Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: Ing. U. U., bytom O. XXXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/2532/Chr zo dňa 4.3.2019 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/2532/Chr zo dňa 4.3.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.4.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/2532/Chr zo dňa 4.3.2019, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, číslo: PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38603-4 zo dňa 25.10.2018, ktorým prvostupňový správny orgán v zmysle ustanovenia o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej ako „“) nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na základe komplexného posudku úradu č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38618/Ča zo dňa 19.10.2018, nakoľko v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ŤZP žalobkyne peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle

2. Žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia si žalobkyňa podala na základe prílohy č. 5 zaradenej do skupiny II. písm. e) systémové ochorenia do ktorej patrí Sjögrenov syndróm a reumatoidná artritída. V žalobe poukazuje na ostatnú kontrolu a lekársku správu z NÚRCHU v Piešťanoch, podľa ktorých jej bol diagnostikovaný primárny Sjögrenov syndróm. Preto navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala závery komplexného posudku, v ktorom jej bola znížená percentuálna miera funkčnej poruchy z 60 % na 50%, s čím žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko má poruchu na vnútornom uchu a ťažký tinitus, pričom podľa tabuliek na posúdenie funkčnej poruchy je pre ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi) alebo ťažký tinnitus určených 60-100%.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2019 poukázal na skutočnosť, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívne dávky, čo znamená, že na ich priznanie neexistuje právny nárok. Základnou podmienkou poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, čím sa stáva fyzickou osobou s ŤZP. Žalovaný zároveň poukazuje to, že medzi zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie patrí okrem vyššie uvedenej skutočnosti, t.j. miera funkčnej poruchy aspoň 50%, aj skutočnosť, že v komplexnom posudku vydanom oddelením posudkových činností príslušného správneho orgánu je požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie priamo navrhnutý. Ďalej žalovaný poznamenal, že pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie je jediným relevantným podkladom komplexný posudok o zdravotnom stave žalobkyne podľa ust. , ktorého podkladom je lekársky posudok vydaný v zmysle a posudkový záver podľa Prvostupňový správny orgán si za účelom rozhodovania o žiadosti žalobkyne zaobstaral komplexný lekársky posudok č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38618/Ča zo dňa 19.10.2018, podľa ktorého napriek miere funkčnej poruchy žalobkyne, ktorá je 60 %, nebol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné žiadaný peňažný príspevok žalobkyni poskytnúť. Následne, žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní listom č. 2018/14178 zo dňa 14.12.2018 opätovne požiadal posudkového lekára o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na dotknuté účely. Na základe toho bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne a dňa 13.2.2019 bol žalovaným vydaný komplexný posudok číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/2355, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % a podľa je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nebol v tomto druhostupňovom komplexnom posudku navrhnutý. Posudkový lekár v lekárskom posudku uvádza, že sa nestotožnil s názorom lekára prvostupňového správneho orgánu. Podľa uvedeného posudku je výsledná miera funkčnej poruchy žalobkyne 50% a to podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.A., bod 5, písm. a), „Pohybový a podporný aparát

- chrbtica - osteoporóza - ľahká až stredná forma lokálna alebo generalizovaná“ s mierou funkčnej poruchy 40% + zvýšenie o 10% ( podľa , ods. 3 Z. z) s prihliadnutím na ďalšie funkčné obmedzenia podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.A., bod 1, písm. b) a XII.A., bod 4, písm. a). Posudkový lekár odvolacieho orgánu zároveň zmenil základnú diagnózu ako aj mieru funkčnej poruchy v porovnaní s lekárskym posudkom prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bola ako základná diagnóza určená podľa prílohy č.3, kapitoly VII., bodu 7, písm. c) „Poškodenie ORL orgánov. Poruchy rovnováhy. Ťažké závraty alebo ťažký tinitus“. Žalovaný ďalej podrobne prezentuje závery posudkového lekára, pričom k žalobkyňou zmienenej diagnóze - Sjögrenov syndróm a reumatoidná artritída - sa vyjadril v tom zmysle, že je sledovaná v reumatologickej ambulancii pre nepotvrdený Sjögrenov syndróm. Nakoľko v starších lekárskych nálezoch (MUDr. M.) bolo toto ochorenie spomínané, žalobkyňa bola vyzvaná aby doložila aktuálny reumatologický nález s potvrdením diagnózy Sjögrenov syndróm podľa platných Európskych diagnostických kritérií. Žalobkyňa doložila staršie lekárske nálezy zo dňa 3.7.2015, 10.2.2017, a zo 16.2.2018, ktoré už boli predložené k posudzovaniu. Na základe týchto skutočností pre objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo posudkovo významné posledné najaktuálnejšie dokumentované reumatologické vyšetrenie zo dňa 11.6.2018, ktoré nepotvrdzovalo diagnózu Sjögrenov syndróm. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa počas posudzovania odkázanosti na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nedoložila také lekárske nálezy, ktoré by jednoznačne preukázali, že trpí Sjögrenovým syndrómom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posudkoví lekári prvostupňového orgánu, ako aj druhostupňového orgánu sa nezávisle od seba zhodli na tom, že žalobkyňa nie je odkázaná na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné žiadaný peňažný príspevok žalobkyni poskytnúť. Žalovaný ďalej poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. marca 2012, podľa ktorého ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Na záver žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala zákonnú povinnosť podľa predložiť pre posúdenie jej zdravotného stavu na účely konania vo veciach kompenzácie lekárske nálezy, pričom tieto doložené doklady sa stávajú dôkazom preukazujúcim jej tvrdenie o jej zlom,

