Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. O. XXXX/XX, Ž., zast.: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovaným: 1/ H.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, I., 2/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. U.. O. XXXX/XX, I., obidvaja zast.: JANČI & Partners s.r.o., IČO : 47 258 748, so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníckeho práva k bytu, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č. X na 3. poschodí v obytnom dome č. súpisné XXXX, ktorý dom je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ulici Q. O. B. Ž., vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie G. j e ž a l o b k y ň a.

II. Proti žalovanému v rade 2/ žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni proti žalovanej v rade 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému v rade 2/ proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 06.12.2018 domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na 3. poschodí v obytnom dome č. súpisné XXXX, ktorý dom je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ulici Q. O. B. Ž., vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie G.. Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa 19.12.2007 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 byt č. XX na 3 p. vo vchode č. X v obytnom dome súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XX a zapísaný v katastri nehnuteľností pre okres Ž., obec Ž., katastrálne územie G., na liste vlastníctva č. XXXX. Spolu s prevodom bytu nadobudla aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu. Súčasťou tohto prevodu nebol pozemok parcela XXXX/XX na ktorom je obytný dom postavený a právny vzťah k tejto parcele bol a je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Bytový dom sa nachádza na ulici Q. O., B. Ž.. Presný popis bytu, ako aj jeho grafické znázornenie je súčasťou tejto zmluvy o prevode bytu. Vzhľadom na to, že ako invalidná dôchodkyňa mala nízky príjem a sama vychovávala dve deti, dostala sa v roku 2010 a v roku 2011 do finančných problémov a to tým, že riadne neplatila náklady spojené s užívaním bytu správcovi domu. Tento dlh správca domu vymáhal v exekučnom konaní a uvedený byt bol zaťažený exekučným záložným právom EX 1285/10 a EX 1286/10 v prospech

