Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-43-2017.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, správca, so sídlom kancelárie Puškinova 16, 080 01 Prešov, správca majetku úpadcu 101% spol. s.r.o. v konkurze, so sídlom Námestie svätého Egídia, 058 01 Poprad, IČO: 31 689 116, proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom: Nábrežie Jána Pavla II č. 2802/3, 058 42 Poprad, IČO: 00 326 470, zast. Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Nám. sv. Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 03.09.2007 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru - kúpna zmluva č. 21 /2006 a zmluva o zriadení vecného bremena medzi predávajúcim Mestom Poprad a kupujúcim 101 % spol. s.r.o.. Predmetom zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru - kúpnej zmluvy bol aj prevod nebytového priestoru č. 6, o výmere 140,17 m2 nachádzajúceho sa na 1. poschodí v budove súp. č. XXXX na Sobotskom námestí v Poprade - Spišskej Sobote, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy o veľkosti XXXXX/XXXXX a spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku parcely KNC Č.XXXX 0 výmere 1175 m2 a parc. KNC Č. XXXX 0 výmere 236 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Spišská Sobota, ktorého veľkosť je XXXXX/XXXXX. Podľa článku 9 uvedenej Zmluvy sa zmluvné strany okrem iného dohodli na zriadení vecného bremena v prospech Mesta Poprad, ako oprávneného z vecného bremena, ktoré spočívalo v práve Mesta Poprad užívať nebytový priestor č.6, o výmere 140,17 m2 nachádzajúci sa v budove súpisné číslo 1744 zapísanej na LV č. XXXX, Okres Poprad, Obec Poprad, Katastrálne územie Spišská Sobota. Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne na dobu 15 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru kupujúcim.
2. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 28.05.2014 sp. zn.: 2K/38/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03.06.2014 (OV č. 104/2014, K010473), súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka 101%, spol. s.r.o.. Rovnakým uznesením bol do funkcie správcu majetku úpadcu ustanovený Ing. Dušan Kuruc, správca so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.09.2014 sp. zn.: 2K/38/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24.09.2014 (OV č. 182/2014, K018449), súd odvolal Ing. Dušana Kuruca z funkcie správcu majetku
úpadcu 101%, spol. s.r.o. a rovnakým uznesením bol do funkcie správcu majetku úpadcu stanovený JUDr. Slavomír Dubjel. správca, so sídlom kancelárie Puškinova 16. 080 01 Prešov.
3. Žalobca poukázal na ust. § 45 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov podľa ktorého ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Správca majetku úpadcu JUDr. Slavomír Dubjel, listom zo dňa 09.01.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.01.2015 vypovedal zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 03.09.2007 s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula dňa 31.03.2015.
4. Následne žalovaný podal žalobu o neplatnosť výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena a o určenie, že vecné bremeno trvá a konanie je vedené Okresným súdom Poprad pod spisovou značkou 7C/207/2015. Uviedol, že Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 05.06.2015, č.k. 7C/207/2015
- 35 určil, že výpoveď zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 09.01.2015 doručená žalobcovi Mestu Poprad dňa 13.01.2015 je neplatná, teda vecné bremeno trvá. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove zrušil a vrátil vec späť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Následne Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 08.03.2017 žalobu zo dňa 10.03.2015, ktorou sa žalobca Mesto Poprad domáhal neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena, zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
5. Žalobca poukázal na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nakoľko výpoveď zo zmluvy o zriadení vecného bremena je platná, odo dňa uplynutia výpovednej lehoty, t.j. od 31.03.2015, Mesto Poprad užíva predmetný nebytový priestor bez právneho dôvodu, a teda sa bezdôvodne obohacuje každým ďalším mesiacom, keďže bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu 101%, spol. s r.o. v konkurze. Výšku bezdôvodného obohatenia odvíjal od znaleckého posudku č. 139/2017 znalca Ing. Miroslava Vaška, v zmysle ktorého obvykle nájomné za predmetný priestor č. 6 je 51,00 EUR za 1 m2 podlahovej plochy/rok. V zmysle uvedeného je obvyklé mesačné nájomné znalecky ohodnotené na sumu 595,72 EUR za predmetný nebytový priestor č. 6. Na predžalobnú výzvu, na dobrovoľné plnenie, žalovaný dobrovoľne nesplnil svoju povinnost' v zmysle nej, preto žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil súdnou cestou.
