Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20Sa-6-2020.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, W., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/388/Chr zo dňa 31.3.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 31.3.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38603-4 zo dňa 25.10.2018 nepriznávajúce jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.
2. Uvádzala, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného v tejto veci rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.10.2019 (č.k. 43Sa/7/2019) predložila posudkovej lekárke požadované aktuálne lekárske nálezy, ktoré však boli spochybňované, zrejme pre nedostatok odbornosti posudkovej lekárky, ktorá neovládala odbornú terminológiu ochorenia žalobkyne.
3. Vo všetkých predložených lekárskych správach je konštatovaná jej diagnóza Sjögrenov syndróm, s ktorou úzko súvisia aj ďalšie diagnózy. Napriek tomu v komplexnom posudku bola znížená miera jej funkčnej poruchy zo 60% na 50%, s čím nemôže súhlasiť, nakoľko má poruchu na vnútornom uchu a ťažký tinnitus, s ktorým podľa tabuliek na posúdenie funkčnej poruchy je spájaná miera 60-100%. Aj podľa posledného vyšetrenia na ORL MUDr. A. uvádza, že žalobkyňa má tinnitus, ktorý vzhľadom na intoleranciu liekov nie je možné liečiť, a súčasne trpí obojstrannou stratou sluchu proti roku 2017 aj 2019, periférno-centrálnymi vestibulárnymi poruchami, a Sjögrenovým syndrómom. Sjögrenov syndróm pritom bol potvrdený aj správami MUDr. V. a MUDr. D..
4. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ jej v posudku bolo vyčítané, že má nadváhu, nebolo zohľadnené, že je po zlomenine stavca chrbtice, teda obmedzená v pohybe, a berie aj vyššie dávky vitamínov B, kortikoidné spreje a lieky, čo všetko zvyšuje jej hmotnosť. Trpí aj postihnutiami gastrointestinálneho systému, najčastejšou jej komplikáciou je gastroezofageálny reflux, ktorý vzniká nedostatočnou činnosťou pažerákového zvierača, zvýšená sekrécia žalúdočnej šťavy a nízky obsah bikarbonátu v pankreatickej šťave môže spôsobiť žalúdočné vredy a častá býva aj gastritída - zápal žalúdočnej sliznice, ktorú môže spôsobiť aj agresívne medikácia.
5. Žalobkyňa nevie, v ktorých správach posudkový lekár našiel, že má postoj a chôdzu v norme, nakoľko aj v správe od MUDr. K. je uvedené, že má skoliózu. Na stretnutie síce do budovy prišla sama, ale na dlhšie ju sprevádza nevlastná dcéra, nakoľko máva nečakané závrate. Aj keď správou je preukázané, že sa jej sluch zhoršuje, komunikuje aj bez naslúchacieho aparátu, nakoľko si zvykla sledovať pery spolukomunikujúceho.
