Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-5-2023.pdf
PDF · 140.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26Vyd/1/2021-57 zo dňa 15. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol, II. výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 359c ods. 2, § 359f ods. 1 až 3, § 359h ods. 1 až 4, § 359i ods. 1 až 3, § 52, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).
2. Vecne dôvodil, že navrhovateľ sa návrhom domáhal potvrdenia vydržania nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., katastrálnom území E., evidované ako parcela registra „C“ č. 3881/1
- orná pôda o výmere 18 ha 9292 m2 (list vlastníctva nezaložený), parcela registra „C“ č. 3881/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 342 m2 (list vlastníctva nezaložený), parcela registra „C“ č. 3882
- vodná plocha (list vlastníctva nezaložený). Dňa 18.1.2021 vydal okresný súd (vyzývacie) uznesenie č. k. 26Vyd/1/2021-40 v zmysle ustanovenia § 359f a nasl. CMP. Na základe ktorého si mohli účastníci konania uvedení v ustanovení § 359h ods. 1 CMP uplatniť námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, a to v lehote uvedenej vo vyzývacom uznesení, t. j. do 31.5.2022. Dňa 21.4.2022 bolo okresnému súdu doručené podanie zo strany Slovenského pozemkového fondu (ako jediného účastníka konania), ktorý si v súdom určenej lehote uplatnil námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, keď uviedol, že v prípade pozemkov, ktoré majú byť vydržané, sa jedná o pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu na LV č. XXXX - parcela reg. „E“ č. 901/201, orná pôda, o výmere 18 9292 m2, mimo zastavaného územia obce, vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 69517/189634, na LV č. XXXX - parcela reg. „E“ č. 901/202, orná pôda, o výmere 342 m2, mimo zastavaného územia obce, vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 69517/189634. Pozemky sú v užívaní nájomcu KERDA spol. s r.o. na základe nájomnej zmluvy PNZ-P40377/12.00. Z predloženého vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že navrhovateľ žiada potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú toho času v správe Slovenského pozemkového fondu a vo vlastníctve Slovenskej republiky. Listiny predložené navrhovateľom sú len technické podklady vypracované za účelom uskutočnenia prídelového procesu, ktoré by následne mohol pozemkový súd zapísať do pozemkovej knihy. K uvedenému však v danom prípade nedošlo a
toho času sú pozemky, ku ktorým žiada navrhovateľ potvrdiť vydržanie, vo vlastníctve Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd uviedol, že zápis do pozemkovej knihy bol do roku 1950 povinný a nakoľko v danom prípade k nemu nedošlo, nemožno zistiť, či starý otec navrhovateľa pozemky, ktoré majú byť vydržané, dostal iba do držby, alebo do vlastníctva. V prípade, ak ich dostal do držby, tak pozemky nie je možné vydržať, pretože vydržať možno len pozemok, ktorý nadobudla osoba v domnienke, že sa stáva jeho vlastníkom, teda osoba bola dobromyseľná v tom, že vec ktorú užíva je jej vlastníctvo. Osoba, ktorá nadobudla pozemok iba do držby, odvodzuje svoje právo užívať pozemok od vlastníka pozemku, ktorému vlastnícke právo ostáva zachované. Ak navrhovateľ tvrdil, že do oprávnenej držby nehnuteľností vstúpil na základe toho, že nehnuteľnosti mu daroval jeho otec, ktorý ich nadobudol v roku 1946, zákonom predpísaná doba vydržania by už uplynula aj jeho právnemu predkovi. Preto sa navrhovateľ nemôže úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho neb. otcovi. Zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa tvrdeného, uplynula už otcovi navrhovateľa. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Na základe uvedeného, ako aj na základe toho, že tu bola osvedčená skutočnosť, že potvrdením vydržania navrhovateľovi by boli dotknuté práva k nehnuteľnostiam tretej osoby (SR), ktoré Slovenský pozemkový fond spravuje, podanému návrhu nevyhovel, nakoľko voči vydržaniu boli vznesené oprávneným subjektom námietky, ktoré boli opodstatnené.