resp. nepriaznivom zdravotnom stave. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie vychádzajú v zmysle a posudkoví lekári a sociálni pracovníci pri výkone ich posudkovej činnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu, zamietol a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni, ktorá naň reagovala dňa 23.7.2019 replikou, v ktorej opätovne vyjadrila svoj nesúhlas s posudkom posudkového lekára Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. K diagnóze Sjögrenov syndróm žalobkyňa uviedla, že nemohla doplniť ostatný záznam vyšetrenia, nakoľko jej bolo doručené až po tom, čo podala odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Avšak, ako tvrdí, biopsiu už zdokladovala a tá bola robená v roku 2004. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobkyňa cíti byť odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, lebo má choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 Z. z a spĺňa kritéria v skupine II. písm. e) a g) Záverom žalobkyňa zopakovala svoj žalobný návrh zo žaloby.

5. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 15.8.2019 s výzvou na vyjadrenie, žalovaný sa však už nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa (ďalej ako „“) v spojení s ust. , keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 21.10.2019, pričom zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

7. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

11. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

12. Podľa prvá veta , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

13. Podľa , lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa , posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1)

14. Podľa , lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä

s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

15. Podľa , pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

16. Podľa , ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

17. Podľa , posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

18. Podľa , lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

19. Podľa , posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení zdravotného stavu z a) lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení zdravotného stavu, ak od tohto posúdenia neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu určenej miery funkčnej poruchy, odkázanosti na kompenzáciu alebo zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18, b) odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ak pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.

20. Podľa , výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

21. Podľa , na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

22. Podľa , fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak na diétne stravovanie.

23. Podľa , zvýšené výdavky na diétne stravovanie na účely tohto zákona sú výdavky na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním diétneho režimu.

24. Podľa , fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, pre choroby a poruchy uvedené v prílohe č. 5 vo viacerých skupinách, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky na diétne stravovanie vo výške, ktorá zodpovedá nákladnejšej diéte z hľadiska zaradenia choroby alebo poruchy podľa tejto prílohy.

25. Podľa prílohy 5 - Skupiny chorôb a porúch na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie - do druhej skupiny, písm. e) patria: systémové ochorenia (systémový lupus erytematodes, Sjögrenov syndróm, reumatoidná artritída, Bechterevova choroba) spojené s poklesom hmotnosti tela viac ako 10% od normy.

26. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

28. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/2532/Chr zo dňa 4.3.2019 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy číslo: PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38603-4 zo dňa 25.10.2018 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.

31. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V predmetnej veci preto súd posudzoval, či správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci s ohľadom na vznesené námietky žalobkyne.

32. Správny súd zo spisového materiálu aj z vyjadrenia žalovaného zistil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok o zdravotnom stave žalobkyne podľa ust. , ktorého podkladom je lekársky posudok vydaný v zmysle a posudkový záver podľa Prvostupňový správny orgán si za účelom rozhodovania o žiadosti žalobkyne zaobstaral komplexný lekársky posudok č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38618/Ča

zo dňa 19.10.2018, podľa ktorého napriek miere funkčnej poruchy žalobkyne, ktorá je 60 %, nebol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle V odvolacom konaní bol žalovaným dňa 13.2.2019 vydaný komplexný posudok číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/2355, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % a podľa je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nebol ani v tomto druhostupňovom komplexnom posudku navrhnutý. Posudkový lekár odvolacieho orgánu zároveň zmenil základnú diagnózu ako aj mieru funkčnej poruchy v porovnaní s lekárskym posudkom prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bola ako základná diagnóza určená podľa prílohy č.3, kapitoly VII., bodu 7, písm. c) „Poškodenie ORL orgánov. Poruchy rovnováhy. Ťažké závraty alebo ťažký tinitus“.

