Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-68-2023.pdf
PDF · 127.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/68/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, a otca: C. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, o úpravu styku na návrh otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 61P/124/2021-140 z 19. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. tým, že miestom preberania maloletého v určených časoch začatia styku bude počas víkendu a voľných dní miesto bydliska matky a počas pracovného týždňa predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a miestom odovzdania maloletého v určených časoch ukončenia styku bude vždy miesto bydliska matky (I. výrok). Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť (II. výrok). Vo zvyšku návrh otca zamietol (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 3, 4 (k ods. 4 správne malo byť uvedené ods. 5 – pozn. odvolacieho súdu), § 26 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti úpravy styku otca s maloletým, vzhľadom na aktuálne vyšší vek dieťaťa a doterajší v zásade pravidelný kontakt, vzhľadom na prirodzenú zmenu pomerov tak, aby bol upravený v súlade s bežnou rozhodovacou súdnou praxou. Mal za to, že styk otca s maloletým nebol upravený v konaní o rozvod manželstva, pretože v uvedenom čase ešte rodičia maloletého užívali spoločnú domácnosť, maloletý bol v útlom veku a mal zabezpečený každodenný kontakt s otcom, avšak už v čase rozvodového konania bola zrejmá zvýšená kritickosť matky k otcovi a nedôvera k jeho rodičovským kompetenciám, ktorá po opustení spoločnej domácnosti matkou vyústila do problematického umožňovania kontaktov otca s maloletým, a to z dôvodu obáv matky o bezpečnosť maloletého, ktorá presadzovala osobnú prítomnosť pri spoločných stretnutiach. Prvoinštančný súd nevidel dôvod na úpravu styku otca s maloletým vo veku štyroch rokov v prítomnosti matky v doposiaľ redukovanom rozsahu určenom
neodkladnou úpravou predchádzajúcim rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení, pričom maloletý je citovo naviazaný na matku, avšak má preukázateľne pozitívny vzťah k obom rodičom, čo je dané predchádzajúcim podielom otca na starostlivosti o maloletého v čase spolužitia rodičov, a tiež na základe realizovaného styku otca s maloletým na základe neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého upravený rozsah styku je už nedostatočný. Aj keď matkine rodičovské zručnosti sú neporovnateľné so zručnosťami otca, nevidel prvoinštančný súd dôvod na obmedzovanie kontaktov otca s maloletým, keď širší časový priestor umožní otcovi rozvíjať jeho rodičovské zručnosti či kompetencie a následky svojho nedostatočne pozorného prístupu bude mať možnosť znášať sám. Námietky matky voči dostatočnosti starostlivosti o maloletého súd prvej inštancie akceptoval a apeloval na otca, aby venoval maloletému a jeho potrebám zvýšenú pozornosť z hľadiska jeho bezpečnosti a komfortu, avšak vo výsledku konanie otca nepredstavuje pre maloletého závažnú hrozbu majúcu za následok obmedzenie otca vo výkone jedného zo základných rodičovských práv na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho styku s maloletým. Zohľadnil však námietky matky korešpondujúce so správou kolízneho opatrovníka v súvislosti s domácim prostredím otca, keď stav opísaný kolíznym opatrovníkom a obdobný zachytenému stavu na fotodokumentácii matky z náhodných návštev v dome užívanom otcom, po separácii rodičov, nezodpovedá otcovmu vysvetleniu o náhodnom pracovnom neporiadku, pričom je zarážajúce, že otec nebol motivovaný dať domácnosť do stavu