3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že nakoľko CMP, ako procesný predpis upravujúci v ustanoveniach § 359a - § 359k konanie o potvrdení vydržania, v tejto svojej časti neuvádza osobitné ustanovenia o náhrade trov konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, sa rozhodovanie súdu o trovách konania spravuje všeobecným ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Argumentoval tým, že súdu prvej inštancie boli predložené aj dokumenty o stanovení prídelovej ceny a výpis z účtu, to znamená, že samotný prídel sa uskutočnil, aj keď celá prídelová cena nebola uhradená. Tieto dokumenty okresný súd vôbec nebral do úvahy. Nerešpektoval ani § 134 Občianskeho zákonníka, hoci podmienky odsekov a) a b) sú splnené. Okresný súd v odseku 17 napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že F. B. bol starým otcom A. B., v skutočnosti bol jeho otcom. Výrok okresný súdu tiež neobstojí, pretože podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. n. SNR zo dňa 5. septembra 1946, v zmysle ktorého Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR) vydávať prídelcom (§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR a podľa ods. 2 výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z uvedeného vyplýva, že k nadobudnutiu vlastníctva k pôdohospodárskemu majetku prídelcom sa nevyžadoval vklad do pozemkových kníh, pretože samotný výmer o vlastníctve pôdy bol dokladom o vlastníctve pôdy, tzn., že k prechodu vlastníctva prídelom došlo rozhodnutím úradu, a to bez toho, aby bola potrebná intabulácia /(intabulácia - vklad) znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy. Tento princíp bol prelomený (tzv. stredným) Občiansky zákonníkom 141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/385/2003, v ktorom bolo vyslovené, je pokiaľ v konaní nie je predložený výmer, resp. prídelová listina, je potrebné hodnotiť celkové prídelové konanie. Odvolanie podal preto, lebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, dodatočne ešte počas rozhodovacieho procesu sa našli ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Okresnému súdu nebola predložená prídelová listina, resp. výmer na meno B. F., ktorými by sa preukázalo vlastnícke právo ich právnych predchodcov. Na základe ďalšieho štúdia archívnych dokumentov sa dodatočne zistilo, že úradné záležitosti vybavovala
jeho matka, B. G., H. E., ktorej meno je uvedené na viacerých dokumentoch. V prílohe predložil overený dokument Úradu miestneho národného výboru Sereď okr. Galanta č. 2749/1948 k číslu č. 3.69 620/47-It/B o hromadnom doručení výmerov o vlastníctve pôdy pre prídelcov z obce E.. býv. vlastník D. E. D. zo dňa 31.3.1948, ktorej súčasťou je hromadná doručenka. Sprievodný list podpísal prednosta ÚDMSK, podpis je nečitateľný. V prílohe tohto dokumentu o hromadne doručených výmerov o vlastníctve pôdy (tak sa uvádza v záhlaví dokumentu) je pod poradovým číslom 136 meno B. G., H. E., ktorá doručenie výmeru o vlastníctve pôdy vlastnoručne podpísala tak, ako ďalších 140 pridelencov. Z toho vyplýva, že výmer v skutočnosti bol vydaný, ale nie na meno F. B., ale na meno G. B., H. E., ktorá bola matkou F. B.. Dokument je adresovaný na vedomie Povereníctvu Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B Bratislava. Na priloženej návratke z Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B Bratislava je uvedený dátum doručenia 2. apríla 1948 pod číslom 21229, meno referenta, ktorý dokument prevzal, je nečitateľné. Otec, F. B. bol v dobrej viere, že nehnuteľnosť mu patrí, vraj vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť a neprítomnosť v domácom prostredí poveril svoju matku, aby vybavovala v jeho mene úradné záležitosti. Nemal ale vedomosti o tom, že matka si vybavovala dokumenty na svoje meno, a nie na meno syna (F. B.). Na základe novoobjavených dôkazov je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 365 ods. 1 písm. h/ CSP – poznámka odvolacieho súdu).
