Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-110-2017.pdf
PDF · 161.49 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska spoločnosť Stupava, s.r.o., IČO: 47 629 258, Malacká 45/A, 900 31 Stupava, zast.: X. proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., IČO: 35 757 442, J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, zast.: Q., o zriadenie vecného bremena práva cesty, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2017, ktorej bola pridelená spisová značka 32C/110/2017, domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno - právo cesty ako právo prechodu pešo a motorovým vozidlom, a to:
a) cez pozemky vytvorené geometrickým plánom H. č. 17/2017 zo dňa 23.04.2017:
- parcelu C-KN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2, a
- parcelu C-KN XXXX/XX.X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 949 m2.
b) v prospech vlastníka stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie W. ako trafostanica bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX a ako váhy bez súpisného čísla postavené na parcele č. XXXX/XXX (ďalej ako „Panujúce nehnuteľnosti“ alebo „Stavby“).
2. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že je vlastníkom Stavieb a žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie W. ako pozemok s parc. č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13.391 m2 a pozemok s parc. č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19.116 m2 (ďalej tiež len ako „Pozemky“). Geometrickým plánom H. č. 17/2017 zo dňa 23.04.2017 boli od Pozemkov odčlenené pozemky č. C-KN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 621 m2 a č. C-KN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 949 m2. Ako vyplýva z priložených technických správ H., k Stavbám žalobcu je možná jediná prístupová cesta k miestnej komunikácií, a to cesta vedúca cez pozemky odčlenené od Pozemkov žalovaného, špecifikované v petite žaloby. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd zriadil v prospech vlastníka Stavieb, ktorým je žalobca, vecné bremeno - právo cesty, a to k odčleneným častiam Pozemkov.
3. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.04.2018, kde žalobca požiadal o lehotu na doplnenie žaloby o vyčíslenie odplaty za zriadenie vecného
bremena. V podaní doručenom súdu dňa 04.06.2018 žalobca uviedol, že na základe znaleckého posudku č. 13/2018 znaleckej spoločnosti CM-CENTRUM, s.r.o., so sídlom Sasinkova 1069/7, 921 01 Piešťany zo dňa 3. mája 2018 bola cena nájmu za užívanie odčlenených častí Pozemkov vyčíslená na 2.400,00 Eur ročne. Preto navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že vecné bremeno bude zriadené v pôvodne navrhovanom rozsahu za protihodnotu danú sumou 2.400,00 Eur ročne.
4. Žalovaný sa k veci vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 15.06.2018, v ktorom uviedol, že dotknuté Pozemky, cez ktoré žiada žalobca zriadiť právo cesty, sa nachádzajú v areáli výrobnej haly žalovaného v W.. Ide o nástrojáreň, kde žalovaný vyrába nástroje pre prototypovú aj sériovú výrobu svojich automobilov (napr. robotické chápadlá) a kde žalovaný zamestnáva 60 kmeňových zamestnancov a ďalších vyše 100 pracovníkov dodávateľov. Výrobná hala žalovaného v W., ako aj jej okolitý areál, sú zabezpečené, oplotené a strážené 24 hodín denne. Právo cesty, ktoré požaduje žalobca cez oplotený areál žalovaného, by bolo vážnym zásahom do vlastníckeho práva žalovaného
- jednak by pohyb cudzích osôb narušil ochranu a bezpečnosť výrobného závodu a jednak by cesta žalobcu zablokovala možnosť rozšírenia závodu v budúcnosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobca je jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá vznikla v roku 2014 a podľa dokladov k žalobcovým účtovným závierkam za roky 2014, 2015 a 2016 nezamestnával žalobca nijakých zamestnancov. Podľa žalovaného sa žalobca domáha práva cesty, a to aj motorovými vozidlami k údajnej stavbe váh, ktorá je však v skutočnosti len ruinou. Žalobcovi neprislúcha vlastnícke právo k pozemku pod stavbou bývalých váh, patrí mu len samotná ruina, ktorá sa nachádza na pozemku žalovaného (na parcele č. XXXX/XXX).. Jeho návrh v tejto časti preto považuje za šikanózny. Bývalé váhy v skutočnosti už dlhé roky neexistujú a žalobca tak nemôže mať relevantný záujem na práve cesty k tejto ruine. Vzhľadom k nulovej ekonomickej využiteľnosti ruiny bývalých váh pokladá žalovaný za osobitne šikanóznu žalobcom požadovanú cestu motorovými vozidlami cez areál žalovaného. Čo sa týka prístupu pešo, tak žalovaný žalobcovi nikdy nebránil v takejto ceste. Žalobca môže realizovať peší prístup k svojej ruine bez väčších obmedzení - stačí, keď sa nahlási u strážnej služby závodu nástrojárne a môže kedykoľvek pristúpiť k svojej ruine, nakoľko táto sa nachádza z vonkajšej strany plota areálu. Rovnakým spôsobom realizujú prístup k svojej stavbe vykrývača pracovníci spoločnosti Slovak Telekom. Tento vykrývač je pritom od ruiny bývalých váh vzdialený menej ako 10 metrov. Pokiaľ peší prístup postačuje pracovníkom spoločnosti Slovak Telekom na pravidelnú údržbu ich funkčného vykrývača, musí byť viac ako dostatočný aj pre žalobcu, ktorý na svojej ruine neexistujúcich váh nemôže vykonávať žiadnu reálnu činnosť. Žalovaný napokon poukázal na to, že žalobcom požadované právo cesty k ruine bývalých váh je celkom nerealizovateľné. Ruina váh sa totiž nachádza na parcele žalovaného č. XXXX/ XXX, kým žalobcom požadovaná prístupová cesta sa ani len nedotýka tejto parcely (viď geometrický plán H.).
