Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-118-2019.pdf
PDF · 186.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO : 47 234 547, proti žalovanej : A. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. Z. XXX, XXX XX A. K., o zaplatenie 2.037,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.335,31 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,78 eur od 16.6.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 545,53 eur od 11.11.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.037,27 eur, spolu s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1.161,66 eur od 03.06.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 693,12 eur od 19.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.275,01 eur od 03.06.2016 do 12.07.2016, zo sumy 1.230,01 eur od 13.07.2016 do 16.08.2016, zo sumy 1.210,01 eur od 17.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 827,26 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Uviedol, že dňa 04.05.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-eur a záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 809,82 eur tak, že sumu 792,82 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami poistenia platieb a platbami doplnkového zdravotného poistenia a sumu 17,-eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaná neplnila, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradila doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 227,29 eur a nereagovala ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 18.05.2016 vyhlásila spoločnosť CETELEM z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovanou mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 827,26 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 693,12 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 108,94 eur a z dlžného poistného vo výške 25,20 eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 30 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 693,12 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 827,26 eur od 19.05.2016 do zaplatenia.
3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že dňa 18.12.2014 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.350,-eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 48 mesačných splátok vo výške 45,02 eur. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaná neplnila, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradila doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 560,22 eur a nereagovala ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 02.06.2016 vyhlásila spoločnosť CETELEM z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovanou mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 1.210,01 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 1.161,66 eur a z dlžných úrokov z úveru vo výške 48,35 eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 23,40 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 1.161,66 eur od 03.06.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.275,01 eur od 03.06.2016 do 12.07.2016, zo sumy 1.230,01 eur od 13.07.2016 do 16.08.2016 a zo sumy 1.210,01 eur od 17.08.2016 do zaplatenia.
4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis žalobcu z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s, so spoločnosťou BNP PERSONAL FINANCE SA., zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpisy z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 07.06.2019 písomne nevyjadrila.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 23.10.2019 na ktoré sa právny zástupca žalobcu ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanej predvolanie na pojednávanie doručené bolo dňa 09.08.2019. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala, k veci sa nevyjadrila. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca tvrdil uzavretie dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere so žalovanou, uplatnil žalobou nároky z oboch týchto zmlúv s tým, že išlo o jeden viazaný spotrebiteľský úver a o jeden revolvingový úver. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit.
Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - chladničky s mrazničkou ktorého cena bola 1.500,-eur s tým, že žalovaná priamo predajcovi uhradila sumu 150,-eur, na zvyšnú časť kúpnej ceny tovaru bol jej poskytnutý úver, ktorého výška tak bola 1.350,-eur. Žalovaná mala tento úver podľa zmluvy splatiť 48 mesačnými splátkami vo výške 45,02 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 2.091,36 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 26,09 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 36,30 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 23,40 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.01.2015, konečná splatnosť úveru dňa 15.12.2018 a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie (3,33%)“. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaná zmluvu podpísala v O. dňa 18.12.2014.
9. Žalobca na dôkaz predložil tiež výpis z úverového účtu žalovanej v ktorom je uvedené, že k vyplateniu úveru vo výške 1.350,-eur došlo dňa 12.01.2015 a že prvá splátka vo výške 45,02 eur bola žalovanej predpísaná k zaplateniu dňa 15.02.2015. Žalobca predložil tiež potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z ktorého rovnako vyplýva vyplatenie sumy 1.350,-eur dňa 12.01.2015.
10. Z výpisu z úverového účtu žalovanej na čl. 23 a 24 spisu a z potvrdenia o prijatých splátkach na tento úver súd zistil, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovanou v splátkach zaplatená suma spolu 560,22 eur, čo žalovaná nepoprela.
11. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí druhej zmluvy, teda zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere stranami predložil žalobca súdu tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby a klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Ako financovaný tovar sú uvedené malé domáce spotrebiče ( žehlička, vysávač, ventilátor) ktorého cena bola 414,97 eur s tým, že žalovaná priamo predajcovi uhradila sumu 42,-eur, na zvyšok kúpnej ceny tovaru vo výške 372,97 eur bol jej poskytnutý úver, čo bolo označené ako výška 1.čerpania revolvingového úveru. V tlačive tejto zmluvy je ďalej uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového rámca je 700,-eur, výška mesačnej splátky že je 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-eur. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 34,49 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 30 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie (4,99%)“. V ďalšej časti formulára označenej ako časť 2 bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho ak Cetelem nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaná zmluvu podpísala v Poprade dňa 04.05.2015.
