Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Cob-27-2023.pdf
PDF · 135.11 KB
Case nature
Subarea
32Cob/27/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a Mgr. Monika Hrašnová v sporovej veci žalobcu: Marvin Management, s.r.o., IČO: 066 60 592, Na písku 153, Lochkov, Praha 5, Česká republika, zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, Žižkova 7803/9, Bratislava, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, E., zast.: JUDr. Albín Lancz, advokát, Mierová 1435/33, Galanta, o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 14.02.2023, č. k. 10Cb/2/2023-144, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie sa vo výroku I mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:
„A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania a scudzenia nasledovných nehnuteľností: a) Stavby so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/37, sklad obilia, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; b) Stavby so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/38, klimatizovaný sklad zeleniny, zemiakov, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; c) Pozemku: parcela C KN č. 3514/1 o výmere 85.536 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; d) Pozemku: parcela C KN č. 3514/2 o výmere 57.214 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; e) Pozemku: parcela C KN č. 3514/3 o výmere 19.035 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; f) Pozemku: parcela C KN č. 3514/4 o výmere 1.429 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; g) Pozemku: parcela C KN č. 3516/1 o výmere 84.999 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; h) Pozemku: parcela C KN č. 3516/4 o výmere 16.067 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; i) Pozemku: parcela C KN č. 3516/5 o výmere 68.599 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; j) Pozemku: parcela C KN č. 3517/1 o výmere 48.904 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; k) Pozemku: parcela C KN č. 3523/6 o výmere 145.560 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; l) Pozemku: parcela E KN č. 2308/2 o výmere 54.688 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; m) Pozemku: parcela E KN č. 2328/5 o výmere 77.098 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností, alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.“
sa zamieta.
II. Napadnuté uznesenie sa vo výroku II mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení:
„1. Okresný súd Galanta zriaďuje k nehnuteľnostiam: a) Stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/37, sklad obilia, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; b) Stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/38, klimatizovaný sklad zeleniny, zemiakov, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; c) Pozemok: parcela C KN č. 3514/1 o výmere 85.536 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; d) Pozemok: parcela C KN č. 3514/2 o výmere 57.214 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; e) Pozemok: parcela C KN č. 3514/3 o výmere 19.035 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; f) Pozemok: parcela C KN č. 3514/4 o výmere 1.429 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; g) Pozemok: parcela C KN č. 3516/1 o výmere 84.999 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; h) Pozemok: parcela C KN č. 3516/4 o výmere 16.067 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; i) Pozemku: parcela C KN č. 3516/5 o výmere 68.599 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; j) Pozemok: parcela C KN č. 3517/1 o výmere 48.904 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; k) Pozemok: parcela C KN č. 3523/6 o výmere 145.560 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; l) Pozemok: parcela E KN č. 2308/2 o výmere 54.688 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; m) Pozemok: parcela E KN č. 2328/5 o výmere 77.098 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva v prospech vymoženia Splatnej pohľadávky Žalobcu od Žalovaného vo výške 609 391,5 Eur z titulu zmenkového ručenia.“
sa zamieta.