6. Žalovaný navrhol konanie prerušiť, a to na čas až do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. 7C/207/2015., nakoľko vo veci bolo podané odvolanie a nebola definitívne a právoplatne vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena. Vzhľadom na uvedené, je predčasné, aby sa domáhal žalobca vydania bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, keďže je sporné, či užíval žalovaný nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a teda sa bezdôvodne obohacoval, alebo nie. Žalovaný poukázal z opatrnosti, ak by sa súd nestotožnil s jeho návrhom na prerušenie konania, že medzi stranami sporu už došlo k odovzdaniu a prevzatiu dotknutého nebytového priestoru. Žalovaný dňa 02.10.2017 nebytové priestory odovzdal a žalobca ich prevzal tak, ako to vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru. Týmto dňom teda žalovaný uvedené priestory neužíva. Vo vzťahu k predžalobnej výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 16.08.2017 žalovaný uviedol, že na túto výzvu o zaplatenie dlžného nájomného reagoval listom zo dňa 22.08.2017, č. 67755/6901/2017, v ktorom žalobcovi oznámil, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena a preto predžalobnú výzvu považoval za predčasnú. Vzniesol tiež námietku premlčania, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 11.09.2017. Žalobca žiada nájomné za každý mesiac tvrdeného užívania nebytového priestoru bez právneho dôvodu a to počnúc nájomným za mesiac apríl 2015 vrátane, až po mesiac august 2017 vrátane. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať o získaní bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je teda objektivizovaný vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Žalovaný vzhľadom na uvedené považuje žalobcom uplatnený nárok za mesiace apríl 2015 až august 2015 a sčasti aj za mesiac september 2015 (11 dní) za
premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný z dôvodu právnej istoty rozporoval aj výšku uplatneného nároku. Uviedol, že pokiaľ súd nepristúpi k inému riešeniu, má za to, že s poukazom na uvedenú skutočnosť je daný dôvod na zamietnutie žaloby.
7. V priebehu konania došlo k právoplatnému skončeniu veci vedenej pod sp. zn. 7C/207/2015, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/17/2018-119 zo dňa 21.1.2019, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad v konaní o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena. Odvolací súd žalobe vyhovel, vyslovil neplatnosť výpovede. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a z tohto dôvodu žiadal prebiehajúce konanie prerušiť, a to do skončenia dovolacieho konania.
8. To, že dovolanie nie je dôvodom na prerušenie konania už riešil aj Ústavný súd SR vo svojom Uznesení II.ÚS 220/09-15 zo dňa 2.júna 2009: „Podľa právneho názoru ústavného súdu (I. ÚS 21/00) dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v § 107 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523107'&ucin-k-dni='30.12.9999'> až § 111 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523111'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého sa začína dovolacie konanie (m. m. I. ÚS 3/00).Vzhľadom na uvedené od 10. novembra 2008, keď bolo právoplatne skončené konanie vedené pod sp. zn. 4 C 204/96, bol okresný súd povinný pokračovať v konaní i bez návrhu (§ 111 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523111'&ucin-k-dni='30.12.9999'> druhá veta OSP), a to bez ohľadu na to, že proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané v zákonnej lehote dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.“
9. Vzhľadom na uvedené súd návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania zamietol.
10.Podľa § 451 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523451'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Súd zamietol aj celú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté, že výpoveď zmluvy o zriadení vecného bremena je neplatná, a teda na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu, keďže nebytový priestor užíval oprávnene, nie z dôvodu, ktorý odpadol. V čase podania žaloby táto nebola zjavne nedôvodná. Podal ju aktívne legitimovaný subjekt a právny nárok uplatňovaný žalobou by mal zrejme opodstatnenie, ak by v inom konaní nebolo rozhodnuté inak. Aj tento súd má za to, že vecné právo nie je ale možné ukončiť výpoveďou podľa § 45 od 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. pri práve prechodu si to súd nevie predstaviť. Pritom v tomto prípade malo aj zriadené vecné bremeno vplyv na kúpnu cenu, čím vlastne jeho nedodržaním vznikla zas žalovanému škoda. V každom prípade však s poukazom na rozhodnutie o neplatnosti výpovede práva vecného bremena je nárok žalobcu v súčasnosti zjavne nedôvodný, a preto súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže vo veci mal žalovaný plný úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).