Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu C.. G. V., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom O., F. XXXX/XX, zastúpeného L.. P. V., advokátom so sídlom v P., X. 6, proti žalovanej U.. D. F., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXXX/X, zastúpenej R. kancelária L.. P. E., s.r.o., so sídlom v M., M. XX, o určenie platnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku D. súdu Prievidza zo dňa 10. septembra 2018, č. k. -127, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27.02.2015 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, zastúpenou K. I., predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. B., obec B., zapísaným na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 70 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 102 m2, parcela reg. „E“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 731 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X za kúpnu cenu 90.000,- eur, je platná (výrok I.), žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola podaná za účinnosti , súd prvej inštancie posudzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení, či tu právny vzťah je alebo nie je podľa ustanovení a dospel k záveru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia by došlo k zastaveniu vkladového konania na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore a vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam by zapísané nebolo.

3. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy žalovanú zastupovala K. I., a to na základe plnej moci zo dňa 21.01.2015. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná v tom čase mala neuhradený dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzatvorila so spoločnosťou I. Partners s.r.o., so sídlom v P., U. XXX, dňa 24.03.2010, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.980,- eur. Nesporným bolo i to, že pohľadávka spoločnosti Finance P. s.r.o. voči žalovanej bola postúpená spoločnosti F. 17 s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a jednou z konateľov bola (a aj v súčasnosti je) K. I.. Z výpovedí žalovanej a svedkyne I. v konaní bolo zistené, že uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy malo slúžiť k tomu, aby žalovaná získala finančné prostriedky na úhradu dlhu spoločnosti F. XX s.r.o., nakoľko po postúpení pohľadávky voči žalovanej spoločnosť F. XX s.r.o. kontaktovala