III. Napadnuté uznesenie sa vo výroku III zrušuje.
IV. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia rozhodol takto: „I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, na základe ktorého je žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania a scudzenia nehnuteľností: a) Stavby so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/37, sklad obilia, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; b) Stavby so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/38, klimatizovaný sklad zeleniny, zemiakov, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; c) Pozemku: parcela C KN č. 3514/1 o výmere 85.536 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; d) Pozemku: parcela C KN č. 3514/2 o výmere 57.214 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; e) Pozemku: parcela C KN č. 3514/3 o výmere 19.035 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; f) Pozemku: parcela C KN č. 3514/4 o výmere 1.429 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; g) Pozemku: parcela C KN č. 3516/1 o výmere 84.999 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; h) Pozemku: parcela C KN č. 3516/4 o výmere 16.067 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; i) Pozemku: parcela C KN č. 3516/5 o výmere 68.599 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270;
j) Pozemku: parcela C KN č. 3517/1 o výmere 48.904 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; k) Pozemku: parcela C KN č. 3523/6 o výmere 145.560 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; l) Pozemku: parcela E KN č. 2308/2 o výmere 54.688 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; m) Pozemku: parcela E KN č. 2328/5 o výmere 77.098 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností, alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje k nehnuteľnostiam: a) Stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/37, sklad obilia, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; b) Stavba so súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 2385/38, klimatizovaný sklad zeleniny, zemiakov, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; c) Pozemok: parcela C KN č. 3514/1 o výmere 85.536 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; d) Pozemok: parcela C KN č. 3514/2 o výmere 57.214 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; e) Pozemok: parcela C KN č. 3514/3 o výmere 19.035 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; f) Pozemok: parcela C KN č. 3514/4 o výmere 1.429 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; g) Pozemok: parcela C KN č. 3516/1 o výmere 84.999 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; h) Pozemok: parcela C KN č. 3516/4 o výmere 16.067 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; i) Pozemku: parcela C KN č. 3516/5 o výmere 68.599 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; j) Pozemok: parcela C KN č. 3517/1 o výmere 48.904 m2, ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 108/270 a 27/270; k) Pozemok: parcela C KN č. 3523/6 o výmere 145.560 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1/1; l) Pozemok: parcela E KN č. 2308/2 o výmere 54.688 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; m) Pozemok: parcela E KN č. 2328/5 o výmere 77.098 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Galanta, spoluvlastnícky podiel 1; zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva v prospech vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu od žalovaného vo výške 609 391,5 eur z titulu zmenkového ručenia. III. Súd ukladá žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o zaplatenie 609 391,5 eur vo veci žalobcu Marvin Management, s.r.o. so sídlom Na písku 153, Lochkov, 154 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 066 60 592 proti žalovanému v 1. rade BPS Sládkovičovo, s.r.o. Sládkovičova 9, 811 06 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 612, žalovanému v 2. rade BPS Juh, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 9, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 716, žalovanému v 3. rade BioRen, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 9, 811 06 Bratislava, IˇO: 44 959 397, žalovanému v 4. rade BPS Senec, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 9, 811 06 Bratislava, IČO: 47 236 531, žalovanému v 5. rade BPS Šintava, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 9, 811 06 Bratislava, IČO: 47 236 558, žalovanému v 6. rade A. B. C., narodený XX. XXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., žalovanému v 7. rade A. G. H., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., žalovanému v 8. rade Bio Energy Solutions, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 11, 917 01 Trnava, IČO: 52 670 902. IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.“
2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na účely konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení k týmto skutkovým záverom:
3. Žalobca uzatvoril dohody s dlžníkmi o vzdaní sa časti záväzku a o uznaní dlhu, na základe ktorých vznikol každému dlžníkovi (dlžník č. 1 BPS Sládkovičovo, s.r.o, dlžník č. 2 BPS Juh, s.r.o., dlžník č. 3 BioRen, s.r.o., dlžník č. 4 BPS Senec, s.r.o., dlžník č. 5 BPS Šintava, s.r.o.) dlh voči žalobcovi vo výške 150.000 €. Pohľadávky žalobcu sú zabezpečené blankozmenkami, ktorých avalom je žalovaný. Žalobca zosplatnil každú jednu pohľadávku voči dlžníkovi. Žalobca zosplatnil záväzok 1 voči dlžníkovi 1 v sume 124.363,57 €, z toho istina je vo výške 121.875 € a príslušenstvo ku dňu zosplatnenia vo výške 2.488,57 €. Žalobca zosplatnil záväzok 2 voči dlžníkovi 2 v sume 124.363,57 €, z toho istina je vo výške 121.875 € a príslušenstvo ku dňu zosplatnenia vo výške 2.488,57 €. Žalobca zosplatnil záväzok 3 voči dlžníkovi 3 v sume 124.363,57 €, z toho istina je vo výške 121.875 € a príslušenstvo ku dňu zosplatnenia vo výške 2.488,57 €. Žalobca zosplatnil záväzok 4 voči dlžníkovi 4 v 124.363,57 €, z toho istina je vo výške 121.875 € a príslušenstvo ku dňu zosplatnenia vo výške 2.488,57 €. Žalobca zosplatnil záväzok 5 voči dlžníkovi 5 v sume 124.363,57 €, z toho istina je vo výške 121.875 € a príslušenstvo ku dňu zosplatnenia vo výške 2.488,57 €. Žalovaný ako aval ručí do výšky nesplatených pohľadávok každého dlžníka voči žalobcovi. Celková výška splatných pohľadávok predstavuje sumu 609.375,- € a úroky ku dňu zosplatnenia 12.442,85 €. Žalobca vyzval každého dlžníka na zaplatenie spolu so zosplatnením, avšak bezvýsledne. Žalobca zistil, že dlžníci sú nemajetní.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) ,§ 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1 až 3 a § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalobca osvedčil existujúcu pohľadávku pripojenými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalobca uzatvoril dohody s dlžníkmi o vzdaní sa časti záväzku a o uznaní dlhu, na základe ktorých vznikol každému dlžníkovi dlh voči žalobcovi v sume istiny vo výške 150.000 €. Tieto pohľadávky sú zabezpečené blankozmenkami, ktorých avalom je žalovaný. Žalobca v konaní preukázal aj obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ako listinné dôkazy súdu predložil listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, a potom ako žalobca vyzval dlžníkov na riadne plnenie, žalovaný sa začal zbavovať svojho majetku tak, že nehnuteľnosti na predložených listoch vlastníctva začal darovať s vedomím vyhnúť sa exekúcii, pričom dlžníci neuhradili svoje pohľadávky. Súd prvej inštancie súčasne nariadil vo veci aj neodkladné opatrenie z dôvodu, že je predpoklad, že exekúcia splatnej pohľadávky bude v budúcnosti postupom žalovaného zmarená. Zdôraznil, že dlžníci nie sú schopní svoje pohľadávky splatiť. Z dôvodu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania výrokom III uložil žalobcovi podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.
5. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého uznesenia alebo jeho zmeny tak, že tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Namietol, že blankozmenky tvoriace právny dôvod nariadených opatrení, žalovaný nepodpísal, a preto spochybňuje svoje postavenie ako zmenkového ručiteľa. Ak si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok zo zmenkového ručenia, musí preukázať, že žalovaný zmenkovým ručiteľom skutočne je. Podľa žalovaného mohlo dôjsť k nepoctivému konaniu zo strany jeho bývalého obchodného partnera s cieľom získania finančných prostriedkov od žalobcu. Na podporu týchto tvrdení doplnil dokument z obdobia totožného s právnymi vzťahmi tvrdenými žalobcom. V evidencii dohľadal obdobnú dohodu o vyplnení blankozmenky, kde v rámci podpisovej doložky je predpísaný priestor pre osobu žalovaného, avšak podpisy žalovaného nie sú prítomné. S týmito úkonmi G. H. nikdy nesúhlasil a nepodieľal sa na jeho projektoch so žalobcom. Blankozmenka predstavuje len zárodok samotnej zmenky a status zmenky nadobúda až vyplnením. Prílohou návrhu však boli výlučne nevyplnené blankozmenky, ktoré nemajú za následok vznik zmenkového ručenia kvôli absencii obligatórnych náležitostí. Odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obo/3/2008 a 3Obdo/49/2016), ako aj článok IV. bod 1 dohôd o vydaní a vyplnení blankozmenky. Žalovaný namietal aj zrejmú neprimeranosť a neproporcionalitu medzi rozsahom zabezpečenia a údajnou splatnou pohľadávkou žalobcu vo výške 609.391,50 €. Hodnota majetku, ktorý tvorí predmet zabezpečenia podľa výroku súdu, niekoľkonásobne prevyšuje výšku zabezpečovanej pohľadávky. Na ilustráciu neprimeranosti doplnil znalecký posudok k jednému z predmetov súdneho zabezpečenia, ktorý vyčísľuje hodnotu na sumu 2.793.494,50 € bez DPH. Rozsah zabezpečenia nariadený súdom je preto neprimeraný a nedôvodne zasahuje do práv žalovaného. Na plnohodnotnú ochranu údajne ohrozených práv žalobcu musí postačovať zabezpečenie vo výrazne obmedzenom a zredukovanom rozsahu. Súd je povinný poskytovať ochranu aj tomu, proti komu návrh smeruje (IV. ÚS 257/2010). K údajnému úmyslu smerujúcemu k zbavovaniu sa majetku žalovaný uviedol, že doručenky doložené žalobcom v rámci zásielok oznamujúcich zosplatnenie, neboli prijaté žalovaným.