5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi neprislúcha vlastnícke právo ani k pozemku pod budovou trafostanice, ktorá sa nachádza na pozemku pána V. (parcela č. XXXX/XX), ktorý má rozlohu 67 m2. Aj okolitý pozemok, ktorý obklopuje väčšinu budovy trafostanice, patrí p. W. (parcela č. XXXX/XX). Čiastočne sa budova trafostanice nachádza aj na pozemku žalovaného (parcela č. XXXX/XXX), ktorý má však rozlohu len 9 m2. Okolitý pozemok žalovaného (parcela č. XXXX/XX.) sa tak len z malej časti dotýka budovy trafostanice - má len krátku hranicu so zadným rohom budovy trafostanice. Podľa žalovaného je zrejmé, že požadované právo cesty k budove trafostanice je taktiež samoúčelným šikanóznym návrhom. Budova trafostanice totiž presahuje len minimálnou časťou (9 m2) do pozemku žalovaného (do parcely č. XXXX/XX.), pričom do tejto parcely žalovaného presahuje len zadný roh budovy trafostanice. Požadovaným právom cesty cez Pozemky žalovaného by tak žalobca dosiahol prístup len k zadnému rohu budovy trafostanice, kde nielenže nie je vchod do budovy trafostanice, ale prakticky celú túto časť tvorí iba predsunutá stena budovy. Návrh žalobcu je tak výlučne šikanou proti žalovanému. Keby totiž žalobcovi naozaj išlo o právo cesty k jeho budove trafostanice, nepožadoval by cestu k zadnému rohu trafostanice, ale cestu k jej prednej časti, kde sa nachádza vchod do budovy trafostanice. Nakoľko väčšina budovy trafostanice, vrátane jej prednej časti, leží na pozemku p. W., mohol sa žalobca v prípade seriózneho záujmu o právo cesty obrátiť na neho. K budove trafostanice - osobitne ku vchodu do tejto budovy - sa dá celkom prirodzene dostať cez pozemok p. W., a to od budovy autoservisu (na parcele č. XXXX/XX), čo je vzdialenosť cca 80 metrov cez lúku. Žalobca navyše sídli v W. na adrese Q. čo je adresa prislúchajúca buď budove autoservisu, alebo nejakej priľahlej budove v bezprostrednej blízkosti autoservisu. Žalobca teda sídli v dosahu svojej trafostanice, ku ktorej má priamy prístup cez lúku, ktorá nie je oplotená a ani nijako inak zabezpečená. Žalobca však namiesto toho, aby používal prirodzený prístup ku vchodu svojej trafostanice, požaduje od žalovaného právo cesty k jej zadnému rohu, pričom
žalovaný by musel kvôli tomu prebúrať plot svojho areálu a vypíliť stromy a kríky v dĺžke minimálne 20 metrov.
6. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 02.07.2018 žalovaný zopakoval, že žalobu žalobcu považuje za samoúčelný šikanózny návrh aj z toho dôvodu, že žalobca nemôže mať nijaký relevantný záujem na požadovanom práve cesty, ktoré požaduje v šírke 6 metrov a aj motorovými vozidlami. Žalobcom požadované právo cesty obchádza ruinu váh a k schátranej a nepoužívanej stavbe trafostanice smeruje do jej zadného rohu bez vchodu. K Stavbám má pritom žalobca prirodzený prístup od autoservisu, kde sídli. Namiesto toho však požaduje cestu naprieč parkoviskom žalovaného, čo by obmedzilo parkovacie možnosti jeho zamestnancov a dodávateľov. Požadovaným právom cesty by taktiež bola zablokovaná možnosť výrobný závod žalovaného rozšíriť do budúcnosti.
7. Na pojednávaní nariadenom súdom na 22.10.2018 uviedol žalobca, že alternatíva zriadiť cestu od budovy autoservisu je nereálna. Išlo by o umiestnenie cesty celkovo na siedmich parcelách s rôznymi vlastníkmi, resp. niektoré parcely v katastri nehnuteľnosti ani nemajú zapísaného vlastníka. Poukázal na závery technickej správy, ktorá bola prílohou žaloby a z ktorej vyplýva, že jediná možná prístupová cesta k Stavbám žalobcu vedie tak, ako ju navrhuje. Stavby sú podľa neho v zlom stave, ale žalobca má záujem ich zrekonštruovať. Pokiaľ ide o váhy, táto Stavba bola zdemolovaná práve žalovaným. Zotrval na tom, že k Stavbám žalobca nevyhnutne potrebuje pristupovať aj motorovými vozidlami. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že podľa neho by prístupová cesta k trafostanici mohla byť zriadená cez jediný pozemok č. XXXX/XX nachádzajúci sa medzi budovou žalobcom vlastneného autoservisu a budovou trafostanice. Podľa neho Stavby žalobcu sú budovami bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré už zaniklo a Stavby tak nemajú reálne využitie. Žalobca nemá čo vážiť na váhach ani komu dodávať transformovaný prúd.
8. Na pojednávaní dňa 22.10.2018 súd taktiež pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 04.06.2018 (bod 3. odôvodnenia rozsudku).
9. Žalovaný sa k veci vyjadril svojím podaním zo dňa 22.11.208, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní dňa 26.11.2018 (odročenom bez prejednania veci). Poukázal na skutočnosť, že kapacita parkoviska žalovaného je využívaná na úplné maximum, ako vplynulo i z vykonanej obhliadky, autá parkujú nielen v parkovacích boxoch, ale i pozdĺžne v strede parkoviska. Žalobcom požadovaná cesta v šírke 6 metrov by úplne znemožnila parkovanie vozidiel v strede a viedla by k znefunkčneniu boxov na konci parkoviska. Žalobca podľa neho vôbec neuviedol, aký je jeho reálny predmet podnikateľskej činnosti a načo vlastne požaduje prístup k ruine váh a k bývalej trafostanici, teda ako ich chce konkrétne využívať a prečo k tomu potrebuje i prístup motorovými vozidlami. Ku skutočnosti, že žalobca namietol zbúranie stavby váh práve žalovaným, uviedol žalovaný, že dňa 30.06.2014, kedy došlo k búracím prácam na stavbe váh, túto stavbu vlastnila spoločnosť PRESTAV SK, s.r.o. Vec bola riešená stavebným úradom v W. ako priestupok. Žalobca však stavbu váh nadobudol až koncom roka 2014 alebo začiatkom roka 2015, teda minimálne niekoľko mesiacov po tom, čo boli búracie práce vykonané. Stavbu váh teda žalobca nadobudol už ako ruinu. Váhy boli podľa žalovaného postavené niekedy na prelome 60. a 70. rokov, pričom sa jednalo o mechanickú cestnú váhu výrobcu O. na váženie nákladu na vozidlách do 30 ton. Váhy patrili štátnemu podniku Štátne majetky W..p., ktorý bol v 90. rokoch sprivatizovaný. Vtedy sa váhy prestali používať. Žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca obstarané v rámci vyšetrovania skutku zbúrania stavby váh zo strany OR PZ Q., ktoré konštatuje, že váhy dlhšiu dobu nemohli byť funkčné, stavba je čiastočne rozobratá a hodnotu už má iba ako šrotový materiál. Rovnako sa k veci vyjadrila na žiadosť žalovaného spoločnosť Z., s.r.o. špecializujúca sa na oblasť váh a vážiacich systémov, ktorá uviedla, že hodnota váh je nulová, ak sa neberie do úvahy hodnota železa v zberných surovinách. Vzhľadom na nulovú ekonomickú využiteľnosť váh nemôže mať žalobca relevantný záujem na práve cesty k tejto ruine stavby.