žalovanú a požadovala od nej úhradu dlžnej sumy. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že kúpna cena za prevod nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 90.000,- eur a vyplatenie kúpnej ceny bolo upravené tak, že sumu 70.610,60 eur vyplatí žalobca pred podpisom zmluvy spoločnosti F. XX s.r.o., časť kúpnej ceny v sume 2.823,97 eur žalobca vyplatí na účet súdneho exekútora JUDr. R. O. ako úhradu pohľadávky F. poisťovne pobočka P. vymáhanej v exekučnom konaní vedenom pod č. EX XXX/ XXXX, časť kúpnej ceny vo výške 1.743,11 eur žalobca vyplatí na účet súdneho exekútora L.. R. O. ako úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne pobočka P. vymáhanej v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 334/2014 a časť kúpnej ceny v sume 14.822,30 eur žalobca vyplatí v hotovosti pred podpisom zmluvy k rukám žalovanej. Z dokladov predložených v konaní žalobcom bolo preukázané, že sumu 70.610,60 eur, ako aj sumy 2.823,97 eur a 1.743,11 eur v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy aj skutočne vyplatil. Prevzatie sumy 14.822,30 eur pre žalovanú svedkyňa I. v konaní potvrdila, avšak žalovaná popierala, že by jej akákoľvek suma v súvislosti s prevodom nehnuteľností bola vyplatená. Doklad o vyplatení uvedenej sumy v konaní predložený nebol. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý, bol vo výške len 5.980,- eur, pričom nárok spoločnosti F. 17 s.r.o. predstavoval sumu 70.610,60 eur, čo je 11,8-násobok poskytnutej sumy, t. j. predstavuje navýšenie o 1180 % oproti sume poskytnutého úveru. Vzhľadom k tomu, že K. I. mala záujem na získaní čo najvyššieho plnenia od žalovanej v prospech spoločnosti F. 17 s.r.o., nemohla ako splnomocnený zástupca konať v súlade s najlepšími záujmami žalovanej, jej záujmy ako splnomocnenej zástupkyne boli v rozpore so záujmami žalovanej, a preto je potrebné považovať plnú moc zo dňa 21.01.2015 udelenú žalovanou pre K. I. za neplatnú, nakoľko podľa zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V súvislosti s tým je potom aj kúpna zmluva zo dňa 27.02.2015, ktorú v mene žalovanej uzatvorila K. I., absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle . Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaná bola so K. I. v opakovanom kontakte, stretávali sa, boli v kontakte aj prostredníctvom e-mailu, ako aj to, že žalovaná mala vedomosť o tom, že jej dom sa bude predávať a plnú moc pre K. I. podpísala dobrovoľne a bez nátlaku, súd prvej inštancie túto argumentáciu nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie, a to vzhľadom k existencii konfliktu záujmov K. I. so záujmami žalovanej. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , psím. c/ , o trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, aj výpovede svedkov, jednostranne a nekriticky si osvojil zjavne účelové, ničím nepreukázané, ani jediným dôkazom nedoložené tvrdenia žalovanej. Zdôraznil, že žalovaná dlhodobo neuhrádzala svoje viaceré záväzky a boli voči nej vedené exekučné konania. Splnomocnená K. I. riešila vyporiadanie záväzkov žalovanej zákonne, komplexne, plne v prospech žalovanej. Žalovaná potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli pre jej rodinu veľké a sama uvažovala nad ich predajom a bola dohodnutá so K. I. na riešení jej dlhu tak, že po odpredaji nehnuteľností z kúpnej ceny bude riešená kúpa nového obydlia žalovanej. Túto skutočnosť súd prvej inštancie odignoroval. Za nelogické a nepreukázané považoval tvrdenia prvoinštančného súdu, že splnomocnená K. I. nemohla konať v súlade s najlepšími záujmami žalovanej a že mala záujem na získaní finančného prospechu z predaja nehnuteľností. Súd prvej inštancie vôbec neriešil dlh žalovanej voči spoločnosti F. XX s.r.o., kde bola splnomocnená K. I. konateľkou a teda koľko z uhradenej kúpnej ceny by obdržala žalovaná v rámci vyúčtovania. Nedostatočným, neúplným, až účelovým postupom pri dokazovaní súd prvej inštancie opomenul skutočnosť obchodných podmienok pohľadávky uvedenej spoločnosti voči žalovanej, pre ktorú bolo výhodnejšie dlhodobo úročiť svoju pohľadávku. Osvojil si, zjavne účelové, vymyslené tvrdenia žalovanej, ktorá sa robí neznalou a klame vo svojej výpovedi, že dcéry by jej finančne pomohli, hoci celú situáciu a dlhy pred celou rodinou dlhodobo tajila, nikto z rodiny o nich nevedel. Žalovaná je osobou so sklonmi ku konaniu nečestnému, v rozpore s dobrými mravmi, k nepravdivým tvrdeniam, pričom je logické, že jej obhajobná argumentácia bude založená na nepravdivých tvrdeniach a to v snahe vyhnúť sa úhrade svojich dlhov, z čoho je zrejmý a preukázaný nepoctivý zámer žalovanej pri dlhodobom nesplácaní jej dlhov. O účelovosti jej tvrdení svedčí i skutočnosť, že predmetný nehnuteľný majetok bol zaťažený exekúciou a preto je vierohodnosť jej výpovede v značnej miere účelová a špekulatívna. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že dlhodobo (cca 2 roky) chystala so splnomocnenou K. I. predaj predmetných nehnuteľností a podieľala sa na úkonoch usporiadania pozemkov pod stavbami, vyhotovení nových geometrických plánov a následnou zámenou novovytvorených parciel s Mestom B., čo trvalo značné obdobie. Uvedené je dôkazom, že žalovaná nekonala pod nátlakom, v časovej tiesni, skratovo, bez možnosti rozvážneho uvažovania, možnosti poradiť sa, resp. v kľude zvážiť všetky