Stavebného bytového družstva. Niekedy v júli 2011 súdny exekútor začal realizovať exekučné záložné právo, a to formou dražby. Reálne hrozilo, že príde o byt v dražbe, tak hľadala možnosti ako zabrániť tomu, aby prišla aj s deťmi o strechu nad hlavou, pretože iné bývanie nemali. Súdny exekútor dal vypracovať znalecký posudok, podľa ktorého cena bytu v tom čase bola 44.700,-eur.V tom čase ako invalid pracovala v chránenej dielni u zamestnávateľa Top Bags Store I, s.r.o. (v súčasnosti High end Store, s.r.o,), ktorej spoločníkom a konateľom bol P. D. (žalovaný 2/), ktorý keď zistil že má takéto finančné problémy ponúkol jej „pomoc“ a to tým, že žalobkyni poskytne pôžičku v sume 7.000,- eur (tvrdil, že mi dá lepší úrok ako v banke) na vyplatenie si tejto exekúcie a dlhov voči správcovi domu. Zároveň sa so žalobkyňou dohodol, že na zabezpečenie toho, že mu pôžičku vráti, tak kúpnou zmluvou sa prepíše byt na neho s tým, že je to len formalita a že keď mu pôžičku v sume 7.000,-eur splatí, byt prevedie naspäť na žalobkyňu. Žalobkyňa v tom čase bola vo veľkej finančnej núdzi, musela sama vyživovať v tom čase dve nezaopatrené deti a vôbec si neuvedomila, čo mieni urobiť žalovaný 2/ a aké dôsledky to bude pre ňu mať. Ubezpečil ju, že sa pre ňu nič nemení, že v byte bude naďalej normálne bývať aj s deťmi a bude ako doteraz platiť len za náklady spojené s užívaním bytu, pričom tieto platby bude poukazovať jemu a on ich bude platiť správcovi domu. Dňa 20.9.2018 žalobkyňu žalovaný 2/ zobral do I., kde mala kanceláriu jeho advokátka F. F. a povedal je, že u nej sa bude podpisovať zmluvu o pôžičke. Táto advokátka mala pripravené zmluvy a ukázala žalobkyni dve zmluvy o pôžičke. Jedna bola s dátumom 20.9.2011 na sumu 5.400,-eur - na vyplatenie exekúcie a zostávajúca časť sumy tejto pôžičky mala byť podľa jej obsahu na úhradu účelne vynaložených nákladov v právnej veci, najmä trov právneho zastúpenia a správnych poplatkov. Žalobkyňa podotkla, že advokátku F. videla vtedy prvý aj posledný raz, nikdy ju neoslovila na poskytnutie právnych služieb. Bola to advokátka žalovaného 2/ a evidentne mali blízky priateľský vzťah. Druhá zmluva bola s dátumom 6.10.2011 a bola na sumu 1.292,49 eur - na úhradu je záväzkov voči správcovi domu a iných záväzkov voči veriteľom. Tiež podotkla, že ani jedna z týchto súm, resp. pôžičiek jej nebola vyplatená, je však pravda, že exekúcie boli z týchto prostriedkov vyplatené a taktiež bol vyplatený dlh voči správcovi domu. Tieto pripravené zmluvy zobral žalovaný 2/ od advokátky a išli spolu k notárke tieto zmluvy podpísať. U notárky už podpisovala viacero zmlúv, tieto žalovaný 2/ otvoril na poslednej strane a podával ich žalobkyni na podpis, keď sa ho spýtala, prečo tak veľa podpisuje, žalovaný v rade 2/ povedal, že tieto zmluvy potrebuje mať aj on, takže je to v poriadku. Žalobkyňa ani netušila, že podpisuje zároveň aj kúpne zmluvy na predaj bytu. U tejto notárky bola žalobkyňa iba v ten deň, jediný krát. Podľa osvedčovacej doložky k podpisu žalobkyne na zmluve o pôžičke zo dňa 06.10.2011 dňa 06.10.2011 podpisovala zmluvu u notárky, no u nej bola iba ten jeden krát, 20.09.2011. Až neskôr si zmluvy pozrela a zistila, že dňa 20.09.2018 podpísala zmluvu o pôžičke so žalovaným 2/ na sumu 5.400,-eur (na vyplatenie exekúcie) a kúpnu zmluvu na predaj bytu so žalovanou 1/, manželkou žalovaného. V tom istom čase jej žalovaný 2/ dal podpísať aj dohodu o užívaní bytu, ktorú mala uzatvoriť so žalovanou 1/ dňa 20.9.2011. Ani pri jednom úkone žalovaná 1/ nebola, ale všetko riadil podpisoval a dával podpisovať žalovaný 2/. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2011, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 20.09.2011 a ktorú jej na podpis u notárky podstrčil žalovaný 2/, ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu so žalovanou 1/ ako kupujúcou. Predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod bytu žalobkyne, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, za kúpnu cenu 30.000,- eur. Podľa zmluvy dohodnutú kúpnu cenu údajne mala žalovaná 1/ vyplatiť žalobkyni v hotovosti pri podpise zmluvy. Samozrejme, že žiadne peniaze nedostala, nikto jej nič nevyplatil, a ani nevedela, čo je obsahom tejto žalovaným 2/ podstrčenej kúpnej zmluvy. Táto kúpna zmluva bola fiktívnym právnym úkonom a touto zmluvou si žalovaný 2/ zabezpečoval vrátenie „pôžičky", s tým že toto bolo dohodnuté ústne so žalovaným 2/ a s tým, že žalovaný 2/ ju ubezpečil, že keď mu vráti pôžičku v sume 7.000,- eur, tak byt spätne prepíše. Tvrdil, že tak je to v poriadku, pretože to už robil viackrát a vždy postupuje rovnako. Na túto ústnu dohodu žalobkyňa pristúpila, pretože bola vo finančnej tiesni a hrozila dražba jej bytu, čím by definitívne prišla o strechu nad hlavou aj spolu s jej v tom čase nezaopatrenými deťmi. Zo strany žalovaného 2/ bola upokojovaná, že veď sa nič pre ňu nemení a ostáva naďalej bývať v tomto byte. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej 1/ bol povolený dňa 02.11.2011. Exekučné konania EX 1285/10 a EX 1286/10 boli ukončené dňa 23.09.2011, a to z dôvodu, že pohľadávka oprávneného s príslušenstvom a trovami exekúcie bola v celom rozsahu vymožená a exekúcia bola ukončená. Žalovaný 2/ jej zo mzdy, ktorú u neho dostávala v sume cca 400,-eur robil zrážky na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu podľa mesačného predpisu správcu domu. Pôžičku v žalovaným 2/ požadovanej sume 7.000,-eur mu žalobkyňa vrátila formou hotovostného vkladu na účet, ktorý jej určil (bol to účet žalovanej 1/ dňa 24.03.2015). Žalovaný 2/ trval na tom, aby mu peniaze dala do ruky, avšak žalobkyňa trvala na tom, že mu ich pošle na účet, pretože videla, že ju stále podvádza a klame. Vôbec nevedela, čo má v úmysle žalovaný 2/ urobiť. Po vrátení pôžičky sa neustále domáhala u žalovaného 2/ ako aj jeho manželky žalovanej 1/, aby jej byt spätne prepísali,