10. K veci sa žalovaný ďalej vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019, kde uviedol, že podľa jeho zistení sa sídlo žalobcu (o ktorom žalobca na pojednávaní uviedol, že je v budove na parcele č. XXXX/XX) nachádza v budove ubytovne na začiatku areálu po bývalom roľníckom družstve, ktorá podľa listu vlastníctva č. XXXX patrí žalobcovi Zopakoval, že žalobca má podľa neho možnosť využívať existujúcu prístupovú cestu k budove autoservisu, ktorá prechádza priamo okolo jeho ubytovne. Od autoservisu je prirodzený prístup k jeho ruine váhy, ako aj ku vchodu do bývalej trafostanice. Žalobca v tejto súvislosti opakovane namietal, že pozemky medzi verejnou komunikáciou a autoservisom sú vo
vlastníctve veľkého množstva osôb, príp. k nim nie sú založené listy vlastníctva, a preto tadiaľ nemôže žiadať zriadenie práva cesty. V skutočnosti je toto tvrdenie žalobcu účelové, nakoľko cestu k autoservisu využívajú každodenne vodiči mnohých áut. Aj v čase obhliadky dňa 07.11.2018 bolo pred autoservisom zaparkovaných asi 20 áut. Budova autoservisu je v katastri nehnuteľností vedená ako kotolňa (bývalého družstva). Jej vlastníkom je od roku 2014 spoločnosť RESIDE s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Q. Spoločnosť RESIDE s.r.o. spolu s Q. v roku 2014 založili spoločnosť žalobcu. Pán W. ako majiteľ pozemku pred autoservisom - parc. č. XXXX/XX - žaluje spoločnosť RESIDE s.r.o. za to, že užíva jeho pozemok bezodplatne. Konanie je vedené na Okresnom súde Malacky pod spis. zn. 6C/302/2008. V uvedenom konaní zastupuje spoločnosť RESIDE s.r.o. advokát p. Q., ktorý zastupuje aj žalobcu v tomto spore. Advokát p. Q. v tomto spore účelovo tvrdí, že na existujúcu prístupovú cestu k autoservisu nie je možné zriadiť právo cesty pre veľký počet spoluvlastníkov. V konaní pod spis. zn. 6C/302/2008 však uvádza, že jeho klient RESIDE s.r.o. užíva autoservis od momentu, kedy ho kúpil, pričom navrhuje zriadiť vecné bremeno na pozemku pred autoservisom, a to so vstupom z parcely XXXX/X, t.j. za využitia existujúcej prístupovej cesty. Pán Q. založil so spisu 6C/302/2008 aj náčrt na zriadenie predmetného vecného bremena, a to zo strany existujúcej prístupovej cesty. Čiže kým pre svojho klienta RESIDE s.r.o. navrhuje p. Q. zriadenie vecného bremena pred autoservisom za využitia existujúcej prístupovej cesty, tak v tomto konaní p. Q. tvrdí, že od žalobcu nie je možné požadovať využívanie existujúcej prístupovej cesty pre veľký počet spoluvlastníkov. Ide zjavne o účelové tvrdenie, ktoré napokon vyvracia aj prítomnosť množstva áut pred autoservisom.
11. Žalovaný napokon uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu doručil čestné vyhlásenie žalovaného, v ktorom uviedol, že je pripravený rokovať so žalobcom o uzatvorení nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, súčasťou ktorej bude aj možnosť pešieho prístupu k jeho ruine váhy. K tejto ponuke sa žalobca vyjadril na pojednávaní dňa 21.02.2019, kde uviedol, že mu nepostačuje prístup pešo, ale potrebuje prístup motorovými vozidlami, a to k obom stavbám.
12. Na pojednávaní dňa 21.02.2019 súd na návrh žalobcu doručený na tomto pojednávaní pripustil zmenu žaloby tak, že vecné bremeno má byť naďalej zriadené ako právo prechodu pešo a motorovými vozidlami cez pozemky vytvorené geometrickým plánom H. zo dňa 19.02.2019 a to: pozemok vedený ako parcela registra C č. XXXX/XXX o výmere 621 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a pozemok vedený ako parcela registra C- č. XXXX/XXX o výmere 952 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. K vyhotoveniu nového geometrického plánu pristúpil žalobca preto, aby reagoval na námietky žalovaného v tom smere, aby prístupová cesta rešpektovala faktický stav jazdných pruhov na parkovisku žalovaného a pozdĺžne parkovanie v strede parkoviska.
13. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 21.02.2019 žalobca uviedol, že stavbu trafostanice má v úmysle revitalizovať a zriadiť si v nej svoje sídlo, pričom táto je podľa neho svojím architektonickým riešením spôsobilá na revitalizáciu a vhodná na zabezpečenie administratívnych potrieb sídla žalobcu. Aj za týmto účelom však žalobca potrebuje zriadiť právo cesty. Právo cesty je podľa neho vhodné zriadiť zo strany pozemku žalovaného, keďže z tejto strany budovy je možné umiestniť niekoľko parkovacích miest. Žalobca je síce jednoosobovou spoločnosťou nateraz bez zamestnancov, ale vyvíja aktivity na podnikanie ako „mladá farmár“, pričom sa plánuje venovať poľnohospodárskej činnosti v blízkosti stavby trafostanice. Vlastní viacero nehnuteľností a rokuje o prenájme poľnohospodárskej pôdy. Stavba váh by mala byť obslužnou stavbou k stavbe trafostanice po jej revitalizácií, pričom žalobca chce revitalizovať aj váhy. Váhy sa nachádzajú na ceste, ktorú žalobca navrhuje zriadiť k trafostanici a v danom prípade je úplne jedno, či žalobným návrhom uplatnená cesta bude prístupovou cestou iba k jednej alebo k dvom stavbám žalobcu.