6. Žalobkyňa nechápe, ako jej posudkový lekár môže poprieť diagnózu potvrdenú viacerými odbornými ambulanciami a navrhuje preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť vypracovanie jedného lekárskeho posudku, v ktorom by odborník komplexne posúdil jej zdravotný stav.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Poukazoval na to, že peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívne dávky, čo znamená, že na ich priznanie neexistuje právny nárok. Dôvod uplatnenia a priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pričom základnou podmienkou poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, čím sa stáva fyzickou osobou s ŤZP. Rozsah miery funkčnej poruchy je rozhodný len pre určenie skutočnosti, či sa občan považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie, to znamená, že od rozsahu miery funkčnej poruchy nezávisí navrhovanie kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v prípade, že sa fyzická osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50% až 100%. Žalovaný zároveň poukazuje to, že medzi zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie patrí okrem vyššie uvedenej skutočnosti, t.j. miera funkčnej poruchy aspoň 50%, aj skutočnosť, že v komplexnom posudku vydanom oddelením posudkových činností príslušného správneho orgánu je požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie priamo navrhnutý. Pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie je jediným relevantným podkladom komplexný posudok o zdravotnom stave žalobkyne podľa ust. § 15 ZoPPKŤZP, ktorého podkladom je lekársky posudok vydaný v zmysle § 11 ods. 11 a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 ZoPPKŤZP. Prvostupňový správny orgán si za účelom rozhodovania o žiadosti žalobkyne zaobstaral komplexný lekársky posudok č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2018/38618/Ča zo dňa 19.10.2018, podľa ktorého napriek miere funkčnej poruchy žalobkyne, ktorá je 60%, nebol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle § 38 ods. 1 písm. a) ZoPPKŤZP. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné žiadaný peňažný príspevok žalobkyni poskytnúť. V novom konaní pred druhostupňovým správnym orgánom, nasledujúcom po zrušení rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/2532/Chr zo dňa 04.03.2019, žalovaný opätovne požiadal posudkového lekára o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na dotknuté účely. Na základe toho bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom za účelom odstránenia nedostatkov v konaní uvedených v rozsudku Krajského súdu Trnava posudkový lekár opätovne zhodnotil dokladovanú zdravotnú dokumentáciu a zároveň predvolal žalobkyňu na osobné stretnutie s posudkovým lekárom, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.02.2020 o 10.30 hod. Následne bol vypracovaný výsledok lekárskej posudkovej činnosti - lekársky posudok, ktorý obsahuje aj záznam z osobného stretnutia. Na základe toho bol dňa 11.03.2020 vydaný komplexný posudok číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/384, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % a podľa § 2 ods. 3 ZoPPKŤZP je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nebol ani v tomto druhostupňovom komplexnom posudku navrhnutý. Posudkový lekár v rámci posudkovej činnosti vyhodnotil všetky dostupné vyšetrenia ako aj vyžiadané a dokladované aktuálne lekárske nálezy: reumatologické vyšetrenie MUDr. V. zo dňa 21.02.2020, opätovne doložené reumatologické vyšetrenie MUDr. V. zo dňa 13.02.2019 (dátum tlače 26.02.2019) a MUDr. D. zo dňa 10.01.2020, pneumologické vyšetrenie MUDr. F. zo dňa 18.03.2019, hematologické vyšetrenie MUDr. K. zo dňa 03.06.2019 a 23.01.2020, +gastroenterologické vyšetrenie MUDr. H. zo dňa 26.06.2019, neurologické vyšetrenie MUDr. K. zo dňa 04.02.2019 a 06.06.2019, ORL vyšetrenie MUDr. A. zo dňa 18.03.2019 a 03.04.2019, interné vyšetrenie MUDr. W. zo dňa 10.10.2019, imunoalergologické vyšetrenie MUDr. L. zo dňa 17.06.2019. Posudkový lekár žalovaného sa nestotožnil s názorom lekára prvostupňového správneho orgánu. Podľa uvedeného posudku je výsledná miera funkčnej poruchy žalobkyne 50% a to podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.A., bod 5, písm. a), „Pohybový a podporný aparát