5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril Slovenský pozemkový fond tak, že napadnuté uznesenie je vecne správne, nakoľko prídelová listina - ako listina preukazujúca vlastníctvo pôvodného vlastníka chýba, resp. nebola doručená. Trvá na vyjadrení zo dňa 21.4.2022, nakoľko navrhovateľ nepreukázal ani na meno B. G., H. E. (matka otca navrhovateľa) a ani na otca navrhovateľa (F. B.) vlastníctvo na základe prídelovej listiny, ktorá musela byť vydaná kompetentným orgánom, označená právnym predpisom, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, datovaná a podpísaná povereníkom, obsahujúca meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenia osoby v prospech ktorej sa vydáva, presného označenia nehnuteľností, ktorých sa týka. Ide preto o výmer, ktorý treba považovať za „perfektný“, a ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo prídelcu. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu v pozemkovej knihe nemá vplyv na vlastníctvo prídelu.
6. K vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu k odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že (podpis kompetentného orgánu na prídelovej listine) prídelovú listinu nie je v súčasnosti možné predložiť, lebo sa pravdepodobne nezachovala vo fyzickej podobe. Okresnému súdu predložil úradné dokumenty potvrdzujúce jej existenciu a dokumentujúce celý proces prideľovania pôdy (konfiškácia nehnuteľnosti pôvodným majiteľom (D. - D.), prihlášku G. B. (F. B.) o prídelovú pôdu, súhlasné stanovisko miestnej roľníckej komisie k prídelu, overenú kópiu zoznamu vydaných prídelov v katastrálnom území E. I., dnes miestna časť E. J. Podľa zoznamu vydaných prídelov bolo vydaných naraz 5 prídelov. Prídelcovia boli bývalí partizáni alebo ich rodinní príslušníci. Dokument obsahuje kolónky ako - poradové číslo - pod poradovým číslom 1 je uvedená G. B., ktorá bývala v E. I. I. X, pozemnoknižná VI-, meno a bydlisko - G. B., ktorá bývala v E. I. č. 1 , vlastnícky podiel - 1/1, označenie prídelu v ha -, poznámky, deň prevzatia, roľnícky nediel. V tejto kolónke sa nachádza informácia o prevzatí fyzickej podoby prídelovej listiny spolu s dátumom. G. B. prevzala prídelovú listinu vo fyzickej podobe 27.11.1946 ( spolu s ostatnými prídelcami - K. H., G. L., G. M., E. L.). Tento dokument je podpísaný pracovníkom kompetentného úradu, ktorý ho vydal. Bol to zamestnanec Úradu miestneho národného výboru Sereď. Dokument bol datovaný 12.VII.1948, teda dva roky po vydaní prídelových listín. Týmto je dokázaná nespochybniteľne existencia samotnej prídelovej listiny na meno G. B., H. E.. Druhým dôkazom existencie prídelovej listiny na meno G. B. je dokument o doručení výmerov. Je to list Úradu miestneho národného výboru Sereď okr. Galanta č. 2749/1948 k č. j. 69.620/47-II/B o hromadnom doručení výmerov o vlastníctve pôdy pre prídelcov z obce E., bývalý vlastník D. N. D.. List je datovaný 31.3.1948, ktorej súčasťou je doručenka. Sprievodný list podpísal prednosta ÚDMSK, podpis je nečitateľný. V prílohe tohto dokumentu o hromadne doručených výmerov o vlastníctve pôdy (tento názov je uvedený v záhlaví dokumentu) pod poradovým číslom 136 je uvedené meno G. B., H. E., ktorá doručenie výmeru o vlastníctve aj vlastnoručne podpísala (tak, ako ďalších 140 prídelcov). Teda nielen prídelová listina, ale aj výmer bol vydaný na meno G. B.. Tento dokument bol adresovaný Povereníctvu Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B. Na priloženej poštovej návratke z úradu Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B je uvedený dátum doručenia 2.4.1948 pod číslom 21229. Meno referenta, ktorý svojim podpisom potvrdzoval prevzatie, je nečitateľné. V záhlaví zoznamu vydaných prídelov v katastrálnom území E. I. sa jasne uvádza príslušný