poriadku bez možnosti dosahu akýchkoľvek pre maloletého nebezpečných predmetov, ani napriek na pojednávaní avizovanej neohlásenej návšteve kolízneho opatrovníka za účelom šetrenia pomerov. Rešpektujúc legitímne obavy matky na zaistenie nepretržitej bezpečnosti maloletého a vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, súd prvej inštancie upravil styk otca v širšom rozsahu, ako v zmysle neodkladnej úpravy pomerov bez nadbytočnej a rušivej prítomnosti matky, na celé víkendové dni každý druhý týždeň a o jeden a pol hodiny širší časový priestor v stredu popoludní, avšak bez nočného prespatia, v ktorej časti návrh otca zamietol z preventívneho hľadiska pre zabezpečenie bezpečia maloletého. Nespochybnil vedomosť otca o rodičovskej zodpovednosti voči maloletému, v dôsledku čoho dostatočne počas dňa dohliadne na maloletého, aby sa nedostal do ohrozenia zdravia kontaktom s nebezpečnými predmetmi, čo už nie je možné bez stabilizácie pomerov v domácnosti otca očakávať v čase, ak by sa maloletý zobudil v prípade prespávania skôr ako otec. Rozšírený styk počas oboch víkendových dní umožní plynulý prechod na neskorší určite vhodný styk maloletého s otcom s prespávaním, keď otec môže byť motivovaný možnosťou zmeny úpravy k dôslednejšiemu prístupu k priebežnému udržiavaniu dostatočnej sociohygienickej úrovne domácnosti, čo by prispelo k zvýšeniu dôvery matky k jeho osobe a prostrediu, v ktorom sa maloletý bude nachádzať počas kontaktov s otcom. Zvládanie ukladania maloletého na popoludňajší spánok je ďalším z predpokladov postupného nekomplikovaného prechodu na štandardný styk otca s maloletým s nočným prespatím, pričom postupnosť môže prispieť k bezproblémovej adaptácii maloletého na zmenu jeho v súčasnosti zahrnutého denného i spánkového režimu. Prvoinštančný súd zdôraznil povinnosť matky maloletého na styk s otcom pripraviť predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy, keď vzhľadom na vek maloletého sa predpokladá aktívna účasť matky na jeho výchove a na ovplyvňovaní jeho reakcií. Tiež uviedol, že matka nie je oprávnená zasahovať do spôsobu trávenia spoločného času otca s maloletým.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmenil tak, že upraví jeho styk s maloletým každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom preberania maloletého v určených časoch začatia styku bude počas víkendu a voľných dní miesto bydliska matky a počas pracovného týždňa predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a miestom odovzdania maloletého bude vždy miesto bydliska matky.
5. Poukázal na súdom prvej inštancie uvedené zistenia, že nemal žiadne námietky z hľadiska veku maloletého, prípadne kvality ich vzťahu, avšak z dokazovania skutkové zistenia, že prostredie jeho domácnosti je nebezpečné pre maloletého a má horšie rodičovské zručnosti ako matka, nevyplývajú, pričom súd prvej inštancie dôvodil tým, že na základe fotografií vyhotovených v jeho domácnosti matkou, fotografií, ktoré následne v konaní predložil a zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že má v domácnosti neporiadok a maloletý tak má u neho prístup k nebezpečným veciam. Prvoinštančný súd dokonca uviedol, že ním predložené fotografie korešpondujú so zisteniami kolízneho opatrovníka, a že je zarážajúce, že domácnosť nepripravil, hoci vedel, že bude mať šetrenie pomerov. Poukázal na skutočnosť, že do rodinného domu, v ktorom žije, má matka plnohodnotný prístup, keďže ide
