Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoEk/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska kancelária Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie 142,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. marca 2023 č. k. -35 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako EP) a (ďalej ako ) a uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 07. 2013, pripojeného exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, ktorý dňa 04. 02. 2016 doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorým navrhuje rozhodnúť o pokračovaní exekúcie a ktorý mu bol oprávneným doručený dňa 21. 01. 2016. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 08. 03. 2012 sp. zn. SR 09950/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 29. 03. 2012. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo nesplnenie peňažnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 409500157 uzatvorenej dňa 01. 02. 2011 medzi povinnou a oprávneným. Oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah vzniknutý na základe Zmluvy o úvere zmenkou, ktorá bola vystavená dňa 01. 02. 2011, t. j. v rovnaký deň ako deň podpísania zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je aj rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou rovnako v dňa 01. 02. 2011. Dňa 04. 02. 2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorým navrhuje rozhodnúť o pokračovaní exekúcie a ktorý mu bol oprávneným doručený dňa 21. 01. 2016. Oprávnený si svoju zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa 39 ods. 4 EP splnil, preto skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa EP, alebo naopak, či je daný dôvod na pokračovanie v exekúcii. Súd preskúmal návrh súdneho exekútora na začatie exekúcie, priložený exekučný titul – rozhodcovský rozsudok, priloženú zmenku a rozhodcovskú zmluvu. Z predložených listín zistil, že zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu uzatvárala v pozícii veriteľa obchodná spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., t. j. podnikateľský subjekt, poskytujúci v tom čase spotrebiteľské úvery a ako dlžník ju uzatvárala povinná, ako fyzická osoba – nepodnikateľ, t. j. spotrebiteľ. Obe zmluvy majú charakter formulárovej, vopred pripravenej zmluvy, ktorej obsah bol

vopred pripravený veriteľom a jej obsah dlžník spravidla ovplyvniť nevie. Podľa názoru súdu uzatvorenie oboch týchto zmlúv v ten istý deň preukazuje to, že oprávnený od počiatku zmluvného vzťahu konal predovšetkým vo svoj prospech a teda v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa v čase uzatvorenia zmluvy v porovnaní s veriteľom (oprávneným) nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené veriteľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Takýto spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že táto bola síce uzatvorená ako samostatný právny úkon, avšak sú tu vážne pochybnosti o tom, či bola dojednaná individuálne, a či povinnej, ako slabšej strane zmluvného vzťahu boli vysvetlené dôsledky podpisu tejto rozhodcovskej zmluvy. Okrem uvedeného súdy Slovenskej republiky takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy považujú za dojednanie, ktoré je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a naopak v prospech dodávateľa, a ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami zmluvného vzťahu a preto má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola dojednaná v rozpore s a násl. a tiež v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13 EHS. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že táto rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom ( ) a to pre rozpor so zákonom, na ktorý súd prihliadol z úradnej povinnosti. Vzhľadom ku konštatovaniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd nemôže akceptovať exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neplatná a teda ide o tzv. nulitný právny akt. S poukazom na vyššie uvedené má súd prvej inštancie za to, že v danom prípade je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle EP, pretože bolo preukázané že v predmetnom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky a na základe predložených listín vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, avšak nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, t. j. na neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá založila, resp. nezaložila právomoc rozhodcovského súdu v predmetnom spore rozhodovať. Súd z uvedených dôvodov exekúciu zastavil podľa EP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa , a uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Dňa 01. 02. 2011 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 409500157, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Poukázal na , podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinná peňažné prostriedky skutočne použila. Skutočnosť, načo konkrétne povinná poskytnutý úver využila oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia a povinnej navyše zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť informovať veriteľa, na aký účel poskytnuté peňažné prostriedky využila. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť, či povinná v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklarovala v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (oprávnený v tomto smere poukazuje na rozhodnutie ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikované o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (oprávnený na podporu vyššie uvedeného poukazuje na rozhodnutie Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 03. 2017, sp. zn. -53, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach

v zmysle EP v znení prijatom novelou síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť Zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR ). Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle , a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle , , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 18. júla 2013, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom: Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 09950/11 z 8. marca 2012, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 26. marca 2012 a vykonateľnosť dňa 29. marca 2012. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 26. augusta 2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Obsahom súdneho spisu bola okrem iného zmenka č. 409500157, zmluva o úvere zo dňa 01. februára 2011, všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bola inkorporovaná rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 21. decembra 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04. februára 2016 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo zo strany oprávneného doručené dňa 21. januára 2016 (č. l. 27 a 28). Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených oprávneným v odvolaní dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie exekúciu zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu ako uvádza súd prvej inštancie.

12. Dňa 23. decembra 2015 nadobudol účinnosť , ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení , a tiež , ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona (vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa Exekučného poriadku. Citované ustanovenie Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. Nestotožňuje sa však s dôvodom zastavenia exekúcie. Súd prvej inštancie nemusel vec v danom rozsahu preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015. Odvolací súd zdôrazňuje, že podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. januára 2016, a ktoré bolo zo strany súdneho exekútora následne postúpené resp. doručené súdu prvej inštancie dňa 4. februára 2016, nemožno považovať ako doplnené včas. , ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. decembra 2015 a vyhlásený dňa 23. decembra 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. decembra 2015. V zmysle vyššie uvedeného tak oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní, počítajúc začiatok lehoty odo dňa 24. decembra 2015, teda najneskôr do 22. januára 2016. Oprávnený si v zmysle vyššie uvedeného svoju zákonnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej lehote požadované doplnenie návrhu exekučnému súdu nedoručil, pričom tak urobil až prostredníctvom súdneho exekútora dňa 4. februára 2016.

14. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 8. novembra 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (m. m. , ). Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný súd posudzoval exekučnú vec nad rámec svojich povinností.

16. Vo vzťahu k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou (fyzickou osobou) nedoplnil v zákonnej lehote.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku, a nie v zmysle Exekučného poriadku. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2018).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).