Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/34/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľa A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 638/56, Myjava a vlastníka podľa katastra nehnuteľností A. B. (syn F., C. D. XXX), zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti D. G. H., I. A., organizačná zložka Považie so sídlom B. XX, C., IČO XX XXX XXX a Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 173 353 45, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. februára 2023, č. k. -34 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením zamietol návrh navrhovateľa o potvrdení vydržania (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Právne vec posúdil podľa , , (ďalej len ,P“), , , , . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd potvrdil, že dňa 01.01.2011 nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej J. K. E. katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. C. D., obec Myjava, okres Myjava ako parc. reg: „E“, parc. č. XXX, ovocný sad o výmere 723 m2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uvedenú nehnuteľnosť dobromyseľne užíva od roku 2000. V roku 1977 si priamo oproti uvedenej parcele spolu s manželkou postavil rodinný dom a mal za to, že predmetná parcela je vo vlastníctve jeho rodiny, nakoľko jeho otec ju dlhodobo dobromyseľne užíval a obhospodaroval. Ďalej uviedol, že začiatkom roka 2000 mu bola zo strany otca oznámená skutočnosť, že parcelu môže naďalej užívať ako vlastnú, že zariadi všetky náležitosti, aby bolo prepísané vlastnícke právo na neho a tak ďalej neskúmal, či boli úkony prevedené s vedomím, že zo strany otca bolo všetko zabezpečené, keďže bol pevne presvedčený o svojom vlastníctve, nakoľko za predmetnú parcelu platil i daň z nehnuteľnosti. Predmetná parcela nebola ani súčasťou dedičstva po smrti otca a táto skutočnosť ho utvrdila v tom, že otec vykonal všetky úkony potrebné k prepisu vlastníctva. O skutočnosti, že predmetná parcela nie je v jeho vlastníctve sa dozvedel v roku 2022, keď vykonával úkony v súvislosti s jeho rodinným domom a priľahlými parcelami nachádzajúcimi sa pod jeho rodinným domom.

2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ neosvedčil to, že on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Uviedol, že podľa konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá

viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Užívanie nehnuteľnosti hoc aj nerušené a po zákonom stanovenú dobu samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. V prípade nehnuteľnosti pritom oprávneným držiteľom, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Mal za to, že v prejednávanej veci navrhovateľ právny dôvod v návrhu neoznačuje, pričom je z návrhu zrejmé, že sa mohol domnievať, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, táto však nebola uzavretá písomne, došlo len k prísľubu, že jeho právny predchodca vykoná všetky právne kroky na to, aby navrhovateľ nadobudol k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ na základe ním predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčil, že splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčil, že on alebo jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene, a preto návrh navrhovateľa zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvého stupňa (správne súd prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože neboli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými uvádzanými skutočnosťami, ako i doloženými listinnými dôkazmi a navrhovanými výsluchmi účastníkov konania. Mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia celej veci, ako i z nesprávneho posúdenia ním uvedených skutočností, pričom súd neprihliadal na písomné vyjadrenia, dôkazy a iné skutočnosti ním uvádzané, pričom mu nedal priestor na jeho výsluch, aby mohol svoj návrh osobne zdôvodniť a objasniť všetky skutočnosti súvisiace s vydržaním nehnuteľnosti.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej J. K. E. katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. C. D., obec Myjava, okres Myjava ako parc. reg: „E“, parc. č. XXX, ovocný sad o výmere 723 m2 vydržaním. Navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie neosvedčil, že splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčil, že on alebo jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul, na základe ktorého do držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene.

6. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu ( ). Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

7. Podľa konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

8. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

9. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

10. Podľa ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

11. Podľa v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že bol s účinnosťou od 01.05.2021 novelizovaný , ktorým bolo zavedené nové konanie o potvrdení vydržania ( až ). Okrem všeobecných náležitostí návrhu musí takýto návrh obsahovať aj osobitné náležitosti spočívajúce v pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ale aj označenie dôkazov na ich preukázanie. Podmienkami vydržania vlastníckeho práva je existencia spôsobilého predmetu držby, doba držby v trvaní 10 rokov, nepretržitosť držby a oprávnenosť držby. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že on alebo jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene.

14. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. zo dňa 28.09.2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

15. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť využíval už jeho právny predchodca a on nadviazal na výkon jeho práva a konal tak v dobrej viere, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, odvolací súd však zdôrazňuje, že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje, že navrhovateľ viac ako desať rokov nehnuteľnosť užíval a platil

i daň z nehnuteľnosti. Je nevyhnutné preukázať, že bol po celý čas dobromyseľným držiteľom, že nehnuteľnosť mu na základe nejakého titulu, napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy, dedičského rozhodnutia a pod., patrí (takýmto titulom nemôže byť len tvrdenie navrhovateľa, že jeho právny predchodca mu tvrdil, „že veci dá do poriadku“). O žiaden takýto titul sa navrhovateľ v konaní neopieral, a to ani v rovine tvrdenia, nieto v rovine osvedčenia existencie takéhoto titulu. Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru (dedičské konanie po jeho otcovi, predmetom ktorého nebola nehnuteľnosť, listy vlastníctva, platenie dane z nehnuteľnosti, právny názor prezentovaný navrhovateľom), neumožňovali prijatie záveru, že navrhovateľ je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah vlastníckeho práva, nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti držby. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu nadobúdacieho titulu vôbec netvrdil a ani nepreukázal, súd prvej inštancie nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 16. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na ním predložené dôkazy v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ predložil Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. C. D. na parc. registra „E“ č. XXX, kde ako vlastník je uvedený B. A. (syn F., C. D. L. XXX) a ako správca Slovenský pozemkový fond, Výpis z listu vlastníctva č. XXX v k.ú. C. D., ktorý sa spornej nehnuteľnosti nedotýka, kópiu katastrálnej mapy na parcelu č.XXXXX v k.ú. C. D., potvrdenie E. E. o platení dane z nehnuteľností na pozemok parc. č. XXX vo výmere 723 m2 od roku 2000, užívacie povolenie na stavbu rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/X, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 28.9.2000po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, z ktorých listinných dôkazov nie je možné vyvodiť existenciu titulu (i domnelého), na základe ktorého navrhovateľ užíval spornú nehnuteľnosť, a tým ani dobromyseľnosť navrhovateľa. Žiadne iné dôkazy navrhovateľ súdu nepredložil ani neoznačil, výsluch žiadnych svedkov nenavrhol.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).