právny predpis - § 22 zákona č. 90/1947 Sb. Požiadavka Slovenského pozemkového fondu. V záhlaví dokumentu sa uvádza a vec: „zoznam prídelov § 22 zákona č. 90/1947 Sb. V katastrálnom území E. I.“, čím je splnená aj požiadavka ohľadom uvedenia veci, ktorej sa týka prídelová listina. Dokument o doručení prídelov je datovaný 12. VII.1948 (teda dva roky po vydaní prídelových listín B. G., K. H., G. L., G. M., E. L.) a podpísaný pracovníkom Úradu miestneho národného výboru Sereď, ktorý zastupoval príslušný úrad navonok a bol zodpovedný za vybavovanie prídelov a konfiškácií. Samotné prídelové listiny boli osobne prevzaté prídelcami 27.11.1946. Tvrdenie Slovenského pozemkového fondu, že prídelová listina musí byť podpísaná povereníkom, neobstojí, vzhľadom na skutočnosť že nie všetky druhy prídelov podpisoval povereník. Prídelovú listinu totiž podpisoval povereník, alebo ním poverená osoba iba v tom prípade, ak sa jednalo o presídlencov, ktorí sa presťahovali v rámci vnútornej kolonizácie na územie južného Slovenska. Prídely a výmery pre maloroľníkov, ktoré vydávali úrady MNV, vôbec nepodpisoval povereník, len boli predložené na vedomie povereníctvu. (Podľa § 8 zákona č. 14/1945 o konfiškovaní a rozdelení pôdohospodárskej pôdy sa uvádza „pri miestnom národnom výbore, v obvode ktorého je pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vyvolia si uchádzači prípustní podľa § 5 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ miestnu roľnícku komisiu, pozostávajúcu najviac z 10 členov. (2.) Delegáti miestnych roľníckych komisií vyvolia na schôdzke okresnú roľnícku komisiu pri okresnom národnom výbore, ktorá môže mať najviac 10 členov. (3.) Miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán s návrhom na náhradu (§9 a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii. (5.) Prídelový plán okresnej roľníckej komisie s rozvrhom náhrad sa má hneď v jednom exemplári zaslať Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré môže prídelový plán s rozvrhom náhrad zmeniť, ak by boli ohrozené dôležité verejné alebo národné záujmy“ atď.). Ustanovenie § 8 zákona č. 142/1947 bod 6 tiež potvrdzuje, že prídely vydávali úrady MNV. V prípade prídelu G. B., H. E. žiadna alternatíva alebo zmena prídelového plánu nie je známa. Ak by bola, žiada Slovenský pozemkový fond o predloženie kópie resp. umožniť nahliadnuť do príslušného spisu. G. B. mala trvalé bydlisko v E. I., teda nebola presídlenkyňa. Jej syn, F. B. bol partizán. V zmysle § 12 bod 2 zákona č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a rozdelení pôdohospodárskej pôdy prednostné právo na prídel majú osoby, ktoré sa vyznamenali a zaslúžili v národne oslobodzovacom boji, najmä vojaci a partizáni, ich rodinní príslušníci a pozostalí, ako aj roľníci postihnutí vojnou. Aj tieto okolnosti dokázal okresnému súdu (poukaz na prílohy - životopis a potvrdenie o aktívnej účasti v bojoch počas SNP). G. B. nedostala prídel od povereníctva, ale od Úradu miestneho národného výboru Sereď a prevzala ho 27.11.1946. Okresnému súdu už predložil konfiškačné rozhodnutie na meno bývalého majiteľa D. N. D. katastrálne územie E. I.. Okresnému súdu bola predložená kópia hromadného doručovania výmerov a zoznamu prídelových listín, ktoré vydával Úrad miestneho národného výboru Sereď a boli adresované Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B Bratislava. Pod poradovým číslom 1 a 136 je uvedená G. B., H. E.. Prídelovú listinu prevzala 27.11.1946. Prídelová listina teda bola vystavená na meno G. B., H. E.. Okresnému súdu boli doručené dokumenty – grafický prídelový plán na rozdelenie konfiškovaného majetku bývalého vlastníka D. N. D., identifikáciu parciel. Slovenský pozemkový fond nedefinuje pojem tzv. „perfektného výmeru“ a tento pojem nie je definovaný ani v zbierke zákonov. Pri štúdiu archívnych dokumentov uložených v štátnych archívoch na meno G. B. a F. B. sa stretol so skutočnosťou, že 95 % z nich - či už z obdobia I. resp. II. vlny konfiškácie