žalovaná 1/ s ňou nekomunikovala vôbec a žalovaný 2/ mal vždy nejakú výhovorku a stále tvrdil, že mu je ešte dlžná peniaze, takže až po ich vrátení dôjde k prepisu. Bola som z toho nervózna, pretože si bola vedomá toho, že mu nič nedĺži, ale on ju vždy upokojil, že veď je to v poriadku, však v byte ostáva bývať a „potom sa to všetko vyúčtuje“. V poslednom období cca 6 mesiacov spätne začal žalovaný 2/ za ňou chodiť, že chce byt predať. Žalobkyňa sa neustále dožadovala, aby jej byt spätne prepísal, nakoľko povedal, že po zaplatení pôžičky ho prepíše späť na žalobkyňu. Žalovaný 2/ uvedené ignoroval a asi pred týždňom jej oznámil, že na byt má kupca, ktorý tento byt ide kupovať za 72.000,-eur. Bola to mladá pani, ktorá si byt prišla aj pozrieť. Žalobkyňa si stále myslela, že to žalovaný 2/ nemôže urobiť, avšak dňa 30.11.2018 jej oznámil, že jej dáva čas do 17.12.2018, aby sa z bytu vysťahovala. Či sa byt predáva si bola overiť aj v realitnej kancelárii B10 (z tejto realitky boli robiť fotografie bytu) a tam jej potvrdili, že je to pravda. Neskôr si to overila aj v ponukách tejto realitky na internete. Až vtedy jej došlo, že sa z nej stane bezdomovec a vyhľadala právnu pomoc u advokáta. Žalovaný 2/ v súčinnosti so svojou manželkou žalovanou 1/ ju podviedli a oklamali. Žalovaná 1/ so žalobkyňou nerobila žiadny právny úkon, kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2011, ako aj dohodu o dočasnom užívaní nehnuteľnosti podpisoval žalovaný 2/. Žalovaný 2/ jej ústne povedal, že byt prepíše iba sebe a keď mu peniaze vráti, tak ho spätne prepíše. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2011 jej žalovaný 2/ podstrčil na podpis u notárky, obsah tejto zmluvy mala možnosť poznať až po podpise tejto zmluvy. Za túto „kúpu bytu“ žalovaná 1/ a ani žalovaný 2/ nezaplatili žalobkyni ani cent, aj keď sa v zmluve uvádza, že peniaze dostala v hotovosti pri podpise zmluvy. Uvedené nemá žiadnu logiku, pretože ak by jej zaplatila žalovaná 1/ kúpnu cenu za byt v sume 30.000,- eur, nepotrebovala by si požičiavať, od jej manžela v ten istý deň sumu 5.400,-eur na vyplatenie exekúcii. Zmluva o pôžičke ako aj kúpna zmluva boli podpisované v jeden deň, na jednom mieste a u jednej notárky (viď osvedčovacie doložky k overeniu pravosti podpisov). Žalovaný 2/ podpisoval tieto zmluvy s ňou v I. (hoci je zo Ž. a on je z I.), pričom bol vopred dohodnutý s advokátkou a aj notárkou. Rovnako je nelogické, aby vo svojej ťažkej sociálnej a finančnej situácii predávala dobrovoľne niekomu byt za cenu 30.000,-eur, hoci od exekútora vedela, že byt má v tom čase hodnotu 44.700,-eur (za túto cenu sa byt mal dražiť). Žalovaný 2/ a žalovaná 1/ jej nechali dokonca „možnosť“ vyplatiť exekúcie a na ten účel mi žalovaný 2/ veľkodušne „požičal“ sumu 5.400,-eur a sumu 1.292,49 eur, ktoré však nikdy nevidela. Peniaze boli rovno poukázané správcovi domu a exekútorovi a zvyšok si zrejme ponechala advokátka, ktorú si najal žalovaný 2/. Tieto „požičané“ peniaze žalovanému 2/ ešte aj vrátila. On si týmto zabezpečil list vlastníctva bez akýchkoľvek tiarch a zbavil sa dlhu žalobkyne u správcu domu. Účelovo ju nechával celé roky v domnienke, že mi byt naozaj prepíše, hoci on a jeho manželka - žalovaná 1/ vedeli, že to nikdy nespravia a žalobkyňu z bytu vysťahujú v momente, ako budú tento byt predávať vo vhodnom okamihu, za čo najlepšiu cenu. Žalovaný 2/ a jeho manželka žalovaná 1/ byt doslova ukradli a takýmto podvodným spôsobom chcú získať majetkový prospech a ľsťou obrali žalobkyňu o jej jediný majetok. Takéto konanie nemôže požívať, právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že kúpna zmluva zo dňa 20.09.2011 je absolútne neplatná a to z dôvodu, že obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Na základe neplatného právneho úkonu žalovaná 1/ nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k môjmu bytu. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd v rámci rozhodovania o určení vlastníckeho práva k bytu, posúdil predovšetkým platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2011, ktorá bola právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ a ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie veci samej. Ak je kúpna zmluva zo dňa 20.09.2011 absolútne neplatným právnym úkonom, tento úkon nemohol spôsobiť právny následok, ktorým je prevod vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ k vyššie popísanej nehnuteľnosti a teda žalovaná 1/ sa nikdy nemohla stať vlastníkom tejto nehnuteľnosti. V prípade, že žalovaná 1/ nehnuteľnosť prevedie na tretiu osobu, táto osoba tak isto nemôže nehnuteľnosť platne nadobudnúť. V tomto momente má žalobkyňa vedomosť, že byt je na predaj a realitná kancelária už robí kroky k tomu, aby došlo k reálnemu predaju, byt je už rezervovaný konkrétnou záujemkyňou, ktorá si byt bola prezrieť. Žalobkyňa od žalovaného 2/ dostala ultimátum aby sa do 17.12.2018 vysťahovala z bytu - všetky úkony žalovaný 2/ robí len v ústnej forme a tieto robí aj za žalovanú 1/, pričom žalovaná 1/ s ňou nikdy nekomunikovala. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný tým, že len rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu a aby sa zabránilo ďalším sporom a vytváraniu stavu právnej neistoty ohľadom vlastníckych práv žalobkyne.