12. Žalobca na dôkaz k tejto zmluve predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z ktorého bolo zistené, že žalovanej bola titulom revolvingového úveru poskytnutá dňa 06.05.2015 suma 372,97 eur, potom ešte prostredníctvom výberov z bankomatu a platieb cez POS terminál suma 399,85 eur, spolu teda suma 772,82 eur. V potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov je ako čerpanie úveru označené aj 4x poistenie platieb po 5,-eur, spolu suma 20,-eur. Z výpisu z úverového účtu žalovanej (rub čl. 29 a čl. 30 spisu) a z potvrdenia o prijatých splátkach na tento úver (rub čl. 54 spisu) vyplýva, že na uvedený úverový účet boli zaznamenané úhrady žalovanej vo výške len 227,29 eur, čo rovnako žalovaná v priebehu sporu ničím nespochybnila.
13. Žalovaná, ktorej žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uzavrela s ním úverové zmluvy, že boli jej riadne poskytnuté prostriedky vo výške 1.350,-eur a 772,82 eur a že žalovaná doposiaľ zaplatila len sumu 560,22 eur a 227,29 eur súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné.
14. Zo žalobcom predložených Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru a úveru zo dňa 24.05.2016 a zo dňa 09.06.2016 adresovaných žalovanej súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingového spotrebiteľského úveru spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanej dňa 24.05.2016 oznámila, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 18.05.2016 a vyzvala ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 867,26 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 693,12 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 134,14 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur. S poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanej dňa 09.06.2016 tiež oznámila, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť viazaného úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 02.06.2016 a vyzvala ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.275,01 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 1.161,66 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 113,35 eur.
15. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že pôvodný veriteľ - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bol k 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713.
16. Súd tak mal za preukázané, že na uplatnenie nárokov z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej je oprávnený a aktívne vecne legitimovaný žalobca ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.
17. Žalobca tvrdí, že zo sumy 1.275,01 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o viazanom úvere žalovaná po zosplatnení úveru uhradila len sumu 65,-eur, zvyšok vo výške 1.210,01 eur neuhradila a že zo sumy 867,26 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere žalovaná po zosplatnení úveru uhradila len sumu 40,-eur, zvyšok vo výške 827,26 eur neuhradila doposiaľ, preto jej dlh je spolu 2.037,27 eur (1.210,01 eur + 827,26 eur).
18. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úverov poskytnutých právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov žalovanej ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu (tak prvý ako aj druhý, revolvingový úver) je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b) zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 18.12.2014 a ku dňu 04.05.2015 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnuté boli žalovanej spotrebiteľské úvery.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
21. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona v znení k 18.12.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
23. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona v znení k 04.05.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
24. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení k 18.12.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
25. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení k 04.05.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Zmluvy posudzované v súdenej veci, uzavreté právnym predchodcom žalobcu so žalovanou sú ako už bolo uvedené spotrebiteľskými zmluvami. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
30. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverových zmlúv zo dňa 18.12.2014 a zo dňa 04.05.2015 a predložením potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov a výpisov z úverového účtu žalovanej, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úverov žalovanej s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalovanej jeden viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.350,-eur a jeden revolvingový spotrebiteľský úver, pričom žalovaná na úhradu nárokov zo zmluvy o viazanom úvere zaplatila spolu sumu 560,22 eur, na úhradu nárokov zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uhradila sumu 227,29 eur. Žalobca tvrdí, že žalovaná nerealizovala svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky
má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľské úvery, ktoré boli žalovanej poskytnuté sú z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročné a bez poplatkov, preto veriteľovi z nich vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanej poskytnutej sumy, t.j.1.350,-eur pri jednom úvere a sumy 772,82 eur pri druhom úvere. A keďže zo sumy 1.350,-eur už žalovaná časť vo výške 560,22 eur žalobcovi vrátila, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 789,78 eur (1.350,-eur - 560,22 eur) a keďže zo sumy poskytnutého revolvingového úveru 772,82 eur už žalovaná časť vo výške 227,29 eur žalobcovi vrátila, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny revolvingového úveru, t.j. v časti zaplatenia istiny 545,53 eur (772,82 eur - 227,29 eur) a úroku z omeškania z každej nevrátenej úverovej istiny.
31. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
32. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených úverových zmlúv súd konštatuje, že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahujú. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmlúv súd zistil, že zmluva o viazanom úvere vo výške 1.350,-eur neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ani uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
33. Konkrétne, pokiaľ teda ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2014, tak v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke k zaplateniu, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
34. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zákon teda rozlišuje, upravuje a sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postihuje
tak prípad, keď RPMN v zmluve uvedená nie je vôbec ako aj prípad, keď údaj o RPMN síce v zmluve uvedený je, ale nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť všeobecné podmienky či iné individuálne nevyjednané obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky. Uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú tu podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého predtlače mohla žalovaná zasiahnuť len jeho podpísaním, resp. nepodpísaním. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa. Údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach, či v inej samostatnej listine ako je prehľad splácania alebo v splátkovom kalendári. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10.2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanou riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č.106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
35. V zmysle § 9 odst. 2 písm.j/ citovaného zákona v znení účinnom k 18.12.2014 o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Tu ale veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j. 2.091,36 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a
ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade až o 69,60 eur (nakoľko pri výške splátky 45,02 eur x 48 mesiacov je skutočná celkovo splatná suma 2.160,96 eur), čo je pri danej výške a splatnosti úveru podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
36. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 69,60 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 2.091,36 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 2.160,96 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok.
37. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. I keby spotrebiteľ nebol nútený pristúpiť k poisteniu, podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods.1 OZ. V zmluve je uvedené, že poplatok za poistenie je 3,33 %, nie je však zrejmé z čoho, či z celkovej výšky úveru, či z výšky splátky a podobne. Ak to malo byť 3,33 % z výšky mesačnej splátky, tak potom mala byť táto mesačná splátka (v čistej výške bez poistenia) v zmluve uvedená, lebo inak je vyjadrenie tak výšky poistného, ako aj výšky mesačnej splátky v zmluve zmätočné. Podľa výpisu z úverového účtu bolo žalovanej pri tomto úvere predpisované poistné vo výške 1,45 eur mesačne. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ so žalovanou uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd ďalej opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.
38. Pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uviesť jednak samotnú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak by sme však vychádzali z údajov uvedených tu v zmluve, teda že pri výške úveru 1.350,-eur je uvedená výška mesačnej splátky 45,02 eur, tak potom pri takýchto vstupných údajoch správna výška RPMN je 28,50 % a nie v zmluve uvedených 26,09 %. V zmluve uvedenej výške RPMN 26,09 % by zodpovedala výška mesačnej splátky 43,57 eur, teda bez poistenia, avšak takáto výška mesačnej splátky v zmluve nikde nie je uvedená (hoci aj správna výška mesačnej splátky je náležitosť zmluvy ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru).
39. Náležitosti vyžadované zákonom tak nie sú dodržané, lebo veriteľ v zmluve uviedol len výšku splátky s poistením, avšak bez uvedenia (vyčíslenia konkrétnou sumou) samotnej výšky poistného, ktoré vyjadril len percentom, avšak neuviedol z čoho je to percento, pričom javí sa, že malo to byť percento z čistej mesačnej splátky bez poistenia, ktorá ale v zmluve vôbec uvedená (vyčíslená) nie je, pričom RPMN a aj celkovo splatná suma počítaná bola práve z takej splátky, ktorá tam nie je uvedená. Takýmto spôsobom vyjadrené náležitosti zmluvy nenapĺňajú požiadavku zákona, ktorého účelom je zrozumiteľne, prehľadne a jasne spotrebiteľa informovať o parametroch úveru bez potreby zložitých odvodzovaní a matematických prepočtov.
40. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) a d) zákona považuje úver žalovanej vo výške 1.350,-eur za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. j/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
41. Za bezúročný a bez poplatkov súd považuje aj druhý žalovanej poskytnutý úver, t.j. revolvingový úver a to z týchto dôvodov. Predovšetkým zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v časti 1 bode 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,-eur, zároveň je tam priamo ustanovenie, že výška prvého čerpania úveru je 372,97 eur, pričom v skutočnosti žalovaná z úveru čerpala 772,82 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené až 3 rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm.g) ZoSÚ musí byť uvedený ( jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust.§ 9 ods.2 písm.g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
42. V zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaná sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 700 až do 5000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalovanej (rub čl.29 a čl.30 spisu) vyplýva, že raz v splátke bol zahrnutý úrok vo výške 10,03 eur (pri splátke splatnej dňa 10.06.2015)
a o mesiac na to už v nej bol zahrnutý úrok vo výške 16,71 eur (pri splátke splatnej dňa 10.07.2015). Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (v tomto prípade by bolo logické uvedenie percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej zmluve. Ako už bolo uvedené, výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate až tri údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ cit. zák. č.129/2010 Z.z. účinného v tom čase v zmluve zo dňa 04.05.2015 chýba (k tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).
43. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej splatnej čiastke v zmluve o viazanom úvere na sumu 1.350,-eur odporuje realite a keď v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých so žalovanou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nesprávne uvedený údaj o výške splátky, RPMN a celkovo splatnej sume, či predpokladoch na výpočet RPMN nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
44. Keďže súd obe zmluvy o úvere z ktorých si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 ZoSÚ za bezúročné a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Súd z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že pri revolvingovom úvere boli poskytnuté prostriedky vo výške 772,82 eur. K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 809,82 eur súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Sám žalobca totiž predložil súdu ako dôkaz potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z daného úveru žalovanej, na ktorom nie je uvedená suma 809,82 eur tvrdená žalobcom, ale suma 792,82 eur, pričom z neho súčasne jasne vyplýva, že fyzicky žalovaná vyčerpala len sumu 772,82 eur. Suma 20,-eur, ktorú žalobca započítal do sumy čerpaných peňažných prostriedkov v skutočnosti predstavuje žalovanej účtované poplatky (5,-eur x 4 ako poplatok za poistenie platieb) a nie ňou reálne čerpanú sumu, preto súd má za to, že suma žalovanej poskytnutej úverovej istiny pri revolvingovom úvere bola preukázaná len vo výške 772,82 eur. Podľa potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na tento úver zaplatené bolo 227,29 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže pri revolvingovom úvere požadovať od žalovanej len vrátenie sumy 545,53 eur (772,82 eur - 227,29 eur). Pri druhom, viazanom úvere boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.350,-eur, pričom podľa potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na tento úver súd mal za preukázané, že zaplatená žalobcovi bola suma 560,22 eur, preto neuhradený nárok z tohto úveru je vo výške 789,78 eur (1.350,-eur - 560,22 eur). V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 545,53 eur a 789,78 eur žalobcovi do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatila. Nespochybnila to ani samotná žalovaná, ktorej žaloba spolu s prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 1.335,31 eur (545,53 eur +789,78 eur) súd žalobe vyhovel.
45. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úroku aj ďalší nárok, a to pri zmluve o revolvingovom úvere pričom tento špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 25,20 eur“. Úvery žalobcu sú bezúročné a bezpoplatkové a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 25,20 eur z titulu „poistného“ nepriznal. Súd už navyše uviedol, že dohodnutie výšky poistného v zmluve ako 4,99 % nevedno z čoho je neurčité, nezakladá nárok na poistné.
46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
47. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Čo sa týka omeškania, pri oboch úveroch žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 03.06.2016 resp. 19.05.2016 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov ešte pôvodný veriteľ tieto úvery dňa 02.06.2016 (viazaný úver) resp. dňa 18.05.2016 (revolvingový úver) mal zosplatniť, o čom žalovanú mal informovať listami zo dňa 09.06.2016 ( rub čl.24 spisu) a zo dňa 24.05.2016 (čl.31 spisu).
52. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovanej celú sumu týchto úverov zaplatiť najneskôr dňa 02.06.2016 resp. dňa 18.05.2016 s následným vznikom omeškania žalovanej dňa 03.06.2016 resp. 19.05.2016 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané.
53. Ako už bolo uvedené, pri oboch úveroch sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalobca nepredložil súdu dôkaz upozornenia žalovanej na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov.
54. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. Vzhľadom na daný postup žalobcu aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh žalovanej stal splatným. Vzhľadom k tomu, že úvery súd považuje za bezúročné a bez poplatkov, žalovaná mala na tieto úvery zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 1.350 eur a 772,82 eur. Keďže nepochybne šlo o úvery, ktoré sa mali splácať v mesačných splátkach a pri viazanom úvere výška mesačnej splátky bola v zmluve uvedená v sume 45,02 eur, potom žalovaná tento úver ( len vo výške reálne jej poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 30 splátkach (1.350 eur : 45,02 eur) a teda poslednú splátku by hradila po 30 mesiacoch dňa 15.6.2017 (splácanie malo byť k 15 dňu v mesiaci). Pri revolvingovom úvere žalovanej predpisovaná výška mesačnej splátky podľa výpisu z úverového účtu bola v sume 45 eur, potom žalovaná tento úver (len vo výške reálne jej poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 18 splátkach (772,82 eur : 45 eur) a keďže prvá splátka predpísaná bola v zmysle zmluvy v júni 2015, poslednú splátku by hradila po 18 mesiacoch dňa 10.11.2016 (splácanie malo byť k 10 dňu v mesiaci). Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná odo dňa 16.6.2017 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny pri viazanom úvere vo výške 789,78 eur a odo dňa 11.11.2016 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny pri revolvingovom úvere vo výške 545,53 eur a toto jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 1.335,31 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,78 eur od 16.6.2017 do zaplatenia a zo sumy 545,53 eur od 11.11.2016 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 16.6.2017, resp. pred 11.11.2016.
55. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Žalovanej bola žaloba riadne doručená ešte dňa 07.06.2019, tá napriek výslovnej výzve súdu
na vyjadrenie sa k nej nijako na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila sa ani na nariadené pojednávanie. Uvedené žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom prevažujúci úspech je na strane žalovanej.
57. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
58. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
59. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
60. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
61. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
62. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 2.037,27 eur, a vychádzajúc z výšky žalobcom žiadaných úrokov a úrokov z omeškania kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku (úroky 1.635,79 eur a úroky z omeškania 347,63 eur) spolu teda žiadaná suma 4.020,69 eur je pri prisúdenej istine 1.335,31 eur a prisúdenom úroku z omeškania (ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 173,52 eur) pomer úspechu a neúspechu cca 37 % (žalobca) k 63 % (žalovaná). Žalobca teda síce návrh
na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.