Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-48Er-3643-2014.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Subarea
K2-48Er/3643/2014
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna č. 48 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokátom AK so sídlom Mýtna č. 48 Bratislava proti povinnému: 1/ A. B., nar. XX.X.XXX, hlásený pobyt C. - D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. X, C., o vymoženie 4 380,41 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Blaško, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, pod EX 3916/2014, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa svojím návrhom vykonania exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 3.11.2014 domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinným, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava č.k. 1Zm/1034/2013-10 zo dňa 12.5.2014. Dňa 10.11.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 48Er/3643/2011-47 zo dňa 1.3.2019 exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoE/4/2020-102 zo dňa 4.6.2020 tak, že zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela č. 438/2015 Z.z. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v rámci ktorej bolo zavedené nové ustanovenie § 243f – prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Súd v súlade s právnym názorom vyslovenom v rozhodnutí Krajského súdu č.k. 8CoE/4/2020-102 opätovne preskúmal, či boli splnené všetky zákonné podmienky vrátane posúdenia, či bolo podanie oprávneného podané v zákonnej lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Dňa 22.1.2016 doručil právny zástupca oprávneného súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného podľa ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré následne súdny exekútor doručil až dňa 29.1.2016 tunajšiemu súdu.
13. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22. 1. 2016.
14. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.1.2016.
15. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebitelia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol na oprávneného. V zmysle ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu do 22.1.2016 doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi.
16. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uviedol: „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 8.11.2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-12 zo dňa 13. 9. 2016).
17. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.1.2016 priamo na súd.
18. Z predložených listín je zrejmé, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22. 1. 2016 priamo exekučnému súdu, tak ako to bolo ustanovené v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví.
19. Súd už v tomto štádiu konania nerozhodoval o skúmaní podmienok na vydanie resp. nevydanie poverenia pre súdneho exekútora, nakoľko by to bolo bezpredmetné, vzhľadom k tomu, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
20. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh bol postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
23. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).