Zásielky teda asi prijala ošetrovateľka matky žalovaného, ktorá ich nechala v dispozícii matky, odkiaľ sa však pre jej zlý zdravotný stav už k žalovanému nedostali. Žalovaný teda nemal vedomosť o procese vymáhania pohľadávok spojených s p. H.. Oznámenia doložené do spisu žalovaný v skoršom období nikdy nevidel. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mal vystupovať ako zmenkový ručiteľ v rámci nejakých pohľadávok riešených p. H.. Neexistenciu nekalého úmyslu potvrdzuje aj objektivizovaná časová línia, kde prvé prevody mali nastať až mesiac po doručení oznámení a ďalšie až s odstupom troch mesiacov. Ak by mal žalovaný skutočne vedomosť o zosplatnení pohľadávok a svojom zmenkovom ručení, nebol by dôvod, aby prevody odkladal a následne časovo rozptyľoval do niekoľkomesačného obdobia. Niektoré z namietaných plomb majú dokonca charakter konania o pridelení súpisného čísla, na základe ktorých dôjde k zápisu novej stavby na liste vlastníctva, čo len zvyšuje hodnotu majetku. Zároveň ako sám žalobca priznáva, žalovaný naďalej disponuje viacerými nezaťaženými nehnuteľnosťami, čo tiež deklaruje neprítomnosť jeho nekalého úmyslu. Súčasťou príloh k návrhu sú aj dokumenty súvisiace so spoločnosťou Worldwide Facility Progress SE (zmluva o pôžičke, blankozmenka, dohody o vyplňovacom práve), v rámci ktorých žalovaný nefiguruje (nie je ani vedený ako zmenkový ručiteľ). Keďže so žalovaným nesúvisia, je potrebné túto položku zo žalovanej sumy vypustiť. V tejto časti je podanie žalobcu nepreskúmateľné, zmätočné a vyvolávajúce pochybnosti o správnosti uplatnenej pohľadávky. Dohody o vyplnení blankozmeniek uvádzajú, že žalobca je oprávnený vyplniť zmenkovú sumu tak, že zmenkovú sumu napíše až do výšky zabezpečovanej pohľadávky ku dňu vyplnenia blankozmenky [článok IV. bod 3 písm. a) dohôd o vyplnení blankozmeniek]. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/37/2018 však konštatoval, že ustanovenie dohody o vyplňovacom práve „je neplatné z dôvodu neurčitosti jeho obsahu, a to konkrétne z dôvodu použitia spojky a/alebo, nakoľko nie je jednoznačne určená hodnota čiastky, ktorá sa má ako zmenková suma dopísať do blankozmenky č. XXX/XXXXX/XX. Uvedená neplatnosť pôsobí ex tunc, čo znamená, že Dohoda č. l je od začiatku neplatná a žalovanému 2/ preto nevzniklo a nemôže vzniknúť právo doplniť…“. Vzhľadom na neurčitosť ustanovenia v dohodách o vyplnení blankozmeniek treba preto konštatovať totožný záver, k akému dospel Najvyšší súd SR v obdobnom prípade. Žalobca z dôvodu tohto nedostatku nie je oprávnený na vyplnenie zmenkovej sumy, v dôsledku čoho mu ani nemohlo vzniknúť právo zo zmenky. Podľa § 33 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový platí, že zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné. Ustanovenie Dohody o vyplnení blankozmeniek v článku IV. ods. 3 písm. b) upravuje, že „za deň splatnosti sa uvedie najskôr 60. kalendárny deň a najneskôr 365. kalendárny deň po splatnosti Zabezpečovanej pohľadávky podľa ods. 2 tohto článku“. Žalovaný sa preto domnieva, že nebolo rešpektované taxatívne ustanovenie zákona, čo má za následok neplatnosť samotnej zmenky. Podľa doktrinálneho výkladu údaj o splatnosti vyhovuje vtedy kritériám zásady rigor cambialis, ak je určitý, čo je potrebné interpretovať vzhľadom na zmenku ako celok spolu s inými časovými údajmi. V prípade neurčitosti údaja splatnosti nie je možné dovolávať sa platnosti zmenky z titulu, že na zmenku treba pozerať, akoby na nej nebol uvedený žiadny údaj. Žalovaný namietal aj neurčitosť a abstraktnosť ďalšej obligatórnej náležitosti zmenky v podobe údaja miesta, kde sa má platiť (§ 75 bod 4 zákona zmenkového a šekového). Uvedením textu Bratislava nemožno dosiahnuť vykonateľnosť zmenky, čo by malo mať opätovne za následok jej neplatnosť. Na základe vyššie uvedeného preto návrh žalobcu nie je dôvodný a legitímny,