- chrbtica - osteoporóza - ľahká až stredná forma lokálna alebo generalizovaná" s mierou funkčnej poruchy 40% + zvýšenie o 10% ( podľa § 12, ods. 3 citovaného zákona) s prihliadnutím na ďalšie funkčné obmedzenia podľa prílohy č. 3, kapitoly XII.A., bod 1, písm. b) a XII.A., bod 4, písm. a). Posudkový lekár odvolacieho orgánu zároveň zmenil základnú diagnózu ako aj mieru funkčnej poruchy v porovnaní s lekárskym posudkom prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bola ako základná diagnóza určená podľa prílohy č.3, kapitoly VII., bodu 7, písm. c) „Poškodenie ORL orgánov. Poruchy rovnováhy. Ťažké závraty alebo ťažký tinnitus". Zmenu odôvodňuje tým, že žalobkyňa má opakovane objektívnym lekárskym vyšetrením postoj a chôdzu v norme, bez potreby použitia kompenzačnej pomôcky pri chôdzi. Na základe doložených neurologických vyšetrení od MUDr. K. nie sú objektívne dokumentované ťažké poruchy rovnováhy, ťažké závraty ani ťažký tinitus. Posudkový lekár v lekárskom posudku ďalej uvádza, že žalobkyňa je liečená pre viacúrovňový bolestivý chrbticový syndróm, bolesti hlavy, točenie hlavy a poruchy rovnováhy. Je reumatologicky sledovaná a liečená na primárny Sj?grenov syndróm (reumatologické vyšetrenie MUDr. V. 21.02.2020) a generalizovanú osteoporózu a osteartrózu. Lieči sa tiež na vysoký krvný tlak, nie je dokumentovaná tlaková dekompenzácia. Je urologicky sledovaná pre hydronefrózu pravej obličky, bez dokumentovaného obmedzenia funkcie obličiek. Trpí intoleranciou na laktózu, na bielkoviny kravského mlieka a hranične na histamínovú intoleranciu a suspektne na sóju. Bola tiež dokumentovaná gastroenterologická liečba pre bolesti v podbrušku a súbor tráviacich ťažkostí na podklade dvanástnikovo-žalúdočného refluxu (návratu potravy) a algodyspeptického syndrómu, ktorý je v remisii ochorenia. Aktuálne reumatologické vyšetrenie z 21.02.2020 dokumentuje hmotnosť menovanej 76 kg pri výške 159 cm, čo je BMI index (ukazovateľ, používaný v medicíne na určenie podváhy, normálnej hmotnosti, nadváhy a obezity) - Body Mass index - index telesnej hmotnosti 30,06, čo je dolná hranica obezity 1. stupňa. Bola dokumentovaná priebežná liečba pre točenie hlavy na podklade periférno-centrálnej vestibulárnej poruchy s poruchou sluchu, ktorá bola na liečbe vitamínmi, zinkom a homeopatikami. Vo všetkých dokumentovaných lekárskych nálezoch je postoj a chôdza u žalobkyne v norme. Taktiež bola dokumentovaná chronická žilová nedostatočnosť dolných končatín, bez dekompenzácie ochorenia. Žalobkyňa je liečená pre zákaly v sklovci oka a dioptrickú vadu, ktorú má korigovanú okuliarmi.
9. Podľa žalovaného opätovné posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo uskutočnené komplexne na základe všetkých dokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. Posledné najaktuálnejšie dokumentované reumatologické vyšetrenie od MUDr. V. zo dňa 21.02.2020 síce potvrdzuje diagnózu Sjögrenov syndróm, ale nakoľko toto systémové ochorenie nie je spojené s poklesom hmotnosti tela viac ako 10 % od normy (objektívne je u žalobkyne dokumentovaná dolná hranica obezity), nie je možné požadovaný peňažný príspevok navrhnúť. Žalobkyňu nemožno zaradiť ani do skupiny ďalších zriedkavých chorôb a porúch, ktoré sú spojené s príjmom potravy, s diagnostikovanou závažnou zmenou funkcie tráviaceho traktu alebo s poklesom hmotnosti tela viac ako 15 % od normálnej hodnoty s prejavmi malabsorpcie. Lekárske správy, doložené počas stretnutia so žalobkyňou neovplyvňujú mieru funkčnej poruchy ani závery k odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie. Vzhľadom na uvedené, mal posudkový lekár za to, že žalobkyňa nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, lebo nemá chorobu a poruchu uvedenú v prílohe č. 5 ZoPPKŤZP, nespĺňa požadované kritériá v skupine I.,II. ani III. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posudkoví lekári tak prvostupňového orgánu, ako aj druhostupňového orgánu sa nezávisle od seba zhodli na tom, že žalobkyňa nie je odkázaná na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v zmysle § 38 ods. 1 písm. a) ZoPPKŤZP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné žiadaný peňažný príspevok žalobkyni poskytnúť.
