Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-302-2008.pdf
PDF · 126.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/302/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: B. proti žalovanému: RESIDE s. r. o. so sídlom Ferdiša Kostku 46/A, Stupava, zast. advokátom JUDr. Matejom Marhavým, AK Šafárikovo nám. 3, Bratislava, o zriadenie vecného bremena za odplatu rozhodol
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia o tom, že sa nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného, že tento ako nájomca uzatvára nájomnú zmluvu so žalobcom ako prenajímateľom v znení predloženom žalobcom, ktorá tvorí súčasť rozsudku. Žalobu zdôvodnil tým, že v roku 2003 žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy a vkladu do katastra nehnuteľnosti pod O. do svojho výlučného vlastníctva pozemok vedený ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4805 m2 v kat. úz. M., zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom. Na časti parcely č. XXXX/XX je postavená nebytová budova - kotolňa, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. M., ktorá bola vo vlastníctve pôvodne žalovaného KaS - Slovakia spol. s r. o. so sídlom Stupava. Pôvodne žalovaný užíval parcelu č. XXXX/XX bez právneho titulu. Medzi žalobcom a pôvodne žalovaným, napriek viacerým výzvam a snahe žalobcu, nebola uzavretá ani nájomná zmluva s výškou nájomného obvyklou v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci, ani zmluva o zriadení vecného bremena za náhradu, ktorej predmetom by bolo usporiadanie pomerov medzi oboma stranami. Žalobca je toho názoru, že sú porušované viaceré jeho práva ako vlastníka, najmä tie, ktoré sú zakotvené v ustanoveniach § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. Pôvodne žalovaný bezdôvodne odmieta uzavrieť so žalobcom zmluvu, ktorej predmetom by bola úprava užívania parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu.
2. Pôvodne žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca nemá právny titul na rozhodnutie v súlade s uplatneným petitom. Nesúhlasil s predloženou nájomnou zmluvou, keďže výšku nájmu v sume 1.500,- Sk mesačne považoval za neprimeranú. Za primeranú cenu nájmu považoval sumu 50,- Sk za m2, čo je 3% z ceny pozemku za rok (pri cene 800,- Sk až 2.500,- Sk /m2).
3. Žalobca s navrhovanou cenou v rámci možnej dohody nesúhlasil.
4. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podal návrh na zmenu petitu tak, že žiadal, aby súd zriadil v prospech pôvodne žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve stavby a v práve vstupu na parcelu č. XXXX/XX o výmere 353 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v katastrálnom území M., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom, s tým, že pôvodne žalovaný je povinný uhrádzať žalobcovi titulom náhrady za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sumu 79.926,-Sk ročne vždy do konca prvého kalendárneho mesiaca roku, za ktorý sa táto náhrada platí. Ďalej žiadal, aby súd zriadil v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/XX o výmere 3.526 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území M., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky s tým, že žalovaný je povinný uhrádzať žalobcovi titulom náhrady za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sumu 798.357,-Sk ročne vždy do konca prvého kalendárneho mesiaca roku, za ktorý sa táto náhrada platí. Zároveň žiadal od pôvodne žalovaného náhradu trov konania.