2. Žalovaný v rade 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.03.2019 (č.l.72) uviedol, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobkyne uviedol, že niekedy v roku 2008 - 2009 prišla žalobkyňa do práce s tým, že jej byt ide do exekučného

konania a nebude mať kde bývať. Na otázku žalovaného v rade 2/ o čo ide, mu žalobkyňa mala uviesť, že má niekoľko tisícový dlh na Stavebnom bytovom družstve v Žiline. Následne ho žalobkyňa požiadala o pomoc a dohodli sa na poskytnutí pôžičky s tým, že túto bude žalovanému v rade 2/ splácať v mesačných splátkach z výplaty, nakoľko v tomto čase bola jeho zamestnankyňou. Po niekoľkých dňoch žalobkyňa priznala, že má viac dlhov a požiadala žalovaného 2/, či by bolo možné požičať jej vyššiu sumu peňazí. Na základe toho sa dohodli, že spolu s manželkou - žalovanou 1/ od nej odkúpia byť v sume 30.000 eur a keď sa finančne skonsoliduje, odkúpi si od nich byt naspäť, pričom do tejto doby bude môcť naďalej v byte bývať. Keďže žalobkyňa z dôvodu prebiehajúcej exekúcie nechcela, aby jej peniaze za byt boli zaslané na jej účet, tak sumu 23.000 eur jej vyplatili v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2011 v priestoroch Notárskeho úradu v I.. Tento istý deň podpísala žalobkyňa aj zmluvu o užívaní bytu na dva roky. Pokiaľ ide o užívanie bytu, dohodli sa, že žalobkyňa si bude sama platiť všetky energie a mesačné nájomné bude platiť vo výške nájomného predpisu stanoveného bytovým družstvom SBD Hájik v Ž.. Následne žalobkyňa platila nájomné v hotovosti do konca roku 2011. Dňa 26.01.2012 vložila žalobkyňa na účet žalovanej v rade 1/ sumu 10.871,46 eur ako prvú splátku na spätné odkúpenie bytu a úhradu nájmov do konca roku 2012. Splátka činila 9.000 eur a nájom činil 1.871,46 eur. Následne už žalobkyňa platila nájomné nepravidelne. Ďalšiu splátku uhradila 24.03.2015. Od 01.01.2013 do 31.05.2013 neuhradila žiadne nájomné, toto začala platiť nepravidelne a až po urgenciách. V období od 16.06.2013 do 27.05.2014 uhradila nájomné za dobu 12 mesiacov spolu deväťkrát, pričom každá splátka predstavovala sumu 111,53 eur. Spoločnosti Topbaxstore s.r.o. ukončila žalobkyňa pracovný pomer ku dňu 31.08.2013. Dňa 24.03.2015 uhradila sumu 7.000 eur na odkúpenie jej bytu, avšak od 01.06.2014 až k dnešnému dňu neuhradila ani raz nájomné, pričom napriek tomu nepodnikali žalovaní žiadne kroky, aby žalobkyňu z bytu vysťahovali. Žalobkyňa medzičasom vystriedala viacero zamestnaní a vždy žalovaných uisťovala, že o spätné odkúpenie bytu má záujem. Približne po štyroch rokoch od úhrady posledného nájomného sa žalovaný v rade 2/ so žalobkyňou dohodol, že si vezme úver v banke a žalovaní v rade 1/ a 2/ jej odpredajú byt za sumu 40.000 eur. Žalobkyňa informovala žalovaného v rade 2/, že už je zamestnaná viac ako 6 mesiacov a môže požiadať o úver. Následne po čase oznámila, že banka jej úver neposkytne, potom sa mala vyjadriť, že už to chce mať z krku a dohodli sa, že byt sa predá cez realitnú kanceláriu s tým, že žalovaní v rade 1/ a 2/ si ponechajú sumu 40.000 eur a zvyšné peniaze z kúpy bytu