Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/5/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Marvin Management, s.r.o., so sídlom Na písku 153, Lochkov, Praha 5, Česká republika, IČO: 066 60 592, zastúpeného splnomocnencom: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 8. novembra 2023 č. k. -51 – proti vyhovujúcemu výroku I., takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, vedené Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, okres Galanta, obec C., katastrálne územie C., na liste vlastníctva č. XXXX, ako pozemok par. č. 346/337, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2; pozemok par. č. 346/385, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 793 m2; pozemok par. č. 346/386, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2; pozemok par. č. 346/387, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2; pozemok par. č. 346/388, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2; pozemok par. č. 346/389, vodná plocha o výmere 122 m2; stavba súp. číslo XXXX, postavená na pozemku par. č. 346/337, druh stavby: rodinný dom; stavba bez súp. čísla, postavená na pozemku par. č. 346/386, druh stavby: bazén; stavba bez súp. čísla, postavená na pozemku par. č. 346/387, druh stavby: záhradný domček, a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi A. B., nar. XX.X.XXXX, v sume istiny vo výške 609.375 eur a v sume úrokov ku dňu zosplatnenia vo výške 12.442,85 eura; výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením až 3, , , , až 3, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva, na základe ktorej bol dňa 31.5.2023, povolený vklad vlastníckeho práva (vkladové konanie č. V 684/2023) k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., v prospech žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že voči tretej osobe (A. B., nar. XX.X.XXXX) (ďalej len „dlžník žalobcu“) eviduje už splatnú pohľadávku v celkovej sume istiny vo výške 609.375 eur a sume

úrokov ku dňu zosplatnenia vo výške 12.442,85 eura. Žalovaný je synom dlžníka žalobcu, v prospech ktorého dlžník žalobcu daroval nehnuteľnosti, čím ukrátil uspokojenie žalobcu. Žalobca uzatvoril so spoločnosťami BPS Sladkovicovo, s.r.o., IČO: 47 236 612, BPS Juh, s.r.o., IČO: 47 237 716, BioREn s.r.o., IČO: 44 959 397, BPS Senec, s.r.o., IČO: 47 236 531, BPS Sintava, s.r.o., IČO: 47 236 558, dohody o vzdaní sa časti záväzku a o uznaní záväzku, na základe ktorých vznikol každej spoločnosti dlh voči žalobcovi v sume istiny vo výške 150.000 eur. Žalobca zosplatnil každú jednu pohľadávku voči spoločnostiam a vyzval ich na zaplatenie. Pohľadávky žalobcu z predmetných dohôd sú zabezpečené vlastnými zmenkami v prospech žalobcu, ktorých avalom je okrem iného aj dlžník žalobcu. Žalobca podal voči každej spoločnosti, ako aj avalom zo zmeniek, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom príslušnými súdmi tieto boli aj vydané. Po zosplatnení všetkých pohľadávok voči vyššie uvedeným spoločnostiam (t.j. začiatkom roka 2023) sa jeho dlžník začal zbavovať svojho majetku, a to predajom či darovaním pozemkov spriazneným osobám, ako aj zaťažovaním v prospech svojich obchodných partnerov. Uvedené žalobca zistil z verejne dostupných informácii z katastra nehnuteľností. Takýmto spôsobom zistil aj to, že dlžník daroval žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (kat. úz. C.). Dlžník od vydania platobných rozkazov predal viaceré svoje hodnotné nehnuteľnosti, konkrétne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, a XXXX, pretože na predmetných LV je vyznačená plomba z dôvodu podania návrhu na vklad z titulu kúpnej zmluvy. Uvedené úkony dlžníka jednoznačne svedčia o tom, že po tom, čo zistil, že žalobca zosplatnil pohľadávky voči nemu, aktívne ich vymáha a súd už vo veciach aj vydal platobné rozkazy, sa začal úmyselne zbavovať svojho majetku, zaťažovať ho v prospech svojich spriaznených osôb, pričom je veľký predpoklad, že exekúcia splatnej pohľadávky žalobcu bude v budúcnosti ohrozená z dôvodu, že dlžník sa do konca súdnych konaní takto zbaví všetkého svojho hodnotného majetku. Dlžník bol do novembra 2022 konateľom D. E., E. F. D. G., E., pričom blízko spolupracuje s H. I., ktorý je konateľom ostatných spoločností. Je zrejmé, že dlžník si overil finančnú situáciu spoločností a zistil, že ani jedna z nich nie je schopná svoje dlhy voči žalobcovi plniť riadne a včas, a že v prípade uspokojenia pohľadávok žalobcom od dlžníka ako avala, si dlžník zrejme nebude môcť svoj regresný nárok od spoločností s úspechom vymôcť. Dlžník sa svojho majetku začal zbavovať úmyselne, s vedomím vyhnúť sa zexekvovaniu svojho majetku žalobcom v budúcnosti, pretože si je vedomý, že žalované spoločnosti sú nemajetné a všetky nároky žalobcu bude povinný uhradiť on, ako aval zo zmeniek. Ku dňu podania žaloby z výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva, že dlžník daroval žalovanému, ktorý je zároveň jeho blízkym rodinným príslušníkom (synom), nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX. Žalovaný je blízkou osobou dlžníka v zmysle a a v spojení s , žalobca má dôvod na podanie predmetnej žaloby, pretože úmysel ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu, musel byť žalovanému známy a právo ho predpokladá. O tom, že zbavovanie sa majetku zo strany dlžníka bolo úmyselné, svedčí aj skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti žalovanému daroval, čiže šlo o bezodplatný právny úkon urobený za účelom zjaveného ukrátenia svojho veriteľa. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník jednoznačne sleduje svojimi právnymi úkonmi záujem na ukrátení žalobcu, tento navrhuje, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX (kat. úz. C.), vo vlastníctve žalovaného zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva v prospech žalobcu, aby sa žalobca v prípade určenia neúčinnosti napadnutej darovacej zmluvy mohol z predaja týchto nehnuteľností v exekučnej dražbe uspokojiť.