14. Žalobca sa vyjadril aj k žalovaným tvrdenej alternatívnej prístupovej ceste a uviedol, že spoločnosť RESIDE, s.r.o. vlastní spoluvlastnícke podiely k pozemkom tvoriacim žalovaným tvrdenú alternatívnu cestu, a to buď priamo alebo prostredníctvom svojho spoločníka a konateľa. Túto alternatívnu cestu teda spoločnosť RESIDE, s.r.o. využíva z titulu svojho spoluvlastníctva, nie preto, že by taká alternatívna cesta existovala. Spoločnosť RESIDE, s.r.o. má sama problém s prístupom k budove autoservisu, keďže malý kúsok prístupovej cesty k nemu vlastní pán W., s ktorým sa táto spoločnosť na podmienkach prístupu nevie dohodnúť. Ak by aj spoločnosť RESIDE, s.r.o. mala bezproblémový prístup k budove autoservisu, vôbec by to neznamenalo, že taký prístup môže využívať aj žalobca. Alternatívna prístupová cesta, ktorú žalovaný označuje za prirodzenú, prechádza cez vlastníctvo viacerých osôb a niektoré pozemky nie sú vysporiadané. Napojenie na túto alternatívnu cestu by pre žalobcu znamenalo
žalovať všetkých vlastníkov pozemkov pod alternatívnou cestou k autoservisu a navyše pána W. ako vlastníka pozemku medzi autoservisom a budovou trafostanice. Pred vstupom na cestu k autoservisu je umiestnená značka o možnosti využitia cesty výlučne pre zákazníkov autoservisu a vlastníkov dotknutých stavieb.
15. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.05.2019, v ktorom namietol, že žalobca podľa svojho vlastného vyjadrenia nemá záujem na užívaní trafostanice za tým účelom, za ktorým bola postavená, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená a ktorý vyplýva zo samotného zápisu tejto stavby v katastri nehnuteľností - t.j. ako „trafostanicu“, čiže stavbu, ktorá slúži na transformáciu elektrického napätia. Žalobca chce svoju trafostanicu prerobiť na administratívny objekt a užívať ju na kancelárske účely. Ide však iba o víziu žalobcu, ktorá nemá so súčasným stavom nič spoločné. Žalobca totiž môže svoju stavbu užívať len na ten účel, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení (§ 85 ods. 1 prvá veta stavebného zákona). Pokiaľ sa príslušné doklady nezachovali, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená (§ 104 ods. 1 prvá veta stavebného zákona). V predmetnom prípade je nesporné, že stavba trafostanice nebola určená na kancelárske účely, ale na účel zabezpečenia transformácie elektrického napätia. Žalobca teda môže trafostanicu užívať len na tento účel. Pokiaľ chce žalobca užívať trafostanicu na kancelárske účely, potrebuje na to najskôr rozhodnutie príslušného stavebného úradu o zmene v užívaní stavby (§ 85 stavebného zákona). Takéto rozhodnutie však neexistuje. Bez tohto rozhodnutia by kancelárske využitie trafostanice predstavovalo neoprávnenú zmenu v užívaní stavby. Neoprávnené konanie vlastníka stavby pritom vylučuje možnosť zriadenia vecného bremena cesty. Kancelárske využitie trafostanice je tak iba víziou žalobcu do budúcnosti, ktorá momentálne nie je relevantná. Za súčasného stavu platí, že žalobca môže svoju trafostanicu užívať len na zabezpečenie transformácie elektrického napätia. Jedine tento účel využitia trafostanice je v súčasnosti relevantný. Žalovaný poukázal na Feketeho Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza, že pre rozhodnutie o zriadení nevyhnutnej cesty podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ je rozhodné, na aký účel slúži stavba, ku ktorej má byť zriadená cesta, v čase vyhlásenia rozsudku v súlade so stavebnými predpismi. Tým bude určený aj rozsah práva cesty, ktorý je potrebné uviesť v rozhodnutí (napr. akými vozidlami a v ktorú dobu možno užívať cestu). Podľa žalovaného je zjavné, že žalobca nemá záujem na využívaní trafostanice na účel zabezpečenia transformácie elektrického napätia. Žalobca tak nemá relevantný dôvod na právo cesty k nej. Obdobne nemá žalobca relevantný záujem ani na využívaní ruiny bývalej váhy na jej účel, t.j. na váženie nákladu na vozidlách do 30 ton. Za súčasného stavu to ani nie je možné, nakoľko ide o nefunkčnú ruinu. Žalobca uviedol, že „stavba váh by mala byť obslužnou stavbou pre stavbu trafostanice po jej revitalizácii“. Opäť ide iba o víziu do budúcnosti, na ktorú by žalobca najskôr potreboval rozhodnutie príslušného stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Takéto rozhodnutie však neexistuje. Absencia reálneho záujmu žalobcu o ruinu váhy je zrejmá aj z toho, že ním požadovaná cesta vôbec nevedie k ruine váhy, ale ju obchádza, o čom žalobca nechal vyhotoviť geometrický plán v roku 2017 a následne tiež v roku 2019. Žalovaný poukázal na protirečivosť konania žalobcu, ktorý sa domáha práva cesty „v prospech vlastníka stavieb zapísaných Okresným úradom v Q., katastrálnym odborom pre katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXXX ako trafostanica bez súpisného čísla postavená na parcele č. XXXX/XX a váhy bez súpisného čísla postavená na parcele XXXX/XXX“, avšak z jeho posledného písomného vyjadrenia vyplýva, že svoju trafostanicu chce prerobiť na administratívny objekt a svoju ruinu váhy chce využívať ako obslužnú stavbu. Ide tak o zmätočný návrh.
16. Žalovaný ďalej argumentoval ohľadom existencie alternatívnej prístupovej cesty a poukázal na to, že žalobca je vlastníkom troch budov v areáli po bývalom štátnom podniku Štátny majetok W..p. Najväčšiu z týchto budov dokonca prevádzkuje ako ubytovňu, pričom v tejto budove má aj svoje sídlo, čo dokladá poštová schránka umiestnená pri vchode. Budovy žalobcu sú voľne prístupné po cestách v rámci areálu. Tieto cesty žalobca bez problémov užíva, a rovnako tak aj hostia v jeho ubytovni. Jedna areálová cesta pritom vedie až k budove autoservisu, ktorú denne využíva množstvo áut a ktorá patrí spoločnosti Y. s.r.o. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Y. s.r.o. je p. Q.. Spoločnosť Y. s.r.o. spolu s p. V. v roku 2014 založili spoločnosť žalobcu. V tejto súvislosti sa žalobca bráni tým, že spoločnosť Y. s.r.o. síce využíva existujúcu cestu k autoservisu, avšak z toho titulu, že sama, resp. prostredníctvom p. V. vlastní pozemky pod prístupovou cestou, resp. podiely na nich. Pravda je však taká, že žalobca nemá nijaký problém kedykoľvek sa dohodnúť s p. V. na tom, aby mu umožnil prechod cez ním (spolu)vlastnené pozemky - rovnako, ako to p. V. umožňuje zákazníkom autoservisu. Veď to bol práve p. V., ktorý v roku 2014 založil spoločnosť žalobcu. A je to opäť p. V., ktorý chce teraz prerobiť žalobcovu trafostanicu na
administratívny objekt - jeho spoločnosť W. s.r.o. je totiž investorom tejto plánovanej prestavby. Táto skutočnosť je zrejmá z architektonickej štúdie, ktorú doložil žalobca - spoločnosť W. s.r.o. je v textovej aj obrazovej časti tejto architektonickej štúdie uvedená ako investor prestavby žalobcovej trafostanice. Pritom p. V. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti W. s.r.o.
17. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je zrejmé, že značnú časť prístupovej cesty v rámci areálu po bývalom štátnom podniku žalobca už dlhé roky využíva na prístup k svojim trom budovám. V tomto smere žalobca k svojej žalobe priložil správu H. apríla 2014, v ktorej H. posudzoval možnosti napojenia vybraných budov (medzi inými aj dvoch terajších budov žalobcu) na Q. svoju správu uzatvoril konštatovaním, že „pre napojenie stavebných objektov je možné iba využívanie už jestvujúceho vjazdu prechádzajúceho parcelou p.č. XXXX“. Parcela č. XXXX je pritom parcelou, ktorá tvorí vjazd do areálu po bývalom štátnom podniku a ktorú dlhodobo využíva tak žalobca, ako aj všetky ďalšie firmy v areáli, vrátane autoservisu. Je teda absolútne účelové, keď teraz žalobca tvrdí, že má problém využívať existujúcu prístupovú cestu cez areál. Namiesto toho žalobca šikanózne požaduje právo cesty z úplne opačnej strany ako je jeho sídlo, pričom požadovaná cesta by bola pre žalobcu niekoľkonásobne dlhšia ako existujúca cesta cez areál. Navyše takmer celá budova trafostanice, vrátane jej prednej časti, leží na pozemku p. W.. Je paradoxné, že žalobca doložil architektonickú štúdiu na prestavbu trafostanice, z ktorej vyplýva, že aj do budúcnosti počíta s využitím jej hlavného vchodu, a zároveň sa namiesto toho domáha od žalovaného prístupu k zadnému rohu trafostanice. V tejto súvislosti sa žalobca bráni nehoráznym tvrdením, že „práve v časti zasahujúcej do pozemku žalovaného (pod plánovanú terasu - viď priloženú štúdiu) je možné umiestniť niekoľko parkovacích miest“. Pritom z priloženej architektonickej štúdie je celkom zrejmé, že sa pod plánovanú terasu nezmestí ani jedno auto - v časti zasahujúcej do pozemku žalovaného má byť umiestnené točité schodisko. Je preto celkom šikanózne, keď žalobca požaduje od žalovaného cestu pre motorové vozidlá k trafostanici v šírke vyše 6 metrov, keď aj tak nemá vozidlá kde parkovať - mohol by sa tam nechať voziť akurát tak taxíkom. Žalovaný uviedol, že súd nemôže vyhovieť šikanóznym požiadavkám žalobcu, najmä keď existuje a denne sa používa cesta cez areál, ktorá vedie až do bezprostrednej blízkosti trafostanice a ruiny váhy, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 2711/2011, podľa ktorého „ak pripadá do úvahy viac možností, ako zriadiť nevyhnutnú cestu, je potrebné vybrať tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého pozemku najmenej obťažná; je potrebné tiež zvážiť, či by z hľadiska požiadavky minimalizácie zásahov do vlastníckeho práva vlastníka zaťažovaného pozemku nebolo vhodnejšie zriadiť cestu cez pozemok iného vlastníka, čo by bolo menej zaťažujúce a primeranejšie. Ak by sa ukázalo, že podstatne primeranejšie je vedenie cesty cez pozemky iného vlastníka (iných vlastníkov) než žalovaného, nebolo by možné žalobe vyhovieť.“
18. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.09.2019 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, že vecné bremeno bude zriadené za jednorazovú protihodnotu vo výške 5.300,00 Eur. Predložil pritom nový súkromný znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca H. ktorý nechal vypracovať po tom, čo žalovaný namietol postup znalca pri vypracúvaní pôvodného znaleckého posudku, pričom poukázal na to, že tento znalec sa dopustil správneho deliktu. Na pojednávaní nariadenom na 09.09.2019 súd zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu pripustil. Na rovnakom pojednávaní uviedol žalobca súdu, že na zmenu účelu užívania tejto stavby je potrebné stavebnému úradu doložiť, že investor má prístup k stavbe. Žalobca sa preto musí najprv domôcť zriadenia práva cesty a až následne iniciovať konanie o zmenu účelu užívania stavby. Poľnohospodárske aktivity žalobcu sa sústreďujú v lokalite, kde sa nachádzajú predmetné stavby, t.j. v areáli bývalých Štátnych majetkov W., ktoré sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou rovnako ako poľnohospodárske družstvá.
19. Žalovaný doručil súdu dňa 21.10.2019 svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca na poslednom pojednávaní predložil o.i. dokument „Činnosť a plán podniku“, ktorý má predstavovať stručné zhrnutie podnikateľských plánov žalobcu v oblasti poľnohospodárstva. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho poľnohospodárska činnosť sa sústreďuje v lokalite, kde sa nachádzajú aj jeho stavby, t.j. v areáli bývalého Štátneho majetku W.. Podľa predloženého dokumentu „Činnosť a plán podniku“ má žalobca obrábať cca. 30 hektárov pôdy, pričom v roku 2019 údajne dopestoval 3,5 tony ovocia, 1,2 tony viniča, 60 ton obilia, 10 ton kukurice, 39 ton sena. Čo sa týka údajnej produkcie ovocia a hrozna, tak užívatelia ovocných sadov o výmere najmenej 0,3 hektára majú podľa § 4a ods. 3 zákona č. 597/2006 Z. z. povinnosť registrovať sa v registri ovocných sadov. Podobne majú povinnosť registrácie aj vinohradníci, ktorí sa musia zapísať do registra vinohradníkov podľa § 8 ods. 3 zákona č. 313/2009 Z. z., a to v prípade, ak výmera ich vinohradníckej plochy prevyšuje 1 000 m2, resp. bez ohľadu na výmeru, pokiaľ uvádzajú hrozno na trh. Žalobca, ktorý údajne v roku 2019 dopestoval 3,5 tony ovocia a 1,2 tony hrozna,
však v žiadnom z týchto registrov nie je zapísaný. Žalobca vo svojom dokumente „Činnosť a plán podniku“ uvádza, že pre svoju údajnú poľnohospodársku výrobu potrebuje vybudovať „presné vážne miesto“. Žalobca teda predstiera, že na mieste ruiny váhy nechá vybudovať novú váhu, na ktorej bude vážiť tony údajnej poľnohospodárskej produkcie. Je zrejmé, že ide o účelové tvrdenie žalobcu, ktoré nekorešponduje s jeho predošlým vyjadrením, podľa ktorého má byť „stavba váh obslužnou stavbou pre stavbu trafostanice po jej revitalizácii“. Žalovaný opakovane poukázal na to, že žalobcom požadovaná cesta vôbec nevedie k ruine váhy, ale ju obchádza, o čom žalobca nechal vyhotoviť geometrický plán v roku 2017 a následne tiež v roku 2019.