jej budú vyplatené. Žalobkyňa s týmto súhlasila a požiadala žalovaného v rade 2/, že realitnú kanceláriu si vyberie sama, s čím žalovaní v rade 1/ a 2/ súhlasili, keďže nežijú v Žiline, nikoho tam nepoznajú a nemajú prehľad o cenách nehnuteľností. Po krátkom čase žalobkyňa žalovanému v rade 2/ oznámila, že si vybrala realitnú kanceláriu B10 v Ž.. S týmto žalovaní súhlasili, žalovaný v rade 2/ požiadal žalobkyňu o telefónne číslo na realitnú kanceláriu. Pri komunikácií s realitnou kanceláriou žalovaný v rade 2/ trval na tom, aby žalobkyňa bola o všetkom informovaná. Žalobkyňa spolupracovala aj pri ohliadkach bytu a z času na čas ich informovala. Keďže však žalovaní videli, že stanovená cena 80.000 eur je vysoká, mali sa spoločne dohodnúť, že cena bude znížená na 72.000 eur. Po určitom čase žalovaní boli informovaní, že žalobkyňa našla záujemkyňu resp. prostredníctvom realitnej kancelárie sa našla záujemkyňa o kúpu bytu pani B.. Žalobkyňa informovala žalovaných, že so záujemkyňou sa dohodla na uvoľnení bytu 17.12.2018 s čím žalovaní súhlasili, že žalobkyni bude vyplatených 30.000 eur. O tomto bola informovaná aj realitná kancelária. V deň podpisu kúpnej zmluvy sa žalovaní po prvýkrát stretli s pani B., ktorá prišla do realitnej kancelárie B10 kúpnu zmluvu podpísať. Tam žalovaných pani Z. O., maklérka z realitnej kancelárie B10 informovala, že žalobkyňa oznámila realitnej kancelárií, že podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, a preto za týchto okolností samozrejme žalovaní zmluvu nepodpísali. Žalovaný v rade 2/ ďalej v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa im byt riadne predala, a preto nebol dôvod nato, aby sa dožadovala spätného prevodu. Ďalej žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobkyňa u advokátky F., ktorá pripravovala zmluvy všetky zmluvy, si zmluvy o pôžičke riadne prečítala. Žalovaná v rade 1/ pri tom v kancelárií JUDr. F. nebola, kúpnu zmluvu podpísala doma v I.. Byt bol napísaný na žalovanú v rade 1/ z dôvodu, že majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo a takmer všetky nehnuteľnosti sú napísané na žalovanú v rade 1/. Žalobkyňa si teda prečítala riadne aj kúpnu zmluvu a peniaze 23.000 eur jej boli vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. Ďalej žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobkyňa im dlhovala za nájomné a splátkach približne 23.000 eur. Kúpna zmluva bola na sumu 30.000 eur. Pokiaľ ide o sumu 5.400 eur a 1.300 eur jednalo sa o náklady na právne služby a vyplatenie exekúcií a suma 23.000 eur bola vyplatená žalobkyni v hotovosti preto bola v kúpnej zmluve uvedená hodnota bytu 30.000 eur. Aj keď žalovaní v rade 1/ a 2/ vedeli, že byt má hodnotu 44.700 eur. Žalovaný v rade 2/ sa teda nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v žalobe, predmetná kúpna zmluva v žiadnom prípade zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom. Žalobkyňa si predmetnú kúpnu zmluvu prečítala, jej obsahu v celom rozsahu porozumela a na znak toho, že obsah kúpnej zmluvy zodpovedal jej skutočnej vôli ju vlastnoručne