33. Je nepochybné, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov zasahujú do sociálnej sféry žalobkyne. Takéto rozhodnutia musia byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobkyne mal byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybnosti umožňoval vysloviť záver o tom, či u nej ňou tvrdená diagnóza - Sjögrenov syndróm - pretrváva, a či má na jej základe právo na kompenzáciu. Správny orgán, ktorý vo veci rozhodol, bol povinný vykonať dokazovanie potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, správny orgán však v napadnutom rozhodnutí iba konštatoval, že žalobkyňa je sledovaná v reumatologickej ambulancii pre nepotvrdený Sjögrenov syndróm, pričom za najaktuálnejšie doložené reumatologické vyšetrenie považoval vyšetrenie MUDr. J. zo dňa 11.6.2018, v ktorom nebol Sjögrenov syndróm u žalobkyne potvrdený. Súd tieto skutočnosti uvádza práve preto, lebo lekársky posudok býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, a teda aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tento posudok však musí spĺňať požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, posudkový lekár sa v ňom vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že posudkový lekár nemal pri vypracovaní lekárskeho posudku zo dňa 9.2.2019 (ktorý bol podkladom pre komplexný posudok zo dňa 13.2.2019) k dispozícii aktuálne lekárske nálezy, ale iba nálezy z roku 2017-2018, resp. staršie. Pokiaľ ide o nález reumatologickej ambulancie, tento bol najnovší z 11.6.2018, čo v zmysle nespĺňa podmienku aktuálneho lekárskeho nálezu. Za tohto stavu preto nebolo možné akceptovať lekárske závery posudkového lekára uvedené v lekárskom posudku zo dňa 6.2.2019 (následne prebraté do komplexného posudku zo dňa 13.2.2019).

34. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností síce vyzval žalobkyňu na doloženie najnovších lekárskych správ, ktoré by preukazovali u nej diagnózu Sjögrenov syndróm, avšak žalobkyňa nemohla aktuálnu lekársku správu predložiť, nakoľko ju v lehote, ktorá jej bola určená správnym orgánom, nemala k dispozícii. Ambulantný nález potvrdzujúci Sjögrenov syndróm je zo dňa 13.2.2019 s dátumom tlače 26.2.2019, pričom žalobkyňa mala tento posudok doložiť do 7.2.2019, čoho z objektívnych príčin nebola schopná. V zmysle prvá veta však, ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, v takom prípade môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu. V prejednávanom prípade však k takémuto doplneniu dokazovania neprišlo. Správny súd však na tomto mieste nemôže nepoukázať na skutočnosť, že žalobkyňa na výzvu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na predloženie aktuálnej lekárskej správy nijako nereagovala. Hoci lekársku správu nemala ešte k dispozícii, mohla sa na žalovaného obrátiť so žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie dokumentov, mohla podať vysvetlenie, alebo iným spôsobom odkomunikovať vzniknutú situáciu. Nakoľko žalobkyňa na výzvu nereagovala, žalovaný zvolil použitie neaktuálnych lekárskych záznamov, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu, ktoré je pre žalobkyňu neuspokojivé.

35. Aj keď posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovému lekárovi (, ), pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu ( ), nič to nemení na povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. To, že rozhodnutie vychádza z posudku, ktorý je podkladom rozhodnutia ( Z.

z.) nerobí z tohto posudku nespochybniteľný a absolútne platný dôkaz (podklad). Nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu videl správny súd predovšetkým v tom, že tento si nenáležite zistil skutkový stav, keď neskúmal, či žalobkyňa skutočne trpí tvrdenou diagnózou a pri svojom posudzovaní vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré boli zjavne neaktuálne.

36. Náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je garanciou zákonného rozhodnutia, vylučuje ľubovôľu pri rozhodovaní, pričom povinnosť orgánu štátnej správy dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli nie len pre právnickú ale aj pre laickú verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé, vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ( napr. , , ), ale aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Garcia RUIZ 191 c. Španielsko zo dňa 20.11.1999).

37. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci tak, ako to predpokladá ust. , pričom za tohto stavu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného súčasne za nepreskúmateľné podľa , a preto súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

38. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku, t.j. zaobstarať si pre rozhodnutie aktuálne lekárske nálezy, najmä zohľadniť aktuálny lekárky nález reumatologickej ambulancie potvrdzujúci Sjögrenov syndróm, rozhodnutie náležite odôvodniť a prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedla žalobkyňa, jasne a výstižne vysvetliť akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností, odpovedať na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, v prípade potreby doplniť dokazovanie tak, aby tvorilo podklad zákonného rozhodnutia.

39. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej

žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.