20. Na pojednávaní dňa 24.10.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe a uviedol, že obe stavby žalobcu sú preňho využiteľné na účely jeho podnikania. Pokiaľ žalovaný uvádza k stavbe váh, že sa jedná o ruinu, tak je potrebné dodať, že do tohto stavu ju dostal sám žalovaný a žalobca má úmysel ju revitalizovať. Pokiaľ ide o alternatívny prístup od autoservisu, táto cesta nie je výhodnejšia než navrhovaná a aj z dôkazov predložených žalovaným je zrejmé, že spoločnosť RESIDE, s.r.o., ktorá vlastní autoservis v minulosti mala s prístupom po takej alternatívnej ceste problém. Jednalo sa o prístup k iným stavbám, ktorý bol znemožňovaný uložením prekážok na vstupe do areálu. Žalobca nie je vlastníkom ani autoservisu ani pozemkov okolo neho a jeho vzťah k p. V. nie je predmetom tohto sporu. Nie je relevantné, ako či od koho žalobca kúpil firmu alebo či si s takou osobou tyká. Pokiaľ ide o podnikanie žalobcu, žalobca dostatočne preukázal, že sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou, keďže zatiaľ nežiadal o žiadne dotácie neoznamoval užívanie pozemkov ministerstvu a preto nie je evidovaný v jeho aplikácii. Prípadný nedostatok registrácie žalobcu vo verejnom registri môže založiť maximálne jeho administratívnoprávnu zodpovednosť, na výsledok sporu však nemôže mať vplyv.
21. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcu o jeho poľnohospodárskej činnosti v areáli alebo v blízkosti areálu bývalých štátnych majetkov W. považuje za klamlivé aj s poukazom na to, že v okolí predmetného areálu neexistuje pozemok potrebného rozsahu, ktorý nie je užívaný iným subjektom.
22. Súd v konaní vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste a listinnými dôkazmi predloženými stranami: Výpis z LV č. XXXX k.ú. W., čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. W., geometrický plán H. č. XX/XXXX, Technická správa H. Posúdenie napojenia na cestu H., Informatívna kópia z katastrálnej mapy z dotknutého územu, Znalecký posudok XX/XXXX, Výpis z LV č. XXXX k.ú. W., Výpis z LV č. XXXX k.ú. W., fotodokumentácia stavu na mieste č.l. 111-116, nákres situačného plánu a možnosti prístupu k stavbám žalobcu, odborné stanovisko STÚ Bratislava č. 66/2018, List „Podnet na vykonanie dohľadu vo veci znaleckej činnosti CM-D. s.r.o.“, infromatívna kópia z mapy z nákresom možnosti prístupu k stavbám, výpis z katastra ohľadom parcely č. XXXX/X a XXXX/XX, výpis z LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX k.ú. W., výpis z katastra ohľadom parcely č. XXXX/ X k.ú. W., výpis z LV č. XXXXX k.ú. W., fotografie budov žalobcu, úradný záznam OR PZ Q. zo dňa 06.08.2014, email spoločnosti Hemak, s.r.o. zo dňa 12.11.2018, čestné vyhlásenie žalovaného, fotokópie časti spisu OS Malacky 6C/302/2008, architektonická štúdia H. fotografia značka zákazu vjazdu, email H. zo dňa 26.11.2018, Geometrický plán H. č. 07/2019, výpis z OR žalobcu a spoločnosti RESIDE s.r.o., Oznámenie o začatí správneho konania voči CM - CENTRUM s.r.o. zo dňa 14.05.2019, Výpis z OR spoločnosti SiteINVEST s.r.o., Objednávka znaleckého posudku, výpis zo zoznamu znalcov, znalecký posudok H. č. 116/2019, Snímka satelitnej mapy s vyznačením existujúcich prístupových ciest na č.l. 158, Výpis ohlásených prevádzkarní pre farmové chovy voľne žijúcej zvery, Činnosť a plán podniku zo dňa 09.09.2019, Oznámenie o pridelení čísla od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Rozsudok OS Malacky 4C/805/2015, Oznámenie o výsledku správneho konania o dňa 04.10.2019, Odborné stanovisku STÚ č. XXXXXX, Žiadosť o informáciu z registra ovocných sadov a z vinohradníckeho registra - odpoveď na žiadosť, Užívatelia poľnohospodárskej pôdy v roku 2019 podľa aplikácie GSAA v čierno bielom a farebnom vyhotovení, Geometrické plány - zvýraznená požadovaná cesta voči ruine Váhy v čierno bielom a farebnom vyhotovení. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom za nesporné považoval tie tvrdenia strán, ktoré druhá strana účinne nepoprela:
23. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
24. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
25. Podľa platnej právnej úpravy je jedným zo spôsobov vzniku vecných bremien rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena. Zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom predstavuje jeden z troch prípadov, v ktorých súd môže o zriadení vecného bremena rozhodnúť. Situácia predvídaná v § 151o <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2tc3y> ods. 3 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku, kedy oprávnená stavba je obkolesená pozemkom vo vlastníctve iného subjektu, ako je vlastník stavby. Práve potreba riešenia týchto situácií bola dôvodom, aby právo cesty vlastníka stavby cez cudzí pozemok bolo v našom právnom poriadku výslovne upravené. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len za súčasného splnenia nasledujúcich podmienok:
a) návrh je podaný vlastníkom stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
26. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Žalobca musí vlastniť stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti, teda je spojená so zemou pevným základom a súčasne musí ísť o stavbu oprávnenú. Zároveň je potrebné posúdiť, či v čase rozhodovania súdu táto stavba aj fakticky existuje. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 2088/2001, zo dňa 28.5.2003, nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, keď už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Pre posúdenie zániku pôvodnej stavby je významné to, čo bolo odstránené, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce či došlo k úplnej alebo čiastočnej deštrukcií obvodových stien prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcií týchto obvodových stien je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla.
27. Nie je rozhodujúce, na aký účel je stavba používaná, pre rozsah zriaďovaného práva je však rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. Cestu možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.
