Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Csp-11-2023.pdf
PDF · 120.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 10 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.443,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
– 10 –
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.443,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.443,40 Eur od 18.02.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
– 8 –
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.02.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.443,40 Eur s príslušenstvom. 1.2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek, uzavrel s právnym predchodcom žalobkyne ako spotrebiteľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (F. len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere došlo zo strany žalovaného
k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 350,- Eur. Veriteľ si na podklade predmetnej zmluvy nárokoval na odplatu, ktorú v zmluve označil ako „príslušný poplatok“ vo výške 322,- Eur, ktorú mal spotrebiteľ vrátiť žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 12-tich mesačných splátkach v sume 56,- Eur. Spotrebiteľ použil poskytnutý úver výlučne na osobné potreby. Spotrebiteľ na predmetnú zmluvu uhradil celkovo sumu 1.793,40 Eur. V rozsahu sumy 1.443,40 Eur došlo zo strany spotrebiteľa k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Právny predchodca žalobkyne – G. B., nar. XX.XX.XXXX, označený v zmluve ako dlžník, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičkou po zomrelom sa stala jeho manželka – žalobkyňa. 1.3. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalovaný nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Vzťah založený zmluvou o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, ktorý podlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSÚ“) a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobkyňa ako nástupca pôvodného dlžníka má postavenie spotrebiteľa a žalovaný ako veriteľ postavenie dodávateľa. 1.4. Zmluva neobsahuje ustanovenie o odplate, ale o poplatku, ktorý však v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutý úver. Zmluva bližšie nekonkretizuje, čo predmetný poplatok má kryť a preto je zrejmé, že uvedený poplatok je zároveň odplatou za poskytnutý úver. V zmysle prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov v čase uzavretia úverovej zmluvy (december 2011) priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty za obdobné úverové produkty dosahovala mieru 16,80 % ročne a ročná úroková sadzba dosahovala hodnotu 14,90 %. Odplatu za poskytnutie predmetného úveru v miere 281,64 % ročne (RPMN uvedená v zmluve o úvere) je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúce zákonu (najmä ustanoveniu § 53 ods. 6 OZ), ale zároveň výrazne odporujúce dobrým mravom, na základe čoho tak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemá/nemal nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Z povahy predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že je zmluvou odplatnou. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak nie je možné v prejednávanom prípade odčleniť od ostatného obsahu samotnej úverovej zmluvy a treba dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej rozpor so zákonom, potom v zmysle § 41 OZ sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon – zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 9 ods. 19 ZSÚ vyplýva, že ak je neplatnou dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru, má to za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. 1.5. Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný ju uzatváral prostredníctvom svojho mandatára, ktorý tieto dokumenty mal aj vlastnoručne podpísať, pričom táto osoba nebola v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Konajúci mandatár mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takéto zmluvy pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou – konajúcou osobou. 1.6. Pre absenciu uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úrokovej sadzby, predpokladov na výpočet RPMN v zmluve o úvere je nutné poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný tak nemal nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Právny predchodca žalobkyne však na uvedenú zmluvu uhradil plnenie prevyšujúce istinu úveru, keď v prospech žalovaného uhradil sumu 1.793,40 Eur, t.j. o 1.443,40 Eur viac ako bola istina úveru. V uvedenom rozsahu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, o ktoré sa obohatil na úkor žalobkyne (resp. jej právneho predchodcu).
2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 28Csp/11/2023-41 zo dňa 25.05.2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že v zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel s klientom G. B. bol určený účel uzatvorenia zmluvy – zamestnanie. V zmysle § 2 písm. a) ZSÚ klientovi nemožno priznať status spotrebiteľa. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zaviazal k úhrade 12 mesačných splátok vo výške 56,- Eur. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi stranami, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, k čomu došlo aj v tomto prípade.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a iný zákon na zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Klient v zmluve o úvere vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Mal tiež právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, ktoré nevyužil. V tomto prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.). Do sumy nároku, ktorú si uplatňuje žalobca z titulu poskytnutého úveru, nemožno zahrnúť istinu a sankcie za neplnenie zo zmluvy. Žalobca bol v omeškaní s úhradou istiny, vzhľadom na čo žalovanému patrí okrem istiny poskytnutého úveru nárok na zákonný úrok z omeškania a ďalšie dohodnuté sankcie.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 07.07.2023 uviedla, že finančné prostriedky spotrebiteľ použil výlučne na osobnú potrebu a pri podpise predmetnej zmluvy o úvere vystupoval v postavení spotrebiteľa. Tvrdenie žalovaného, že v predmetnej zmluve mal spotrebiteľ vyjadriť vôľu použiť finančné prostriedky na výkon zamestnania, nemá oporu v ničom a nepreukazuje ho len žalovaným zaškrtnuté políčko, o ktorom spotrebiteľ nemal žiadnu vedomosť, zmluvu nevypĺňal, nemal možnosť ovplyvniť jej znenie a žalovaným nebol poučený o tom, čo zaškrtnutie tohto políčka znamená. Okrem toho v zmluve sa neuvádza žiadna informácia o tom, aké zamestnanie spotrebiteľ mal v tom čase vykonávať a načo údajne mali tieto finančné prostriedky slúžiť. Tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel zamestnania, je zavádzajúce a účelové. Zo strany žalovaného ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Samotná zmluva o úvere obsahuje napríklad kolónku pre údaj o RPMN, typický (obligatórny) pre spotrebiteľské úvery a tento je aj vyplnený. Ak nemalo ísť o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie je zrejmé načo obsahovala túto časť. Predmetná zmluva o úvere bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania bola spotrebiteľovi predložená na podpis.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.09.2023, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne.
