvolací súd dopĺňa, že úvaha súdu musí byť náležite odôvodnená a vždy musí mať základ v takých konkrétnych skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú individuálne okolnosti prejednávaného prípadu a so zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2007, 7Cdo/180/2012, 3Cdo/18/2016, 2Cdo/188/2021).
15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za „primeranú“ výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje sumu 55 000,- eur v prospech žalobkyne 1/, 15 000,- eur v prospech žalobkyne 2/ a 10 000,- eur v prospech žalobkyne 3/. Súdom prvej inštancie priznaná náhrada zodpovedá okolnostiam danej veci, vychádza zo súdom prvej inštancie konkrétnych skutkových (vysoko individuálnych a jedinečných) okolností.
16. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný 2/ dôvodne uvádza, že žalobcovia si môžu uplatniť v zásade akúkoľvek výšku, avšak musia svoj nárok dôsledne odôvodniť a preukázať. Podľa názoru žalovaného 2/ v konaní neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia pre preukázanie uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, kedy, i keď ide o maloleté osoby, vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť nebol vykonaný ich výsluch.
17. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, preto je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Možno ho vymedziť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno vzťahuje, preukázané. Pojem dôkazné bremeno sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením alebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť preukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila, či nesplnila. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že šokujúcim a nečakaným úmrtím slušného človeka, manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkýň 1/ a 2/ prišla rodina o manžela a o otca. Smrťou manžela a otca žalobkýň došlo k násilnému pretrhnutiu silných rodinných a citových väzieb. Žalobkyňa 1/ vzhľadom na psychickú bolesť bola nútená vyhľadať lekársku pomoc, absolvovala medikamentóznu liečbu, bola nútená odísť zo zamestnania, prácu nezvládala najmä psychicky. Žalobkyňa nezvládala pracovný, rodinný ani súkromný život. Nezvládala pokračovať v priateľstvách, ktoré mali s manželom. Stratila úplne záujem o súkromný a spoločenský život, o aktívny šport. Žalobkyňa spolu s nebohým manželom zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti, s maloletými deťmi sa nebohý učil, vyzdvihoval deti zo škôlky, zo školy, vodil deti na krúžky. Žili aktívne, spoločensky, mali priateľov, rodiny s deťmi, s ktorými sa stretávali. Pokračovali s prestavbou rodinného domu, fasády domu a balkónov. Tieto, z vykonaného dokazovania vyplývajúce individuálne okolnosti, rovnakou ako okolnosti, za ktorých došlo k náhlemu a načakanému úmrtiu manžela odôvodňujú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 55 000,- eur v prospech žalobkyne 1/. Žalobkyňa 2/ po smrti otca žila v strachu, v obave, že príde opäť o blízku osobu. Žalobkyňa 3/ sa po smrti otca uzavrela do seba, nekomunikovala. K námietkam žalovaného 2/ o tom, že neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia pre preukázanie uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, kedy, i keď ide o maloleté deti, nebol vykonaný ich výsluch, odvolací súd uvádza, že žiadna zo strán nenavrhla maloleté deti, žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/ vypočuť, avšak aj bez takéhoto dôkazu bolo z ostatných dôkazov dôvodné skonštatovať a mať za preukázané, že na strane žalobkýň 2/ a 3/ došlo k vzniku nemajetkovej ujmy stratou ich otca. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody boli náhle pretrhnuté úzke a rodinné väzby nielen žalobkyne 1/, ale aj žalobkýň 2/ a 3/, čo predstavuje zásah do ich práva na súkromie a rodinný život. Násilná smrť otca zásadne a natrvalo zasiahla do života maloletých detí. Deti stratili mužský životný vzor, stratou jedného z rodičov stratili navždy rodičovskú oporu. Tento stav je nezvratný. Smrťou otca bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma nielen matke, ale aj maloletým deťom, nakoľko ich otec už nikdy nebude členom tejto rodiny, rodina už nebude spĺňať výchovnú, ekonomickú či emocionálnu funkciu, pretože došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno zmierniť priznanou peňažnou satisfakciou, preto sa odvolací súd stotožňuje s priznanou výškou náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 15 000,- eur v prospech žalobkyne 2/ a 10 000,- eur v prospech žalobkyne 3/.
18. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovaného 2/ neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolateľovi, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyniam 1/, 2/, 3/, ktoré boli v odvolacom konaní úspešné, a to proti žalovanému 2/, ktorý v odvolacom konaní nemal procesný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).