10. Žalovaný poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/6/2011 z 28. marca 2012, podľa ktorého, ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Komplexný posudok ako podklad rozhodnutia spracovaný posudkovými lekármi a sociálnymi pracovníkmi prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Ide o súhrnný doklad, ktorý zohľadňuje nielen medicínske kritériá (lekársky posudok, mieru funkčnej poruchy, resp. spracované podklady posudkových lekárov) ale aj ostatné predpoklady fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho rodinné prostredie a celkové životné prostredie, v ktorom žije (posudkový záver sociálnej posudkovej činnosti) pri skúmaní odkázanosti na žiadanú formu kompenzácie. Po vydaní komplexného posudku,
ktorým sa zisťuje odkázanosť na žiadanú formu kompenzácie, je prvostupňovým, resp. druhostupňovým správnym orgánom rozhodované vo veci peňažných príspevkov na kompenzáciu; správne orgány sú povinné sa zaoberať a skúmať i ďalšie zákonom taxatívne stanovené podmienky, ktoré sú rozhodné pre účely peňažných príspevkov. V prípade, že predmetný peňažný príspevok nie je v komplexnom posudku navrhnutý, správny orgán ho nemôže v dôsledku nesplnenia tejto podmienky (navrhnutie kompenzácie) poskytnúť.
11. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa namietala, že odklon posudkovej lekárky od odborného nálezu nie je v súlade so zákonom, jej diagnózy sú v každej lekárskej správe presne popísané a zadefinované. Posudková lekárka podľa žalobkyne neuviedla do zoznamu lekárskych správ správu MUDr. Q. konštatujúcu aj vestibulárnu poruchu a vo vyjadrení k žalobe je uvádzaných viacero neprávd, nakoľko podľa § 14 ods. 7 (zákona č. 447/2008 Z.z.) z prílohy zákona č. 5 má viacero chorôb, a to Sjögnerov syndróm a chronický malasimilačný (malabsorpčný) syndróm, pričom tento nález lekárka nemala k dispozácii. Pokiaľ sa posudková lekárka odvolávala na to, že pre tieto diagnózy má nadváhu, túto skutočnosť žalobkyni nevedel vysvetliť ani gastroenterológ. Odpoveďou jej bolo iba to, že nie všetko sa dá napasovať do jedného vzorca a to, že nechudne, ale priberá, môže mať viacero príčin.
12. Periférny tinnitus popisuje aj MUDr. A., žalobkyňa, trpí aj periférnymi rovnováhami rovnováhy, pri ktorých sú kompenzačné pomôcky málo platné, vo výsledku MR je popísaná fraktúra driekového stavca L3, pričom posudková lekárka MR vyšetrenie nespomína a vo vyjadrení k žalobe je uvádzané zdokumentovanie nejasnej hornej hrany 3. driekového stavca na RTG chrbtice a posudkovo nevýznamná skolióza.
13. Žalobkyňa má pochybnosti o odbornosti posudkovej lekárky, resp. má podozrenie zo zámeru znehodnotiť jej diagnózy, aby jej príspevok na diétne stravovanie nemusel byť priznaný.
14. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil, vypočul žalobkyňu, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorú ako žalobu v sociálnych veciach posudzoval v zmysle §§ 202 ods. 2 a 203 ods. 2 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) neformálne a bez viazanosti žalobnými bodmi.
15. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
16. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.3.2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.10.2018, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol jej priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.
17. Predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci zo dňa 4.3.2019 bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 43Sa/7/2019 zo dňa 21.10.2019 ako vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu (vychádzajúce z neaktuálnych lekárskych nálezov) a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom súd žalovanému uložil zaobstarať si aktuálne lekárske nálezy a zohľadniť aktuálny lekársky nález reumatologickej ambulancie potvrdzujúci Sjögrenov syndróm.