- bez rozdielu či už presídlenecké prídelové listiny alebo prídelové listiny pre maloroľníkov - nie sú úplné v zmysle požiadaviek Slovenského pozemkového fondu. Najčastejším nedostatkom je chýbajúci podpis kompetentnej osoby, odtlačok pečiatky príslušného úradu, často chýba aj označenie právneho predpisu. Samotné osobné údaje (meno a priezvisko) prídelcu sú viackrát zoškrtané, perom opravované atď. Okresnému súdu predložil nepopierateľné a úradne potvrdené dokumenty vrátane genézy celého procesu prideľovania nehnuteľnosti na meno G. B. a F. B.. Predložil konfiškáciu, návrh roľníckej komisie, prídelový plán, grafický plán, stanovenie prídelovej ceny, doklad o uhradení prvej splátky prídelovej ceny, doklady potvrdzujúce existenciu prídelovej listiny a výmeru o vlastníctve pozemku. Existenciu prídelovej listiny a výmeru o vlastníctve na meno G. B., H. E. nepriamo dokázal a podložil overenými úradnými dokumentami, ktoré sú podpísané a opečiatkované dvoma úradmi - Úradom miestneho národného výboru Sereď a Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B Bratislava.
7. K vyjadreniu navrhovateľa k vyjadreniu k odvolaniu sa vyjadril Slovenský pozemkový fond a uviedol, že už v liste zo dňa 6.10.2022, č. SPFS7058/2022/203-013 konštatoval aké náležitosti má obsahovať prídelová listina. V plnom rozsahu zotrváva na doterajších vyjadreniach. Posúdenie dôkazov a splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa ponecháva na úvahe súdu.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však odvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu.
10. V danej veci ide o konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd (spravidla) nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom.
11. S poukazom na návrh navrhovateľa (v spojení s jeho doplnením) s dôrazom aj na obsah odvolania sa navrhovateľ domáha potvrdenia vydržania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - parcela reg. „E“ č. 901/201, orná pôda, o výmere 18 9292 m2, vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 69517/189634, na LV č. XXXX - parcela reg. „E“ č. 901/202, orná pôda, o výmere 342 m2, vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 69517/189634.
12. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
14. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
15. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
16. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba, a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
17. Podľa § 359i ods. 1 CMP súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
18. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Ďalší subjekt sa tak môže stať účastníkom konania až v druhej fáze konania, a to na základe vlastnej aktivity tým, že podá námietky proti vyzývaciemu uzneseniu.
19. V preskúmavanej veci navrhovateľ v podstate svoj návrh odôvodnil tým, že pozemky mal v držbe jeho otec F. B., nerušene a dobromyseľne od 27.11.1946, kedy mu boli pridelené pozemky Okresným národným výborom v Seredi v k. ú. E. I., obec E. z bývalého veľkostatku D. - D. za zásluhy získané počas Slovenského národného povstania a zároveň mu dňa 27.11.1946 bola stanovená prídelová cena v sume 28.477,- Kčs a prvá splátka 2.843,- Kčs bola uhradená dňa 21.5.1947 (výška nedoplatkuk ku dňu 21.5.1947 v sume 25.584,- Kčs). Následne navrhovateľov otec (F. B. 9.10.1920 - 21.12.2007) mu za života daroval svoje nehnuteľnosti, ale nevykonal úkony smerujúce ku konečnému zápisu v pozemkovej knihe. K prerušeniu zákonom stanovenej vydržacej doby nedošlo, lebo tieto pozemky užívali rodičia a rodina F. B. nepretržite viac ako 10 rokov. Pričom v odvolaní (podľa § 63 CMP) doplnil, že prídelová listina, resp. výmer na meno F. B. neboli predložené. Výmer bol v skutočnosti vydaný nie na meno F. B., ale na meno G. B., H. E. (jeho matky), pričom zistil, že F. B. poveril svoju matku, aby v jeho mene vybavovala úradné záležitosti. Nemal vedomosť, že matka si dokumenty vybavuje na svoje meno a nie na meno syna F. B..