pred notárom podpísala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v rade 2/ navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k žalobe (č.l. 80) uviedla, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a účelové. Žalovaného o pomoc nežiadala. Bola zamestnaná v spoločnosti, kde on bol spoločníkom a konateľom. Dlh voči správcovi domu vymáhaný v exekúciách chcela riešiť úverom v banke a preto prišla za svojim zamestnávateľom (konateľ - žalovaný 2/), aby jej vystavil potvrdenie o príjme pre banku. Tak sa žalovaný dozvedel o jej finančných problémoch. On sám ju presvedčil, resp. sa jej ponúkol, že jej na vyplatenie exekúcií požičia a že ako zábezpeku, aby mu peniaze vrátila, si dočasne prepíše jej byt na seba. Žalobkyni sa to nepozdávalo, avšak žalovaný ju ubezpečil, že on takéto veci robí, že takto pomáha ľuďom a poskytuje pôžičky na byty a takto má byty aj v I., O. a I.. Presvedčil ju, že jej dá nižší úrok ako dá banka, pretože on úroky v banke pozná a pôžičku mu bude splácať zo svojho príjmu. Akonáhle pôžičku splatí, byt jej prepíše späť. Žalovaný povedal, že si byt dočasne prepíše na seba, kvôli tomu, aby mal istotu, že mu požičaných 7.000,-eur vráti. Nikdy nespomenul, že byt od nej kúpi, resp. že ho kúpi jeho manželka a taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že sa dohodli na dobe 2 rokov na spätné odkúpenie bytu. Žiadne iné dlhy nemala a nikdy žalovaného nežiadala o požičanie vyššej sumy peňazí. Žalovaný jej ani žiadne iné peniaze nedal, okrem finančných prostriedkov, z ktorých boli uhradené exekúcie v prospech Stavebného bytového družstva, ako správcu bytových domov, celkom v sume 7.000,-eur a ktoré mu aj vrátila dňa 24.03.2015. Žalobkyňa nemala záujem svoj byt niekomu predať, práve naopak, snažila sa zachrániť sebe a svojim deťom strechu nad hlavou a vyplatiť exekúcie, aby zabránila konaniu exekučnej dražby. Tvrdenie, že jej na chodbe notárskeho úradu vyplatili 23.000,-eur je účelové klamstvo. Kúpnu zmluvu na byt jej žalovaný podstrčil na podpis u notára spolu s podpisovanými zmluvami o pôžičke. Tieto zmluvy boli vopred pripravené u advokátky, ktorá bola jeho dobrá známa a žalobkyňa tieto zmluvy nemala možnosť ani si prečítať. Žiadne peniaze jej nevyplatil. Nemala žiadny dôvod na to, aby sa so žalovaným dohodla, že si svoj byt spätne odkúpi za 40.000,- eur. Na dovolenke v hoteli žalovaného 2/ nikdy nebola. Nebola mu dlžná žiadne nájomné. Naďalej trvala na skutkových okolnostiach, ktoré uviedla v žalobe a trvala na tom, že kúpna zmluva zo dňa 20.9.2011 bola fiktívnym právnym úkonom a touto zmluvou si žalovaný 2/ zabezpečoval vrátenie ,,pôžičky“, s tým že toto bolo dohodnuté ústne so žalovaným 2/ a s tým, že žalovaný 2/ ju ubezpečil, že keď mu vráti pôžičku v sume 7.000,-eur, tak jej byt spätne prepíše. Tvrdil, že tak je to v poriadku, pretože to už robil viackrát a vždy postupuje rovnako. Žalobkyňa na túto ústnu dohodu pristúpila, pretože bola vo finančnej tiesni a hrozila dražba bytu, čím by definitívne prišla o strechu nad hlavou aj spolu s jej v tom čase nezaopatrenými deťmi. Zo strany žalovaného 2/ bola upokojovaná, že veď sa nič pre ňu nemení a ostáva naďalej bývať v tomto byte.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 93) vo svojej podstate zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, nové skutočnosti neuvádzali.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením s listinnými dôkazmi.

6. Podľa () žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V súdenej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu podľa . Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. Keďže v čase rozhodovania súdu svedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu v žalovanej v rade 1/, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko jej právne postavenie je bez požadovaného určenia neisté a zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nemožno dosiahnuť inak, než určovacou žalobou podľa . Preto súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu.

7. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Opakovane uviedla, že finančné prostriedky v sume cca 7.000 eur požičané od žalovaného v rade 2/ boli použité na platby exekútorovi na vysporiadanie exekučného konania č.k. a , o čom súdny exekútor Mgr. O. X. vydal potvrdenie o vysporiadaní zo dňa 23.09.2011 a okrem toho, tieto finančné prostriedky boli použité aj na zaplatenie nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu priamo správcovi domu.

8. Žalovaní zotrvali na svojich písomných vyjadreniach v celom rozsahu.

9. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.09.2011 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná v rade 1/ ako kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne k bytu č. č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na X. poschodí v obytnom dome č. súpisné XXXX, ktorý dom je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ulici Q. O. B. Ž., vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie G.. Vklad bol povolený dňa 02.11.2011 pod V XXXX/XX (č.l. 28 a 35).

10. Tiež bolo nesporné, že dňa 20.09.2011 žalovaný v rade 2/ ako veriteľ uzavreli so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovaný v rade 2/ písm. c/ žalobkyni sumu 5.400 eur s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že požičanú sumu veriteľ poukáže na účet tretích osôb, a to účet Advokátskej kancelárie F. F., W..Y..R.., so sídlom V. XXX/XX, I. a na účet Exekútorského úradu súdneho exekútora Mgr. O. X.. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 20.09.2012, a to k rukám veriteľa. Zároveň si strany dohodli ročný úrok z pôžičky vo výške 9 % (č.l.24).