4. Žalobca ako dôkazy označil a predložil výpis z obchodného registra žalobcu, platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III č.k. -44 z 28.4.2023, platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III č.k. -45 z 11.7.2023, platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. -44 zo 4.5.2023, platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III č.k. -47 z 11.7.2023, platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III č.k. -42 zo 6.10.2023, výpis z LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, výpis z obchodného registra spoločnosti BPS Sladkovicovo, s.r.o., výpis z obchodného registra spoločnosti BPS Juh, s.r.o.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svojím návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na skutočnosť, že mu mala vzniknúť voči jeho dlžníkovi pohľadávka pozostávajúca z istiny vo výške 609.375 eur a z úrokov vo výške 12.442,85 eura, titulom jeho postavenia ako avala vo vlastných zmenkách, ktorými mal žalobca zabezpečené svoje pohľadávky voči spoločnostiam uvedeným v bode 1 odôvodnenia predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vydanými platobnými rozkazmi, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca má zároveň obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia vzniknutej pohľadávky ohrozená, ktorú obavu podložil

výpismi z listov vlastníctva svojho dlžníka, z ktorých je zrejmé, že tento sa postupne zbavuje svojho majetku, z ktorého by pohľadávky žalobu mohli byť uspokojené. Súd prvej inštancie preto považoval obavu žalobcu za dôvodnú, pretože v prípade, ak dlžník v zbavovaní majetku bude pokračovať, neostane mu žiadny, z ktorého by vzniknutá pohľadávka mohla byť uspokojená a exekúcia tejto pohľadávky je tak ohrozená.

6. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného, ktorý získal darom od jeho dlžníka, a z toho dôvodu súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

7. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ho dôvodil tým, že žalovaný je blízkou (spriaznenou) osobou s dlžníkom a zároveň je zrejmé, že dlžník svojimi úkonmi sleduje záujem na jeho ukrátení, a tak žalobca má obavu, že vymoženie jeho splatnej pohľadávky bude ohrozené z dôvodu, že žalovaný ďalej prevedie majetok, ktorý získal od dlžníka darovaním. Preto navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania a scudzenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C. na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností, alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

8. S poukazom na znenie ust. súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože mal za to, že sledovaným účelom v danom prípade je okrem zabezpečenia uspokojenia existujúcej pohľadávky (nie nehnuteľností), aj snaha zabrániť ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože predmetom konania vo veci samej je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo prevedené vlastnícke právo k nim na žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedené je dosiahnuté vydaným zabezpečovacím opatrením, keďže zaťažené nehnuteľnosti nie sú veľkým lákadlom pre kúpu tretími osobami, pretože právne takéto nehnuteľnosti nie sú bezproblémové, a teda nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení už potrebné nie je.

9. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu vyhovujúceho výroku I. podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh na naradenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil ust. , , , , , , . Namietal nesplnenie zákonnej podmienky pre nariadenie opatrenia voči žalovanému, pretože žalovaný nemá status dlžníka. Dlžníkom žalobcu má byť A. B., narodený XX.X.XXXX, otec žalovaného, teda subjekt odlišný od žalovaného a s ohľadom na gramatický výklad ust. , toto opatrenie je možné uložiť len špeciálnemu subjektu, ktorým je dlžník žalobcu. Žalovaný nie je dlžníkom žalobcu a nenastupuje do pozície dlžníka ani z titulu, že je zmluvnou stranou na odporovanom právnom úkone.

10. Žalovaný ďalej poukázal na existenciu skoršieho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , pričom v danom prípade došlo k zamietnutiu obdobného návrhu žalobcu Krajským súdom v Trnave uznesením z 24.5.2023 sp. zn. a od uvedeného zamietnutia nedošlo k takmer žiadnej zmene skutkového ani právneho stavu. Dané rozhodnutie je preto meritórne významné aj pre posúdenie tohto prípadu.

11. Žalovaný tiež namietal, že zo strany otca žalovaného nikdy nedošlo k autorizácii žiadnej blankozmenky, a preto rozporoval jeho postavenie ako údajného zmenkového ručiteľa. Ak si žalobca uplatňuje od otca žalovaného nárok z titulu zmenkového ručenia, tak musí preukázať, že otec žalovaného zmenkovým ručiteľom skutočne je. Namietal teda pasívnu vecnú legitimáciu, pretože otec žalovaného nie je nositeľom žiadnej povinnosti z prezentovaných blankozmeniek, ktoré tvoria právny dôvod zabezpečovacieho opatrenia. Keďže žalobca odvodzuje svoj zmenkový nárok z blankozmenky, ktorú vlastnoručne dovyplnil, tento proces musí mať právny základ v dohode medzi zmenkovými subjektmi, ktorá vymedzí rámec vyplňovacieho práva, aby nemohlo dôjsť zo strany zmenkového veriteľa k excesu. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia preto nemôže stačiť len odkaz na platobné rozkazy, ale je potrebné preskúmať aj blankozmenku a správnosť jej vyplnenia. Žalovaný namietal, že majiteľ zmenky nebol oprávnený k vyplneniu blankozmenky, pretože nepreukázal existenciu zmluvy

o vyplňovacom práve. Na základe uvedeného žalovaný namietal všetky žalobcom vyplnené údaje do zmenky, keďže žalobca kvôli absencii dohody o vyplňovacom nemal a nemôže mať právo doplniť žiadny údaj. V danom prípade teda žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno ohľadom možnosti akéhokoľvek vyplnenia dátumu splatnosti, zároveň namietal i neurčitosť náležitosti zmenky v podobe údaja miesta, kde sa má platiť. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania, pretože mal za to, že zmenka v prejednávanom prípade bola údajne vystavená dňa 17.2.2020, pričom je prítomná právna eventualita, že k premlčaniu zmenky došlo už od 18.2.2023.

12. Vo vzťahu k samotnému zabezpečovaciemu opatreniu žalovaný namietal neproporcionalitu medzi rozsahom zabezpečenia a údajnou splatnou pohľadávkou žalobcu vo výške 609.375 eur. Hodnota majetku, ktorý tvorí predmet zabezpečenia podľa výroku súdu, niekoľkonásobne prevyšuje výšku zabezpečovanej pohľadávky. Hodnota pozemkov tvoriacich predmet zabezpečenia s celkovou výmerou 2.824 m2 je pri aktuálnej bežnej trhovej cene stavebných pozemkov v C. 536.560 eur (pri aplikácii sumy 190 eur/ m2). Rovnako stavby poňaté do nariadenia zabezpečenia predstavujú nadštandardný rodinný dom s bazénom a záhradným domčekom, v trhovej hodnote okolo 1.000.000 eur. Údajná pohľadávka žalobcu je preto zabezpečená neprimerane. Na ilustráciu neprimeranosti žalovaný poukázal na znalecký posudok k jednému z predmetov vlastníctva otca žalovaného (bioplynová stanica v E., LV XXXX), ktorý vyčísľuje jeho hodnotu na sumu 2.793.494,50 eura bez DPH. Žalobca tvrdiaci pohľadávku voči otcovi žalovaného by mal byť preto primárne zabezpečený majetkom samotného otca žalovaného a nie osoby odlišnej od dlžníka. Bioplynka pritom bola v majetku otca žalovaného aj v čase podania prvotného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosť, že ju otec žalovaného nepreviedol a stále tvorí masu jeho majetku, ktorým aktuálne disponuje, potvrdzuje neprítomnosť jeho snahy zbaviť sa majetku, resp. sťažiť vymožiteľnosť pohľadávok jeho prípadných veriteľov. Zároveň samotná bioplynka hodnotovo stačí na krytie putatívnej pohľadávky žalobcu. Rozsah zabezpečenia nariadený súdom je neprimeraný, a preto aj nedôvodne zasahujúci do práv žalovaného. Na plnohodnotnú ochranu údajne ohrozených práv žalobcu preto musí postačovať zabezpečenie vo výrazne obmedzenom a zredukovanom rozsahu. Uvedené okolnosti v súhrne demonštrujú, že nie je prítomné ani ohrozenie prípadnej exekúcie.