6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ako veriteľ je označený žalovaný, ako dlžník je označený G. B., nar. XX.XX.XXXX, a to menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Podľa zmluvy veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur, pričom dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 672,- Eur v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur, počnúc dňom 28.01.2012. V zmluve sa nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania ? povolania ? podnikania ? iný účel ?.“ V predmetnom ustanovení bola zaškrtnutá možnosť „povolania“. V zmluve je uvedená výška RPMN 281,64 %.
7. Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 26.04.2023 vyplýva, že v konaní o dedičstve po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, bola ako aktívum prejednaná pohľadávka poručiteľa voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 1.443,40 Eur. Túto pohľadávku nadobudla dedička A. B. – žalobkyňa.
8. Z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného vyplýva, že zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je uvedených 1.793,40 Eur a ako celková dlžná suma je uvedených 7.099,04 Eur.
9. Z predžalobnej výzvy na vrátanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 15.02.2023 vyplýva, že ju vypracoval právny zástupca žalobkyne, ktorý vyzval žalovaného v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX na vrátenie sumy 1.443,40 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia najneskôr do 17.02.2023. Výzva bola žalovanému zaslaná e-mailom dňa 15.02.2023 na e-mailovú adresu H..
10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobkyne zmluvu o úvere neuzatváral so žalovaným v rámci nejakej svojej zárobkovej činnosti, ale finančné prostriedky,
ktoré mu boli poskytnuté, potreboval a použil pre osobné potreby. Z rozhodnutia OS Žiar nad Hronom sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 19.06.2023, kde vystupovala totožná žalobkyňa vyplýva, že v rovnaký deň, tzn. dňa 22.12.2011 uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu aj samotná žalobkyňa a aj jej zosnulý manžel, pričom v prípade oboch týchto zmlúv sa jednalo o zmluvy spotrebiteľské, keď obaja manželia poskytnuté peňažné prostriedky potrebovali na svoje osobné potreby. V uvedenej veci sp. zn. XXXX/XX/ XXXX súd dospel k záveru, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu, že bolo v nej zaškrtnuté, že žalobkyňa si peňažné prostriedky berie na výkon zamestnania, pričom bolo zistené, že v danom prípade sa jednalo len o nekalé konanie žalovaného, keď samotná žalobkyňa už v čase uzatvárania zmluvy bola na starobnom dôchodku, tzn. nepracovala, a to znamená, že nemalo žiadny zmysel, aby si brala peňažné prostriedky na výkon akéhokoľvek zamestnania alebo nejakej zárobkovej činnosti. Je nelogické, pokiaľ v ten istý deň aj žalobkyňa aj jej nebohý manžel uzavreli každý zmluvu o úvere, aby jedna z nich bola posúdená ako spotrebiteľská a druhá nie, pričom obaja peňažné prostriedky potrebovali a využili na svoje osobné potreby.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 22.12.2011 (ďalej len „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) a b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu 22.12.2011 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 a § 454 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 I. J. K. D., B. I. L. M. N. O. D., zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13/EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Toto kritérium zodpovedá myšlienke, z ktorej vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou, a síce, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky K. D. K. I. L. M., P./XX, bod XX, K. K. E., P./XX, D. XX). Okolnosť, že formulár na ktorom je zmluva uzatvorená, má názov „Zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
14. V danom prípade sa jedná o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Žalovaný mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju právny predchodca žalobkyne uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, tento právny úkon neuzatvoril pod svojím obchodným menom. Naopak právny predchodca žalobkyne je v zmluve označený ako fyzická osoba, menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, ktoré nie sú verejne dostupné a predstavujú osobný údaj, ktorý žalovaný nemal možnosť získať iným spôsobom ako priamo od právneho predchodcu žalobkyne. Takéto údaje (rodné číslo a číslo občianskeho preukazu) podnikatelia vstupujúci do zmluvných vzťahov nemajú dôvod uvádzať. Právny predchodca žalobkyne ako dlžník
podpísaním veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na „účel povolania“. Treba konštatovať, že vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatení odplaty) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Z ust. § 52 ods. 4 OZ vyplýva, že je rozhodujúce, či účastník zmluvy koná v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a, ako už bolo uvedené, z obsahu predmetnej zmluvy o úvere ani z pripojených všeobecných obchodných podmienok súd uvedenú skutočnosť nemal preukázanú. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet podnikania (povolania) dlžníka a aký konkrétny súvis s týmto podnikaním či inou obchodnou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd teda nemal preukázané, že by právny predchodca žalobkyne ako dlžník konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Z platnej právnej úpravy pritom vyplýva, že pokiaľ by zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 OZ), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vo vzťahu k preukázaniu prípadného nespotrebiteľského charakteru zmluvy pritom dôkazné bremeno leží na dodávateľovi, teda žalovanom, ktoré v prejednávanej veci neuniesol.
15. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobkyne pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a naopak žalovaný do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere súd zistil, že táto neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ v príslušnom znení), keď zmluva obsahuje len splatnosť prvej splátky 28.01.2012. Tiež v nej nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ) ani termíny splatnosti splátok (okrem prvej splátky) (§ 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ). Zmluva neobsahuje ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y) ZSÚ).
17. Na základe uvedeného je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ v príslušnom znení potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa, resp. jej právny predchodca bol preto povinný žalovanému vrátiť v súvislosti s predmetnou zmluvou len sumu 350,- Eur tvoriacu istinu poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca vyplatil žalovanému celkovo už sumu 1.793,40 Eur, teda bezdôvodne mu vyplatil sumu 1.443,40 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie získané bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
18. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobca mal byť v omeškaní s úhradou istiny, vzhľadom na čo mu mal vzniknúť okrem istiny poskytnutého úveru aj nárok na zákonný úrok z omeškania a ďalšie dohodnuté sankcie, k týmto skutkovým tvrdeniam žalovaný nedoložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nárok na prípadné sankcie za omeškanie dlžníka – spotrebiteľa so splácaním spotrebiteľského úveru by navyše aj v takom prípade závisel od právneho posúdenia platnosti dojednania takýchto sankcií.
19. Úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov je v spotrebiteľských vzťahoch regulovaná ust. § 53 ods. 6 OZ. Podľa jeho znenia účinného do 31.05.2014 odplata nemohla podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda právna úprava nestanovovala konkrétnu hraničnú hodnotu, po prekročení ktorej sa dojednanie o odplate bez ďalšieho dostáva do rozporu so zákonom. Bolo potrebné zohľadniť finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Presne tieto premenné sa však už v tom čase odzrkadľovali v údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré sa zverejňovali a doposiaľ zverejňujú v zmysle § 21 ZSÚ na webovom sídle Ministerstva financií SR, kde je zároveň zverejnená priemerná hodnota RPMN pre jednotlivé
kategórie spotrebiteľských úverov. Súd má za to, že aj pri posúdení súladu odplaty v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej do 31.05.2014 s ust. § 53 ods. 6 OZ je možné vyjsť z uvedenej priemernej hodnoty RPMN novoposkytnutých úverov v čase uzavretia konkrétnej zmluvy. V konečnom dôsledku práve tento ukazovateľ sa v zmysle § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 01.06.2014 v spojení s § 1 a 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. stal smerodajným pre určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Práve ročná percentuálna miera nákladov pritom predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa 22.12.2011 a je v nej uvedený údaj o RPMN vo výške 281,64 %. Podľa zverejnených údajov priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola v 4. štvrťroku 2011 na úrovni 41,82 % a so splatnosťou od 1 do 5 rokov na úrovni 45,23 %. Je teda bez najmenších pochybností, že RPMN (t.j. v podstate výška odplaty) v predmetnej zmluve o úvere podstatne (viac než 6-násobne) prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dojednanie o odplate v predmetnej zmluve o úvere je teda v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ), teda v tejto časti je zmluva podľa § 39 v spojení s § 41 OZ neplatná. Aj z tohto dôvodu teda žalovaný nemal nárok na zaplatenie žiadnej odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a došlo preto k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane (v danom prípade plnením z neplatného právneho úkonu).
20. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia e-mailom jej právneho zástupcu zo dňa 15.02.2023, zaslaným na e-mailovú adresu žalovaného, táto výzva sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Žalobkyňa poskytla žalovanému lehotu na plnenie do 17.02.2023 a žalovaný je teda v omeškaní od nasledujúceho dňa. Pokiaľ sa jedná o sadzbu úroku z omeškania, podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 18.02.2023 vo výške 3 %. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.443,40 Eur od 18.02.2023 do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu uplatneného nároku, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.