Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-45-2023.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 1.443,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 28Csp/11/2023 - 82 zo dňa 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.443,40 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 18. 02. 2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.443,40 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný uzavrel s jej právnym predchodcom (ďalej len „dlžník“) dňa 22. 12. 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 350 Eur. Žalovaný ako veriteľ si na základe zmluvy o úvere nárokoval na odplatu, ktorú označil ako príslušný poplatok vo výške 322 Eur, ktorú mal dlžník vrátiť žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 12-tich mesačných splátkach v sume 56,- Eur.
3. Okresný súd, na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne ako dlžníkom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“). Vo vzťahu k preukázaniu prípadného nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom, ktorý ho v prejednávanej veci neuniesol. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere zistil, že táto neobsahuje niektoré náležitosti podľa § 9 ods. 2 psím. f), i), k) a y) ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa resp. dlžník
bol preto povinný žalovanému vrátiť v súvislosti s predmetnou zmluvou len sumu 350 Eur, tvoriacu istinu poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že dlžník vyplatil žalovanému celkovo sumu 1.793,40 Eur, teda bezdôvodné obohatenie bolo vyplatené v sume 1.443,40 Eur, ktorú sumu bol povinný žalovaný vydať dlžníkovi resp. žalobkyni ako jeho právnej nástupkyni. Údaj o RPMN vyhodnotil v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ), nakoľko táto viac než 6-násobne prevyšovala obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, a preto v tejto časti bola zmluva podľa ň 39 v spojení s § 41 OZ neplatná. Okresný súd zároveň žalovanej priznal aj nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 OZ vo výške 8% ročne od 18. 02. 2023 do zaplatenia.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal žalobkyni voči žalovanému v pomere 100%, keďže bola v konaní úspešná v plnom rozsahu.
5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Nesúhlasil s aplikáciou iného zákona ako zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 OBZ. Uviedol, že v zmluve o úvere a VOP poskytnutia úveru bolo vyhlásenia právneho dlžníka, že sa oboznámil a súhlasil s obsahom zmluvy o úvere vrátanie VOP, a že nemá k nej žiadne výhrady a zaviazal sa ju dodržiavať. V čase poskytnutia úveru bol naďalej v produktívnom veku, a preto nemohol mať vedomosť o tom, že úver skutočne nepoužije na účely výkonu povolania. Uviedol, že dlžník nemal zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Žalovaný bol toho názoru, že nebolo jeho povinnosťou vedieť, či dlžník v praxi aj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Poukázal na to, že vážnosť vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Bol toho názoru, že v danom prípade nenastala zo zmluvy o úvere ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle OZ. Uviedol, že do sumy nároku, ktorú si žalobkyňa z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru uplatnila nebolo možné zahrnúť zákonný úrok z omeškania, ktorý nemožno považovať za odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré boli dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere. K plneniu žalovanej sumy došlo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Dlžník teda žalovanému plnil to, čo bolo predmetom exekúcie, a preto táto sumu, ktorú žalovaný získal, nebola bezdôvodným obohatením.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že odvolanie žalovaného prakticky kopíruje procesnú obranu obsiahnutú v jeho jednotlivých predchádzajúcich písomných podaniach predložených žalovaným v predmetnom konaní. Tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu povolania považovala za zavádzajúce a účelové. Poukázala na to, že bolo bežnou praxou žalovaného, ktorý pri uzatváraní obdobných zmlúv označil svojho klienta ako podnikateľský subjekt, a ak to nebolo možné účelovo zaškrtol políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby tým došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Právny vzťah založený zmluvou o úvere bolo potrebné posudzovať v zmysle ZoSÚ ako aj v zmysle príslušných ustanovení OZ. Mala za to, že pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce akým spôsobom k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo, ale že jedna zo strán na úkor druhej reálne prijala plnenie, na ktoré z hľadiska hmotného práva nemala akýkoľvek právny nárok. V exekučnom konaní sa vymáhali sumy nad rámec hmotnoprávnej povinnosti, pretože v rozhodnom konaní bolo žalovanému priznané plnenie bez ohľadu na fakt, že dotknutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa považovala rozhodnutie okresného súdu v rozsahu absencie obligatórnych náležitostí za správne.
8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní ako aj na svojich predošlých podaniach a vyjadreniach.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcich spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny a zákonný.
12. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že ani táto námietka žalovaného nebola daná.
13. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ . Podstatným odvolacím dôvodom žalovaného bolo to, že nesúhlasil s posúdením predmetného vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere ako spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal uvedenou námietkou žalovaného a preskúmal, či súd prvej inštancie správne zistil všetky okolnosti potrebné pre posúdenie charakteru zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa okrem iného vzťahovali aj príslušné ustanovenia ZoSÚ. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k rovnakému záveru, k akému dospel aj súd prvej inštancie, t. j., že v predmetnom spore dlžník vystupoval v predmetnom právnom vzťahu ako spotrebiteľ a teda ide o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, t. j. žalovaný ako veriteľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len vyznačenie účelu poskytnutia prostriedkov žalovaným ako „povolanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má uzavretie zmluvy o úvere s údajným povolaním dlžníka. S poukazom na znenie § 54 OZ je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom ako veriteľovi. Rovnako odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníkov, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov pri takýchto zmluvách. Žalovaný vo svojich zmluvných vzťahoch s fyzickými osobami - nepodnikateľmi dlhodobo ignoroval právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, dohoda o vyplnení zmenky a iné). Takéto konanie žalovaného sa nedá vyhodnotiť inak ako úmyselné konanie s cieľom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k dodatku, ktorý žalobca predložil v odvolaní bez toho, aby uviedol, čo ním sleduje, tak ani z uvedeného dodatku nemožno dospieť k záveru, že úver nebol spotrebiteľský, keďže nákup výpočtovej techniky uvedený v dodatku ako účel poskytnutia úveru mohol slúžiť aj na súkromné účely dlžníka. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že dlžník ako právny predchodca žalobkyne v zmluve o úvere vystupoval v postavení spotrebiteľa a žalovaný ako dodávateľ, a že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia OZ, ale aj ZoSÚ.
14. Správny bol tak aj záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, keďže táto neobsahovala viacero z obligatórnych náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom už absencia čo i len jednej (napr. neuvedenie úrokovej sadzby - § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ) má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Nakoľko zo zmluvy o úvere je zrejmé, že táto neobsahuje údaj úrokovej sadzbe poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, tak už táto skutočnosť je postačujúca k prijatiu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ. Odvolací súd konštatuje, že úroková sadzba - percentuálna miera bežného ročného úročenia istiny úveru v zmluve o úvere vôbec nie je uvedená. Ide o obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nepochybne musí byť uvedená priamo v zmluve o úvere a musí byť uvedená jednoznačne, zrozumiteľne (t. j. číselne percentom s uvedením obdobia úročenia (sadzba ročná, mesačná ......). Pokiaľ by sa žalobca s dlžníkom aj boli dohodli, že poplatok vo výške 322 Eur, ktorý mal dlžník zaplatiť spolu s poskytnutou istinou úveru, by predstavoval dohodnutý úrok, tak takúto dohodu nemožno považovať za náležité splnenie zákonnej podmienky uviesť priamo v zmluve o úvere úrokovú sadzbu úveru. Taktiež by neobstalo ani uvedenie úrokovej sadzby vo VOP, pričom tieto v konaní ani neboli predložené. Úroková sadzba je jednou z informácií o spotrebiteľskom úvere pri ponuke spotrebiteľského úveru, ktoré slúžia spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií (poskytovateľov úverov) a tým mu umožniť vybrať si najvhodnejší úver. Neuvedenie úrokovej sadzby alebo jej neuvedenie priamo v zmluve o úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Z uvedeného je tak zrejmé, že nie je potrebné skúmať absenciu ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorých absencia by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalovaný mal tak nárok len na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, a všetky ďalšie sumy poplatky, úroky, ako aj úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo istiny prijaté nad rámec poskytnutej istiny úveru plnené dobrovoľne alebo vymožené v rámci exekúcie už predstavovali bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného, ktoré je tento povinný žalobkyni vydať titulom bezdôvodného obohatenia, pričom jeho výška v konaní nebola sporná.
15. Nakoľko žiadna z odvolacích námietok žalovaného v odvolaní nebola dôvodná, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v celom jeho rozsahu, t. j. aj v závislom výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobkyni, ako v odvolacom konaní úspešnej strane, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.