13. Podľa žalovaného nebol osvedčený ani nárok žalobcu, pretože voči všetkým platobným rozkazom, ktorými žalobca deklaruje danosť svojho zmenkového práva, bol podaný odpor. Platobné rozkazy boli vydané len na podklade tvrdení žalobcu, čo znižuje dôveryhodnosť takto osvedčených pohľadávok. Nie je teda možné konštatovať prítomnosť peňažnej pohľadávky ako predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže pohľadávka voči žalovanému stojí len na jednostrannom tvrdení žalobcu.

14. Vo vzťahu k tvrdenému úmyslu otca žalovaného smerujúceho k zbavovaniu sa majetku, pretože údajne obdržal a bral na vedomie oznámenie o zosplatnení pohľadávok, ktoré boli zabezpečené blankozmenkami, žalovaný uviedol, že doručenky doložené žalobcom (v konaní o skoršom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) v rámci zásielok oznamujúcich zosplatnenie, neboli prijaté otcom žalovaného. Uvedené je zrejmé z vizuálnej kontroly podpisov na doručenkách, ktoré vôbec nekorešpondujú s podpismi otca žalovaného. Otec žalovaného nemal žiadnu vedomosť o procese vymáhania pohľadávok spojených s p. I.. Zároveň otec žalovaného nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mal vystupovať ako zmenkový ručiteľ v rámci nejakých pohľadávok riešených p. I., čo len potvrdzuje absenciu jeho vedomia na tomto úseku. Neexistenciu nekalého úmyslu potvrdzuje aj časová línia, kde prvé prevody mali nastať až mesiac po doručení oznámení o zosplatnení pohľadávok, niektoré s odstupom 3 mesiacov, ďalšie s odstupom 6 a viac mesiacov. Ak by mal otec žalovaného skutočne vedomosť o zosplatnení pohľadávok a svojom zmenkovom ručení, tak by nebol dôvod, aby prevody odkladal a následne časovo rozptyľoval do niekoľkomesačného obdobia. Niektoré z namietaných plomb majú dokonca charakter konania o pridelení súpisného čísla, na základe ktorých dôjde k zápisu novej stavby na LV, čo len zvyšuje hodnotu majetku. Otec žalovaného naďalej disponuje viacerými nezaťaženými nehnuteľnosťami, čo tiež deklaruje neprítomnosť jeho nekalého úmyslu v tejto otázke. Taktiež nie je možné otcovi žalovaného pripísať akýkoľvek nekalý úmysel v súvislosti so záložným právom, ktoré bolo zriadené na niektorých nehnuteľnostiach otca žalovaného. Uvedené záložné právo slúži na krytie pohľadávok veriteľa pochádzajúcich z roku 2012, ktoré časovo predchádzajú údajnú pohľadávku žalobcu. Uvedené pohľadávky preto majú pri výkone prednosť už len z tohto titulu. Túto pohľadávku otec žalovaného nesporuje, na rozdiel od pohľadávky tvrdenej žalobcom. Všetky spochybňované transakcie súvisia s odchodom otca žalovaného do dôchodku, ktorý v súvislosti s uvedeným zámerom usporiadava svoje aktivity a deleguje podnikateľskú agendu na syna (žalovaného),

prípadne svojich dlhoročných spoločníkov. Uvedený proces prebieha už vyše roka a započal dlho pred oznámením tohto údajného dlhu, čo manifestuje, že sa nejedná o snahu rýchlo sa zbavovať majetku, hoci sa túto negatívnu konotáciu snaží žalobca presadiť (objektívne časové ukazovatele však túto premisu žalobcu vyvracajú).

15. Záverom žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože výrok súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia neurčito špecifikuje peňažnú pohľadávku, ktorá má byť opatrením zabezpečená. Z výroku totiž nie je zrejmé, že právo, ktoré sa zabezpečuje, nie je ešte judikované a že má pôvod v zmenke, a preto takýto výrok neposkytuje dostatočnú ochranu žalovanému pred výkonom záložného práva.