5. Súd uznesením zmenu petitu v tomto znení pripustil.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka B., oboznámil sa so znaleckým posudkom č. X/XXXX, LV č. XXXX, XXXX, XXXX, pk. vložkou č. XXX, XXXX kúpnymi zmluvami, kolaudačným rozhodnutím z roku 1992, stanoviskom Mesta M., kópiami z katastrálnej mapy, nájomnou zmluvou, výpisom z obchodného registra odporcu, oznámením Združenia stupavských vlastníkov pôdy, rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, stanoviskom Katastrálneho úradu v Bratislave, stanoviskom Mesta M., návrhom žalovaného na usporiadanie majetkových vzťahov, fotodokumentáciou prevádzky v kotolni a po vykonanom dokazovaní rozsudkom č. k. 6C302/08 - 280 zo dňa 03.12.2008 vyhovel žalobe žalobcu a zriadil v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve stavby a v práve vstupu na parcelu č. XXXX/XX o výmere 353 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v katastrálnom území M., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu v Malackách s tým, že pôvodne žalovaného zaviazal uhrádzať žalobcovi titulom náhrady za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sumu 79.926,-Sk ročne vždy do konca prvého kalendárneho mesiaca roku, za ktorý sa táto náhrada platí. Taktiež zriadil v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/ XX o výmere 3.526 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území M., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky s tým, že žalovaného zaviazal uhrádzať žalobcovi titulom náhrady za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sumu 798.357,- Sk ročne vždy do konca prvého kalendárneho mesiaca roku, za ktorý sa táto náhrada platí. Pôvodne žalovaného zaviazal zaplatiť trovy konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 135c ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak, že predmetná kotolňa je stavbou neoprávnenou, keď v konaní sa rok dokončenia stavby nepodarilo preukázať a súd nezistil žiadne oprávnenie Štátneho majetku š. p. Stupava ako staviteľa stavby na nakladanie s parcelami žalobcu č. XXXX/XX a XXXX/XX ( parc. č. XXXX rozčlenená GP v roku 2004 na parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX) tak, že by mal oprávnenie tieto parcely užívať, resp. ich mať v správe a z toho titulu vyvodiť skutočnosť, že mohol mať oprávnenie zriadiť takúto stavbu na parc. č. XXXX/XX. Keďže postup podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nebol v danom prípade účelný, súd vyporiadal vzťahy medzi stranami sporu poukazom aj na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co263/2009 - 320 zo dňa 30.09.2010 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že záver prvostupňového súdu o tom, že podľa dostupných dokladov mohla byť stavba postavená v rokoch 1958 až 1992, ale rok dokončenia stavby sa nepodarilo preukázať, a teda nemohol posúdiť podľa účinnosti akého zákona mal o žalobe rozhodnúť a z rozsudku vyplýva, že rozhodol podľa § 135c Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 a stavbu zriadenú Štátnym majetkom, š.p. M. - právnickou osobou posúdil ako neoprávnenú. Vzhľadom na to, že kolaudačné rozhodnutie, z obsahu ktorého vyplýva, že stavbu realizoval Štátny majetok , š. p. M., za obdobie dovtedajšej existencie podniku a stavba mohla byť dokončená do roku 1989, je spochybnené vyjadrením Katastrálneho úradu v Bratislave, Správou katastra Malacky o tom, že stavba bola pravdepodobne postavená v roku 1992, je potrebné pre rozhodnutie veci vykonať iné dôkazy ako navrhované stranami, keď bez zistenia, kedy bola predmetná stavba postavená, nemožno posúdiť vec podľa príslušných ustanovení zákona na vec sa vzťahujúceho. Je preto potrebné vykonať dopyt na Fond národného majetku SR, na ktorý prešiel majetok Štátneho majetku š. p. M.. Rozsudok odvolací súd zrušil aj z dôvodu, že prvostupňový súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu neskúmal v ako rozsahu je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno na výkon vlastníckych práv a povinností žalovaného k stavbe a rozsah zriadeného vecného bremena v rozsudku nezdôvodnil.
8. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave a to dopytom na Fond národného majetku SR, oboznámil sa s jeho stanoviskom a dokladmi, ktoré k stanovisku doložil, technickou správou k projektovému zameraniu stavieb mechanizačného strediska Štátneho majetku Stupava, záznamom z ohliadky nehnuteľností žalobcu a to parc. č. 1990/11 a č. 1990/15 a kotolne, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, LV č. XXXX, XXXX, XXXX, pk. vložkou č. XXX, XXXX., kúpnymi zmluvami, kolaudačným rozhodnutím z roku 1992, stanoviskom Mesta M., kópiami z katastrálnej mapy, výpisom z obchodného registra žalovaného, oznámením Združenia stupavských vlastníkov pôdy, rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, stanoviskom Katastrálneho úradu v Bratislave, stanoviskom Mesta M., návrhom žalovaného na usporiadanie majetkových vzťahov, fotodokumentáciou prevádzky v kotolni, listami vlastníctva o prevodoch stavby kotolne postavenej na parc. č. XXXX/XX a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobca uviedol, že parc. č. XXXX kupoval vo februári 2003, pričom vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 24.02.2003. V tom období mal jeho starý otec so starou matkou na viaceré nehnuteľnosti uzavreté viaceré zmluvy so Združením stupavských vlastníkov pôdy a. s. M.. V roku 2003 vypovedali nájom len na parc. č. XXXX, ktorú kúpil a zároveň s vypovedaním nájomnej zmluvy Združeniu vlastníkov doložili doklad o novom vlastníkovi. Potom sa kontaktoval s pôvodným žalovaným, ktorému oznámil, že je prístupný sa dohodnúť buď na odpredaji všetkých troch pozemkov, alebo aj na ich prenájme. Pôvodne žalovaný mu v roku 2004 doručil návrh na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti v cene po 300,-Sk za m2, resp. na nájom za 12,-Sk na m2 na rok. Pôvodný žalovaný pozemok využíval nielen ako vchod pre svojich pracovníkov, ale pred budovu prichádzali aj motorové a nákladné autá pôvodného žalovaného, ktoré tam parkovali, realizuje sa tam nakládka tovaru. Na parc. č XXXX/XX stála aj v minulosti stavba, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX ako kotolňa vo vlastníctve žalovaného. Predmetnú kotolňu postavilo JRD M. a túto budovu postavilo bez súhlasu predchádzajúceho vlastníka t.j. F., starého otca žalobcu. Toto JRD malo uzavretú s bývalým vlastníkom nájomnú zmluvu na užívanie všetkých 3 parciel. Bývalý vlastník W. túto nájomnú zmluvu s družstvom vypovedal a ukončil ešte v roku 2002. Toto družstvo išlo do konkurzu a v rámci konkurzu odpredalo predmetnú budovu žalovanému. Predmetná stavba je neoprávnená, keďže bola vystavaná bez stavebného povolenia, bez súhlasu vlastníkov pozemku, a teda žalovaný nepreukázal, že by išlo o stavbu. Ani na katastri sa nenachádzajú údaje o tom, keby bola táto stavba postavená a tieto údaje sa nenachádzajú ani i ani na stavebnom úrade.
10. Žalobca nežiadal kotolňu odstrániť, pretože by to bolo nehospodárne. Taktiež nemal záujem odkúpiť kotolňu do vlastníctva. Žalobca predmetné 3 parcely mal záujem odpredať pôvodnému žalovanému tak, aby mal vypriadané pozemky s budovou. V kotolni prevádzkoval kompletnú stolársku dielňu B.. i. Pred kotolňou parkujú motorové vozidlá spoločnosti JAKOB s. r. o. , ktorej spoločníkom a konateľom je B.. Spoločnosť má v predmete činnosti výrobu nábytku, stolárstvo, opravu nábytku, čalúnnictvo, montáž nábytku a pod.
11. Právny predchodca žalobcu W. mal uzavretú nájomnú zmluvu o nájme pozemkov, podľa ktorej prenajal od 1.3.2000 Združeniu stupavských vlastníkov pôdy a. s. M. parc. č. XXXX o výmere 4.805 m2.
12. Združenie stupavských vlastníkov pôdy a. s. M. listom zo dňa 04.12.2003 oznámil F., že dňom 1.1.2004 bol zrušený nájomný vzťah medzi Združením Stupavských vlastníkov pôdy a. s. M. ako nájomcom a F.. Novým vlastníkom budovy sa stala firma KaS Slovakia s. r. o. Stupava, ktorá podľa oznámenia mala uhrádzať nájomné od 1.1.2004.
13. Pôvodne žalovaný v roku 2003 kúpnou zmluvou uzavretou s Agrárnou investičnou skupinou s. r. o., Bratislava, odkúpil kotolňu postavenú na parc. č. XXXX/XX a aj halu na parc. č. XXXX/XX. Podľa kúpnej zmluvy boli obidve stavby kupované s tým, že pozemok pod nimi nebol vyporiadaný. Podľa kolaudačné rozhodnutie z roku 1992 bola kotolňa skolaudovaná v roku 1992. V roku 2003 na základe žiadosti pôvodne žalovaného Mesto Stupava pridelilo kotolni súpisné čísla. V rámci spoločnosti pôvodne žalovaného došlo k prevodu obchodných podielov pánom N. a pánom Z. a spoločníkmi pôvodne žalovaného sú dve spoločnosti a to B.O.S. Slovakia, s r. o. a HYPOCAPI-TAL Slovakia, s r. o. pričom konateľom je B.. Tieto spoločnosti pri kúpe obchodných podielov nemali vedomosť o tom, že pôvodne žalovaný vlastní kotolňu, ktorá je nevyporiadaná s pozemkom. Pôvodne žalovaný dal žalobcovi ponuky aj na odkúpenie kotolne, k dohode však nedošlo. Ak stavba - kotolňa bola skolaudovaná, pôvodne žalovaný ju nepovažuje za neoprávnenú stavbu. Poukázal na rozhodnutie č. X/XXXX, podľa ktorého socialistické organizácie, pokiaľ mali v správe, alebo v užívaní pozemok, mali oprávnenie aj stavať na tomto pozemku. Z toho dôvodu nemôže ísť v danom prípade o neoprávnenú stavbu, keďže s kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že predmetnú kotolňu postaval Štátny majetok š. p. v rokoch 1958- 1989.