28. Pod priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať.
29. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, najmä zmluvne. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné. Zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržovaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov. Treba však skúmať dôvody, prečo sa vlastník stavby zbavil možnosti prístupu (napr. aj z nedbanlivosti) a či výkon jeho práva nie je v rozpore s dobrými mravmi.
30. Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala
vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu
31. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou, či žalobca vlastní stavby, ku ktorým nemá možnosť iného prístupu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie W. súd zistil, že žalobca je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník stavieb:
a) trafostanica bez súpisného čísla postavená na pozemku C-KN XXXX/XX, b) váhy bez súpisného čísla postavené na pozemku C-KN XXXX/XXX..
Z obhliadky na mieste je zrejmé, že stavba trafostanice fakticky existuje a je aj zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalobcu, tu je teda prvá podmienka pre zriadenie práva cesty splnená. Stavba „váhy“ však bola zdemolovaná a aj samotný žalovaný namietol, že v skutočnosti stavba váh už dlhé roky neexistuje, jedná sa len o ruinu. K uvedenému žalobca uviedol, že stavbu váh protiprávne zbúral žalovaný. Preto sa súd zaoberal otázkou, či k momentu rozhodnutia súdu stavba váhy fakticky existuje a či nedošlo k jej zániku (demolácií) a teda zániku vlastníckeho práva žalobcu k nej. Z obhliadky na mieste je zrejmé, že zo stavby váh ostali na mieste len pozostatky kovových častí konštrukcie a vybetónované základy stavby. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Q. o vykonanom telefonickom rozhovore so súdnym znalcom V. na č.l. 166 spisu súd zistil, že stavba váh mohla byť postavená v roku 1967 a mala byť asi tridsaťtonová, pričom pozostávala z vážneho domčeka o rozmeroch asi 2,5 x 2,5 metra a poľnohospodárskej váhy na váženie poľnohospodárskych vozidiel so spevnenými plochami. Z vyjadrenia spoločnosti HEMAK, s.r.o., predloženého žalobcom na č.l. 167 súd zistil, že zo stavby váh chýba vážny most, ostala len výstuž a mechanizmus váhy. Žalobca k váhe uviedol, že ju má v úmysle revitalizovať a používať ako obslužnú stavbu k revitalizovanej stavbe trafostanice. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že stavba váhy, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W., v skutočnosti neexistuje, došlo k jej zániku demoláciou, pričom pre tento záver súdu je irelevantné, kto demoláciu stavby vykonal či zavinil. Z obhliadky jasne vyplynulo, že súčasný stav uvedenej stavby neumožňuje zistiť, aké bolo jej priestorové usporiadanie, kde sa nachádzal vážny domček a kde mechanizmus váh, ani do akej výšky táto stavba v minulosti siahala. Na zemi ostal len kovový šrot a pozostatok základov stavby prerastený burinou. Ohľadom stavby váhy preto nie je splnená prvá z podmienok pre zriadenie práva cesty, a to právna a faktická existencia stavby vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že má v úmysle stavbu váh revitalizovať, podľa názoru súdu by sa nejednalo o revitalizáciu v zmysle opravy a úpravy pôvodnej stavby, ale o vybudovanie stavby novej. Návrh žalobcu v rozsahu, v akom požaduje zriadiť právo cesty k stavbe váhy bolo preto potrebné zamietnuť z dôvodu faktickej neexistencie stavby, ku ktorej má byť právo cesty zriadené. Ďalej sa preto súd žalobou zaoberal len pokiaľ sa týkala zriadenia práva cesty k stavbe trafostanice.
32. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie W. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemkov C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13.391 m2 a C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19.116 m2. Žalobcom požadované právo cesty vedie cez vyššie uvedené pozemky žalovaného, pričom tieto sa nachádzajú medzi žalobcovými stavbami a verejnou komunikáciou, teda je ich možné oba považovať za pozemky „priľahlé“ v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
33. Súd ďalej v konaní riešil otázku, či žalobca s ohľadom na účel, spôsob a rozsah užívania jeho stavieb má právo na zriadenie vecného bremena. V tomto kontexte bolo potrebné sa zaoberať už len stavbou trafostanice, ako je aj vyššie uvedené, pretože stavba váh po demolácií zanikla a jej užívanie žalobcom na účel, na ktorý bola určená, naďalej nie je možné. Ako vyplynulo z obhliadky na mieste, ako aj zo zhodných vyjadrení strán, stavbu trafostanice žalobca v súčasnosti nepoužíva na účel, na ktorý je určená a ani na žiadny iný účel. Stavba je opustená, zanedbaná, bez vchodových dverí a vybavenia. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že po získaní práva cesty, ktoré žiada, by stavbu trafostanice chcel prestavať na administratívnu budovu a využívať ju pre svoje podnikanie. K týmto zámerom žalobcu však nemohol súd prihliadnuť, pretože pre jeho rozhodovanie je relevantný len účel užívania stavby podľa povolenia ku dňu prijatia jeho rozhodnutia, a tým je v posudzovanom prípade zásobovanie elektrickou energiou, resp. premena a rozvod elektrickej energie, čo je bežný účel užívania trafostanice. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán tak vyplynulo, že žalobcovi nesvedčí reálna potreba zriadenia práva cesty k jeho stavbe trafostanice, aby túto mohol používať na účely, na ktoré je určená. Žalobca chce, naopak, po zriadení práva cesty trafostanicu prestavať na administratívnu budovu a používať pre účely svojej
podnikateľskej činnosti. V takom prípade by však žalobca v skutočnosti potreboval nové rozhodnutie súdu, ktoré by mu umožňovalo cestu cez pozemok žalovaného užívať na nový účel. Platí totiž, že ak stavba začne slúžiť na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo, účel práva cesty nemôže vlastník stavby dodatočne svojvoľne rozširovať. Zriadenie práva cesty cez pozemok iného subjektu než je vlastník stavby je vážnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a preto musí súd starostlivo zvážiť, či je s ohľadom na okolnosti prípadu možné od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Súd musí mať pri rozhodovaní na mysli záujem vlastníka stavby a záujem spoločnosti na tom, aby stavba mohla byť riadne užívaná, ale vždy aj ochranu vlastníka pozemku. V predmetnom prípade z konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca nemá záujem stavbu trafostanice používať na účel, na ktorý slúži. Zriadenie vecného bremena práva cesty však nemôže slúžiť k tomu, aby sa vlastníkovi stavby na cudzom pozemku, ktorá je cudzími pozemkami aj obklopená, umožnilo rozširovať užívanie stavby či stavbu prerábať na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo. Ak by súd taký postup vlastníka stavby odobril, zasiahol by neoprávnene do práv vlastníka pozemku, a to tiež s prihliadnutím na to, že žalovaný nadobudol pozemky kúpou v roku 2013, kedy na nich stáli práve stavby trafostanice a váh a preto od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby trpel cestu cez ním takto nadobudnuté pozemky k stavbám slúžiacim iným účelom, než aké mohol v čase nadobudnutia pozemkov predpokladať. Súd tak žalobe žalobcu, pokiaľ ňou žiadal zriadiť právo cesty k stavbe trafostanice, už len z týchto dôvodov nemohol vyhovieť.