o nehnuteľnosť patriacu do BSM, ktoré nie je vysporiadané, matka si v dome odkladá aj svoje veci a nateraz tam má odložené spoločenské šaty zakúpené, keď chcel v dome podnikať, ale v rôznych priestoroch domu, vrátane garáže, kde má uložené viaceré nepotrebné veci, pričom matka predložila súdu fotografie z rôznych období a nešlo o aktuálne fotografie a odfotografovala aj miesta, kde väčšina vecí je jej (napr. v garáži). Sudca po predložení jeho fotografií konštatoval, že videl domácnosť vo väčšom poriadku ako na fotografiách matky, avšak sú na nich vidieť stále nebezpečné predmety, ako napr. žiletka v kúpeľni. Potvrdil vedomosť o vykonaní šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, avšak domácnosť nemožno vôbec neužívať, nerobiť žiadne opravy či väčšie upratovanie celé týždne v očakávaní návštevy kolízneho opatrovníka, ktorého návšteva bola neohlásená a prišli v čase, keď robil väčšie upratovanie, vyťahoval aj staršie veci z úložných priestorov, ktoré chcel triediť a popritom opravoval zámku na vchodovej bráničke na pozemok, z ktorého dôvodu mal na kuchynskej linke rozložené nástroje. Išlo o čas obeda, preto mal na kuchynskej linke položené aj nože, plech na pečenie a ďalšie kuchynské pomôcky. Kolíznemu opatrovníkovi situáciu vysvetlil, avšak v správe to nebolo uvedené. Šetrenie pomerov v jeho domácnosti sa uskutočnilo v čase, keď maloletý nebol u neho, preto sa venoval aj prácam, ktoré popísal, avšak počas pobytu maloletého v jeho domácnosti také veci nerobí, nemá vybraté ani náradie či čistiace prostriedky a nevykonáva ani triedenie nepotrebných vecí. V prípade potreby navrhol doplniť dokazovanie odvolacím súdom vykonaním šetrenia v jeho domácnosti v čase prítomnosti maloletého v jeho domácnosti a na základe toho vyhodnotiť bezpečnosť prostredia pre maloletého. Prítomnosť žiletky v kúpeľni a nože alebo riad na kuchynskej linke podľa neho nie sú dôvodom pre to, aby maloletý nemohol v jeho domácnosti prespávať, veď väčšina rodičov má vo svojej domácnosti nože, ako aj náradie a riad v kuchyni, či chemikálie, ktoré sú bežné čistiace prostriedky a keď ich nepoužíva, má ich odložené v skrinke. Prvoinštančný súd podľa neho nevysvetlil, prečo prítomnosť týchto bežných súčastí každej domácnosti v jeho prípade je problém tak závažný, že je to dôvod na faktické obmedzenie jeho styku s maloletým. Z predložených fotografií nemožno urobiť záver, že v noci je dom pre maloletého nebezpečný, keď fotografia je len záznam stavu v čase vyhotovenia fotografie a nie je dôkazom o trvajúcom stave. Ohľadne nepoužívaných vecí v garáži domu či v odkladacích priestoroch v dome žiadal matku, aby dané veci odniesla a tiež aby vyhodili synove staré už nepoužívané veci, čo bez jej súhlasu nemôže urobiť. Tiež mu nie je jasné, na základe čoho prvoinštančný súd uzavrel, že jeho rodičovské kompetencie sú slabšie ako matkine, keď z dokazovania nič také nevyplýva. Maloletý má štyri a pol roka a viac ako rok sa realizuje jeho styk v rozsahu neodkladného opatrenia, ktorý je však nedostatočný, avšak má s maloletým vybudovaný hlboký a láskyplný vzťah, maloletý sa k nemu teší a chcel by ho vziať na dlhší výlet, na čo však nemá časový priestor, keďže nemôže s maloletým tráviť noc. Tiež poukázal na jeho rodinu žijúcu na východe v E., kde nemá možnosť maloletého začleniť tak, aby si vybudoval vzťah k starej matke, ako aj k ostatným členom rodiny, pričom nikdy nepoznal svojho starého otca a už ho ani nespozná, pretože matka mu dala jasne najavo, že bez výslovného príkazu súdu mu nikdy nedovolí, aby syna vzal čo i len na jednu noc na výlet do E.. Jedinou námietkou, pre ktorú nemôže maloletý syn v jeho domácnosti prespávať podľa súdu, je neporiadok v jeho domácnosti v čase návštevy kolízneho opatrovníka, ktorý stav vyhodnotil prvoinštančný súd ako trvalý. Danou úpravou styku bez prespatia maloletého v jeho domácnosti je takto určený styk v rozsahu 22 hodín v nepárnom týždni a 4 hodiny v párnom týždni, pri veku maloletého, s ktorým sa realizuje pravidelný styk viac ako rok, úzky kontakt, ktorý nemožno nazvať stykom rovnocenným. Rozhodnutie tak limituje jeho kontakt s maloletým do takej miery, že je možné hovoriť o obmedzení jeho rodičovských práv a o obmedzení práva maloletého na kontakt s nerezidenčným rodičom, na ktoré obmedzenie nie je žiaden dôvod.