14. Svedok B. uviedol, že keď pôsobil v spoločnosti pôvodného žalovaného, odkupoval nehnuteľnosti ako stavby Poľnohospodárskeho družstva v Stupave. Išlo o 2 haly. Jedna hala v lepšom stave sa nachádzala na pozemku žalobcu. Pri kúpe vedel, že pozemok, na ktorom sa hala nachádzala nie je súčasťou kúpnej zmluvy. Taktiež vedel o tom, že tieto pozemky sú predmetom nájomnej zmluvy a družstvo zaň platí asi 50.000,- Sk ročne. Plánovali tieto pozemky odkúpiť a podnikať na nich v oblasti polotovarov pre drevospracujúci priemysel. Nemohli si však zabezpečiť úver. Z toho dôvodu previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti aj s druhým spoločníkom na tretie osoby v roku 2004. Po odkúpení kotolne svedok začal v týchto priestoroch aj s pánom Z. podnikať a využívať ju na pre účely jeho spoločnosti JA-KOB s. r. o. Stupava. Vytvorili si tu prevádzku s adresou W.. S pôvodne žalovaným mali dohodu, že túto kotolňu môžu využívať na podnikateľské účely bezplatne a za to budú túto kotolňu ako budovu strážiť. Pri kúpe kotolne im vlastník dal časť technickej dokumentácie a kolaudačné rozhodnutie. Všetky doklady po predaji obchodných podielov ponechal pôvodnwe žalovanému.
15. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Malacky v stanovisku uviedol , že stavba
- kotolňa bola pravdepodobne postavená v roku 1992. Zapísaná do KN bola dňa 22.06.1995 pod č. z. XXX/X/XX. Vlastníctvo k tejto parcele nebolo obmedzené inými osobami, keďže o tom nie sú záznamy.
16. Rozhodnutím zo dňa 14.03.1995 Mestský úrad Stupava zaradil stavby, medzi inými aj kotolňu postavenú na parc. č. XXXX/XX do súboru stavieb „ Hospodársky dvor ŠM - technické služby“ pod súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX, keďže ide o stavby, ktoré boli postavené v rámci jestvujúceho areálu - hospodárskeho dvora Štátneho majetku a dopĺňajú tak zoskupenie skôr postavených stavieb.
17. Podľa výpisu z obchodného registra Štátneho majetku Stupava š. p. rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 21.10.1996, č. 8891/1996-420 6 bol dňom 30.10.1996 zrušený bez likvidácie Štátny majetok Stupava š.p.. Majetok štátneho podniku prešiel v súlade s privatizačným projektom, so všetkými aktívami a pasívami na Fond národného majetku SR. FNM SR previedol dňom 31.10.1996 majetok š. p. na Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond tým istým dňom predal š. p. a previedol práva a záväzky spoločnosti LANDOR s. r. o. , v súčasnosti ŠM Stupava Landor s. r. o.
18. Na základe žiadosti Štátneho majetku š. p. Stupava zo dňa 08.06.1992 Obvodný úrad životného prostredia v Stupave vydal dňa 08.06.1992 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie 14 stavieb žiadateľa, ktoré boli postavené v priebehu existencie žiadateľa. Medzi stavbami sa nachádza aj kotolňa ( dvor technických služieb ) postavená na parc. č. XXXX/XX. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že kolaudované stavby boli uskutočnené v rokoch 1958 až 1989.