11. Tiež bolo nesporné, že dňa 06.10.2011 žalovaný v rade 2/ ako veriteľ uzavreli so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovaný v rade 2/ žalobkyni sumu 1.292,49 eur k jej rukám. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 20.09.2012, a to k rukám veriteľa. Zároveň si strany dohodli ročný úrok z pôžičky vo výške 9 % (č.l. 26).

12. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 20.09.2011 bola medzi žalobkyňou a žalovanou v rade 1/ podpísaná Dohoda o dočasnom užívaní predmetného bytu, doba užívania dohodnutá nebola (č.l. 31).

13. Podľa Čl.8 Základných princípov (), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Strany sporu teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany je jej neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.

14. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného v rade 2/, že po podpise kúpnej zmluvy jej odovzdal sumu 23.000 eur v hotovosti na notárskom úrade v I., pričom uviedla, že žalovaný v rade 2/ jej v hotovosti odovzdal iba sumu 7.000 eur v aute pred obchodným centrom Carrefour v Ž.. Žalobkyňa teda účinne poprela skutkové tvrdenie žalovaného v rade 2/, že jej mal po podpise kúpnej zmluvy odovzdať sumu 23.000 eur v hotovosti na notárskom úrade. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedeného tvrdenia teda zaťažovalo žalovaného v rade 2/. Žalovaný však svoje tvrdenie, že po podpise kúpnej zmluvy odovzdal žalobkyni sumu 23.000 eur v hotovosti na notárskom úrade, nepreukázal, nakoľko na toto svoje tvrdenie neprodukoval žiadne dôkazy. Napokon sám žalovaný v rade 2/ uviedol, že o tejto skutočnosti nemá žiadny doklad, či dôkaz.

15. Čo sa týka odovzdania sumy 7.000 eur zo strany žalovaného v rade 2/ žalobkyni v aute pred obchodným centrom Carrefour v Ž., k tomuto tvrdeniu žalobkyne žalovaný v rade 2/ uviedol, „že sa nato nepamätá“. Keďže súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v rade 2/ podľa , hodnotiac tento dôkaz, súd konštatuje, že žalovaný v rade 2/ bol neistý, v jeho výpovedi bolo množstvo vnútorných rozporov, množstvo nelogických tvrdení. Sám žalovaný v rade 2/ uviedol, že „celý tento príbeh je séria jeho chýb“ (č.l. 119). Žalovaný v rade 2/ si „pamätal“ z toho istého časového úseku iba tie skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie súdu a na iné skutočnosť si „nepamätal“. Jeho výpoveď tak súd vyhodnotil ako nevieryhodnú a jeho tvrdeniam neuveril. Celé konanie/správanie žalovaného v rade 2/ voči žalobkyni v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k

danému bytu zo žalobkyne na žalovanú v rade 1/, súd hodnotí ako konanie, ktoré je minimálne v rozpore s dobrými mravmi.

16. Z vykonaného dokazovania má súd ďalej preukázané, žalobkyňa sumu 7.000 eur žalovaným vrátila, a to vkladom na účet žalovanej v rade 1/, ako to vyplýva z potvrdenia banky Tatra banka, a.s., a to dňa 24.03.2015 (č.l.37).

17. Tiež mal súd za preukázané, a to Oznámením o ukončení exekúcie zo dňa 23.09.2011 vystavených súdnym exekútorom Mgr. O. X.S., že exekúcie vedené pod č. EX 1285/10 a EX 1286/10 vo veci oprávneného Stavebné bytové družstvo, Q.. O. XXX, Ž. proti povinnej - žalobkyni boli ukončené a pohľadávky vymožené (č.l. 34 a 35), čo korešponduje s účelom pôžičky poskytnutej žalovaným v rade 2/ žalobkyni na základe vyššie označených zmlúv o pôžičke (viď odseky 10 a 11).

18. Podľa , ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Podľa odseku 2, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. V odseku 1 je upravená tzv. konverzia neplatného právneho úkonu. Akýkoľvek neplatný právny úkon, najmä však zmluva, môže napriek svojej neplatnosti, ktorú už nemožno zhojiť, obsahovať podstatné náležitosti iného právneho úkonu (zmluvy), ktoré, ak vyjadrujú vôľu konajúcej osoby, spôsobujú konverziu právneho úkonu. Platí teda ten právny úkon, ktorého podstatné náležitosti obsahuje inak neplatný prejav vôle účastníka. Predpokladá to však stotožnenie sa konajúcej osoby s takým platným právnym úkonom. Je to možné len vtedy, ak účastník chcel vyvolať dôsledky spojené s platným právnym úkonom napriek tomu, že vedel o neplatnosti pôvodne prejaveného právneho úkonu. Podľa odseku 2 nie je platný zastretý právny úkon (simulovaný), keďže tu chýba vôľa účastníkov takého úkonu. Platí nezastretý právny úkon (dissimulovaný). Musí však zodpovedať vôli účastníkov a súčasne spĺňať všetky jeho náležitosti (zjavne podstatné zložky právneho úkonu). Zastretý právny úkon nebude platný, ak sám osebe bude mať niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť (absolútnu alebo relatívnu, úplnú alebo čiastočnú).

19. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. dissimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný ( ) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. ).

20. Žalovaná v rade 1/ (č.l.117 a 118) v rámci svojej výpovede uviedla, že o okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy, zmlúv o pôžičke a dohody o dočasnom užívaní bytu „nevie absolútne nič, nakoľko všetko komunikoval manžel“ (žalovaný v rade 2/). Tiež uviedla, že „zmluvy“ podpisovala doma, pretože v tom čase bola na materskej dovolenke a zároveň vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva. Priniesol ich manžel (žalovaný v rade 2/) s tým, že jej povedal, že „on kupuje nehnuteľnosť zamestnankyne, ale keďže mali rozdelené BSM, tak všetky nehnuteľnosti, ktoré sa kupovali, sa kupovali na žalovanú v rade 1/“. Súd tak dospel k záveru, že jednoznačne absentuje akákoľvek vôľa žalovanej v rade 1/ uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, teda nielen skutočná. Ako to totiž vyplýva z výsluchu žalovanej v rade 1/ vykonaného ako dôkaz podľa , žalovaná v rade 1/ iba mechanicky podpísala všetky zmluvy, ktoré jej predložil žalovaný v rade 2/, vrátane predmetnej kúpnej zmluvy, a to všetko bez toho, aby sa vôbec osobne stretla so žalobkyňou, aby s ňou rokovala o uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, či si obhliadla predmetný byt a presvedčila si aj o tom, či tento nie je zaťažený ťarchami či právami tretích osôb, oboznámila sa s listom vlastníctva a podobne, čo je obvyklý postup pri kúpe nehnuteľností vo všeobecnosti.

21. Vôľa uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu absentuje aj na strane žalobkyne. Je totiž absolútne nelogické, aby sa žalobkyňa na strane jednej snažila obstarať si finančné prostriedky formou pôžičiek od žalovaných, či formou úveru z banky za tým účelom, aby nedošlo k predaju jej bytu v exekučnom konaní a súčasne by podpísala kúpnu zmluvu, ktorou sa sama zbaví svojho vlastníctva k bytu natrvalo. Tiež je

absolútne nelogické to, že pokiaľ by žalobkyni bola vyplatená kúpna cena, aby si požičiavala peniaze od žalovaného v rade 2/, keďže dlhy žalobkyne neprevyšovali výšku kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve, t.j. sumu 30.000,- eur. Tiež je nelogické, aby žalobkyňa súhlasila s kúpnou cenou 30.000 eur, keď mala od exekútora vedomosť, že hodnota bytu v danom čase bola oveľa vyššia, a to 44.700,-eur.

22. Súd tak dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je simulovaný/zastretý právny úkon, ktorý je neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov. Na jej základe, ako absolútne neplatného právneho úkonu, nemohlo tak dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu zo žalobkyne na žalovanú v rade 1/.

23. Súd ďalej dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že predmetnou kúpnou zmluvou ako právnym úkonom urobeným len „naoko“ mal byť zastieraný iný právny úkon, a to zmluva o zabezpečovacom prevode práva.

24. Podľa , splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len ""). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

25. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2009, sp. zn. , účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do novelou - , a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného musí jednoznačne určovať:

- zmluvné strany (účastníkov zmluvy);

- záväzok, ktorý je zabezpečovaný;

- majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza;

- že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká);

- ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

26. V súdenej veci nie je splnená podmienka, že dissimulovaný/zastieraný právny úkon - zmluva o zabezpečovacom prevode práva spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť, t.j. tento zastieraný právny úkon nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a absentuje aj skutočná vôľa konajúcich osôb. Preto je aj tento dissimulovaný právny úkon neplatný ( ).

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd určil, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č. X na X. poschodí v obytnom dome č. súpisné XXXX, ktorý dom je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ulici Q. O. B. Ž.H., vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie G. X.e žalobkyňa.

28. Okrem iných náležitostí a podmienok konania, skúma súd ex offo - z úradnej povinnosti na začiatku sporu aj tzv. vecnú legitimáciu strán. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana, ktorá

je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však môže žalobe vyhovieť len vtedy ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

29. Keďže žalovaný v rade 2/ nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy, ani mu nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností, súd žalobu proti žalovanému v rade 2/ zamietol so záverom o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala proti žalovanej v rade 1/ plný úspech, preto jej súd proti žalovanej v rade 1/ ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v rade 2/ mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.