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. K tvrdeniu žalovaného, že zmenky ako aval vlastnoručne nepodpísal a k dohode o vyplatení blankozmenky uzatvorenej medzi BPS green energy 1, s.r.o. a Bio Energy Solutions, s.r.o., ktorú žalovaný priložil na preukázanie tohto tvrdenia, žalobca uviedol, že ide o spoločnosti zjavne odlišné od strán sporu a táto dohoda nemá žiaden vplyv na jeho vzťah voči žalobcovi vyplývajúci z platnej zmenky. Žalovaný pritom musí disponovať dohodami o vydaní a vyplnení blankozmeniek, ktoré súvisia so žalovanými zmenkami z dôvodu, že v odvolaní namieta konkrétne ustanovenia uvedených dohôd a žalovaný ich podpisoval ako konateľ za niektorých obligačných dlžníkov. Žalobca sa domnieva, že žalovaný uvedené dohody nepredložil z dôvodu, že na dohodách sú jeho podpisy aj ako konateľa, aj ako zmenečného ručiteľa – avalistu. Žalobca zároveň disponuje zmenkami, na ktorých je podpis žalovaného ako avala, ktorých originály sa nachádzajú v spisovej kancelárii Okresného súdu Bratislava V, na ktorý žalobca podal voči žalovanému žaloby. K podaniu žaloby a založeniu zmeniek do spisovej kancelárie prišlo ešte pred vydaním uznesenia. Podľa žalobcu podpisy žalovaného na zmenkách sú pravé. Ak napriek tomuto vyjadreniu a predloženým dôkazom žalovaný zotrvá na svojom skutkovom tvrdení o tom, že zmenky nepodpísal, žalobca navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil príslušného znalca na vypracovanie grafologického znaleckého posudku, predmetom ktorého
bude skúmanie pravosti podpisov žalovaného na predložených zmenkách. Súčasne navrhol, aby si súd vyžiadal originály zmeniek zo spisovej kancelárie Okresného súdu Bratislava V, kde sú v trezore uložené. Tvrdenie žalovaného, že s úkonmi osoby p. H., t. j. ďalšieho avala na zmenkách, nikdy nesúhlasil a nepodieľal sa na jeho projektoch so žalobcom, je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný mal o celej transakcii predaja bioplynových staníc vedomosť, rovnako mal vedomosť o tom, že záväzky voči dlžníkom sú zabezpečené zmenkami, na ktorých je žalovaný ako aval. Uvedené dokazuje, že žalovaný ako jeden z konateľov dlžníkov podpísal dohody o vzdaní sa časti záväzku uzatvorené medzi žalobcom a 5 obligačnými dlžníkmi, v ktorých je zabezpečenie zmenkou so zmenkovými ručením žalovaného priamo uvedené v bode 5. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemá žiaden právny titul, keďže neexistujú úplné zmenky (ale iba nevyplnené blankozmenky) je nepravdivé, ako už uviedol vyplnené originály zmeniek s podpisom žalovaného predložil súdu v rámci konania o zaplatenie zmenkových súm na Okresnom súde Bratislava V, čo preukazuje predloženými úradnými záznamami zo zmenkovej kancelárie súdu a predloženými fotokópiami. Predloženie znaleckého posudku, ktorým žalovaný preukazuje neprimeranosť neodkladným opatrením zabezpečeného majetku v pomere k výške vymáhanej pohľadávky, je zavádzajúce a klamlivé. Žalobca sa domnieva, že hodnota uvedená v znaleckom posudku v sume 2.793.494,50 € je hodnota zariadenia na výrobu elektriny, nie hodnota pozemkov, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia. Prípadne pochybenie poštového podniku, na ktoré odkazuje žalovaný, nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca oznámenia žalovanému nezaslal raz, ale celkovo 15 krát (3 x 5 na každú spoločnosť). Tieto sa buď vrátili ako nedoručené z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote alebo sa doručenky vrátili ako prevzaté s podpisom príjemcu. Do dispozičnej sféry žalovaného sa teda výzvy preukázateľne dostali. Podmienkou pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj pre žalovanie zmenkovej sumy nie je zaslanie výzvy žalovanému. Žalovaný v odvolaní spochybnil platnosť dojednaní v dohode o vyplňovacom práve, a to v časti (i) vyplnenia zmenkovej sumy, (ii) času splatnosti, (iii) miesta plnenia. Žalovaný ako zmenkový ručiteľ nie je stranou dohôd o vyplňovacom práve k zmenkám, keďže dohody sú uzatvorené medzi veriteľmi a dlžníkmi a nie je teda oprávnený spochybňovať a namietať ich obsah. Žalovaný podpísal dohody ako jeden z konateľov dlžníka, aj ako aval, pričom jeho podpis ako ručiteľa na dohodách len preukazuje, že sa s uvedenými dohodami oboznámil a ich obsah, vrátane zmenkového ručenia vzal na vedomie. Žalovaný tvrdí, že vyplnenie zmenkovej sumy, tak ako je dohodnuté