18. V ďalšom konaní žalovaný podľa záverov súdu vyslovených v rozsudku 43Sa/7/2019 zabezpečil vydanie komplexného posudku zo dňa 11.3.2020 vyhodnocujúceho žalobkyňou predložené aktuálne lekárske nálezy, podľa ktorého, rovnako ako podľa komplexného posudku zo dňa 19.10.2018, ktorý bol podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.10.2018, sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom jej neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácií.
19. V komplexnom posudku bolo v prospech tvrdení žalobkyne konštatované systémové ochorenie - Sjögrenov syndróm, ktoré však nie je spojené s poklesom hmotnosti tela viac ako 10% od normy, ako aj nemožnosť zaradiť ju do skupiny ďalších zriedkavých chorôb a porúch, ktoré sú spojené s príjmom potravy, s diagnostikovanou závažnou zmenou funkcie tráviaceho traktu alebo s poklesom hmotnosti tela viac ako 15% od normálnej hodnoty s prejavmi malabsorpcie.
20. Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. je možné poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky na diétne stravovanie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na tento druh kompenzácie zvýšených výdavkov, pričom podľa § 14 ods. 7 tohto zákona je odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie daná vtedy, ak má fyzická osoba chorobu alebo poruchu uvedenú v prílohe č. 5.
21. V danom prípade žalobkyňa podľa komplexného posudku zohľadňujúceho aktuálne lekárske správy podmienky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nespĺňa, nakoľko ochorenia, ktoré boli predloženými lekárskymi správami dokladované, nie je možné zaradiť do žiadnej zo skupín chorôb a porúch na účely poskytovania tohto druhu peňažného príspevku podľa prílohy č. 5 zákona č. 447/2008 Z.z.
22. Žalobkyňa sama, hoci spochybňovala správnosť záverov posudkových lekárov správneho orgánu, existenciu takejto svojej diagnózy v konaní nepreukázala ani netvrdila, keď síce poukazovala na diagnózu Sjögrenov syndróm, či malabsorpčný syndróm, pripustila však nesplnenie ďalšej z podmienok, s ktorou je tvrdené ochorenie v prílohe č. 5 zákona na účely poskytnutia požadovaného príspevku spojené - pokles hmotnosti tela o viac ako 10%, resp. o viac ako 15% od normy (v skupine II pod písm. e) a g)).
23. Posudkový lekár oprávnený svojou odbornosťou k prijatiu záveru o odkázanosti fyzickej osoby na kompenzáciu zvýšených výdavkov, rovnako ako správny orgán oprávnený k rozhodovaniu o žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na zvýšené výdavky, je povinný pri svojej činnosti zohľadniť príslušnú právnu normu v celom jej znení, nemôže k ňou stanoveným podmienkam neprihliadať, či ich pozmeňovať. Preto, pokiaľ zákon č. 447/2008 Z.z. v spojení s jeho prílohou č. 5 priznanie príspevku spája nielen s existenciou konkrétnej diagnózy, ale aj s poklesom hmotnosti zdravotne ťažko postihnutej osoby, nemožno komplexný posudok (ním stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne z hľadiska nároku na požadovaný príspevok nebola významná) pri absencii poklesu hmotnosti posudzovanej osoby považovať za nesprávny (či už na základe podozrenia o neodbornosti alebo zaujatosti posudkového lekára), ani rozhodnutie správneho orgánu za takejto situácie peňažný príspevok nepriznávajúce, za nezákonné.
24. Podľa zistenia súdu sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyvaroval aj formálnych pochybení konštatovaných súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vo veci a v jeho odôvodnení dostatočne zrozumiteľne ozrejmil dôvody prijatých záverov, súd nezistil existenciu dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
25. O náhrade trov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.