34. Pre zamietnutie žaloby však v posudzovanej právnej veci boli dané aj ďalšie dôvody. Žalovaný opakovane namietal, že ak žalobca má mať právo cesty zriadené, potom najmenej obmedzujúce pre vlastníkov priľahlých pozemkov by bolo vedenie cesty nie cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, ale cez pozemky v areáli po bývalom štátnom podniku Štátny majetok W., š.p., na ktorých sa už nachádza cesta využívaná vozidlami smerujúcimi k budove autoservisu a k budovám v jeho okolí. Z vykonanej obhliadky na mieste po porovnaní tam získaných informácií so stavom podľa katastrálnej mapy vyplynulo, že z verejnej komunikácie na Q. vedie cez pozemok s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.842 m2 štrkovo - kamienková nevyasfaltovaná cesta, ktorá pokračuje cez ďalšie pozemky XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X a smeruje k budovám postaveným na pozemkoch XXXX/XX (budova kotolne so súpisným číslom XXXX), XXXX/X (budova dielne bez súpisného čísla), XXXX/XX (hala bez súpisného čísla) XXXX/XX (administratívna budova so súpisným číslom XXX) a ďalším v tomto areáli. Ako je súdu známe z obhliadky i zo zhodných tvrdení strán, táto cesta je denne využívaná na prejazd a parkovanie vozidiel vlastníkov a návštevníkov budov (pred budovou autoservisu v stavbe kotolne bolo zaparkovaných len v čase obhliadky asi dvadsať motorových vozidiel). Aby túto cestu mohol používať aj žalobca na prístup k Stavbe trafostanice, bolo by existujúcu trasu cez hore uvedené pozemky v danom areáli potrebné predĺžiť cez pozemok s parc. č. C-KN XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je vo vlastníctve V..
35. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 2711/2011, s ktorého odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje a podľa ktorého pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. júla 2005, sp. zn. 22 Cdo 1897/2004, publikovaný pod č. 32/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Ak pripadá do úvahy viac možností, ako zriadiť nevyhnutnú cestu, je potrebné vybrať tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého pozemku najmenej obťažujúca; je potrebné tiež zvážiť, či by menej zaťažujúca a primeranejšia z hľadiska požiadavky minimalizácie zásahov do vlastníckeho práva vlastníka zaťažovaného pozemku nebolo vhodnejšie zriadiť cestu cez pozemok iného vlastníka. Zákon nestanoví výslovne kritériá na posúdenie toho, aký variant je menej zaťažujúci a teda primeranejší. Je potrebné vziať do úvahy najmä výmeru časti pozemku, ktorá má slúžiť ako nevyhnutná cesta, spôsob využívania zaťažovaného pozemku i stavby, ktorej má cesta slúžiť, a mieru rušenia jeho vlastníka. Významná je aj skutočnosť, že na pozemku, ktorý pripadá pre zriadenie nevyhnutnej cesty do úvahy, je už vybudovaná cesta. Pohodlie oprávneného pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom, pri existencií viacerých približne rovnocenných variantov by však nemal byť zvolený ten, ktorý by umožňoval užívať cestu ťažšie.
36. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že pre vlastníka Stavby trafostanice (ak by preukázal, že vzhľadom na účel, spôsob a rozsah užívania Stavby potrebuje, aby súd v jeho prospech zriadil právo cesty na priľahlom pozemku) by bolo vhodnejšie cestu zriadiť práve cez pozemky vlastníkov v areáli autoservisu (teda cez pozemky XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X, ako aj pozemok XXXX/XXX, všetko v k.ú. W.), pretože cez tieto pozemky už reálne cesta vedie a je denne
množstvom osôb používaná. Takáto cesta by bola celkom evidentne pre vlastníkov pozemkov menej zaťažujúca než pre žalovaného, a to už len preto, že na ich pozemkoch sú prechod a prejazd iných osôb už aj v súčasnosti nútení trpieť. Súd má za to, že takýto prístup k Stavbe by bol aj omnoho jednoduchší na zriadenie, pretože by bolo potrebné len dobudovať asi 80 metrov dlhú cestu cez pozemok s parc.č. XXXX/XX v k.ú. W.. Naopak, keby sa mala vybudovať cesta cez Pozemky žalovaného, vyžadovalo by to vybudovanie dlhšej cesty, prebúranie plotu areálu žalovaného, čím by mohlo dôjsť k narušeniu jeho bezpečnosti, ako aj vypílenie stromov a kríkov v dĺžke minimálne 20 metrov (ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalovaného). Aj s poukazom na existenciu menej zaťažujúcej možnosti pre zriadenie práva cesty súd žalobu žalobcu zamietol.
37. Pre úplnosť súd dodáva, že pre rozhodnutie veci neboli relevantné námietky žalovaného, že prístup k stavbe trafostanice nie je možné cez pozemky žalovaného zabezpečiť, pretože pozemok žalovaného sa dotýka stavby trafostanice len v jej zadnom rohu, pričom na prístup pešo k trafostanici by bolo potrebné prejsť ešte cez pozemok pána W.. K tomu súd uvádza, že ak by sa právo cesty zriaďovalo za účelom riadneho a obvyklého užívania trafostanice a neexistovala by iná možnosť vedenia cesty, potom by postačovalo aj ho zriadiť cez pozemky žalovaného, pretože žalobca by si teoreticky do stavby mohol zriadiť vstup z druhej strany, prípadne by osobitnou žalobou mohol žiadať zriadiť právo cesty v chýbajúcom rozsahu aj na pozemku pána W.. Táto skutočnosť sama o sebe nemohla byť dôvodom pre zamietnutie žaloby.
38. Keďže žalobca nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez Pozemky žalovaného v žalobcom vymedzenom rozsahu, žalobu zamietol. Otázkou primeranosti vedenia zriaďovanej cesty, ako aj náhrady za zriadenie vecného bremena tak nebolo potrebné sa zaoberať.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto žalovanému náleží náhrada trov v rozsahu 100 %, ako mu ju súd aj priznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).