v dohode o vyplňovacom práve v čl. IV bod 3 písm. a): „Zmenkovú sumu napíše až do výšky Zabezpečenej pohľadávky ku dňu vyplnenia biancozmenky“ je neurčité, a to s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde súd konštatuje, že neplatné je také ustanovenie o vyplnení zmenkovej sumy, kde je použitá spojka a/alebo, nakoľko nie je jednoznačne určená hodnota čiastky. Uvedené rozhodnutie nepojednáva o obdobnom prípade, nakoľko ani v jednej z dohôd uzatvorených k predmetným zmenkám nie je pri definovaní zmenkovej sumy použitá spojka a/alebo, ale zmenková suma je určená presne slovami „až do výšky zabezpečenej pohľadávky ku dňu vyplnenia blankozmenky“. Teda je stanovená iba maximálna výška, do ktorej je možné zmenku vyplniť. Žalobca si uplatňuje nároky z úplných zmeniek (abstraktný cenný papier), a nie z dohody o ich vyplnení. Tvrdenie žalovaného je tak nepravdivé a bezpredmetné vzhľadom na merito sporu. V čl. IV ods. 3 písm. b) dohôd je čas splatnosti uvedený tak, že „za deň splatnosti sa uvedie najskôr 60. kalendárny deň…“. S odkazom na ust. § 33 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ide o určenie sročnosti na určitý deň, čo je dojednanie určité a navyše explicitne očakávané zákonom. K tvrdenej neurčitosti miesta plnenia, ktoré je v dohodách uvedené ako mesto „Bratislava“ žalobca uviedol, že definovanie miesta plnenia určením mesta je platné a dostatočné, čo potvrdzuje súčasná odborná spisba, ako aj konštantná judikatúra súdov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3106/2009 a sp. zn. 29 Cdo 3964/2007). Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú preto zavádzajúce, nepravdivé a pre toto konanie irelevantné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonná úprava konania o zabezpečovacích opatreniach je obdobná, pretože umožňuje súdu zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP). Spoločným základným predpokladom pre nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktorého splnenie musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie (§ 325 ods. 1 v spojení s § 344 CSP) skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (§ 324 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Súd je teda viazaný návrhom navrhovateľa čo do rozsahu majetku dlžníka, na ktoré sa má vzťahovať neodkladné opatrenie a sudcovské záložné právo. V konaní sa posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej pohľadávky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to z dôvodu dodržania zásady proporcionality. Zmyslom tejto zásady je, aby nariadením neodkladného opatrenia a zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Účelom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je teda posilniť postavenie jeho navrhovateľa ako veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky.
9. Za týchto okolností bolo preto povinnosťou žalobcu, či už ide o neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).
10. Žalobca svoju obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tvrdením, že žalovaný sa zbavuje majetku s vedomím vyhnúť sa zexekvovaniu tohto majetku žalobcom, ktorý si voči nemu mieni uplatňovať nároky zo zmenkového ručenia. Dodal tiež, že z verejne dostupných informácii vyplýva, že žalovaný disponuje viacerými nezaťaženými nehnuteľnosťami, pričom s ohľadom na jeho doterajšie úkony má žalobca dôvodnú obavu, že sa ich žalovaný tiež začne postupne zbavovať.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená tým, že ako listinné dôkazy súdu predložil listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, a potom ako dlžníci boli zo strany žalobcu vyzvaní na riadne plnenie žalovaný sa začal zbavovať svojho majetku tak, že nehnuteľnosti na predložených listoch vlastníctva začal darovať s vedomím vyhnúť sa exekúcii, pričom dlžníci neuhradili svoje pohľadávky (bod 44 napadnutého uznesenia). S týmto posúdením ale nemožno súhlasiť.
12. Z návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia totiž nevyplývajú žiadne relevantné dôvody opodstatňujúce obavu, že by exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu bola ohrozená.