19. Podľa stanoviska Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Malacky - stavba kotolňa na parc. č. XXXX/XX bola zapísaná na LV č. XXXX k.ú. M. na základe žiadosti Mestského úradu v Stupave Z-657/95. Prílohu tvorí rozhodnutie o pridelení súpisného čísla a kolaudačné rozhodnutie. Stavba bola pravdepodobne postavená v roku 1992. Zapísaná do KN bola dňa 22.06.1995 pod č.z. XXX/XX. Vlastníkom E-KN parc. č. XXXX na LV č. XXXX bol po ROEP-ke W. ( SPF ) - pôvodný vlastník z PK vložiek. Pod Z-1782/02 boli doplnené osobné údaje ( nar. XX.XX.XXXX ) a tým sa vymazal neznámy vlastník bez identifikačných údajov. Potom sa vlastníkom stal B. na základe kúpnej zmluvy O., č. z. XXX/XX ( E-KN par. č. XXXX ). Na základe prevedenia geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX ( L. ) sa E-KN parc. č. XXXX rozdelila na C-KN par. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorých súčet je rovnaký ako výmera pôvodnej právnej parcely t. j. 4805 m2. K užívaniu týchto parciel sa kataster nevedel vyjadriť, keďže nie je predmetom evidovania. Vlastnícke právo k týmto parcelám nebolo obmedzené inými osobami, kataster o tomto nemá žiadne záznamy.
20. Podľa stanoviska Mesta M.y, nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu patria do funkčnej plochy pre občiansku vybavenosť, administratívu, obchod, služby, prechodné ubytovanie. V archívoch Mesta M. sa nenachádza žiadna dokumentácia z povoľovacieho konania kotolne ani o roku jej výstavby.
21. Dňa 08.06.1992 vydal Obvodný úrad životného prostredia Stupava na základe žiadosti Štátneho majetku, š. p. Stupava zo dňa 08.06.1992 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povoľuje užívanie súboru stavieb.
22. Z vyjadrenia Fondu národného majetku SR zo dňa 16.06.2011 vyplýva, že z majetkoprávnej dokumentácie schváleného privatizačného projektu podniku Štátne majetok š. p. Stupava vedený v evidencii Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod č. 1018 bolo zistené, že v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností, ktorá tvorí súčasť privatizačného projektu a súčasť návrhu FNM SR na vklad alebo záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola uvedená stavba
- kotolňa na parcele č. XXXX/XX - bez pozemku. Súčasťou privatizačného projektu a podmienkou prevodu majetku štátu na iné osoby sú doklady resp. v tomto prípade údaje preukazujúce, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie je vo vlastníctve štátu a doklady preukazujúce, že privatizovaný subjekt má k tomuto majetku právo správy. Podľa týchto údajov k stavbe - kotolni na parc. č. XXXXX/XX bolo vydané stavebné povolenie č. VOB XXXX/XX-XXX zo dňa 26.04.1990 vydané MsNV, odborom výstavby v Stupave. Súčasťou privatizačného projektu podniku Štátny majetok š. p. Stupava nie sú doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia majetku štátom, a preto FNM SR nemá informácie k pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom kotolňa stojí. V tabuľke B.2.7 privatizačného projektu je len uvedené, že ide o cudzí pozemok, ktorý je zastavaný stavbami štátu a je to majetok, ku ktorému zaniklo štátu právo vlastníka a podniku právo hospodárenia. 23. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu. Poukázal na Nález ÚS ČR zo dňa 28.07. 2004, sp. zn. I. ÚS 599/03, a Nález ÚS ČR zo dňa 15. 03.2005, sp. zn. I. ÚS 187/03). Ústavný súd ČR zo dňa 28.07.2004, sp.zn. I. ÚS 599/2003 vo svojom náleze uvádza, že „opierať v súčasnej dobe rozhodnutie o názor, že neoprávnenú stavbu - v dobe kedy vznikala - mohol zriadiť len občan, a nie socialistická organizácia by vo svojom dôsledku znamenalo petrifikovať zjavnú diskrimináciu subjektu občianskoprávnych vzťahov i v štáte demokratickom, čo prirodzene pripustiť nemožno.