možnosti a kedykoľvek počas tejto doby zrušiť poverenie na zastupovanie K. Fraňovej a riešiť svoje záväzky s inou osobou, resp. sama s rodinou. Z., že žalovaná mu doposiaľ žiadnu časť uhradenej kúpnej ceny nehnuteľností nepoukázala, ani neuviedla prečo poukazovala finančné čiastky - istinu úveru a dve čiastky, ktoré uhradila súdnym exekútorom pred podpisom kúpnej zmluvy spoločnosti F. 17 s.r.o. Jej zámerom bolo zbaviť sa dlhov bez ich úhrady, čo je špekulatívne a účelové a neprejavila záujem po uzavretí kúpnej zmluvy riešiť vyúčtovanie kúpnej ceny s poverenou K. I. a veriteľom F. XX s.r.o., ani pred podaním jeho žaloby, ani pred súdnym konaním, resp. doposiaľ. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí iniciatívne a svojvoľne prejudikuje rozmýšľanie a aj konanie veriteľa - spoločnosti F. 17 s.r.o. voči svojej dlžníčke - žalovanej a nepochopiteľne uzatvára, že uvedená obchodná spoločnosť má nárok na neprimerane vysoké plnenie od žalovanej, hoci toto neuviedla žiadna z procesných strán, ani uvedené netvrdila žiadna z osôb vo svojej výpovedi, ani o tom nesvedčí žiaden listinný dôkaz v tomto súdnom konaní. Týmto nesprávnym rozhodnutím sa cíti poškodený a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadami práva na spravodlivý proces a práva na objasnenia a správne vyhodnotenie skutočností, jednostranne nahráva žalovanej, ktorá dlhodobo predmetné nehnuteľnosti s ďalšími osobami užíva bez úhrady jej splatných záväzkov. Sama žalovaná uvádza, že listom zo dňa 11.05.2015 odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 s tým, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko neprejavila svoju vôľu previesť vlastnícke právo za v zmluve uvedených podmienok na žalobcu a splnomocnenie zo dňa 21.01.2015 pre K. I. je neplatné. Vyslovil názor, že o tom, či je zmluva platná alebo neplatná rozhodne len súd a nie úvaha žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o predaji predmetných nehnuteľností bola niekoľko mesiacov podpísaná, žalovaná spolupracovala so K. I., žiadala mestský úrad o odkúpenie pozemku, aby bola predmetná nehnuteľnosť predajná a vlastnícky vysporiadaná. Zdôraznil, že žalovaná svojim spôsobom života si vyrobila dlhy voči spoločnosti F. XX s.r.o. a to, že otec splnomocnenej zástupkyne je majiteľ a konateľ tejto spoločnosti s vecou nemá nič spoločné. K. I. nevyvíjala na žalovanú žiaden nátlak. Vyslovil názor, že okresný úrad, katastrálny odbor nemá vôbec skúmať platnosť alebo neplatnosť zmluvy, na čo je príslušný jedine súd, katastrálny odbor má skúmať náležitosti a správnosť vypracovania zmluvy a nie poučovať účastníkov zmluvy, že v prípade, že sa neobráti so žalobou na súd, rozhodne o zastavení konania o návrhu na vklad. Podotkol, že sumu 90.000,- eur vyplatil za kúpu predmetných nehnuteľností, tieto nehnuteľností nevlastní, čo znamená, že nemá ani peniaze, ani nehnuteľnosť.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, resp. ak dospeje k záveru, že odvolanie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vyslovila názor, že odvolanie žalobcu je podané oneskorene, keď rozsudok v danej veci mu bol doručený dňa 05.11.2018 a odvolanie bolo podané až dňa 21.11.2018, preto navrhovala postup v zmysle . Ďalej uviedla, že v podanom odvolaní absentujú náležitosti odvolania v zmysle a preto navrhoval odvolanie odmietnuť podľa . Mal za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol, žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. , neuviedol rozsah, v ktorom rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, nešpecifikoval, proti ktorému rozhodnutiu jeho odvolanie smeruje. Ďalej uviedol k namietaným skutočnostiam žalobcom, že bolo v konaní nesporne preukázané, že u splnomocnenej K. I. existoval rozpor jej záujmov so záujmami žalovanej, na základe čoho aj plnomocenstvo, aj samotná zmluva sú neplatné právne úkony. Nesporne bolo preukázané, že po postúpení pohľadávky na spoločnosť F. XX s.r.o., malo dôjsť zo strany žalovanej k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, pričom k prevodu malo dôjsť za účelom uspokojenia pohľadávky F. XX s.r.o. voči, ktorej mala žalovaná záväzok. Žalovanú ako vlastníčku mala zastupovať K. I., ktorá bola v čase udelenia plnomocenstva, ako aj uzatvárania samotnej kúpnej zmluvy jedinou spoločníčkou a jednou z konateľov tejto spoločnosti. Je zrejmé, že samotným prevodom mala spoločnosť, v ktorej mala K. I. plnú majetkovú účasť získať majetkový prospech a musela mať záujem na uskutočnení daného prevodu vlastníckeho práva. Je preto zrejmé, že pri uzatváraní samotnej kúpnej zmluvy K. I. nemohla konať v súlade s najlepšími záujmami žalovanej, nakoľko je logické, že bolo v jej záujme ako konateľky veriteľa žalovanej, čím skôr previesť vlastnícke právo žalovanej a získať tak pre svoju spoločnosť väčší prospech. F. K. I. na pojednávaní dňa 10.09.2018 uviedla, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala v rámci pokynov E. D. - svojho otca, ktorý je ďalším konateľom spoločnosti F. XX s.r.o., a ktorý je obchodným partnerom žalobcu. Poukazovala na nezrovnalosti vo výpovedi K. I. ako svedkyne na pojednávaní dňa 10.09.2018 a uviedla, že táto pôsobila neistým a nepresvedčivým dojmom a jej výpovede boli v rozpore s výpoveďami svedka D.. K. I. nekonala v záujme žalovanej, ktorú mala zastupovať na základe plnomocenstva a preto sú plnomocenstvo i samotná kúpna zmluva v zmysle v náväznosti na ust. neplatnými právnymi úkonmi.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie podal elektronicky dňa 20.11.2018 o 15.10 hod., čo znamená, že bolo podané v zákonom stanovenej lehote. V plnom rozsahu zotrval na podanom odvolaní.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci stranami sporu podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

9. Žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16.09.2015 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27.02.2015 medzi ním ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, zastúpenou K. I., predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam( špecifikovaným v bode 1 tohto rozhodnutia) za kúpnu cenu 90.000,- eur, je platná. Naliehavý právny záujem na požadovanou určení platnosti kúpnej zmluvy v zmysle účinného do 30.06.2016 žalobca odôvodňoval tým, že určovací výrok môže byť podkladom na zápis zmeny na liste vlastníctva a nadobudnutie jeho vlastníckeho práva, čím sa zlepší jeho postavenie a odstráni sa právna neistota v právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a žalovanej.

10. Bez akýchkoľvek pochybností je možné ustáliť, že žalobca žalobu podal za účinnosti ust. (účinného do 30.06.2016). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť , ktorý okrem iného zrušil , za účinnosti ktorého žalobca žalobu vo veci samej podával.

11. Podľa prechodného ust. (ďalej len ), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla.

12. Nová právna úprava, obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti , zároveň však v ust. pamätá aj na situácie, ktorý by nová právna úprava zhoršila postavenie strany.

13. Slovenská republika je právny štát (viď ). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, že zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) by nemali istotu, či ich procesné úkony, urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením možnosti uplatniť riadne a v súlade so zákonom už nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

14. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca podal na súd žalobu o určenie platnosti kúpnej zmluvy 16.09.2015, t. j. pred účinnosťou nového procesného predpisu, nie je možné s prihliadnutím na všeobecné princípy právneho štátu, predovšetkým princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov v právo samotné posudzovať žalobu výlučne podľa ustanovení a vylúčiť možnosť posúdenia jej žaloby podľa ust. , ktorý bol účinný a platný v čase podania žaloby, nakoľko procesné úkony subjektov civilného sporového konania, vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Procesný úkon, ktorým je i podanie určovacej žaloby, vyvoláva procesné účinky do procesnej budúcnosti,

v ktorej sa účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová práva úprava už s takýmto následkom nepočíta.

15. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne podanú určovaciu žalobu posudzoval podľa ust. účinného do 30.06.2016.

16. Súdna prax do 30.06.2016 považovala za určovaciu žalobu v zmysle ust. aj žalobu o určenie platnosti kúpnej zmluvy . Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie procesnej otázky, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, ktorý sám osebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Uvedený názor opakovane vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

17. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení platnosti predmetnej kúpnej zmluvy odôvodňoval tým, že jeho právne postavenie je neisté a vyslovenie platnosti predmetnej zmluvy vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy strán sporu a dosiahne sa ním odstránenie neistoty v jeho právnom postavení voči žalovanej s tým, že otázku platnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy posúdi konajúci súd v predmetnom konaní ako otázku predbežnú.

18. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaná je doposiaľ vedená Okresným úradom Prievidza, odbor katastrálny ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti v k. ú. B., zapísaných na LV č. XXX ako parc. reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. reg. C č. XXXX/XX - záhrady vo výmere XX m2, parc. reg. E č. XXXX/X - záhrady o výmere 731 m2, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. č. XXXX/X, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, ku ktorej nie je založený list vlastníctva. Dňa 27.02.2015 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom boli uvedené nehnuteľnosti s tým, že žalovaná bola zastúpená na základe plnej moci zo dňa 21.01.2015 K. I.. Pred povolením vkladu vlastníckeho práva žalobcu, žalovaná svojím podaním zo dňa 11.05.2015 adresovaným žalobcovi odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2015, ktoré doručila i Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor súčasne s odstúpením od plnej moci udelenej K. I.. Okresný úrad, katastrálny odbor vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k odstúpeniu od zmluvy a následne dňa 30.07.2015 vydal rozhodnutie č. V XXX/XXXX, ktorým konanie o návrhu na vklad prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že kupujúci (žalobca) spochybnil platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúcou (žalovanou) odkázal ho, aby v uvedenej lehote podal príslušnú žalobu na súd, v opačnom prípade bude rozhodnuté o zastavení konania o návrhu na vklad (viď č. l. 17 spisu).

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia by došlo k zastaveniu vkladového konania na Okresnom úrade P., katastrálny odbor a vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam by zapísané nebolo.

20. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení platnosti predmetnej kúpnej zmluvy nestotožňuje.

21. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 30.07.2015 č. V XXX/XXXX vyplýva, že prerušil konanie o návrhu na vklad podľa § 31a písm. c/ zák. č. XXX/XXXX Z. z. z dôvodu, že dňa 27.02.2015 mu bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná ako predávajúca, zastúpená K. I. a žalobcom ako kupujúcim ohľadne nehnuteľnosti v k. ú. B.. Dňa 17.07.2015 mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k platnosti odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy a vzhľadom k tomu, že kupujúci spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodovať jedine súd a je preto potrebné predložiť Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru doklad o tom, že kupujúci podal na súd príslušnú žalobcu v zmysle V opačnom prípade bude túto skutočnosť považovať za konkludentnú „akceptáciu“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy a vydá rozhodnutie o zastavení konania podľa Katastrálneho zákona. Z uvedeného rozhodnutia, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor konanie prerušil z dôvodu, aby žalobca ako

kupujúci predložil doklad o tom, že podal žalobcu ohľadne neplatnosti odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy žalovanou.

22. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy ( ) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa , ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou, inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá je uzavretá platne. V konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinný tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde bola zmluva uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie musí byť písomné, inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne, aj ústne. v , ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia.

24. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (čo je i prípad danej veci) bolo v zmysle účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná citovaným zákonným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde bolo možné pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práv alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, ako i v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihovala obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom bolo možné dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov zmluvného vzťahu. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.

25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na požadovanom určení platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 uzavretej medzi stranami sporu, nie je daný naliehavý právny záujem. Vyhovením uvedenej žalobe by nedošlo k odstráneniu tvrdenej právnej neistoty žalobcu. Naopak musela by nasledovať ďalšia žaloba o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, na ktorú skutočnosť poukazovalo i rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odbor katastrálny. Mylne sa totiž žalobca domnieval, že otázka platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bude posúdená konajúcim súdom ako otázka predbežná. Práve pri riešení platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý právny úkon logicky nasleduje po uzavretí kúpnej zmluvy, sa súd ako predbežnou otázkou zaoberá platnosťou právneho úkonu, ktorý mu predchádza, v danom prípade kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že odstúpiť možno platne len od platnej kúpnej zmluvy.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určovacia žaloba je prípustná len vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle účinného do 30.06.2016 nie je opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke. V danej veci je posúdenie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nesporne posúdením predbežnej otázky k otázke platnosti odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy.

27. Z týchto dôvodov, t. j. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení platnosti kúpnej zmluvy, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania, ktoré nebolo odvolateľom vecne spochybnené.

28. Záverom odvolací súd len konštatuje, že námietky žalovanej a návrh jej zástupcu na odmietnutie podania - odvolania žalobcu neboli dôvodné, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 05.11.2018 (viď č. l. 152 spisu) a odvolanie žalobcu bolo prostredníctvom jeho zástupcu podané elektronicky dňa 20.11.2018 (viď č. l63 a nasl.), t. j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Tvrdenia zástupcu žalovanej, že odvolanie žalobcu nemalo náležitosti v zmysle ust. a nasl. neboli dôvodné, odvolací súd ním namietané dôvody pre postup podľa d/ nevzhliadol.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , , tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súd v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).