16. V doplnení odvolania (doručenom súdu v rámci lehoty na podanie odvolania) žalovaný predložil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. , ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie na majetok otca žalovaného v súvislosti s totožnou pohľadávkou ako tvorí predmet zabezpečenia v tejto veci. Aj z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že zásah do majetkovej sféry žalovaného a jeho otca je neprimeraný, pretože žalobca vyvolal zabezpečenie toho istého nároku v dvoch odlišných konaniach.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. podľa zmeniť tak, že sa návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

19. Keďže výrok II., ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a nebolo preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie.

21. Podľa až 3 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

22. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

23. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. a teda i o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v . Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré sa nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ide teda o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou vzťahov neodkladným opatrením.

25. Z ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka (resp. ručiteľa) na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

26. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.

27. V rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (i zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na ) súd najmä s ohľadom na pomerne krátku lehotu na rozhodnutie o ňom, ktorá nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie, zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom; vychádza pritom z návrhu a zohľadňuje výpovednú hodnotu pripojených listín. Súd teda spravidla pojednávanie na prejednanie návrhu nenariaďuje, a rovnako tak nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti súd zisťuje z návrhu a jeho príloh bez procesnej účasti protistrany, čo prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť návrhu.

28. Odvolací súd sa v danej veci prioritne zaoberal námietkou žalovaného, že nebola splnená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. , pretože žalovaný nie je dlžníkom žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu v zmysle a nasl. , a to darovacej zmluvy, na základe ktorej bol dňa 31.5.2023 povolený vklad vlastníckeho práva pod V 684/2023 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, kat. úz. C., v prospech žalovaného. Dôvodil tým, že disponuje splatnou pohľadávkou voči svojmu dlžníkovi – otcovi žalovaného, ktorý sa začal začiatkom roku 2023 zbavovať svojho majetku, o.i. daroval žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C..

29. Zo zákonnej formulácie ust. vyplývajú štyri základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. Z ust. vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie tejto podmienky možno a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť s cieľom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie vlastníckeho práva alebo iný určovací nárok.

30. Odvolací súd je toho názoru, že v rámci konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov v zásade nie je vylúčené nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda nariadenie zabezpečovacieho opatrenia i proti osobe odlišnej od dlžníka, resp. na majetku osoby odlišnej od dlžníka. I keď z doslovného znenia vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v rámci konania o odporovacej žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka a žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, takýto výklad je však podľa názoru odvolacieho súdu značne reštriktívny. Napriek tomu, že žalobca nemá proti žalovanému peňažnú pohľadávku, na základe úspešnej odporovacej žaloby by mal právo uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku žalovaného, ktorý pôvodne patril dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný by sa v prípade úspechu odporovacej žaloby žalobcu dostal do postavenia dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudol neúčinnou zmluvou. Takýto výklad ust. sa i podľa názoru ústavného súdu javí ako možný, legitímny a ústavne konformný (por. z 18.1.2018).

31. Zároveň však odvolací súd dodáva, že na to, aby boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, musí žalobca tvrdiť a hodnoverne osvedčiť danosť nároku vo veci samej, t.j. že v prvom rade dlžník nedisponuje iným exekvovateľným majetkom (okrem toho, ktorý previedol na základe odporovateľného právneho úkonu), z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu a rovnako, že u žalovaného, t.j. osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, existujú skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu by bola ohrozená. V konkrétnostiach to znamená osvedčenie, že žalovaný taktiež nedisponuje iným exekvovateľným majetkom (s výnimkou majetku, ktorý nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu), z ktorého by bolo možné prípadnú pohľadávku žalobcu uspokojiť, keďže i z ust. vyplýva, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