“ Ústavný súd ČR v náleze zo dňa 15.03.2005 I. ÚS 187/2003 doplňuje vyššie uvedený nález ÚS ČR nasledovne: „V předmětné věci se jedná o právni vztah vzniklý na základé neoprávnené stavby, který vznikl tím, že právni předchúdce žalovaného - jednotné zemědelské družstvo jako socialistická organizace postavilo v roce 1983 bez stavebního povolení na pozemku stěžovatele nadzemní ocelovou jímku bez souhlasu tehdejších vlastníkú - právních předchúdcú stěžovatele. Na základé § 132 ObčZ. ve znení pred novelou, tak vznikl občanskoprávní vztah založený neoprávnene postavenou stavbou, neboť se jednalo o neoprávnený zásah do vlastníctví majitele pozemku. I když v dobé vzniku neoprávnené stavby nebylo možno použít ustanovení § 221 ObčZ pred novelou, neboť stavbu postavila socialistická organizace, ochranu vlastnickému právu poskytovalo ustanovení § 132 ObčZ, podle néhož tato organizace byla povinná se s vlastníkem pozemku vypořádat. Poškozený vlastník se tak mohl domáhat napŕ. náhrady vzniklé škody. Tento občanskoprávní vztah vzniklý na základé neoprávnené stavby trval i po 1. 1. 1992, neboť nedošlo k jeho vypořádání podle právni úpravy platné pred novelou. Za použití vyše citovaného ustanovení § 868 ObčZ bylo treba nadále posuzovat tento trvající vztah již podle ustanovení § 135c ObčZ po novele. Stěžovatel nemnel podle ustanovení § 221 ObčZ pred novelou nárok na odstranéní stavby. Vzhledem k tomu, že předmétný občanskoprávní vztah mezi účastníkmi respektíve jejich právními nástupci trval i po 1. 1. 1992. Je nutno zánik tohoto vztahu, tedy v tomto prípade vyporádání účastníkú posuzovat již podle současného ustanovení § 135c ObčZ.“ Z vyššie citovanej judikatúry Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR je zrejmé, že stavbu, ktorú postavila socialistická organizácie pred 1.1.1992 nemožno bez ďalšieho automaticky posudzovať za stavbu oprávnenú. Otázku neoprávnenosti stavby je potrebné posudzovať v zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku stavby. Akékoľvek iné nazeranie na neoprávnenosť, resp. oprávnenosť stavy postavenej pred rokom 1.1.1992 socialistickou organizáciou, je neprípustné. V priebehu doterajšieho konania žalovaný nepredložil písomný dôkaz o tom, že Štátny majetok, š. p. M. v zmysle zákona č. 123/1975 Zb. do 30.04.1990 nadobudol právo užívať pozemok právneho predchodcu žalobcu. Žalobcovi nie je známe, že by jeho právny predchodca F. daroval pozemok parc. č. XXXX štátu alebo uzavrel so Štátnym majetkom, š. p. Stupava dohodu, ktorou by uvedený pozemok odovzdal Štátnemu majetku, š. p. Stupava alebo iným právnym úkonom umožnil zriadiť na pozemku č. XXXX. stavbu. Žalobcovi rovnako nie je známe, že by príslušný okresný národný výbor zriadil k pozemku č. XXXX. svojím rozhodnutím právo užívania v prospech Štátneho majetku, š. p. Stupava. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že Štátny majetok, š. p. Stupava postavil na pozemku č. XXXX stavbu (kotolňu) neoprávnene, keďže nebol oprávnený užívať tento pozemok v zmysle zákona č. 123/1975 Zb. Právo užívania k predmetnému pozemku nikdy nebolo zapísané v evidencii nehnuteľností, ako to vyžadoval zákon č. 123/1975 Zb. O tom svedčí pozemnoknižná vložka č. XXX, z ktorej vyplýva, že k pozemku č. XXXX nebolo nikdy zriadené právo užívania v prospech štátu alebo socialistickej organizácie. 24. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na vytýčenie trasy prechodu a prejazdu žalovaného cez parcelu žalobcu č. XXXX/XX ku kotolni. Vo veci znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. 25. Od roku 2013 v priebehu konania bola stavba - kotolňa postavená na parc. č. XXXX/XX viackrát predmetom prevodov na základe kúpnych zmlúv, pričom vlastníkmi tejto stavby sa stali v roku 2013 spoločnosť JAKOB spol. s r. o. kúpnou zmluvou zo dňa 31.05.2013 a na základe kúpnej zmluvy dňa 04.09.2014 spoločnosť RESIDE, s. r. o. Súd uzneseniami na návrh žalobcu pripustil vstup dokonania týchto spoločností v súlade s ustanoveniami § 92 O. s. p. a v súlade s ustanoveniami § 80 Civilného sporového poriadku.