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť, pretože sa nestotožnila ani s jedným z odvolacích dôvodov otca, ktorý sa snažil bagatelizovať vlastné pochybenia, resp. ju účelovo označovať za pôvodcu nevyhovujúcich podmienok, v ktorých žije, a ktoré nie sú zlučiteľné s bezpečným výchovným prostredím pre maloletého. Poukázala na ťažisko odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 19. až 21. a na konštatovanie vystihujúce otcovu nezodpovednosť a ľahkovážnosť, ktorý styk s maloletým vníma výhradne cez svoju optiku, opomína objektívne zistené nedostatky na jeho strane a nehľadí na najlepší záujem maloletého. Nepopierala právo maloletého, ako aj otca na ich spoločný styk, ale otec by mal pochopiť rezervy na jeho strane, ktoré odôvodňujú realizáciu bez prespatia, ktoré je pre maloletého rizikové, pretože otec neudržiava svoju domácnosť v stave vyžadujúcom bezpečnú starostlivosť o maloletého v predškolskom veku. V dome nežije od 01.07.2020, preto nepochopila, ako ju otec dokáže obviňovať z neporiadku, pričom odišla z domu s maloletým za účasti policajnej hliadky OR PZ Bratislava – Rusovce, keďže ju otec opakovane slovne aj fyzicky atakoval. I keď má v dome ešte niekoľko odložených vecí, tieto nesúvisia so zdokumentovaným neporiadkom. Ňou vyhotovené fotografie boli v prítomnosti otca, preto nie je pravdivé
jeho tvrdenie o ich vyhotovení v čase jeho neprítomnosti a rovnako nie je pravdivé tvrdenie otca, že neporiadok bol pripravený účelovo pre súd, keď navyše aj kolízny opatrovník vykonávajúci šetrenie v domácnosti otca zistil, že neporiadok nebol výsledkom jednorazového rozpracovania viacerých vecí, či dokonca upratovania, ale ide o dlhodobý a kontinuálny stav. Chemikálie ako horká soľ, trávnikové hnojivo či ostré predmety ako záhradné nožnice a iné nebezpečné predmety pre maloletého mali svoje miesto na schodoch aj za iných okolností, dokonca boli na psej búde hneď pri vchode. Výhovorky otca, prečo údajne nie je možné udržiavať pravidelný poriadok v domácnosti, sú len jeho snahou o vyvinenie sa z toho, v akom neporiadku žije, pričom aktuálne žije v dome sám so psom a ona žije s rodičmi, s maloletým, s bratom a psom v dome rodičov, teda je zarážajúca domácnosť v neporiadku užívaná jedným dospelým človekom. Z pohľadu maximálnej bezpečnosti dieťaťa v domácnosti a správnych hygienických návykov je nutné dlhodobé užívanie poriadku, a to nielen v čase prítomnosti dieťaťa. V súvislosti s otcom uvádzaným neriešiteľným problémom ohľadne nefunkčného zámku na bráničke tento vyriešila za 5 minút obyčajnými nožnicami, keď odstránila tieniacu tkaninu z plota. Ak pri súčasnom rozsahu styku nedokáže otec svoju domácnosť udržiavať v bezpečnom stave, pričom primárne má starostlivosť len o seba a o psa, teda nie je jasné, ako by chcel pri širšom rozsahu styku udržiavať svoju domácnosť v požadovanom stave, keď to nedokáže robiť ani teraz a jeho argumentom v súvislosti s poriadkom a bezpečnosťou v domácnosti nemožno rozumieť, ani ich akceptovať. Súhlasila s tým, že predmety ako žiletky, nože a chemikálie sa nájdu prakticky v