20. Z obsahu spisu vyplýva, že Prihlášku o prídel (na čl. 3) z majetku D. D. o výmere 4 ha 0039 m2, v k. ú. K. I. podpísala ako uchádzač G. B., H. E. (vdova) dňa 21.5.1947. Podľa Soznamu prídelov podľa § 22 zákona č. 90/1947 Sb. (na čl. 6) je pod por. č. 1 uvedené meno a bydlisko prídelcu vdova G. B., H. E., vlastnícky podiel 1/1, označenie prídelu roľa – 4,0039 ha, deň prevzatia roľnícky nediel 27.11.1946. Podľa listiny na čl. 7 Miestna roľnícka komisia v Seredi dňa 28.5.1947 predložila Soznam predpokladaných prídelcov a platenie preddavkov na prídelovú cenu, zároveň Okresná roľnícka komisia predkladá Soznam predpokladaných prídelcov ako užívateľov skonfiškovaného pôdohospodárskeho majetku byv. vlast. D. D. – N. (podpis pečiatka dňa 9.7.1947), zároveň pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Galante predkladá priložené v predmete uvedené Soznamy na ďalšie pokračovanie (pečiatka a podpis bez dátumu), zároveň Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B – II. odbor predkladá Soznam doleuvedených predpokladaných prídelcov ako užívateľov s určeným preddavkom na prídelovú cenu, s cieľom založenia evidencie (bez podpisu, bez pečiatky, bez dátumu), zároveň miestna roľnícka komisia potvrdzuje pravdivosť údajov uvedených v tejto prihláške, uchádzač je národne a politicky spoľahlivý a má predpoklady riadneho hospodárenia (podpis predsedu miestnej roľníckej komisie, pečiatka), na čl. 9 je založený časť Soznamu, keď pod por. číslom 1 je uvedené meno užívateľa ako predpokladaného prídelcu vdova G. B., H. E. (predtým B. F., slob.), užívaná výmera v ha 4 00039 m, druh užívanej nehnuteľnosti rola. Na čl. 10 je založený Návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov (pod hlavičkou Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ v Bratislave) v k. ú. E. (E. I. bývalých vlastníkov D. N. D. a spol., ktorý vyhotovila v Seredi Miestna roľnícka komisia dňa 28.7.1946 (podpis predsedu MRK a pečiatka), preskúmala a potvrdila Okresná roľnícka komisia v Galante dňa 9.7.1947 (podpis predsedu ORP a pečiatka), dňa 15.3.1948 preskúmalo a schválilo Povereníctvo pôdohosp. a pozemkovej reformy (pečiatka, bez podpisu). Na čl. 11 sú osobné údaje prídelcu vdova G. B., H. E., hosp. robotník (zamestnanie), partizán (prednostné nároky), navrhovaný prídel parcela A2 901/2, roľa, výmera 4 ha 0039 m2, navrhovaná prídelová cena 28.427,- Kčs + návrh na splácanie prídelovej ceny v splátkach v počte 10, výške splátky 2.843,- Kčs, prvá splátka 10 %. Podľa Splátkového plánu prídelovej ceny (na čl. 17), je pod položkou 1 F. B. E., výmera prídelovej pôdy podľa kultúry role 4 ha 0039 m2, celková výmera prídelovej pôdy 4a 0039 m2, základná prídelová cena 28.427 m2. Podľa výpisu z účtu na čl. 19 zo dňa 21.5.1947 vyplýva prídelová cena za roľu, k. ú. E. I. dňa 27.11.1946 vo výške 28.427,- Kčs, dňa 21.5.1947 splátka 2.843,- Kčs, nedoplatok 25.584,- Kčs. Podľa potvrdenia zo dňa 21.8.1945 na čl. 22 sa F. B. v dobe od 29.7.1944 do 2.11.1944 zúčastnil ČS povstania. Podľa svedectva O. P., F. B. dostal nehnuteľnosť ako bývalý partizán v k. ú. E. I. (parcela č. 901/201, č. 901/202, túto roľu nepretržite užívala rodina a rodičia F. B. desaťročia. Podľa listu Úradu miestneho národného výboru Sereď, okr. Galanta zo dňa 31.3.1948 v predmete: Doručenie výmerov o vlastníctve pôdy pre prídelcov z obce E. býv. vlastn. D. N. D. k číslu 69620/47-II/B. prednosta okrem iného predkladá Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B Bratislava hromadnú doručenku po doručení vlastníckych dekrétov s tým, že na čl. 71 je založený Soznam výmerov o vlastníctve pôdy pre prídelcov z obce K. I. a pod položkou 136 vd. B. G. je podpis G. B..
21. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
22. Splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním treba posudzovať podľa práva platného v čase, keď k vzniku práva týmto spôsobom malo dôjsť, t. j. v predmetnej veci s ohľadom na tvrdenie navrhovateľa ku dňu 27.11.1946 (kedy F. B., otec navrhovateľa, mal nadobudnúť vlastnícke právo), podľa uhorského obyčajového práva aj so zohľadnením novej právnej úpravy podľa zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. stredného Občianskeho zákonníka).
23. Podľa uhorského obyčajového práva vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej (bona fide) držby. Všeobecná vydržacia doba bola 32 ročná. Dobromyseľnosť sa vyžadovala iba v okamihu uchopenia držby, nie po celú dobu trvania držby, pričom sa predpokladala. Držba sa považovala za pokojnú, ak nebola prerušená úspešnou žalobou pozemnoknižného vlastníka. Podľa judikatúry uhorských súdov k vydržaniu nebol potrebný žiaden právny titul a len preukázaná nedobromyseľnosť vydržiteľa bránila vydržaniu. Vydržiteľ nebol povinný preukazovať titul a prezumovala sa oprávnenosť držby s tým, že opak musel byť preukazovaný (B. Petr, Vydržení v českém právu, 1. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2002, str. 26 - rozhodnutia býv. uh. kr. Kúrie, napr. Kúria č. 1121/1889 - „K vydržaniu sa nežiada právny titul“, Kúria č. 6352/1897 -„Uplynutím lehoty 32 rokov nastáva vydržanie aj vtedy, ak sa nezakladá na právnom titule“, Kúria č. 1121/1889 - „Vydržiteľ nemusí dokazovať titul - právny dôvod, nedostatok titulu mu musí byť dokázaný“, Kúria č. 2568/1902 -„Vydržaniu nemusí prekážať okolnosť, že držiteľ sa zmocnil veci násilím“, Kúria č. 3780/1889 -„ Nepoctivosť bráni vydržaniu iba vtedy, ak vydržiteľ si držbu nadobudol nepoctivým spôsobom“, Kúria č. 2186/1903 -„Pri skutočnej držbe sa predpokladá, že je po práve a poctivá; opak sa musí dokázať“, Kúria č. 5248/1897 -„Strana, ktorá tvrdí, že vydržanie nenastalo, lebo držiteľ si nadobudol držbu spôsobom, ktorý zákon zakazuje, je povinná dokázať, čo tvrdí“).