26. Žalobca po vstupe do konania k predmetu sporu uviedol, že sa viackrát snažili kontaktovať so žalobcom za účelom dosiahnutia dohody, k čomu nedošlo. K doloženému dôkazu “technická správa k projektovému zameraniu stavieb mechanizačného strediska ŠM Stupava” uviedol, že súčasťou tejto technickej správy je aj kotolňa. Prílohou technickej správy je projektové zameranie jednotlivých stavieb. Z predloženého dôkazu je zrejmé, že stavba kotolne, postavená na parcele č. XXXX/XX kat. úz. M., preukázateľne bola postavená už v roku 1987, keďže sa v tejto grafickej časti projektovej dokumentácie už nachádza. Je preukázané a aj z tohto dôkazu je zrejmé, že stavba bola postavená tzv. socialistickou organizáciou Štátnym majetkom Stupava š. p. Pokiaľ ide o právne posúdenie do 01.01.1992 bol režim tzv. neoprávnenej stavby upravený v ustanovení § 221 Občianskeho zákonníka, pričom možno uviesť, že podľa tejto právnej úpravy neoprávneným stavebníkom mohol byť len občan (fyzická osoba) a nie socialistická organizácia. Taktiež v zmysle § 14 a nasl. Hospodárskeho zákonníka o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola zriadená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou. Na túto skutočnosť upozorňoval odvolací súd v zrušovacom uznesení a svoj právny názor odvodzoval aj od rozhodnutia NS SR ČSFR zo dňa 25.02.1999, sp. zn. 2Cdonl031/97. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal základný predpoklad uplatňovania svojho nároku podľa § 135 c) Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade nešlo o neoprávnenú stavbu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu žalobcu zamietnúť v celom rozsahu. 27. Z technickej správa a projektu závodovej komunikácie mechanizačného strediska Štátneho majetku š. P. Stupava s prístupovou komunikáciou z februára 1987 vyplýva, že kotolňa na parcele XXXX/XX existovala v rámci mechanizačného strediska ŠM š. P. Stupava už v roku 1987 a bola postavená najneskôr do februára 1987. 28. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
29. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
30. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy v roku 2003 ( parc. č. XXXX bola rozčlenená GP v roku 2004 na parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX). Na parc. č. XXXX/XX bola postavená stavba - kotolňa, ktorej vlastníkom sa tiež v roku 2003 stal právny predchodca žalovaného. Právny predchodca žalovaného kupoval predmetnú kotolňu s tým, že pozemok, na ktorom kotolňa bola postavená je neusporiadaný. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve stavby a v práve vstupu na parcelu č. XXXX/XX a v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/XX a to za náhradu podľa § 135c ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keďže mal za to, že ide o stavbu neoprávnenú, ktorá bola postavená v roku 1992 a k dohode o vyporiadaní vzájomných vzťahov medzi stranami nedošlo. Podstatné teda pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie, či predmetná stavba je neoprávnenou stavbou. 32. Predpokladom rozhodnutie o odstránení stavby podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák. je neoprávnenosť stavby na cudzom pozemku, tj. absencia občianskoprávneho titulu k stavbe, nie skutočnosť, že stavba bola postavená v rozpore so stavebnými predpismi. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1031/97 zo dňa 25.02.1999). O neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. „socialistickou organizáciou " (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1031/97 zo dňa 25.02.1999, rozsudok NS SR sp. zn. 22 Cdo 2392/99 zo dňa 17.04.2001). 33. V konaní mal súd preukázané, že v danom prípade nejde o neoprávnenú stavbu. Z technickej správa a projektu závodovej komunikácie mechanizačného strediska Štátneho majetku š. p. Stupava s prístupovou komunikáciou z februára 1987 (do spisu založil žalovaný) vyplýva, že kotolňa na parcele XXXX/XX existovala v rámci mechanizačného strediska ŠM š. p. Stupava už v roku 1987 a bola postavená najneskôr do februára 1987, aj keď z dokladu nie je zrejmý stav rozostavanosti tejto stavby. Z vyjadrenia Fondu národného majetku SR zo dňa 16.06.2011 vyplýva, že z majetkoprávnej dokumentácie schváleného privatizačného projektu podniku Štátne majetok š. p. Stupava sa v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností bola uvedená stavba - kotolňa na parcele č. XXXX/XX - bez pozemku. Súčasťou privatizačného projektu a podmienkou