každej domácnosti, otec však nevníma rozdiel v tom, že v domácnosti s malým dieťaťom nemajú byť takéto predmety v dosahu maloletého, teda zľahčovanie situácie otcom dokresľuje jeho ľahkovážny charakter. Aj lieky či chemikálie boli bežne dostupné na dosah ruky maloletého. Považovala za nepravdivé tvrdenia otca o plánoch vypratať spolu s ňou garáž, pričom ho vyzývala len o vykonanie spoločnej brigády, čo odignoroval pre nedostatok času, pričom uvedené platí aj ohľadne údržby záhrady či nevyhnutné opravy v dome, ktoré otec dlhodobo ignoruje. Nedostatky na strane otca boli objektívne zdokumentované aj kolíznym opatrovníkom, pričom otec hľadá účelovo spôsoby na zľahčenie situácie alebo na obvinenie z nej niekoho iného. Nedostatky sa netýkali len garáže alebo priestoru, kde sú odložené spoločenské šaty. Potvrdili sa jej tvrdenia aj konštatovaním zo strany súdu, že také prostredie v domácnosti často nevídať, z čoho bolo možné dedukovať rodičovské kompetencie toho-ktorého rodiča. Otcom navrhnuté dokazovanie nie je namieste, pretože ak sa naň účelovo pripraví, ktorú možnosť mal aj pri šetrení v rámci konania pred súdom prvej inštancie, nemôže to mať výpovednú hodnotu, ako neohlásené šetrenie a to, že nebol schopný svoju domácnosť na šetrenie pripraviť, svedčí o jeho nezodpovednosti a neschopnosti zabezpečenia bezpečného prostredia pre maloletého, pre ktoré dôvody súd styk otca s maloletým rozšíril bez prespatia (rozšírenie sa týkalo v porovnaní s neodkladným opatrením). Popierala hlboký a láskyplný vzťah otca s maloletým, pričom v oznámení nových skutočností pre kolízneho opatrovníka zo dňa 04.08.2022 uviedla údajné zamknutie maloletého otcom v izbe a bitku po zadku podľa vyjadrení maloletého, ktorý k otcovi ísť nechce a ohľadne možnosti prespatia u otca začal plakať a chytil paniku. Po čase strávenom s otcom zvykne maloletý škrípať zubami a často príde chorý, keďže má oslabenú imunitu, ktoré skutočnosti otec ignoruje, nezaujímajú ho informácie o chorobe maloletého, ktorý vzhľadom na intoleranciu na mliečnu bielkovinu musí dodržiavať prísny diétny režim s presným podávaním liekov na nasledujúce tri mesiace, kedy má ísť na kontrolu. Nemá voči otcovi dôveru, pretože ak by prejavoval o maloletého skutočný záujem, pýtal by sa na záľuby maloletého, jeho režim, obľúbené činnosti a vyhodnotil by potreby maloletého, ktorému by doprial čas, keď bude väčší a zmeny bude zvládať lepšie, pričom doteraz nedal maloletého počas víkendu spať ani raz, v dôsledku čoho sa maloletý sťažoval na únavu. Poukázala na režim maloletého, ktorý aj v škôlke po obede spáva, ale otca táto skutočnosť nezaujíma, nemá vytvorené podmienky na denný spánok maloletého a o to viac ani na nočný spánok, keďže postieľka nachádzajúca sa v dome je už maloletému malá, chýba matrac, nemá pre neho plachtu či posteľnú bielizeň. V stredu počas stanovenej úpravy styku si navyše otec vyzdvihuje maloletého z materskej školy až pred 16. hodinou a keď je maloletý chorý, ho otec nechce, pretože sa nevie o neho postarať alebo sa bojí, že sa nakazí, čo sú signály nie skutočného záujmu deklarovaného otcom o maloletého. Taktiež poukázala na nie zmysluplné aktivity realizované počas trávenia času otca s maloletým, keď chodia po nákupných centrách za účelom niekoľkohodinových nákupov. Ohľadne tvrdenia otca o nemožnosti začleniť maloletého do svojej rodiny, poukázala na opakované stretnutie sa s tetou G. aj G. v F., ako aj návštevu švagra E. a jeho syna v čase, keď ešte zdieľali spoločnú domácnosť, kedy viackrát pohostila otcovu sestru s rodinou, ako aj starú matku maloletého a aj zosnulého starého otca.