32. V danej veci však žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tieto skutočnosti ani netvrdil, a teda ani neosvedčil. Žalobca v návrhu síce tvrdil hodnotu pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi (609.391,50 eura titulom istiny a 12.442,85 eura titulom úrokov), ale nepredniesol žiadne tvrdenie o hodnote majetku, ktorý žiadal zaťažiť zabezpečovacím opatrením a ani o tom, či žalovaný disponuje iným exekvovateľným majetkom. Je pritom na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodné, pretože inak by sa ohrozila exekúcia jeho pohľadávky. Navyše v odvolacom konaní zostali nepopreté i tvrdenia žalovaného (keďže žalobca nevyužil svoje právo a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril), že dlžník (otec žalovaného) disponuje aj majetkom – bioplynová stanica v E. (LV XXXX), ktorého hodnota (2.793.494,50 eura) niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu. Preto i bezodplatný prevod majetku dlžníkom nezakladá obavu, že exekúcia bude ohrozená. Uvedené pritom súvisí aj s osvedčením danosti nároku vo veci samej, keďže v zmysle sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Ak dlžník aj po bezodplatných prevodoch svojho majetku disponuje majetkom v hodnote niekoľkonásobne prevyšujúcej pohľadávku veriteľa, nemožno mať toho času za osvedčené ani to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca netvrdil ani to, že žalovaný nedisponuje iným exekvovateľným majetkom (s výnimkou majetku, ktorý nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu), z ktorého by bolo možné prípadnú pohľadávku žalobcu

uspokojiť. Z týchto dôvodov bola potom dôvodnou argumentácia žalovaného, že v danej veci absentuje osvedčenie obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie.

33. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho záveru o splnení zákonnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetku žalovaného, teda že v konaní žalobca osvedčil svoje skutkové tvrdenia o obave, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti dôvodil, že žalobca svoju obavu podložil výpismi z listov vlastníctva svojho dlžníka, z ktorých je zrejmé, že tento sa postupne zbavuje svojho majetku, z ktorého by pohľadávky žalobu mohli byť uspokojené, a preto súd prvej inštancie považoval obavu žalobcu za dôvodnú. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, ako je obava z ohrozenia exekúcie osvedčená vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd je toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je za okolností prejednávanej veci v súlade s princípom opodstatnenosti.

34. Ako dôvodnú tiež vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovaného o neproporcionalite nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné skúmať, či bola zohľadnená zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí byť rešpektovaná zásada proporcionality.

35. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdil a ani neosvedčil hodnotu nehnuteľností, ktoré sa mali postihnúť zabezpečovacím opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv žalovaného s rozsahom ochraňovaných práv žalobcu. Súd prvej inštancie sa proporcionalitou zabezpečovacieho opatrenia vo svojom rozhodnutí nezaoberal vôbec. Odvolací súd pripomína, že súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Je teda na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, aby osvedčil, že zaťaženie majetku záložným právom je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Odvolací súd sa síce stotožňuje so záverom judikatúry, že nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (R 72/1996), z tohto však zároveň vyplýva, že v návrhu sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí aspoň vyjadriť k hodnote potenciálneho predmetu zabezpečovacieho opatrenia, aby tak umožnil súdu posúdiť vec aj z hľadiska zásady proporcionality. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, čím zabránil súdu v posúdení otázky proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, čo môže ísť v tomto konaní len na vrub žalobcu. V odvolacom konaní zostali napokon nepotreté i tvrdenia žalovaného, že hodnota majetku, ktorý tvorí predmet zabezpečenia, niekoľkonásobne prevyšuje výšku zabezpečovanej pohľadávky, keď hodnota pozemkov tvoriacich predmet zabezpečenia s celkovou výmerou 2.824 m2 je pri aktuálnej bežnej trhovej cene stavebných pozemkov v C. 536.560 eur (pri aplikácii sumy 190 eur/ m2) a stavby poňaté do nariadenia zabezpečenia predstavujú nadštandardný rodinný dom s bazénom a záhradným domčekom, v trhovej hodnote okolo 1.000.000 eur.

36. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca v súdenej veci ani len netvrdil, že navrhovaný spôsob zabezpečenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke spĺňa princíp proporcionality a z akých dôvodov, a rovnako tak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver bolo možné urobiť. Ak sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí s proporcionalitou zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, ako jednou zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žiadnym spôsobom nevysporiadal, odôvodnenie napadnutého uznesenia treba považovať v tejto časti za nepreskúmateľné, a tak porušujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je to totiž práve žalobca, ktorý nesie bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazné vo vzťahu k osvedčeniu existencie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neunesenie takýchto bremien je potom nevyhnutne spojené so zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

37. Pokiaľ teda súd prvej inštancie za vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného spôsobom

navrhovaným žalobcom, jeho záver nemožno považovať za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo osvedčené, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného v rozsahu navrhovanom žalobcom, bude exekúcia ohrozená. Zároveň v konaní nebolo osvedčené, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu spôsobom navrhovaným žalobcom spĺňa aj zásadu proporcionality.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil podľa tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

39. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o zabezpečovacom opatrení, ktoré nie je zabezpečovacím opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v zmysle ust. súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).