13. Po prvé, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé viesť k záveru o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti v podstate tvrdil, že po tom, čo sa žalovaný dozvedel, že žalobca vyzval dlžníkov na splnenie dlhu zabezpečeného zmenkovým ručením, žalovaný začal bezodplatne prevádzať niektoré zo svojich nehnuteľností. Z toho vyplýva, že žalovaný disponoval aj ďalšími nehnuteľnosťami, s ktorými ale v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nijako nenakladal. Inak povedané, žalobca netvrdil, že by žalovaný nemal iný majetok, než ten, s ktorým v tom čase nakladal.
14. Skutočnosť, že žalovaný disponuje aj s iným majetkom, podporuje aj jeho argumentácia majetkom v hodnote 2.793.494,50 € bez DPH, ktorého existencia vyplýva z ním predloženého znaleckého posudku č. 2/2014 vypracovaného znalkyňou Ing. M. Kadlečíkovou, PhD. (č. l. 167). Treba dať za pravdu žalobcovi, že tu ide zrejme o hodnotu zariadenia na výrobu elektriny, nie hodnotu pozemkov, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, to však nič nemení na tom, že žalobca nespochybnil existenciu tohto majetku a ani jeho hodnotu. Pre úplnosť treba uviesť, že tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaný predložil v odvolaní, nie sú neprípustnými novotami, pretože tieto bez svojej viny nemohol uplatniť skôr v dôsledku jeho faktickej neúčasti v prvoinštančnom konaní [§ 366 písm. d) CSP].
15. Na účely tohto konania treba preto vychádzať z toho, že žalovaný okrem iných nehnuteľností vlastní aj majetok v hodnote zariadenia na výrobu elektriny.
16. Po druhé, žalobca v návrhu síce tvrdil hodnotu pohľadávky, ktorú má voči žalovanému (609.391,50 €), ale nepredniesol žiadne tvrdenie o hodnote majetku, ktorý žiadal zaťažiť neodkladným a zabezpečovacím opatrením. Je pritom na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia alebo zriadenie záložného práva je odôvodnené, pretože inak by sa ohrozila exekúcia jeho pohľadávky.
17. Bez ohľadu na absenciu ďalších relevantných tvrdení žalobcu však možno uzavrieť, že keďže žalovaný disponuje aj s majetkom, s ktorým nijako nenakladal a keďže jeho hodnota (prinajmenšom 2.793.494,50 €) niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu (609.391,50 €), bezodplatný prevod majetku (v neznámej hodnote) nezakladá obavu, že exekúcia bude ohrozená. Inými slovami, napriek tomu, že bezodplatný prevod nehnuteľností možno vyhodnotiť ako zmenšovanie majetku, bez ďalšieho nemožno prijať zmysluplný záver, že sa tým ohrozuje exekúcia pohľadávky žalobcu. Ak dlžník aj po bezodplatných prevodoch svojho majetku disponuje majetkom v hodnote niekoľkonásobne prevyšujúcej pohľadávku veriteľa, exekúcia nie je ohrozená len preto, že dlžník bezodplatne previedol časť svojho majetku.
18. Žalobca tu inými slovami argumentuje, že už právo žalovaného disponovať s určitým majetkom v budúcnosti vyvoláva obavu z ohrozenia exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by cieľom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia bolo za každú cenu zakonzervovať status quo, no žalobcov výklad by musel nevyhnutne viesť k prijatiu takéhoto názoru. Dôvodnosťou obavy spočívajúcej v tom, že dlžník môže využiť svoje právo tým, že vykoná určitý scudzovací úkon, by bolo možné v zásade argumentovať vždy aj bez znalosti okolností konkrétneho prípadu. Takéto poňatie koncepcie neodkladných a zabezpečovacích opatrení by viedlo k paušálnemu posudzovaniu podmienky obavy z ohrozenia exekúcie ako splnenej v podstate v každom jednotlivom prípade bezodplatného prevodu nejakej časti majetku dlžníka do takej miery, že by sa táto podmienka stala obsolétnou. To ale zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu, keď ju do § 343 ods. 1 CSP zakomponoval.
19. Odvolací súd preto považuje za dôvodnú námietku žalovaného, že v danej veci nebol preukázaný jeho úmysel zbaviť sa majetku s cieľom vyhnúť sa exekúcii žalobcovej pohľadávky. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho záveru o splnení zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetku žalovaného, teda že v konaní žalobca osvedčil svoje skutkové tvrdenia o obave, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nie je za okolností prejednávanej veci v súlade s princípom opodstatnenosti.
20. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že vyššie spomínané nedostatky v tvrdeniach žalobcu, čo sa týka hodnoty majetku žalovaného, ktorý sa má postihnúť neodkladným a zabezpečovacím opatrením, sa musia nevyhnutne prejaviť aj pri vyhodnocovaní podmienky primeranosti takéhoto opatrenia. Súd totiž musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Je teda na navrhovateľovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, aby osvedčil, že zákaz nakladania s majetkom alebo jeho zaťaženie záložným právom je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Odvolací súd sa síce stotožňuje so záverom judikatúry, že nariadeniu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (R 72/1996), z tohto však zároveň vyplýva, že v návrhu sa navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia musí aspoň vyjadriť k hodnote potenciálneho predmetu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, aby tak umožnil súdu posúdiť vec aj z hľadiska zásady proporcionality. Žalobcu si túto svoju povinnosť nesplnil, čím zabránil súdu v posúdení otázky proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, čo môže ísť v tomto konaní len na vrub žalobcu.
21. Keďže žalobca neosvedčil hodnotu nehnuteľností, ktoré sa mali postihnúť neodkladným a zabezpečovacím opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv žalovaného s rozsahom ochraňovaných práv žalobcu, stratu vlastníckeho práva žalovaného k niektorým pozemkom nebolo možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako konanie vzbudzujúce obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Nehovoriac o tom, že niektoré z katastrálnych konaní, ktoré inicioval žalovaný, mali za cieľ zapísať súpisné číslo stavby, a nemali charakter vkladového konania (o zmene práv žalovaného k nehnuteľnosti). Neobstojí preto ani záver súdu prvej inštancie, že potreba nariadenia neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia spočívala v tom, aby sa zabránilo zmenšeniu majetku žalovaného bezodplatným prevodom nehnuteľností.
22. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, nielenže do rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ani len netvrdil, že navrhovaný spôsob zabezpečenia jeho pohľadávky vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke spĺňa princíp proporcionality a z akých dôvodov to tak má byť, ale na preukázanie takýchto skutkových okolností nepredložil žiaden dôkaz, prípadne nepredložil súdu žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver bolo možné urobiť. Súd prvej inštancie fakticky svoj záver, že v konaní bolo osvedčené, že žalobcom navrhovaný spôsob zabezpečenia jeho pohľadávky spĺňa aj princíp proporcionality vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, ako jednu zo základných podmienok, za splnenia ktorej je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť, v rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia treba považovať v tejto časti za nepreskúmateľné, a tak porušujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. V konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je to totiž práve žalobca, ktorý nesie bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazné vo vzťahu k osvedčeniu existencie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a neunesenie takýchto bremien je potom nevyhnutne spojené s prehrou sporu.
23. Pokiaľ teda súd prvej inštancie za vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a že zabezpečenie pohľadávky žalobcu, spôsobom navrhovaným žalobcom, spĺňa aj zásadu proporcionality, jeho záver nemožno považovať za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo osvedčené, že nenariadením neodkladného opatrenia alebo nezriadením záložného práva na majetku žalovaného v rozsahu navrhovanom žalobcom v jeho návrhu bude exekúcia ohrozená. Zároveň v konaní nebolo osvedčené, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu spôsobom navrhovaným žalobcom spĺňa aj zásadu proporcionality.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky, aby sa nariadilo neodkladné (§ 325 ods. 1 CSP), ale ani zabezpečovacie (§ 343 ods. 1 CSP) opatrenie. Súd prvej inštancie mal preto žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia podľa § 328 ods. 1 (v spojení s 344 CSP) zamietnuť. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I a II zmenil (§ 388 CSP) tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol [§ 378 ods. 1 v spojení s § 328 ods. 1 a § 344 CSP] (výroky I a II).
25. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý, bezpredmetnou sa stala prvoinštančným súdom uložená povinnosť žalobcu podať voči žalovanému (a nesprávne aj proti ďalším osobám, ktoré ani neboli stranami tohto konania) žalobu o zaplatenie 609.391,50 €. Odvolací súd tomu zodpovedajúci výrok III napadnutého uznesenia postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, pretože odpadol dôvod na takéto rozhodnutie (a vo vzťahu k ostatným osobám takýto dôvod ani neexistoval), v dôsledku čoho vec už ani súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nevracal (výrok III).
26. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou je žalovaný. V dôsledku toho mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok IV).
27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.