prevodu majetku štátu na iné osoby sú údaje preukazujúce, že nehnuteľný majetok navrhovaný do privatizácie je vo vlastníctve štátu a doklady preukazujúce, že privatizovaný subjekt má k tomuto majetku právo správy. Podľa týchto údajov k stavbe - kotolni na parc. č. XXXXX/XX bolo vydané stavebné povolenie č. VOB XXXX/XX-XXX zo dňa 26.04.1990 vydané MsNV, odborom výstavby v M.. V roku 1992 podal Štátny majetok š. p. Stupava žiadosť o kolaudáciu stavieb, ktoré podľa žiadosti boli postavené v rokoch 1958 až 1989. Kolaudačné rozhodnutie vydal Obvodný úrad životného prostredia Stupava dňa 08.06.1992, ktorým povolil užívanie 14 stavieb žiadateľa, ktoré boli postavené v priebehu existencie žiadateľa. Následne Mestského úradu Stupava rozhodnutím zo dňa 14.03.1995 zaradil stavby, medzi inými aj kotolňu postavenú na parc. č. XXXX/XX do súboru stavieb „ Hospodársky dvor ŠM - technické služby“ pod súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX. z dôvodu, že ide o stavby, ktoré boli postavené v rámci jestvujúceho areálu
- hospodárskeho dvora Štátneho majetku š. p. a dopĺňajú tak zoskupenie skôr postavených stavieb. A napokon podľa stanoviska Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Malacky vyplýva, že vlastníkom E-KN parc. č. XXXX bol neznámy vlastník W. (SPF) - pôvodný vlastník z PK vložiek a na LV č. XXXX bol zapísaný ž po ROEP-ke. Pod Z-1782/02 boli doplnené osobné údaje menovaného (nar. XX.XX.XXXX) a tým sa vymazal neznámy vlastník bez identifikačných údajov. Potom sa vlastníkom stal žalobca na základe kúpnej zmluvy V-XXX/XX. Zo všetkých týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že v prípade stavby - kotolne, postavenej na parc. č. XXXX/XX, nejde o neoprávnenú stavbu a ani o stavbu postavenú bez stavebného povolenia. V danom prípade možno uviesť že nebola postavená ani bez súhlasu pôvodného vlastníka, keďže tento bol neznámym vlastníkom až do vykonania ROEP- ky v Meste Stupava.
34. S ohľadom na dobu vzniku stavby, a to do 01.01.1992 a skutočnosť, že bola postavená v súvislosti s budovaním mechanizačného strediska Štátneho majetku š. p. Stupava, možno mať za vylúčené, aby predmetná stavba bola zriadená občanom, a preto je treba vyvodiť, že nejde o stavbu neoprávnenú. Pretože k zriadeniu stavby došlo pred 1. 1. 1992, nemožno v danom prípade vec posudzovať podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka účinného po 01.01.1992, ale podľa právnej úpravy platnej pred 1. 1. 1992, t. j. podľa § 221 Občianskeho zákonníka v znení pred novelou č. 509/1991 Zb., podľa ktorého neoprávnenú stavbu mohol zriadiť len občan. Súd poukazuje na to, že do 31. 12. 1991 platilo ustanovenie § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého "je stavba vo vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, popr. vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie ". Pre posúdenie veci nie je rozhodujúce, či stavba bola postavená v rozpore so stavebnými predpismi. S ohľadom na to, že nejde o neoprávnenú stavbu, nemožno sa domáhať jej odstránenia resp. postupu podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákoníka.
35. Súd pri tom poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ sa stal žalobca vlastníkom predmetného pozemku v roku 2003, t. j. takmer po 20 rokoch od vybudovania predmetnej stavby, nadobudol vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, pričom žiadny z právnych predchodcov žalobcu nenamietal existenciu predmetnej stavby, a preto nemôže získať neskorší vlastník viac práv, než mal pôvodný vlastník, a teda ak pôvodný vlastník nenamietal, že na jeho pozemku stojí predmetná stavba, nemôže takéto právo nadobudnúť žalobca, teda novší vlastník, keďže nik nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám.
36. Žalobca vo svojom stanovisku poukázal na nálezy ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 599/03 a sp. zn. I. ÚS 187/03. Tieto nálezy sa však týkali prípadov neoprávnenej stavby postavenej bez stavebného povolenia na pozemku, čo na prejednávaný prípad nemožno aplikovať (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 606/2004).
37. Na základe uvedeného, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní a nepreukázal súdu, že v prípade stavby - kotolne ide o neoprávnenú stavbu, nebolo možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v vo veci. 39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Preto súd plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.