7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré pochádza z aktuálne rozvedeného manželstva rodičov rozsudkom č. k. 22P/136/2019 - 82, v ktorom konaní bolo okrem rozvodu manželstva rozhodnuté o úprave výkonu práv a povinností rodičov schválením rodičovskej dohody, pričom styk otca s maloletým upravený nebol. V čase rozvodu manželstva žili rodičia s maloletým v spoločnej domácnosti.
11. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
12. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.
15. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri ďalšom fyzickom i psychickom vývoji.
16. Odvolací súd poukazuje na zo, že ak je dieťa zverené do starostlivosti iba jedného z rodičov, druhý rodič má právo s dieťaťom sa stretávať. Cieľom úpravy styku rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, s dieťaťom je zabezpečiť kontakt dieťaťa s rodičom. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).
17. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.
18. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk maloletého dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa maloletého dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav maloletého dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim maloletého dieťaťa. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravené spojenie a pod.).
19. V mimosporovom konaní súd prvej inštancie náležite a v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci aplikáciou vyšetrovacieho princípu (čl. 6 Základných princípov CMP), ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Uvedené súd prvej inštancie náležite vykonal.
20. Odvolací súd uvádza, že zvolený model stretávania sa nepochybne umožňuje otcovi vybudovať a prehlbovať vzájomný vzťah otca a dieťaťa, čo je vždy na prospech maloletého; je potrebné tiež zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého kooperovať, v záujme maloletého zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy, čím prirodzene eliminujú vzájomné nezhody. Je nepochybne v záujme maloletého, aby sa otec tiež podieľal na jej výchove a na starostlivosti o neho, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov. Odvolací súd sa prikláňa k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súdom prvej inštancie určený rozsah styku považuje za primeraný. Súdom prvej inštancie stanovená úprava styku rešpektuje právo dieťaťa na styk a kontakt so svojím otcom v primeranom rozsahu.
21. Odvolacie námietky otca považoval odvolací súd za nedôvodné a vychádzajúc zo zistení v konaní pred prvoinštančným súdom súhlasí s potrebou na strane otca dôslednejšieho prístupu k priebežnému udržiavaniu poriadku a dostatočnej sociohygienickej úrovne domácnosti, v ktorom sa maloletý bude nachádzať počas kontaktov s otcom, predovšetkým pre zaistenie bezpečia dieťaťa pred nebezpečnými predmetmi a látkami. Zohľadnenie námietok matky, ktoré korešpondovali so správou kolízneho opatrovníka s domácim prostredím v mieste bydliska otca, keď stav opísaný kolíznym opatrovníkom a obdobný zachytenému stavu na fotodokumentácii matky z náhodných návštev v dome užívanom otcom po separácii rodičov, nezodpovedal otcovmu vysvetleniu o náhodnom pracovnom neporiadku, pričom otec nebol motivovaný dať domácnosť do stavu poriadku bez možnosti dosahu akýchkoľvek pre maloletého nebezpečných predmetov napriek avizovanej neohlásenej návšteve kolízneho opatrovníka za účelom šetrenia pomerov, považoval aj odvolací súd za správny prístup súdu prvej inštancie. Je pravdou, že bežne sa v domácnostiach nachádzajú rôzne ostré, nebezpečné predmety, chemikálie a pod., ktoré sú pre maloleté dieťa nebezpečné, ale nie je bežné tieto predmety neodložiť na miesto bez možnosti prístupu pre dieťa bezprostredne po ich nepoužívaní, pričom z predložených fotografií nevyplýva opatrnosť a obozretnosť otca v súvislosti so zachovaním potrebného a včasného poriadku. Preto odvolacie tvrdenia otca vyzneli účelovo a nepresvedčivo pre zmenu názoru o ľahostajnom prístupe k zachovaniu bezpečného prostredia pre maloletého. Táto okolnosť však nie pre prekážkou prípadnej zmeny úpravy styku otca s maloletým za predpokladu preukázania zmeny pomerov na strane otca.
22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
24. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania – o úpravu styku otca s maloletým považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).