24. Nariadenie č. 104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.
25. Podľa § 114 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.
26. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
27. Podľa § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
28. Podľa § 145 ods. 1,2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
29. Podľa § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
30. V preskúmavanej veci navrhovateľ tvrdil a predloženými listinnými dokladmi osvedčoval, že jeho právny predchodca (otec F. B.) od 27.11.1946 nepretržite po dlhú dobu mal v dobromyseľnej držbe predmetné nehnuteľnosti, ktoré mu mali byť pridelené Okresným národným výborom v Seredi z bývalého veľkostatku D. za zásluhy v Slovenskom národnom povstaní. V konaní síce predložil listiny: Prihláška o prídel z konfiškovaného majetku D. v katastrálnom území E. (miestna časť E. I.) na meno F. B., zoznam predpokladaných prídelcov a platenie preddavkov na prídelovú cenu, návrh prídelového plánu z konfiškovaných majetkov a návrh na splácanie prídelov ceny, grafický prídelový plán na rozdelenie konf. F. D. – D., identifikáciu parciel, splátkový plán prídelovej ceny na meno B. F., výpis z účtu, životopis F. B., potvrdenie o účasti v SNP, čestné prehlásenie vo veci nezaujatých svedkov, Soznam prídelcov na čl. 68, list Úradu miestneho národného výboru Sereď zo dňa 31.3.1948 na čl. 70, Soznam výmerov na čl. 71, avšak Rozhodnutie o prídele (prídelová listina) na meno F. B. a ani na meno starej matky (G. B. nepredložil, pričom aj v odvolaní výslovne uviedol, že fyzická podoba prídelovej listiny sa nezachovala (ani na meno F. B. ani G. B. – pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd má za to, že v takom prípade prípadné preskúmavanie celého prídelového procesu presahuje rozsah tohto nesporového konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil a osvedčoval, že jeho otec F. B. (resp. stará matka G. B.) vydržali predmetné nehnuteľnosti s tým, že ich držba začala dňa 27.11.1946 javí sa, že 32 ročná vydržacia doba začala plynúť pred 1.1.1951 a neuplynula skôr ako kratšia 10 ročná vydržacia doba zavedená stredným Občianskym zákonníkom s tým, že vydržacia doba by zrejme skončila v zmysle § 566 tohto právneho predpisu uplynutím tejto kratšej doby počítanej od 1.1.1951, t. j. dňom 1.1.1961 za predpokladu (preukázania) neprerušenej pokojnej držby. Avšak bez ohľadu na uvedené je nutné konštatovať, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť ani v prípade, ak by zákonom predpísaná doba vydržania aj so započítaním doby držby právnym predchodcom uplynula už právnemu predchodcovi navrhovateľa. Navrhovateľ sa v takomto prípade nemôže úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe (ani k osobe svojho otca), ale iba určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho nebohom otcovi (resp. nebohej starej matky), keďže zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa tvrdených informácií, uplynula už otcovi navrhovateľa (resp. jeho starej matke). Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade, že takáto osoba nežije, môže sa dedič domáhať iba určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je takáto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedič je oprávnený podať návrh na dodatočné prejedanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Pričom uvedené už správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v odseku 18 a to bez ohľadu na to, že v odseku 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančný súd z dôvodu zrejme nesprávnosti uviedol namiesto otca navrhovateľa (starého otca navrhovateľa).
31. S ohľadom na uvedené v odseku 30 je nutné zdôrazniť, že navrhovateľ v tomto konaní uvádza skutočnosti smerujúce k tomu, že jeho otec (resp. stará matka) vydržali predmetné nehnuteľnosti, a domáha sa potvrdenia vydržania v prospech osoby (otec navrhovateľa), ktorá ku dňu podania návrhu
už nežila, čo v tomto type konania nie je možné, pričom uvedené platí aj v prípade, že sa domáha potvrdenia vydržania v prospech svojej osoby.
32. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že námietky, podané Slovenským pozemkovým fondom, t. j. účastníkom, ktorý zastupuje Slovenskú republiku, ktorá má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka (§ 359c ods. 2 písm. d/ CMP), sú dôvodné. Z uvedeného dôvodu okresný súd postupoval správne a vec aj správne právne posúdil, ak návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním, podľa § 359i ods. 1 CSP, zamietol, preto odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (vrátane správneho výroku II. o náhrade trov konania nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou).
33. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP.
35. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)